6Svk/26/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Martin Hlinka, s miestom podnikania Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 52375366, s pozastaveným výkonom činnosti od 31. decembra 2024, právne zast.: JUDr. Juraj Bilický, advokát, so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor živnostenského podnikania, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly č. OU-NR-OZP2-2022/006932-5 zo dňa 30. januára 2023 v znení Dodatku k protokolu o výsledku kontroly č. OU-NR-OZP2-2023/006932-10 zo dňa 15. augusta 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave z 30. apríla 2025, č. k. 1S/129/2023-127, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

O výsledku kontroly vydal žalovaný Protokol, ktorý podľa § 61 ods. 1, 2 a § 62 živnostenského zákona v spojení so zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o kontrole v štátnej správe“) obsahuje zhrnutie výsledku kontroly, ktoré spočíva v zistení porušenia § 28 ods. 1 a § 45 ods. 1 živnostenského zákona z dôvodu vykonávania podnikateľskej činnosti ,,Vyučovanie v odbore cudzích jazykov“ nad rámec vydaného živnostenského oprávnenia v období od 7. januára 2019 minimálne do 25. novembra

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného protokolu žalovaného preskúmal v intenciách § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 písm. a), b) a c), § 7 písm. e), § 97 a § 98 ods. 1 písm. g) SSP, § 64, § 66 ods. 1 živnostenského zákona, § 62 ods. 5 zákona o kontrole a dospel k záveru, že v predmetnej veci predstavuje protokol opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e) SSP, v dôsledku čoho žalobu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

Za týmto účelom sa správny súd v prvotnej fáze súdneho konania oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil základné skutočnosti dôležité pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu v danej veci a zistil, že obsahom Protokolu v spojení s Dodatkom nie je konštatovanie o porušení živnostenského zákona, ale konštatovanie o výkone podnikateľskej činnosti nad rámec živnostenského oprávnenia spolu s uloženým opatrením ohlásiť viazanú živnosť na živnostenskom úrade, ak túto živnosť hodlá prevádzkovať aj

rozhodnutia. Kontrolór neuplatnil žiadne prostriedky bezprostredného donútenia kontrolovaného subjektu na presadenie týchto opatrení. Neurčil žiaden zákaz ani inak neovplyvnil právnu pozíciu podnikateľa tak, že by jeho postavenie po vydaní Protokolu v znení Dodatku malo byť iné ako pred jeho vydaním.

teda konštatuje, že až rozhodnutie, ktorým bude prípadne žalobcovi uložená sankcia za prípadné následné prevádzkovanie činnosti Vyučovanie v odbore cudzích jazykov bez živnostenského oprávnenia, bude správnym aktom, ktorým budú zasiahnuté práva a právom chránené záujmy žalobcu. Následné súdne konanie, ktorým bude prípadne žalobca napádať zákonnosť takéhoto rozhodnutia, bude priestorom, v rámci ktorého bude môcť žalobca namietať zistenia uvedené v Protokole v spojení s Dodatkom, a v rámci ktorého bude môcť správny súd tieto podkladové akty riadne preskúmať.

6. Správny súd mal za preukázané, že napadnutými správnymi aktmi neboli nijako dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu, neboli mu uložené žiadne povinnosti, ktoré by ho obmedzovali v jeho činnosti v súlade so živnostenským oprávnením.

Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté správne akty nepodliehajú prieskumu správnym súdom, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP odmietol. 7. Pre úplnosť správny súd uviedol, že Dodatok č. 2, ktorý bol vydaný dňa 07. augusta 2024, t. j. po oboznámení sa žalovaného s podanou žalobou, ktorá mu bola na vyjadrenie doručená dňa 19. júla 2024, zmenil výsledok kontroly tak, že explicitne uviedol, že výkonom činnosti žalobcu nedochádza k vyučovaniu anglického jazyka a nebolo tak kontrolou zistené porušenie právnych ustanovení živnostenského zákona ani súvisiacich právnych predpisov. Keďže vydaním Dodatku č. 2 nedošlo k porušeniu zákona o kontrole, súd mohol uvažovať aj nad zastavením konania podľa § 99 písm. g) SSP, keďže Dodatkom č. 2 odpadol dôvod pokračovania v konaní. Nakoľko však podľa názoru súdu bol už samotný Protokol v znení Dodatku neprípustným predmetom správneho súdneho prieskumu, súd pristúpil k odmietnutiu

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

9. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a správnu žalobu nezákonne odmietol (§ 440 ods.

Hoci vyčíslovanie, uplatňovanie ujmy či škody nebolo per se predmetom konania pred správnym súdom, tá skutočnosť, že žalobca nejakú ujmu utrpel, malo a muselo byť erudovanému senátu správneho súdu známe, pretože správny súd mohol a aj mal si byť vedomý toho, aké sú reálne, či aké môžu byť potenciálne dôsledky nesprávneho a nezákonného záveru protokolu vo sfére pôsobenia žalobcu. Uviedol, že správnemu súdu malo byť zrejmé, čo by pre žalobcu znamenalo ,,ihneď“ vyhovieť opatreniu žalovaného, že mu muselo byť známe aj ústavné právo podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR, práva vyplývajúce z rovnosti pred zákonom a zo zásady rovnakého zaobchádzania, rovnako právo na dobrú verejnú správu (čl. 41 Charty základných práv EÚ, právny poriadok SR a právne akty Rady Európy a ďalšie normatívne akty EÚ, ktorými sú orgány verejnej správy viazané), najmä zásady zákonnosti, procesnej korektnosti, prehľadnosti a právnej istoty, ako aj práva na dodržiavanie princípov rovnosti, objektívnosti a nestrannosti, proporcionality, a najmä práva legitímnych očakávaní ako vedúcich právnych

žalobcu na spravodlivý súdny proces a zakladá kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Podľa sťažovateľa došlo k priamemu dotyku s právami a právom chránenými záujmami sťažovateľa, a to, že bol nútený uplatňovať právne prostriedky nápravy, vyjadrenia, námietky, platiť náklady na zvýšenú potrebu právneho poradenstva a zastupovania, meniť svoje doterajšie podnikateľské správanie a pravidelný chod vecí, nebyť vystavený dilemám a stresu v podnikateľských rozhodnutiach (prestať realizovať rozbehnutý podnikateľský zámer alebo nie, s čím je spojená otázka nároku na náhradu škody), zažíval frustráciu z neistého právneho postavenia v otázke oprávnenosti svojho podnikania či splnenie podmienok pre prevádzkovanie živnosti, v tom, či ide alebo nejde o viazanú živnosť, či urýchlene hľadať a zamestnať zodpovedného zástupcu pre prevádzkovanie viazanej živnosti alebo nie, či v skutočnosti sťažovateľ má alebo nemá právo vyplývajúce z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR v materiálnom zmysle slova, či nebolo porušené jeho právo na dobrú verejnú správu a prečo správny orgán rozhoduje v obdobných veciach inak, čím je vystavený nerovnakému

13. Nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku nesprávnej aplikácie vyššie uvedených ustanovení malo podľa sťažovateľa dopad aj na nesprávne právne posúdenie veci v otázke náhrady trov konania, ktoré konkrétne spočíva v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 170 písm. a) SSP a nevzhliadnutia dôvodu na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, pretože aj správny súd poukazuje na uznesenie NSS SR zo dňa 4. decembra 2023, ktoré bolo vydané po tom, čo už bola podaná správna žaloba, pričom žalobca sa v čase podania správnej žaloby riadil uznesením NS SR zo dňa 28. augusta 2018, potom sa mal správny súd automaticky vysporiadať s otázkou, či je spravodlivé, aby sťažovateľ mal niesť v dôsledku ,,čiastočného prekonania“ vlastnej rozhodovacej činnosti súdu zodpovednosť za procesné (ne)zavinenie odmietnutia žaloby v podobe nepriznania náhrady trov konania, resp. či by z týchto dôvodov (hodných osobitného zreteľa) nemala z princípu niesť náhradu trov konania verejná moc -

V pochybeniach v postupe žalovaného videl sťažovateľ porušenie základnej zásady správneho konania vyjadrené v ust. § 3 Správneho poriadku a porušenie ust. § 17 ods. 1 v spojení s ust. § 25 ods. 5 a § 25a Správneho poriadku.

navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý k Dodatku č. 2 uviedol, že zákon o kontrole v štátnej správe nestanovuje žiadnu lehotu na vyjadrenie sa ku kontrolovaným zisteniam, tzn., že aj napriek tomu, že sa žalovaný vyjadril k výsledku kontroly po 9 mesiacoch a vydal Dodatok k Protokolu, nie je možné považovať predmetný Dodatok za účelový z hľadiska časovej chronológie. Žalovaný vydaním predmetného Dodatku zrušil napadnutý Protokol a vyhovel návrhu žalobcu v správnej žalobe. Keďže prišlo k zmene právneho záveru kontroly vykonávanej u žalobcu, navrhol správnemu súdu konanie zastaviť, keďže odpadol dôvod na ďalšie konanie a aj z dôvodu, že žalobca podal dňa 30. decembra 2024 na vlastnú žiadosť oznámenie o pozastavení živnostenského oprávnenia v plnom rozsahu na obdobie od 31. decembra 2024 do 31. decembra 2026. Ďalej uviedol, že z dôvodu uvedeného voči žalobcovi nikdy nebolo začaté správne konanie.

zbytočné. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. 17. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 29. septembra 2025.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a?právnickej osoby v?oblasti verejnej správy a?rozhoduje v?ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v?administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a?právnickej osoby priamo dotknuté. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v?správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a?iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a?rozhodujú v?ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak?tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a?opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, 25. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd odmietne žalobu, ak je neprípustná. 26. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 27. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že?nie je dôvodná.

zo živnostenského zákona; - výsledkom kontroly bol Protokol (§ 61 ods. 1 a 2 a § 62 živnostenského zákona v spojení so zákonom o kontrole v štátnej správe), v ktorom bolo skonštatované porušenie § 28 ods. 1 a § 45 ods. 1 živnostenského zákona z dôvodu vykonávania podnikateľskej činnosti ,,Vyučovanie v odbore cudzích jazykov“ nad rámec vydaného živnostenského oprávnenia v období od 7. januára 2019 minimálne do 25. novembra 2022 a bolo mu uložené opatrenie: ,,V prípade, že podnikateľský subjekt hodlá aj naďalej uvedenú viazanú živnosť prevádzkovať, je povinný uvedenú skutočnosť ohlásiť na príslušnom živnostenskom úrade“ s termínom ,,ihneď“; - Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 31. marca 2023; - na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu zo dňa 14. apríla 2023 vydal žalovaný Dodatok zo dňa 15. augusta 2023, ktorým došlo k zmene Protokolu tak, že formulácia zhrnutia výsledku kontroly o zistenom porušení § 28 ods. 1 a § 45 ods. 1 živnostenského zákona bola vypustená, pričom ale bolo zachované konštatovanie o vykonávaní podnikateľskej činnosti ,,Vyučovanie

Poskytovaním služby - sprístupňovaní elektronického obsahu nedochádza k samotnej výučbe cudzieho jazyka. Preto zmenil a doplnil Protokol: ,,Vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie právnych ustanovení živnostenského zákona ani súvisiacich predpisov“; - z vyjadrenia žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 5. septembra 2025 vyplýva, že voči žalobcovi nebolo začaté správne konanie.

veciach neustanovených týmto zákonom primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu (zákon o kontrole v štátnej správe). O výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol podľa § 13 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe. Ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené námietky podľa § 11 ods. 2 písm. e) zákona o kontrole v štátnej správe, pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou (§ 13 ods. 4 zákona o kontrole v štátnej správe). Ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa záznam o kontrole (§ 13 ods. 7 zákona o kontrole v štátnej správe). Podľa § 62 ods. 5 živnostenského zákona živnostenský úrad môže uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených kontrolórmi pri prevádzkovaní živnosti.

uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2021, č. 2/2022 ZNSS).

. . Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú“). 33. V zmysle uvedeného zostalo sporným, či Protokol v znení Dodatku č. 1 a opatrenie v?ňom uložené (,,V prípade, že podnikateľský subjekt hodlá aj naďalej uvedenú viazanú živnosť prevádzkovať, je povinný uvedenú skutočnosť ohlásiť na príslušnom živnostenskom úrade“ s termínom: ihneď) malo alebo mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 34. Žalobca v kasačnej sťažnosti poukázal na ujmu, ktorá mu bola spôsobená uloženým opatrením, najmä tým, že išlo o nesprávny a nezákonný záver živnostenského úradu, pričom dôsledky Protokolu považuje za šikanózny výkon práva, ktorý má nielenže potencionálny zásah do jeho subjektívnych práv, ale priamo poškodzuje jeho práva a právom chránené záujmy

. .“). K uvedenému kasačný súd uvádza, že Protokolom uložené opatrenie, tak ako bolo naformulované, nie je sankciou ani autoritatívne určená povinnosť, na ktorú by sa viazala vynútiteľnosť. Ide o konštatovanie kontrolného orgánu, ktoré sa stáva právne relevantným až vtedy, ak by následne začal správny orgán konanie o uložení sankcie (§ 66 živnostenského zákona). Kasačnému súdu zo spisu vyplýva, že žalovaný správne konanie o uložení sankcie nezačal, preto Protokol ničím nepriamo nevytvoril záväznú povinnosť podnikateľa (žalobcu), ani mu neodňal žiadne právo.

. .“) nezakladá právny zásah. Judikatúra jasne stanovuje, že zásah musí byť objektívne spôsobilý zmeniť právnu pozíciu, nestačí, že žalobca vníma tlak. Tak ako uviedol Veľký senát už v spomínanom rozhodnutí ,,.

35. Kasačný súd tiež konštatuje, že prístup k?súdu v?zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky má taktiež svoje limity, ktoré sú v?správnom súdnictve vymedzené právomocou správnych súdov v?zmysle § 6 a § 7 SSP. Pokiaľ správny súd na základe podanej správnej žaloby dospel k?záveru, že žalobcom napádaný akt je vylúčený zo súdneho prieskumu v?správnom súdnictve, neznamená to automaticky odopretie spravodlivého súdneho konania a?porušenie princípu zákazu denegatio iustitiae, ako sa to snažil naznačiť žalobca vo svojej?kasačnej sťažnosti.

V danom prípade by náhrada škody musela byť opretá o nesprávny úradný postup, pričom na jeho preukázanie nie je potrebné, aby súd v správnom súdnictve najprv skonštatoval nezákonnosť protokolu. 37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, pričom nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, v čom videl žalobca nesprávne právne posúdenie

časti rozhodovania o trovách konania. Kasačný súd len na okraj poukazuje, že ,,dôvody hodné osobitného zreteľa“ sú podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP generálnym dôvodom pre nepriznanie trov konania. 38. Kasačný súd považuje za potrebné vyjadriť sa k Dodatku č. 2 vydanému dňa 7. augusta

V Bratislave dňa 20. novembra 2025