6Svk/26/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:2018200314.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14S/89/2018
- IČS
- 2018200314
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), vo veci žalobkyne: P.. P. E., nar. XX. B. XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX . T., právne zastúpenej: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36862711, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1. P.. A. F., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom N. L. XX, XXX XX. R., 2. P.. B. F., nar. X. Z. XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX R., 3. A. C., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom K. X, XXX XX. R., 4. U. Q., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX R., 5. C. C., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/XXO., XXX XX R., 6. Z.. Z. K., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX R., 7. Z.. Z. A., nar. X. X. XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX C., 8. Z.. Z. A., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom C. XXXX/ XX, XXX XX . R., 9. S. E., nar. X. A. XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX T., 10. T. E., nar. XX. H. XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX T., 11. C. S., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom N. L. XX, XXX XX R., 12. F. O., nar. X. A. XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX R., 13. A. E., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom S. H. XX, XXX XX C. E., 14. F. N., nar. XX. H. XXXX, trvale bytom R. R. XX, XXX XX . R., 15. N. A., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX R., 16. Z.. A. K., nar. X. B. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX R., 17. Q. H., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX R., 18. A. T., nar. X. U. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX R., 19. B. K., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom K. H. S. XXX, XXX XX . K. H. S., 20. P.. A. C., nar. XX. B. XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX . R., 21. P.. G. C., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX R., 22.P.. Q. N., nar. XX. U. XXXX, trvale bytom H. D. XX, XXX XX R., 23. Z.. E. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX R., 24. B. D., nar. X. M. XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX . R., 25. S.. C. N., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX . C. E., 27. A. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom K. X, XXX XX R., 28. N. C., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., 29. Z. M., nar. X. U. XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., 30. N. P., nar. XX. Z. XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., 31. S. P., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX
XX. F., 32. Z. O., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom Q. M. XXX, XXX XX K. H. S. a Z. E., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., 33. P.. A. E., nar. X. B. XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX R., 34. A. D., nar. XX. B. XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX T., 35. G. D., nar. XX. B. XXXX, trvale bytom A. C. XXXX/X, XXX XX R., 36. Z. Z., nar. X. A. XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX . D. H. S., spoločne zastúpení: A. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom K. X, XXX XX. R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP-2018/021951 z 31. júla 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14 S 89/2018-225 z 3. februára 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pokračuje v kasačnom konaní s ďalšími účastníkmi konania v 32. a 36. rade. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14 S 89/2018-225 z 3. februára 2022 a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že užívatelia pozemkov v záhradkovej osade ZO SZZ Zvončín - „Vŕšky“ v k. ú. T. v zastúpení A.. N. C. listom z 27. decembra 2002 podali návrh na začatie konania vo veci vyporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom v predmetnej záhradkovej osade v zmysle § 7 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 64/1997 Z. z.“). Vzhľadom na neúplnosť návrhu na začatie konania, užívatelia pozemkov v záhradkovej osade Zvončín podanie, v zmysle výziev správneho orgánu, následne viackrát dopĺňali.
2. Po skompletizovaní návrhu na začatie konania, Obvodný pozemkový úrad v Trnave verejnou vyhláškou č. j. 2010/00636 z 22. februára 2010 oznámil v zmysle § 7 zákona č. 64/1997 Z. z. začatie konania na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade „Vŕšky“ v k. ú. T. a zároveň zaslal výpis z úvodných podkladov všetkým vlastníkom, ktorých miesto trvalého pobytu bolo známe.
3. Následne Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. j. OU-TT-PLO-2014/00040 z 27. januára 2014 ustanovil do konania P., znalkyňu v odbore stavebníctvo, odvetvie odhadu hodnoty nehnuteľností, zapísanú v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorej uložil povinnosť vyhotoviť znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov v zriadenej záhradkovej osade ZO Zvončín - „Vŕšky“ v k. ú. Zvončín v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 492/2004 Z. z.“).
4. Prvostupňovému správnemu orgánu bol znalecký posudok č. 25/2014 z 15. júla 2014, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pozemku v ZO Zvončín - „Vŕšky“ v k. ú. T. doručený 17. júla 2014. Prvostupňový správny orgán potom listom č. j. OU-TT-PLO-2014/006942 z 29. júla 2014 oznámil splnomocnenému zástupcovi p. A. A. výšku ceny pozemkov s poučením o možnosti vziať návrh späť v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy podľa § 18c ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. Užívatelia pozemkov v stanovenej lehote listom zo 16. septembra 2014 vyjadrili nesúhlas s cenou pozemkov stanovenou predmetným znaleckým posudkom.
5. Okresný súd v Trnave 10. decembra 2014 doručil prvostupňovému správnemu orgánu potvrdenie o prijatí návrhu na začatie konania vo veci navrhovateľa ZO SZZ Zvončín - „Vŕšky“ proti odporcovi Slovenský pozemkový fond, o nesúhlase s predloženou všeobecnou hodnotou pozemkov v ZO Zvončín - „Vŕšky“ stanovenou znaleckým posudkom č. 25/2014.
V dôsledku toho prvostupňový správny orgán 9. januára 2015 prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia súdu. Keďže Okresný súd v Trnave konanie uznesením sp. zn. 16 C 288/2014 z 13. februára 2015 zastavil, pretože žalobca vzal žalobu späť, prvostupňový správny orgán rozhodol o pokračovaní v konaní.
6. V zmysle § 18c ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. prvostupňový správny orgán listom č. OU- TT-PLO-2014/006942 z 10. októbra 2014 oslovil Slovenský pozemkový fond, aby zabezpečil aktualizáciu registra pôvodného stavu. Zhotoviteľ Geodézia Bratislava, a.s. 20. júna 2016 doručil prvostupňovému správnemu orgánu aktualizovaný register pôvodného stavu, ktorý spolu s grafickým znázornením pozemkov v obvode zriadenej záhradkovej osady tvoril úvodné
podklady. Výpis z úvodných podkladov prvostupňový správny orgán zaslal listom č. j. OU- TT-PLO-2016/000196 z 15. júla 2016 všetkým vlastníkom, ktorých miesto trvalého pobytu bolo známe. Proti úvodným podkladom neboli v zákonom stanovenej lehote podané žiadne námietky. 7.
V nadväznosti na to prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. j. OU-TT- PLO-2016/00196 z 24. novembra 2016, ktorým v zmysle § 9 zákona č. 64/1997 Z. z. schválil úvodné podklady projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v ZO Zvončín - „Vŕšky“ v k. ú. T..
Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote totožné odvolanie p. P.. A. E. a žalobkyňa (vlastníci pozemkov v ZO Zvončín - „Vŕšky“ v k. ú. T.), ktorí namietali primárne závery znaleckého posudku č. 25/2014 z 15. júla 2014, pretože všeobecná hodnota pozemkov podľa nich nezodpovedá ich trhovej cene. Žalovaný rozhodnutím č. TT-OOP-2017/008388 z 21. marca 2017 zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 24. novembra 2016 tak, že do výroku, ktorým boli schválené úvodné podklady projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva v zmysle § 9 cit. zák., doplnil chýbajúci ods. 4. K námietkam odvolávajúcich uviedol, že výška ceny pozemku v zriadenej záhradkovej osade sa stanovuje na základe znaleckého posudku, ktorý je pre správny orgán záväzný a vlastník môže znalecký posudok spochybniť podaním žaloby na súd.
V takom prípade by správny orgán bol v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov povinný prerušiť konanie, pretože sa začalo iné konanie o predbežnej otázke. Odvolávajúci ako vlastníci pozemkov túto skutočnosť v rámci konania nepreukázali, a preto prvostupňový správny orgán pokračoval v konaní vo veci vyporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkov v predmetnej záhradkovej osade. Ďalej žalovaný uviedol, že hodnota pozemkov bola stanovená na základe vyhlášky č. 492/2004 Z. z. pri použití metódy polohovej diferenciácie a rozpočtových ukazovateľov uvedených v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb Žilinskej univerzity v Žiline. Z uvedeného je tak podľa žalovaného zrejmé, že nejde o trhovú cenu pozemkov.
V závere žalovaný uviedol, že odvolania uvedených vlastníkov tak nepovažuje za dôvodné. 8. Prvostupňový správny orgán opätovne listom č. j. OU-TT-PLO-2016/000244 z 25. apríla 2017 vyzval Slovenský pozemkový fond k návrhu lokalít pre umiestnenie náhradných pozemkov pre vlastníkov v zmysle § 7 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z. Slovenský pozemkový fond mu 17. januára 2018 oznámil, že v súčasnosti nedisponuje pozemkami v okrese Trnava, ktoré by mohli byť poskytnuté ako primeraná náhrada, t. j. vhodné náhradné pozemky vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky, vzhľadom na stanovenú všeobecnú hodnotu pozemkov v ZO Zvončín - „Vŕšky“ v k. ú. T. , a preto náhradu pre pôvodných vlastníkov pozemkov poskytne v peniazoch.
9. Prvostupňový správny orgán tak vydal rozhodnutie č. j. OU-TT-PLO-2018/000337 z 30. apríla 2018, ktorým v zmysle § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 64/1997 Z. z. rozhodol o poskytnutí náhrady v peniazoch pre pôvodných vlastníkov pozemkov a podľa § 10 ods. 3 písm. c) č. 64/1997 Z. z. určil obvod pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa ako vlastníčka odvolanie, v ktorom opätovne namietala výšku ceny pozemkov stanovenú znaleckým posudkom č. 25/2014 z 15. júla 2014 v ZO Zvončín - „Vŕšky“ v k. ú. T., pretože ich hodnota podľa nej nezodpovedá trhovým cenám obdobných nehnuteľností v danej lokalite. Znalecký posudok podľa nej nezohľadnil skutočnosť, že z územnoplánovacej dokumentácie obce Zvončín vyplýva, že daná lokalita, v ktorej sa predmetné pozemky nachádzajú, je v budúcnosti vhodná na nízko-podlažnú bytovú výstavbu a ku koncu ulice, ktorá priamo hraničí s predmetnými pozemkami, sú navedené inžinierske siete. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sžo 65/2015 z 5. mája 2015 týkajúce sa vyvlastnenia. Žalobkyňa v odvolaní taktiež namietala, že v konaní nebola vyriešená otázka legitimity začatia konania, pretože podľa jej názoru nebolo preukázané, že návrh na začatie konania podľa § 7 zákona č. 64/1997 Z. z. podala nadpolovičná väčšina užívateľov pozemkov záhradkovej osady. 10. Žalovaný rozhodnutím č. j. OU-TT-OOP-2018/021951 z 31. júla 2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. K námietke ohľadne stanovej hodnoty pozemkov žalovaný uviedol, že judikatúra, na ktorú žalobkyňa poukázala, sa vzťahuje na konanie o vyvlastnení v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. V konaní podľa zákona č. 64/1997 Z. z. sa vlastníkom pozemkov v obvode zriadenej záhradkovej osady poskytuje náhrada v súlade s §
18 ods. 1 cit. zák. Žalovaný ďalej zopakoval svoje argumenty z rozhodnutia č. TT-OOP-2017/ 008388 z 21. marca 2017 (pozn. bližšie uvedené v bode 7 tohto rozsudku) a pokračoval, že súčasťou úvodných podkladov, ktoré boli schválené rozhodnutím č. j. OU-TT-PLO-2016/ 00196 z 24. novembra 2016, bol aj register pôvodného stavu, v ktorom je uvedená cena pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Keďže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 24. novembra 2016 nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2017, výška ceny pozemku v obvode predmetnej záhradkovej osady bola schválená. Žalovaný má za to, že v prípade nesúhlasu s výškou ceny pozemku mala žalobkyňa využiť zákonnú možnosť preskúmania predmetného rozhodnutia správnym súdom v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
Taktiež podľa žalovaného žalobkyňa nepredložila žiadny relevantný dôkaz, napr. nový znalecký posudok, ktorý by správnosť záverov znaleckého posudku č. 25/2014 z 15. júla 2014 spochybnil. Záverom skonštatoval, že návrh na začatie konania podľa § 7 zákona č. 64/1997 Z. z. podalo prostredníctvom A..
N. C. 100 % užívateľov, ktorý užívajú 100 % výmery pozemkov v ZO Zvončín - „Vŕšky“ v k. ú. T.. Súčasťou návrhu užívateľov boli návrhy kúpnych zmlúv adresované jednotlivým vlastníkom pozemkov s podacími lístkami, a tiež vyjadrenia vlastníkov k návrhom kúpnych zmlúv.
Všetky uvedené podklady skúmal prvostupňový správny orgán a žalobkyňa mala zákonnú možnosť sa s nimi počas konania oboznámiť, čo však nevyužila.
II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie
11. Žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovaného podala správnu žalobu a zopakovala v nej argumentáciu z konania pred správnymi orgánmi. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 14 S 89/2018-225 z 3. februára 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) jej žalobe vyhovel, rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
12. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že sa stotožňuje so žalobkyňou, že v znaleckom posudku č. 25/2014 z 15. júla 2014 nedošlo k dostatočnému zohľadneniu reálnej trhovej hodnoty pozemku žalobkyne v ZO Zvončín - „Vŕšky“ v k. ú. T., ako aj k zohľadneniu navyšujúcich faktorov, ktoré výraznou mierou mohli ovplyvniť cenu nehnuteľnosti v danej
lokalite. Podľa správneho súdu týmto faktorom bola skutočnosť, že pozemok žalobkyne sa nachádza v lokalite, ktorá je v budúcnosti vhodná na nízko-podlažnú bytovú výstavbu ako aj to, že v blízkosti danej lokality sú navedené všetky inžinierske siete. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že cena nehnuteľnosti bola navýšená znalkyňou aj s ohľadom na skutočnosť, že sa predpokladá v danej lokalite bytová výstavba, tak v tomto smere správny súd konštatoval, že skutočne došlo zo strany znalkyne k 50 % navýšeniu vyhláškovej ceny, avšak nebol dostatočne odôvodnený koeficient povyšujúcich faktorov, na ktorý poukázala aj žalobkyňa, keď uviedla, že tento koeficient sa pohybuje v rozmedzí od 1,01 - 3, pričom v znaleckom posudku tento koeficient povyšujúcich faktorov bol určený vo výške 1,30, čo znalkyňa ani žalovaný nijako neodôvodnili. Podľa správneho súdu je taktiež dôvodná námietka žalobkyne, že žalovaný nezohľadnil ani skutočnosť, že odo dňa vypracovania posudku, konkrétne 15. júla 2014 až ku dňu poskytnutia náhrady rozhodnutím z 20. apríla 2018, prešli prakticky 4 roky, kedy došlo k
navýšeniu hodnoty nehnuteľnosti. 13. Podľa správneho súdu je tak nepochybné, že územnoplánovacia dokumentácia určila charakter pozemkov, ktoré sa nachádzajú v záhradkárskej osade. Správny súd je názoru, že nie je na mieste tvrdenie žalovanej, že vyhlášková cena bola stanovená s ohľadom na to, že charakter týchto pozemkov je stále určený ako orná pôda, a teda nebolo možné pri daných nehnuteľnostiach vychádzať z inej ako všeobecnej hodnoty nehnuteľností podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z.
14. Správny súd skonštatoval, že v prejednávanej veci bolo potrebné, aby žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán vypracoval pred vydaním prvostupňového rozhodnutia dodatok k predmetnému znaleckému posudku, ktorý by určil trhovú hodnotu nehnuteľnosti v čase, keď došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia, a teda by reagoval aj na reálnu hodnotu
pozemkov. 15. Záverom správny súd k námietke legitimity začatia konania podľa § 7 zákona č. 64/1997 Z. z. uviedol, že uvedená námietka sa javí ako nedôvodná, pretože z administratívneho spisu vyplýva, že p. A. A. (pozn. správne mal byť uvedený p. A.. N. C.) udelili na zastupovanie plnú moc všetci vlastníci pozemkov, ako aj všetci užívatelia pozemkov a v administratívnom spise sa nachádzajú aj plnomocenstvá týchto osôb. Správny súd priznal, že v tomto smere môžu existovať určité pochybnosti o tom, či jednotlivé plnomocenstvá podpísali osoby, ktoré sú na to oprávnené, nakoľko predmetné plnomocenstvá neboli úradne overené, na čo správny súd, ale následne dodal, že cit. zák. úradné overenie plnomocenstiev nevyžaduje. Správny súd sa tak touto otázkou nezaoberal jednak z dôvodu, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z iného zásadného dôvodu, ako aj z dôvodu, že v priebehu celého správneho konania nedošlo zo strany vlastníkov, resp. užívateľov pozemkov, k žiadnej zásadnej námietke v súvislosti so zastupovaním.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
16. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť tento rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
17. Sťažovateľ zopakoval argumenty z napadnutého rozhodnutia a dodal, že konanie o záhradkových osadách prebieha v etapách, ktoré sú ukončené právoplatnými rozhodnutiami vo veci. Zdôraznil, že v prvej etape bol vypracovaný posudok č. 25/2014 z 15. júla 2014, ktorý bol podkladom pre vyhotovenie registra pôvodného stavu, ktorého súčasťou je aj cena za m2 pozemku.
V nadväznosti na to prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. j. OU-TT-PLO-2016/00196 z 24. novembra 2016, ktorým schválil úvodné podklady projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v ZO Zvončín - „Vŕšky“ v k. ú T..
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2017. V druhej etape prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. j. OU-TT-PLO-2018/000337 z 30. apríla 2018 rozhodol v zmysle § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 64/1997 Z. z. o poskytnutí náhrady v peniazoch vlastníkom pozemkov a v zmysle § 10 ods. 3 písm. c) cit. zák. určil obvod pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov. Sťažovateľ zastáva názor, že akceptáciou dôvodov napadnutého rozsudku správneho súdu by došlo k situácii, že by bolo potrebné vrátiť sa do „prípravného“ konania, t. j. ešte pred vydaním rozhodnutia o začatí konania podľa § 7 ods. 1 cit. zák. za účelom stanovenia novej ceny pozemku v obvode záhradkovej osady, oboznámiť s jej hodnotou užívateľov pozemkov, či súhlasia s jej výškou, čo by malo za následok právnu neistotu pre užívateľov pozemkov ako navrhovateľov. Trhové ceny podľa sťažovateľa logicky zaznamenávajú progres a ktorýkoľvek účastník konania by v ktoromkoľvek štádiu mohol na túto skutočnosť upozorniť a požadovať nový znalecký posudok.
18. Sťažovateľ pokračoval, že námietka žalobkyne ohľadne ceny pozemku bola opakovane riešená v prvej etape správneho konania. Žalobkyňa bola poučená, akým spôsobom mohla dosiahnuť spochybnenie znaleckého posudku. Prvostupňový správny orgán je len zadávateľom znaleckého posudku a nemá žiadnu zákonnú možnosť ovplyvniť a ani spochybniť jeho závery. Nesúhlasné stanovisko žalobkyne s cenou pozemku určenou znaleckým posudkom nie je dostatočným dôvodom, aby správny orgán požiadal Slovenský pozemkový fond o nový znalecký posudok, na základe ktorého by vykonal porovnanie jednotlivých záverov viacerých znaleckých posudkov. Žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné doklady, napr. iný znalecký posudok, ktorý by spochybnil závery znaleckého posudku č. 25/2014 z 15. júla 2014.
19. K argumentácii správneho súdu o aktualizácii znaleckého posudku formou dodatku sťažovateľ uviedol, že takáto povinnosť mu zo zákona nevyplýva, a preto by bola nezákonná a taktiež by spôsobovala neistotu užívateľov pozemkov ako navrhovateľov o vyporiadanie vlastníckych a užívacích práv k pozemkom v zriadených záhradkových osadách.
Podľa sťažovateľa by technicky ani nebolo možné takýto dodatok vyhotoviť z dôvodu, že došlo k viacerým legislatívnym zmenám vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a jediným východiskom by bolo vyhotoviť nový znalecký posudok, čo je podľa neho, vzhľadom na vyššie uvedené neakceptovateľné. 20. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrvala na svojej argumentácii a v celom rozsahu sa stotožnila so závermi správneho súdu v napadnutom rozsudku. 21. Ďalší účastníci sa prostredníctvom svojho zástupcu vyjadrili, že sa stotožňujú s argumentmi sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti.
22. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu ďalších účastníkov len zopakovala dôvody, na základe ktorých správny súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie sťažovateľa.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
23. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 12. júla 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená šiestemu senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni
spravodajkyni JUDr. Viole Takáčovej, PhD., LL.M. Na základe § 27c rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
24. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. (i) K postaveniu ďalších účastníkov v 26., 32. a 36. rade v konaní pred kasačným súdom
25. Kasačný súd pri kontrole procesných podmienok konania zistil, že užívateľ pozemku v zriadenej záhradkovej osady ZO SZZ Zvončín - „Vŕšky“ p. C. T., nar. XX. A. XXXX, naposledy bytom S. XX, XXX XX R., ktorý bol správnym súdom v napadnutom rozsudku označený ako ďalší účastník konania v 26. rade, zomrel X. B. XXXX, čím stratil procesnú
subjektivitu. V zmysle stanov Slovenského zväzu záhradkárov, o.z., ktorého organizačnou jednotkou je aj Základná organizácia SZZ Zvončín - „Vŕšky“, členstvo člena zväzu zaniká okrem iného aj úmrtím člena, tzn. že členstvo neprechádza na jeho právnych nástupcov a subjektívne práva, ktoré členovi z členstva v zväze vyplývali, zanikajú.
Z uvedených dôvodov tak právo ďalšieho účastníka v 26. rade byť účastný v konaní pred kasačným súdom zaniklo a kasačný súd ho preto vypustil zo záhlavia tohto rozsudku. 26. Kasačný súd rovnako tak zistil, že vlastník pozemkov v zriadenej záhradkovej osade ZO SZZ Zvončín - „Vŕšky“ p. Z. E., nar. X. X. XXXX, naposledy bytom T. XX, XXX XX T., ktorý bol správnym súdom v napadnutom rozsudku označený ako ďalší účastník konania v 32. rade, zomrel XX. X. XXXX.
Podľa uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 19 D 126/2020 je dedičkou pozemku v k. ú. T. par. reg. L. č. XXX, ktorého sa týka predmetné konanie, p. Z. O., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom Q. M. XXX, XXX XX K. H. S. a dedičom pozemku
v k. ú. T. par. reg. L. č. XXX, ktorého sa predmetné konanie taktiež týka, p. Z. E., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., obaja ako právni nástupcovia po zomretom. Keďže procesná subjektivita pôvodného ďalšieho účastníka v 32. rade zanikla, kasačný súd ho preto vypustil zo záhlavia tohto rozsudku a rozhodol o pokračovaní v kasačnom konaní s jeho právnymi nástupcami, ďalšími účastníkmi v 32. rade p. Z. O. a p. Z. E.. 27.
Taktiež kasačný súd zistil, že vlastníčka pozemkov v zriadenej záhradkovej osade ZO SZZ Zvončín - „Vŕšky“ p. B. Z., nar. XX. K. XXXX, naposledy bytom L. XX, XXX XX D. H. S., ktorá bola správnym súdom v napadnutom rozsudku označená ako ďalšia účastníčka konania v 36. rade, zomrela XX. U. XXXX. Keďže procesná subjektivita pôvodnej ďalšej účastníčky v 36. rade zanikla, kasačný súd ju preto vypustil zo záhlavia tohto rozsudku a rozhodol o pokračovaní v kasačnom konaní s ďalším účastníkom v 36. rade p.
Z. Z., nar. X. A. XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX D. H. S., ktorý na základe darovacej zmluvy V 6486/2021 nadobudol spoluvlastnícke právo k pozemku v k. ú. T. par. reg. G. č. XXX/X. a č. XXX/X, ktorého sa predmetné konanie týka.
(ii) K veci samej 28. Spornou otázkou, v zmysle napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ku riešeniu ktorej bol kasačný súd sťažovateľom v predmetnej veci vyzvaný, je posúdenie toho, či správne orgány postupovali zákonne, keď akceptovali všeobecnú hodnotu pozemkov v ZO SZZ Zvončín - „Vŕšky“ v k. ú. T. určenú znaleckým posudkom č. 25/2014 z 15. júla 2014, ktorý slúžil ako podklad na stanovenie náhrady pre pôvodných vlastníkov, o ktorej prvostupňový správny orgán rozhodol samostatným rozhodnutím 30. apríla 2018.
29. Kasačný súd úvodom konštatuje, že konanie vo veci vyporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom v predmetnej záhradkovej osade podľa zákona č. 64/1997 Z. z., je rozdelené na etapy, z ktorých každá nasledujúca začína po právoplatnom rozhodnutí správneho orgánu, ktorým sa končí predchádzajúca etapa. Prvá etapa sa začína oznámením začatia konania verejnou vyhláškou, pričom súčasťou oznámenia sú úvodné podklady, proti ktorým je možné podať námietky (§ 7 ods. 4 cit. zák.). V tejto prvej etape je správny orgán povinný skúmať splnenie podmienok začatia konania podľa § 7 cit. zákona, v ktorej skúma aj splnenie podmienok upravených v § 1 a § 2 cit. zák.. Účastníci konania majú právo podať námietky podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 3 cit. zák., ktoré prerokuje správny orgán s tým, kto ich podal a rozhodne o nich. Na námietky podané po určenej lehote a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, neprihliada (§ 9 ods. 1 cit. zák.).
Až po právoplatnom rozhodnutí o námietkach správny orgán schváli úvodné podklady (§ 9 ods. 4 cit. zák.) a po schválení úvodných podkladov sa končí etapa začatia konania a nasledujú úkony, ktoré smerujú k vypracovaniu a schváleniu projektu pozemkových úprav v zriadenej záhradkovej osade.
Pred vypracovaním projektu majú vlastníci na výzvu správneho orgánu v lehote 60 dní právo vyjadriť sa k ich spôsobu vyrovnania pridelením náhradných pozemkov alebo poskytnutím náhrady v peniazoch. Po uplynutí lehoty správny orgán rozhodnutím určí obsah pozemkových úprav a rozhodne, že vlastníkom, ktorí sa v lehote 60 dní nevyjadrili, patrí náhrada v peniazoch a vlastníkom, ktorí nesplnili podmienku uvedenú v § 8 ods. 5 cit. zák., patrí náhrada pozemkov (§ 10 cit. zák.). Projekt pozemkových úprav sa schvaľuje rozhodnutím podľa § 13 ods. 3 cit. zák. po právoplatnom rozhodnutí o námietkach podaných účastníkmi konania podľa § 13 ods. 1 cit. zák. Po schválení projektu správny orgán nariadi rozhodnutím vykonanie projektu pozemkových úprav, ktoré je poslednou etapou konania o pozemkových úpravách na účely vysporiadania vlastníctva k pozemkom zriadeným v záhradkových osadách v zmysle § 15 a nasl. cit. zák. (k tomuto pozri ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu napr. sp. zn. 6 Sžo 113/ 2007, sp. zn. 7Sžr/82/2016, sp. zn. 7Sžrk/2/2020 a pod.)
30. V zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. súčasťou registra pôvodného stavu, ktorý spolu s geometrickým plánom tvoria úvodné podklady, je aj znalecký posudok, ktorý určuje výšku náhrady za pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch vypracovaný podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. V zmysle § 9 ods. 4 cit. zák. správny orgán po rozhodnutí o námietkach schváli úvodné podklady samostatným rozhodnutím.
31. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci boli úvodné podklady projektu pozemkových úprav, vrátane určenia výšky ceny za pozemky znaleckým posudkom č. 25/ 2014 z 15. júla 2014, schválené samostatne preskúmateľným rozhodnutím sťažovateľa č. TT-OOP-2017/008388 z 21. marca 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2017. Žalobkyňa proti nemu nepodala žalobu na súd, čím prakticky akceptovala závery znaleckého posudku a týmto momentom sa ukončila prvá etapa predmetného konania (pozn. bližšie charakterizovaná v bode 29 tohto rozsudku). Žalobkyňa podala správnu žalobu až proti rozhodnutiu sťažovateľa č. j. OU-TT-OOP-2018/021951 z 31. júla 2018, ktorým jej odvolanie sťažovateľ zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o poskytnutí náhrady v peniazoch pre pôvodných vlastníkov a zároveň určil obvod pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov, čím však konanie prešlo do ďalšej samostatnej fázy, v ktorej sa rieši už len spôsob vyrovnania (v peniazoch alebo náhradnými pozemkami), na základe schválených úvodných podkladov predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím.
32. Kasačný súd sa tak vzhľadom na vyššie uvedené stotožňuje s námietkou sťažovateľa, že v prípade, ak by sa mala akceptovať argumentácia správneho súdu v napadnutom rozsudku, správny orgán by sa musel opätovne vrátiť do prvej fázy konania, čo však vzhľadom na jej ukončenie právoplatným rozhodnutím už nie je možné.
Zo systematického výkladu zákona č. 64/1997 Z. z. je podľa kasačného súdu zrejmé, že zákonodarca rozdelil konanie vo veci vyporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom v záhradkových osadách, vzhľadom na časovú dĺžku tohto konania a byrokratickú náročnosť, na viac fáz, aby sa účastníci konania mohli osobitne hájiť voči jednotlivým rozhodnutiam správneho orgánu, čím sa bráni paralyzovaniu celého konania a zároveň sa chráni jeho účel.
Pokiaľ by sa účastníci konania v ktoromkoľvek momente jednotlivých fáz mohli brániť voči úkonu správneho orgánu, ktorý bol urobený v rámci inej etapy konania, ako tej, v ktorej sa konanie v danom čase nachádza, rozdelenie konania na etapy končiac právoplatnými rozhodnutiami, by postrádalo zmysel a úspešnosť takéhoto konania by bola vzhľadom na jeho dĺžku minimálna. Samostatnosťou a záväznosťou jednotlivých etáp konania sa Najvyšší súd zaoberal napr. v rozhodnutiach sp. zn. 6 Sžo 113/2007 zo 16. apríla 2008, sp. zn. 8 Sžo 7/2008 z 22. mája 2008 (v uvedenom smere pozri aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 S 242/01 z 22. marca 2022 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2003 ako R 56/2003).
33. Kasačný súd tak zastáva názor, že žalobkyňa bola v etape schvaľovania úvodných podkladov správnym orgánom dostatočne poučená o tom, akým spôsobom sa môže brániť voči záverom znaleckého posudku č. 25/2014 z 15. júla 2014, ktorý slúžil ako podklad na stanovenie náhrady pre pôvodných vlastníkov. Keďže žalobkyňa nespochybnila závery znaleckého posudku na inom odbornom podklade, ktorý by bol do konania predložený, správnym orgánom tak nevyplývala žiadna zákonná povinnosť požiadať Slovenský pozemkový fond o kontrolný znalecký posudok v predmetnej veci, pokiaľ sami o znaleckom posudku nenadobudli pochybnosti. Správny orgán navyše podľa kasačného súdu nemôže svojím vlastným posúdením nahrádzať, prípadne inak modifikovať odborné závery znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia znalca. Kasačný súd k hodnovernosti a správnosti znaleckého posudku ako dôkazu v konaní poukazuje aj na závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžso 36/2010 z 23. augusta 2011, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že pri námietkach v súvislosti s vadami znaleckého posudku sú dôkazným bremenom zaťažené
osoby, ktoré vady namietajú, tzn. tieto osoby musia preukázať, že znalec namietaným postupom porušil štandardy znaleckej činnosti, a preto znalecký posudok je v predmetnom konaní nepoužiteľný. Zároveň kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžr 126/2014 z 11. októbra 2016, v ktorom Najvyšší súd v obdobnom duchu uviedol, že spochybnenie dôkazného prostriedku vyhotoveného subjektom verejného práva (napr. odborné vyjadrenie znalca) je možné vykonať iba procesne relevantným spôsobom, tzn. je potrebné preukázať odbornú nepoužiteľnosť predložením iného, hodnoverného znaleckého úkonu.
34. Vzhľadom na uvedené ani súd nie je oprávnený hodnotiť a posudzovať odborné závery znaleckého posudku tak ako to urobil správny súd v tu napadnutom rozsudku (hodnotil stanovenú výšku náhrady), a to z dôvodu, že na to nemá potrebné a náležité odborné znalosti.
Hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu súdom môže spočívať len v tom či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia, či znalec vychádzal zo skutkových okolností danej veci, či sa znalec javí v konkrétnom prípade ako dôveryhodný a pod. (k tomuto pozri mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 41/ 2010 z 24. mája 2011 alebo novšie rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 43/2021 z 29. septembra 2021). Takéto pochybenia pritom žalobkyňa netvrdila, iba namietala stanovenú výšku náhrady, a to najmä s ohľadom na plynutie času. Navyše správny súd sa správnosťou znaleckého posudku nemal zaoberať predovšetkým z dôvodu, ktorý kasačný súd uviedol v bode 32 tohto rozsudku a to, že úvodné podklady projektu pozemkových úprav, ktorých súčasťou bol aj znalecký posudok, boli schválené právoplatným samostatne preskúmateľným rozhodnutím, ktorým sa ukončila prvá etapa konania a proti ktorému sa žalobkyňa nebránila žalobou na súde. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd nestotožňuje ani s názorom správneho súdu o vypracovaní dodatku k znaleckému posudku vo fáze, v ktorej sa rozhoduje o poskytovaní náhrady v peniazoch alebo formou náhradných pozemkov, pretože samotné ustanovenie § 10 zákona č. 64/1997 Z. z. prezumuje, že v tejto fáze sa rieši už len spôsob náhrady, a to v peniazoch alebo náhradnými pozemkami, zatiaľ čo výška náhrady v peniazoch, je ustálená. Uplatnením opačného výkladu by sa správny orgán musel vrátiť do počiatočnej fázy, čo však ako uviedol kasačný súd už vyššie, nie je vzhľadom na samostatnosť jednotlivých fáz konania, možné. Uvedený výklad sa podľa názoru kasačného súdu vzťahuje aj na námietku žalobkyne ohľadne legitimity začatia konania v zmysle § 7 zákona č. 64/1997 Z. z., ku ktorej správny súd síce uviedol, že sa ňou nezaoberal, avšak z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že ju meritórne vyhodnocoval a dospel k záveru, že je zjavne nedôvodná, avšak z iného dôvodu ako uvádza kasačný súd v tomto rozsudku.
V. Záver
35. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že správny súd sa nezaoberal otázkou samostatnosti a záväznosti jednotlivých etáp konania vo veci vyporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkov v záhradkovej osade v zmysle zákona č. 64/ 1997 Z. z., ktorej zodpovedanie bolo kľúčové pre posúdenie predmetnej veci. 36. Kasačná sťažnosť sťažovateľa je tak dôvodná a napadnuté rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Trnave. 37. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku, a to aj s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu, na ktorú kasačný súd detailne v tomto rozsudku poukázal. 38. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. októbra 2024