6Svk/25/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: Q.. H. O., narodený XX. Q. XXXX, bytom v Ž., Ž. J. Č.. XX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, so sídlom v P. K. B., P. Š. Č.. XXX/XX, priečinok č. 21, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom v Bratislave, Šagátova č. 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 18. mája 2022, Číslo: GR ZVJS-03700/21-2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 30. júla 2024, č. k. TN-13S/73/2022-66, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 30. júla 2024, č. k. TN-13S/73/2022-66, mení tak, že rozhodnutie žalovaného z 18. mája 2022, Číslo: GR ZVJS-03700/21-2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

GR ZVJS-03700/21-2022, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a v relevantnej časti potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom z 18. marca 2022, číslo UVTOSaUVV-00954/13-IL2022-6.

3. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení článku 26 ods. 1-5 Ústavy Slovenskej republiky, § 1, § 2 ods. 1,2, § 3 ods. 1, § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“), ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

2. Výrobný zámer pracoviska YURA II v ústave Ilava na r. 2019. 3. Záznam o žalobcovom poučení o povinnostiach, o spôsobe odmeňovania a výške pracovnej odmeny za požadované pracovné výkony (pracovisko YURA II), a to v ústave Ilava v r. 2019.

Týždenný pracovný lístok pre pracovisko YURA II v ústave Ilava za rok 2/2019 a 3/2019. 6. Zmenový výkaz pracoviska YURA II v ústave Ilava za 2/2019 a 3/2019 7. Dochádzka odsúdených zaradených do práce na pracovisku YURA II za 2/2019 a 3/2019.

hospodárenia v zmysle normy RGR č. 28/2015 o zamestnávaní obvinených a odsúdených v znení neskorších predpisov za celé stredisko vedľajšieho hospodárstva ako celok, nie zvlášť za každé pracovisko. Povinná osoba tak nedisponovala žalobcom požadovanou informáciou zvlášť za pracovisko YURA II. Potom konštatoval, že v prípade žalobcom požadovanej informácie, ktorá mu nebola poskytnutá, nešlo o informáciu, s ktorou povinná osoba pracuje a disponuje v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. K námietke žalobcu, že povinná osoba požadovanou informáciou, teda výkazom o stave zásob a výsledku hospodárenia za 1. štvrťrok 2019 samostatne za pracovisko YURA II mala disponovať, správny súd uviedol, že v konaní pred správnym súdom o všeobecnej správnej žalobe platí prísna koncentračná zásada a žalobca je povinný už v správnej žalobe uviesť konkrétne dôvody podanej žaloby. Správny súd v tomto prípade nie je oprávnený ísť nad rámec žalobných bodov uvádzaných v správnej žalobe a ani za žalobcu domýšľať, ktoré ustanovenia zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších

6. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/).

10. K záveru správneho súdu, že nie je oprávnený ísť nad rámec žalobných bodov uvádzaných v správnej žalobe a ani si domýšľať, ktoré ustanovenia zákona č. 431/2002 Z.z., alebo Opatrenia mali byť porušené, žalobca uvádzal, že ak § 182 ods. 1 písm. e/ SSP vyžaduje od žalobcu uvedenie „právnych dôvodov“, neznamená to aj s ohľadom na zásadu iura novit curia, že žalobné body musia priamo odkazovať na konkrétne ustanovenia právneho predpisu, ktorý bol podľa žalobcu porušený. V podanej správnej žalobe jasne uviedol právne dôvody žaloby, t.j., že povinná osoba ignoruje zákon č. 431/2002 Z.z. a Opatrenie, v zmysle ktorých je väznica ako štátna rozpočtová organizácia povinná viesť riadne a preukázané účtovníctvo a v rámci neho aj vytvárať analytické účty k syntetickým účtom (respektíve viesť analytickú evidenciu), teda, že vyhotovením kópie relevantných častí analytickej evidencie (respektíve účtov) možno spoľahlivo sprístupniť požadované informácie. Podľa zákona č. 431/2002 Z.z.

Aj samotné Opatrenie obsahuje vytváranie analytických účtov k syntetickým účtom a analytickej evidencie. Napokon samotný zákon č. 431/2002 Z.z. upravuje fundamentálnu povinnosť každej účtovnej jednotky viesť účtovníctvo, ktoré je preukázateľné. 11. Ďalej vyjadril nesúhlas so záverom, že povinná osoba viedla evidenciu hospodárenia stredísk vedľajšieho hospodárstva za rok 1. štvrťrok 2019 podľa R GR č. 28/2015 o zamestnávaní obvinených a odsúdených v znení neskorších predpisov (ďalej len „rozkaz GR č. 28/2015“; pozn. súdu), keďže rozkaz GR č. 28/2015 nie je interným právnym predpisom, ktorý by tvoril súčasť právnych predpisov, vôbec sa netýka postupov účtovania a nezbavuje väznicu povinnosti viesť riadne účtovníctvo. Tiež je úplne irelevantné, ako má väznica (účtovná jednotka) organizačne usporiadané pracoviská, t.j. či tvoria samostatné jednotky, alebo skupinu (stredisko vedľajšieho hospodárenia). Účtovné doklady pracoviska YURA II musia v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. existovať.

žiadnu žalobcom vznesenú námietku ohľadom žiadaných informácií a ich (ním tvrdenej) dispozície u povinnej osoby. 13. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 18. mája 2022, Číslo: GR ZVJS-03700/21-2022, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a v relevantnej časti potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom z 18. marca 2022, číslo UVTOSaUVV-00954/13-IL2022-6. 23. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že: - žalobca na základe žiadosti doručenej žalovanému ako povinnej osobe dňa 07. októbra 2019 požiadal podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o sprístupnenie nasledujúcich informácii cit.: „1. Výkaz o stave zásob a výsledok hospodárenia pracoviska YURA II v ÚVTOS a ÚVV Ilava za 1. štvrťrok 2019. 2. Výrobný zámer pracoviska YURA II v ústave Ilava na r. 2019. 3. Záznam o žalobcovom poučení o povinnostiach, o spôsobe odmeňovania a výške pracovnej odmeny za požadované pracovné výkony (pracovisko YURA II), a to v ústave Ilava v r. 2019. 4. Rozhodnutie riaditeľa ústavu Ilava o mojom zaradení do pracovnej tarify v súvislosti so zaradením žalobcu na pracovisko YURA II v ústave Ilava v 2/2019 a 3/2019. 4. Denný výkaz o počte odsúdených na pracovisku YURA II v ústave Ilava za obdobie 2/2019 a 3/2019. 5. Týždenný pracovný lístok pre pracovisko YURA II v ústave Ilava za rok 2/2019 a 3/2019.

9. Fotokópiu sťažnostného spisu ústavu Ilava č. ÚVTOSaÚVV-sť-OaO-45-6/13-2019 a č. ÚVTOSaÚVV-sť-OaO-19-5/13-2019.“ - žalobca žiadal predmetné informácie poskytnúť formou fotokópie - prvostupňový správny orgán v časti bodov 2 až 9 žalobcovi vyhovel (v časti bodov 4,5,6 nevyhovel výlučne v časti týkajúcej sa osobných údajov - základných čísiel, mien a priezvisk fyzických osôb - odsúdených (iných ako žalobca) a v časti bodu 1. v plnom rozsahu nevyhovel - na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím z 18. mája 2022 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie z 18. marca 2022 v spornom rozsahu potvrdil.

26. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 27.

29. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 28) (Správny poriadok). 30. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

32. Z hľadiska ústavného (a tiež systematického) možno subsumovať právo na informácie pod kategóriu základných práv a slobôd prvej generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Treťom oddiele, Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom „Politické práva“. Základné právo na informácie v zmysle článku 26 Ústavy Slovenskej republiky je nevyhnutné vykladať v kontexte demokratického a právneho charakteru štátu, ktorý je ako jeden zo základných princípov formulovaný v článku 1 ods. 1 ústavy.

informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, respektíve ďalším subjektom (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2001, sp. zn. I. ÚS 57/00). K samotnému obsahu informácií Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo 16. júna 1999, sp. zn. II. ÚS 10/99 uviedol, že Ústava Slovenskej republiky prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií.

Predmetom práva na informácie môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniu článkom 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 33. V predmetnej veci aj s ohľadom na obsah správnej žaloby zostal sporným bod 1. príslušnej žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie, v rámci ktorého žalobca žiadal sprístupniť cit.: „Výkaz o stave zásob a výsledok hospodárenia pracoviska YURA II v ÚVTOS a ÚVV Ilava za 1. štvrťrok 2019.“ Predmetná informácia nebola zo strany povinnej osoby sprístupnená v podstate z toho dôvodu, že ju nemá táto k dispozícii, keďže povinná osoba nespracúva výkazy o stave zásob a výsledku hospodárenia za jednotlivé pracoviská, ale za jednotlivé strediská vedľajšieho hospodárenia. Pracovisko YURA II je len jedným z pracovísk strediska vedľajšieho hospodárstva označovaného ako VH 27 - montážne práce a povinná osoba viedla evidenciu a spracovávala výkazy o stave zásob a výsledky hospodárenia v zmysle rozkazu GR č. 28/2015 o zamestnávaní obvinených a odsúdených v znení neskorších predpisov za celé stredisko vedľajšieho hospodárstva ako celok, nie zvlášť za každé pracovisko.

Legálna definícia „informácie“ bola následne vnesená do zákona č. 211/2000 Z.z. s účinnosťou od

35. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca žiadal od povinnej osoby „Výkaz o stave zásob a výsledok hospodárenia pracoviska YURA II v ÚVTOS a ÚVV Ilava za 1. štvrťrok 2019“, povinná osoba mu takúto informáciu neposkytla s odôvodnením, že nespracúva výkazy o stave zásob a výsledku hospodárenia za jednotlivé pracoviská, ale za jednotlivé strediská vedľajšieho hospodárenia.

výkazu, ale informácie samotnej), potom dôvody, na základe ktorých založil svoj záver, že požadovanú informáciu nemá k dispozícii, a preto nemožno ju sprístupniť, najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedostatočné, keď jasne neobjasňujú základnú otázku, či má povinná osoba k dispozícii žalobcom žiadanú informáciu, teda informáciu týkajúcu sa stavu zásob a výsledku hospodárenia za 1. štvrťrok 2019. Za tohto stavu potom najvyšší správny súd vyhodnotil ako relevantnú námietku žalobcu, ktorou napádal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v časti, v ktorej namietal, respektíve sa pýtal, z akého dôvodu nemožno z príslušného strediska spätne vyselektovať informácie vzťahujúce sa výlučne k pracovisku YURA II.

37. K otázke vymedzenia žalobných bodov v zmysle § 182 ods. 1 písm. e/ SSP možno uviesť, že hoci zákon počíta s tým, že žalobca uvedie skutkové a právne dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia (opatrenia), nemusia žalobné body priamo odkazovať na konkrétne ustanovenia právneho predpisu, ktorý bol podľa žalobného tvrdenia porušený.

Implicitným predpokladom je, že správny súd si „právo“, teda nielen príslušný právny predpis, ale i judikatúru a doktrinálne závery na význam práva, zadováži sám. Rovnako tak je možné, že správny súd rozhodne vec na základe argumentácie (interpretácie práva), ktorú vo svojom podaní nepoužil ani jeden z účastníkov konania v prípade, že argumentovali nesprávne, a to napríklad nesprávnym právnym ustanovením alebo jeho nesprávnym výkladom.

C. H. Beck, 2018, 911 s.). 38. Možno tiež vytknúť správnemu súdu záver, ktorým odôvodňoval prejednanie veci na nariadenom pojednávaní bez prítomnosti žalobcu. Konkrétne správny súd uvádzal, že doručenkami založenými v súdnom spise je preukázané, že žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené dňa 10. júla 2024, teda mal zachovanú 10-dňovú zákonnú lehotu na prípravu na pojednávanie určenú ustanovením § 108 ods. 3 SSP, dokonca mal spolu dvadsať dní na to, aby si zabezpečil vykonanie eskorty na pojednávanie, v prípade, že trval na svojej osobnej účasti na ňom. V tomto smere najvyšší správny súd aj s ohľadom na zmenu rozsudku a zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie stručne odkazuje na § 47 ods. 2 veta prvá (v spojení s § 2 ods. 1) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorého cit.: „Osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu

40. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde.

42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.