6Svk/26/2023

1. Sťažovateľ žiadosťou z 20.05.2020 (ďalej „žiadosť“) požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci, v ktorej uviedol že čelí žalobe o zaplatenie pohľadávky voči mobilnému operátorovi prostredníctvom rozhodcovského konania. Uviedol, že žalobu považuje za neopodstatnenú a zmätočnú, a má „záujem použiť aj prostriedok procesnej obrany protižalobou ohľadne vecí“, ktorými ho mobilný operátor poškodil. Zároveň požiadal aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci, pričom uviedol, že koniec lehoty (na zaslanie odpovede) pripadá na 11.06.2020. K žiadosti okrem iného v kópii priložil výzvu žalovanému k zaslaniu žalobnej odpovede, podpísanú rozhodcom, ako aj samotnú žalobu o zaplatenie 68,09 €.

3. Sťažovateľovu správnu žalobu proti preskúmavanému rozhodnutiu zamietol Krajský súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. 6S/148/2020-57 z 02.03.2023, ECLI:SK:KSBA:2023:1020200879.2 (ďalej „napadnutý rozsudok“). Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, že hodnota sporu sa mala určiť podľa sťažovateľovej vzájomnej žaloby, ktorú chcel na svoju obranu uplatniť, pričom uzavrel, že hodnota sporu je vymedzená žalobným návrhom, ktorému čelí (sťažovateľ ako) žalovaný, a nie neistou obranou sťažovateľa. 4. Tiež správny súd považoval za nedôvodnú námietku o povinnosti žalovaného poskytnúť predbežnú právnu pomoc pred vyhodnocovaním podkladov pre rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného správny súd nepovažoval za predčasné, keď žalovaný disponoval potrebnými dokladmi pre vydanie rozhodnutia. Napokon správny súd nevyhovel ani námietke sťažovateľa z repliky, že jeho právny zástupca v tomto konaní je v konflikte záujmov, pretože je určený práve žalovaným.

III. Kasačné sťažnosti sťažovateľa

6. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil s názorom žalovaného, že hodnotu sporu určil sťažovateľov odporca (v rozhodcovskom konaní) a odmietal zobrať do úvahy aj hodnotu vzájomného nároku sťažovateľa, ktorý v spore plánoval uplatniť. V tejto súvislosti sa dovolával zohľadnenia účelu zákona. Mal za to, že pojem občianskoprávneho sporu je širší ako výška nároku uplatnená súdnou žalobou.

7. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci malo podľa sťažovateľa dôjsť tiež preto, že sa správny súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že konal hospodárne a správne, keď vydal preskúmavané rozhodnutie už 25.05.2020, pretože disponoval všetkými potrebnými dokladmi pre vydanie rozhodnutia. Práve z faktu, že žalovaný určil výšku hodnoty sporu výškou žalovanej sumy, podľa sťažovateľa vyplýva, že žalovaný nemal všetky doklady potrebné pre správne rozhodnutie o priznaní predbežnej právnej pomoci. Žalovaný nepriznaním predbežnej právnej pomoci podľa sťažovateľa zmaril účinnú obranu jeho práv. Keby žalovaný v pochybnosti konal v prospech osoby v hmotnej núdzi, zabezpečil by, že jeho prípadné nesprávne rozhodnutie nespôsobí sťažovateľovi škodu.

Trval na tom, že protižaloba je rovnocenná žalobe. Nesúhlasil tiež s vylúčením rozhodnutia o predbežnej právnej pomoci zo súdneho prieskumu. 9. K tejto kasačnej sťažnosti bola priložená aj ďalšia kasačná sťažnosť, ktorú vypracoval sám sťažovateľ. (Kasačný súd poznamenáva, že túto kasačnú sťažnosť sám sťažovateľ podal včas aj osobitne v listinnej podobe, hoci nepodpísanú; kasačný súd prihliadol na to, že totožný dokument sa nachádzal ako príloha v elektronickej správe od advokáta, považoval sťažovateľovu „osobnú“ kasačnú sťažnosť za rovnocennú s kasačnou sťažnosťou spísanou advokátom, a preto ďalej obe posudzoval spoločne.) Sťažovateľ v nej poukázal na chronológiu sporu pred rozhodcom, žalovaným a správnym súdom. Namietal proti vyjadreniu žalovaného, že jeho konanie môže byť účelovým, a že jeho obrana je neistá. Tvrdil, že má so žalovaným viacero sporov a od istého momentu mu prestali poskytovať právnu pomoc. Poznamenal aj to, že jeho advokát v tomto súdnom spore (o právnu pomoc), určený žalovaným, s ním dostatočne nekomunikuje. Namietal proti svojmu nerovnému postaveniu voči žalovanému; konkrétne

10. Bližšie sa sťažovateľ venoval inštitútu predbežnej právnej pomoci a tvrdil, že zákon nariaďuje žalovanému konať neodkladne, lebo keby rozhodnutie žalovaného o právnej pomoci dorazilo k žiadateľovi tesne pred uplynutím nejakej procesnej lehoty určenej súdom, už by nebol priestor pre alternatívne konanie (napr. hľadanie advokáta za úhradu). 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, pričom sa stotožnil s napadnutým rozsudkom.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúc ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), najskôr postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal oprávnený subjekt (§ 442 ods. 1 SSP) včas (§ 443 ods. 1 SSP), a je prípustná (§ 439 SSP), preskúmal v medziach sťažnostných bodov napadnutý rozsudok. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol od 20.09.2023 zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (www.nssud.sk).

použije. 14. Kasačný súd súhlasí s názorom sťažovateľa, že zákon o poskytovaní právnej pomoci striktne nedefinuje hodnotu sporu práve výškou žalovanej sumy. Hodnota sporu, pri uplatnení bežného civilno-procesného hľadiska, môže byť po uplatnení vzájomnej žaloby v rozhodcovskom konaní (§ 20 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) vyššia ako bola pôvodne žalovaná suma. Posúdenie hodnoty sporu na účely rozhodovania o poskytnutí právnej pomoci je otázkou skutkovou, ktorá závisí od konkrétnych okolností každej právnej

15. Pre posúdenie tejto konkrétnej veci však bolo pre kasačný súd kľúčové, že sťažovateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci hodnotu tejto protipohľadávky, ktorú údajne (ešte len) zamýšľal uplatniť, nijako nešpecifikoval, ani len nenaznačil, že vzájomná žaloba by mohla zásadne prekročiť žalovanú sumu, čím by hodnota sporu mohla stúpnuť nad kritickú sumu minimálnej mzdy podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o poskytovaní právnej pomoci.

súd. V okolnostiach veci tak žalovaný a ani správny súd nemohol reflektovať neskoršie tvrdenú hodnotu protipohľadávky. 17. V tejto súvislosti sťažovateľ v žalobe tiež namietal, že ak sa v žiadosti vyskytujú nejaké nedostatky, alebo je potrebné doložiť nejaké písomné dokumenty či vyjadrenia, je povinnosťou žalovaného vyzvať žiadateľa o doplnenie, v zmysle § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní pomoci. Kasačný súd pripúšťa eventualitu, že keby sa žalovaný sťažovateľa aktívne dopytoval, či môže k žiadosti doplniť ešte ďalšie relevantné informácie alebo doklady, mohol by v konkrétnom prípade možno dospieť aj k zisteniu inej hodnoty sporu, než bola suma uplatnená žalobou v rozhodcovskom konaní. Z citovaného ustanovenia však neplynie povinnosť žalovaného zasielať takéto výzvy obligatórne v každom konaní; takýto výklad by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a presahoval by účel inštitútu odstraňovania vád podania.

18. Kasačný súd tak nepovažuje za pochybenie žalovaného, že vydal rozhodnutie na základe riadne zisteného skutkového stavu, ktorý vyplýval zo žiadosti a jej príloh.

20. Druhou sťažnostnou námietkou sa sťažovateľ snažil presvedčiť kasačný súd, že neposkytnutím predbežnej právnej pomoci sa sťažovateľovi zmarila účinná obrana jeho práv. Kasačný súd však poukazuje na to, že v zmysle § 11 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci má samostatné predbežné poskytnutie právnej pomoci význam v prípadoch, keď u žiadateľa hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty. Predbežná právna pomoc je inštitút, ktorý má význam predovšetkým v prípadoch, keď pred uplynutím určitej lehoty ešte nemožno posúdiť splnenie jednotlivých podmienok poskytnutia právnej pomoci, napríklad kvôli neúplnosti žiadosti. 21. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zrozumiteľne vysvetlil, že disponoval všetkými dokladmi potrebnými na vydanie riadneho rozhodnutia ešte v lehote, ktorej plynutím bola odôvodnená žiadosť o poskytnutie predbežnej právnej pomoci.

pomoci. Tvrdenie sťažovateľa o zmarení účinnej obrany jeho práv je treba posudzovať aj v kontexte toho, že v konkrétnom rozhodcovskom konaní sa bránil sťažovateľ voči žalobe, ktorá znela na značne nižšiu sumu (68,08 €) ako bola suma minimálnej mzdy (580,- €), ktorá bola rozhodujúca pre priznanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o poskytovaní právnej pomoci. Neposkytnutie predbežnej právnej pomoci nijako neobmedzuje sťažovateľa v prípadnom samostatnom uplatnení svojho tvrdeného nároku vo výške 610,- € samostatnom

23. Tiež tvrdenia sťažovateľa o jeho početných sporoch proti žalovanému a nedôvere k poskytnutému advokátovi v tomto konaní relevantne nespochybňujú preskúmavané rozhodnutie ani napadnutý rozsudok. Pokiaľ by chcel sťažovateľ uplatniť náhradu škody kvôli nesprávnemu poskytnutiu právnej služby advokátom určeným žalovaným, môže sa obrátiť v tejto veci na príslušný civilný súd. Bol to sťažovateľ, kto splnomocnil advokáta na svoje zastupovanie pred správnym súdom a kasačným súdom.

veci. 25. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.