6Svk/27/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200559.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-2s/100/2020
- IČS
- 1020200559
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14, IČO: 31820174, právne zast.: JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom a konateľom Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska č. 29, IČO: 53929691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: 1/ DETOX s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta č. 139, IČO: 31582028, právne zast.: JUDr. Karolou Bállovou, advokátkou a konateľkou Bitters legal s.r.o., so sídlom v Košiciach, Magnezitárska č. 2164/2B, IČO: 56448902 a 2/ Mesto Banská Bystrica, Československej armády č. 26, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. januára 2020, č. sp. 3797/2020-1.1, číslo 59734/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2025, č.k. BA-2S/100/2020-169, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd") rozsudkom z 29. mája 2025, č.k. BA-2S/100/2020-169 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. januára 2020, č. sp. 3797/ 2020-1.1, číslo 59734/2019, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok") zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Ministerstva životného prostredia, sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie z 27. septembra 2019, číslo 9477/2019-1.7/st, 50906/2019, 51249/2019-int.
Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa § 1 ods. 1 písm. a/, § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z.z."), ako správny orgán podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku a ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k/ v spojení s § 54 ods. 2 písm. f/ zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.") vydal podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodnutie, podľa ktorého sa zmena navrhovanej činnosti „Administratívno - skladovací areál firmy DETOX - navýšenie kapacity zariadenia na zneškodňovanie odpadov - NEUTRALIZAČNÁ STANICA" nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.
2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 29 ods. 1 písm. b/, ods. 2,3 a 13 zákona č. 24/2006 Z.z. a v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
3. Správny súd po preskúmaní veci v kontexte na žalobcom uvádzané námietky uplatnené v podanej správnej žalobe konštatoval ich všeobecnosť a ne-konkrétnosť vo vzťahu k prejednávanej veci, postup správnych orgánov vyhodnotil ako zákonný, rozhodnutia správnych orgánov za dostatočne odôvodnené, pripomienky, ktoré vzniesol žalobca v rámci zisťovacieho konania ako dotknutá verejnosť nezohľadňovali konkrétne okolnosti prípadu, niektoré pripomienky vôbec nereflektovali, že predmetom posudzovania bola zmena činnosti nezahŕňajúca akúkoľvek novú výstavbu.
V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán uviedol, ako rozhodol o jednotlivých námietkach žalobcu. K námietke žalobcu ohľadom neakceptovania jeho pripomienok vznesených v priebehu správneho konania odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/33/2023.
Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z., keď účel konzultácie spočíva vo vzájomnom oboznámení sa so stanoviskami a podkladmi rozhodnutia medzi subjektmi procesu posudzovania, vrátane verejnosti. Žalobcovi bolo umožnené nazrieť do administratívneho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie, a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam.
V tomto smere odkázal na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2023, sp. zn. 1Svk/5/2023 a už zmieňovaný rozsudok sp. zn. 7Svk/33/2023. K námietke žalobcu, že žalovaný v rozpore s § 23 ods. 1 Správneho poriadku nevyhovel jeho žiadosti o zaslanie kópie administratívneho spisu v elektronickej podobe, čím mu bolo zároveň upreté právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ďalšie dôkazy podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny súd uviedol, že v ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku je v súvislosti s nazeraním do spisu definované aj právo účastníka konania „dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom". Ide o také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla. Môže ísť napríklad o informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, respektíve podkladov pre rozhodnutie. Pokiaľ mal žalobca záujem o získanie kópií všetkých podkladov
na rozhodnutie, bol oprávnený nahliadnuť do spisu, ktoré právo však nevyužil. Vzhľadom na uvedené s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu, správny súd nevzhliadol porušenie práva žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia. Podporne odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/ 5/2023).
4. Žalovanému a ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
II.
5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 7.
Konkrétne uvádzal, že správny súd účelovo terminologicky nerozlišoval medzi žalobcom podľa § 178 ods. 1 SSP a žalobcom podľa § 178 ods. 3 SSP, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu ustáleniu predmetu žaloby. Zdôraznil, že v predmetnej veci je žalobcom zainteresovaná verejnosť ako procesná strana sui generis, pričom Združenie domových samospráv je v zmysle § 42 ods. 2 SSP „procesným opatrovníkom" zainteresovanej verejnosti
ako takej. Týmto nedôsledným rozlišovaním správny súd nerozhodoval o správnej žalobe ako ju formuloval žalobca, ale o žalobe, ktorú interpretačne posunul do žaloby na ochranu individuálnych subjektívnych záujmov. Konštatoval porušenie § 134 ods. 1 SSP, odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/22/2021 a tiež rozsudok veľkého senátu sp. zn. 19SVs/7/2024. V tomto smere tiež namietal nedôsledné rešpektovanie článku 11 Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „smernica č. 2011/92/EÚ") a článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru. 8. Ďalej žalobca namietal, že mu bolo znemožnené vykonať konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z., čím samotné konanie podľa tohto zákona bolo nezákonné, čo v ďalšom kroku spôsobilo nezákonnosť samotného rozhodnutia zo zisťovacieho konania.
Týmto postupom došlo k zabráneniu prístupu zainteresovanej verejnosti k spravodlivosti dodajúc, že verejnosť má nárok na vykonanie konzultácií, ktoré sú základným procesným prostriedkom skutkového zisťovania vplyvov na životné prostredie a ich vyhodnotenia; žalovaný nemal o zámere rozhodnúť sám na základe vlastnej voľnej úvahy, ale mal skutkovo vychádzať z výsledkov odbornej diskusie, ktorú mal zabezpečiť práve na konzultáciách. Dodal, že odborná konzultácia, ktorá je podstatou smernice č. 2011/92/EÚ, sa v zisťovacom konaní nerealizuje podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z., ale podľa § 29 ods. 6 a 8 zákona č. 24/2006 Z.z. účinného od 01. januára 2025. 9. Ďalej vyjadril nesúhlas s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/33/2023, na ktorý podporne odkázal správny súd a podľa ktorého cit.: „ (.
. .) Vo vzťahu ku kasačnej námietke ohľadom vznesených pripomienok v rámci zisťovacieho konania treba uviesť, že podľa § 2 písm. d) zákona č. 24/2006 Z. z. je účelom tohto zákona okrem iného určiť opatrenia, ktoré zabránia poškodeniu životného prostredia, zmiernia jeho znečisťovanie a zabránia jeho poškodzovaniu. Zároveň podľa § 29 ods. 13 cit. zák. má výrok rozhodnutia, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu, obsahovať aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Citované ustanovenie, ale ani iné ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. však neurčujú, o aké podmienky má ísť, a ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu." V tomto smere primárne aj s odkazom na § 2 písm. d/ zákona č. 24/2006 Z.z. a § 4 zákona č. 17/1992 Z.z. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov uviedol, že nejde o opatrenia, ktoré sú plne v dispozícií úradu, musí ísť o opatrenia, ktorými sa zabezpečuje ekologická stabilita a predchádza znečisťovaniu alebo
poškodzovaniu. 10. Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie rozsudku správneho súdu. 11. Ďalej namietal nerešpektovanie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/22/2021. 12. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky - uznal žalobcu za reprezentanta zainteresovanej verejnosti - napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného z 28. januára 2020 a vec mu vráti na ďalšie konanie
(alternatívne) - zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 08. septembra 2025 vyjadrujúc nesúhlas s dôvodmi v kasačnej sťažnosti uvedenými; výhrady žalobcu vyhodnotil ako značne zmätočné a nedostatočne konkrétne, správny súd konal so žalobcom ako zainteresovanou verejnosťou, ním podaná správna žaloba bola meritórne prejednaná. K namietanému nevykonaniu konzultácií poukázal na záver plynúci z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2023. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 14. Ďalší účastník konania 1/ - DETOX s.r.o. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 22. septembra 2025 poukazujúc na správnosť, zákonnosť a riadne odôvodnenie rozsudku správneho súdu. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 15. Ďalší účastník konania 2/ - Mesto Banská Bystrica sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 28. augusta 2025 považujúc rozsudok správneho súdu za vecne správny a zákonný. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 16. Vyjadrenie žalovaného ako aj ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ bolo doručené žalobcovi dňa 09. októbra 2025 na vedomie.
IV.
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.1,2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 22. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. januára 2020, č. sp. 3797/2020-1.1, číslo 59734/2019, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Ministerstva životného prostredia, sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie z 27. septembra 2019, číslo 9477/2019-1.7/st, 50906/2019, 51249/2019-int. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán vydal podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodnutie, podľa ktorého sa zmena navrhovanej činnosti „Administratívno - skladovací areál firmy DETOX - navýšenie kapacity zariadenia na zneškodňovanie odpadov - NEUTRALIZAČNÁ STANICA" nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.
24. Zákon č. 24/2006 Z.z. upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov (§ 1). 25. Účelom zákona je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov. 26. Podľa § 18 ods. 2 písm. c/ zákona č. 24/2006 Z.z., zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d/ a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.
27. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.
28. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
29. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z., výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. 30. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z.z., rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.
31. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z., výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
32. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z., príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.
33. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a/ doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b/ informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c/ vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d/ doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e/ obsah a rozsah poprojektovej analýzy.
34. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.
35. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z.z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a/ konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b/ osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c/ upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d/ určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e/ určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f/ konfliktu záujmov podľa § 63a.
36. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že: - navrhovateľ (ďalší účastník konania 1/) v príslušnej lokalite už v minulosti (od roku 2000) prevádzkoval spracovateľský závod so zameraním na fyzikálno-chemické úpravy odpadov, - podaním z 15. júla 2019 navrhovateľ požiadal prvostupňový správny orgán o vykonanie zisťovacieho konania a oznámil zmenu navrhovanej činnosti [zmena navrhovanej činnosti spočívala v navýšení legislatívne povolenej kapacity zariadenia NEUTRALIZAČNÁ STANICA z 2000 ton odpadov za rok na 2500 ton odpadov za rok], - prvostupňový správny orgán v súlade s § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. informoval verejnosť o tom, že navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu; zároveň príslušné informácie zverejnil v informačnom systéme EIA/SEA na stránke www.enviroportal.sk, upovedomil verejnosť o doručení písomného stanoviska k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do 10 pracovných dní od jeho zverejnenia na príslušnú adresu podľa § 29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z.z.; rovnako poučil účastníkov a zúčastnené osoby o možnosti pred
vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, ako aj o možnosti nahliadnutia do spisu, - následne prvostupňový správny orgán listom z 22. júla 2019 oznámil začatie konania, - žalobca v postavení dotknutej verejnosti zaslal k príslušnému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti stanovisko z 22. júla 2019 [primárne žalobca žiadal podrobné rozpracovanie a vyhodnotenie dopravného napojenia v textovej a v grafickej časti, overiť výpočet potrebného počtu parkovacích miest, obsluhu územia verejnou hromadnou dopravou, vyhodnotiť dostatočnosť opatrení na účely ochrany prírody, ochrany zelene, vyhodnotiť vplyv na vodu, definovať najbližšiu obytnú zónu, vyhodnotiť a analyzovať čistotu ovzdušia a vplyv zámeru na ovzdušie, overiť statiku stavby, žiadal variantné riešenie okrem nulového variantu, vyhodnotiť zámer vo vzťahu s geológiou a hydrológiou, doložiť hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, doložiť výpočet energetickej efektivity, overiť činnosť s územným plánom, preukázať plnenie povinností na
úseku odpadového hospodárstva, preukázať dôslednú ochranu poľnohospodárskej pôdy, overiť bonitu zaberaných poľnohospodárskych pôd, overiť, či príslušný zámer nie je situovaný na ornej pôde najvyššej kvality príslušného katastrálneho územia; žiadal tiež obnoviť prirodzenú biodiverzitu dotknutého územia, navrhovaný zámer výškovo a funkčne zosúladiť s okolitou najbližšou zástavbou, používať materiály zo zhodnocovaných odpadov, parkovacie miesta riešiť formou podzemných garáží a povrch územia upraviť ako lokálny parčík, využitie striech parkovacích domov, ako zatrávnených ihrísk, či outdoor-ových cvičísk, na všetkých parkovacích plochách na teréne realizovať výsadbu vzrastlých drevín s veľkou korunou v počte 1 ks dreviny na každé 4 povrchové státia, prispôsobiť zámer okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite, na horizontálne plochy, najmä strechy aplikovať zelené strešné krytiny, na vertikálne plochy aplikovať zelené steny, na povrchy cestných komunikácií použiť vodo-priepustné asfalty a betóny z prímesou recyklovaných plastov, zabezpečiť separovaný zber odpadu, prijať kompenzačné opatrenia, konkrétne vysadiť v príslušnom meste 20 ks
vzrastlých drevín, osadiť nehnuteľné umelecké dielo, vizualizáciu klimatických zmien na Slovensku v čiarovom kóde, vytvoriť podmienky na kompostovanie rozložiteľného odpadu; žiadal tiež dodržať postup ohľadom bezodkladného informovania verejnosti o informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia podľa § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. a dodržať postup podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; v závere požiadal o vykonanie konzultácie s povoľujúcim orgánom a dotknutou verejnosťou podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z.], - k stanovisku žalobcu zaslal pripomienky navrhovateľ podaním zo 06. augusta 2019, - v priebehu ďalšieho správneho konania si prvostupňový správny orgán zabezpečil písomné stanoviská, konkrétne stanovisko:
i. Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku odpadového hospodárstva z 29. júla 2019 ii. Okresného úradu Banská Bystrica, odbor krízového riadenia z 30. júla 2019 iii. Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici z 30. júla 2019
iv. Slovenskej inšpekcie životného prostredia z 31. júla 2019 v. Banskobystrického samosprávneho kraja z 05. augusta 2019 vi. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na úseku odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie z 05. augusta 2019
vii. Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo 07. augusta 2019, - prvostupňový správny orgán listom z 12. augusta 2019 v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval účastníkov konania včítane žalobcu o vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia vrátane možnosti nahliadnutia do príslušného spisu [predmetné upovedomenie bolo doručené žalobcovi 15. augusta 2019], - žalobca dňa 15. augusta 2019 požiadal o oboznámenie sa s podkladmi formou ich zverejnenia na príslušnom enviro-portáli podľa § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. a tiež ich zaslaním elektronickou poštou; súčasne požiadal o vykonanie konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006
Z.z. - prvostupňový správny orgán na žiadosť žalobcu reagoval listom z 23. augusta 2019 [požiadavke žalobcu o zaslanie podkladov nevyhovel, keď § 33 ods. 2 Správneho poriadku neupravuje zákonnú povinnosť oboznámiť účastníka konania s podkladmi rozhodnutia; ide o povinnosť dať účastníkovi konania možnosť oboznámiť sa s príslušnými podkladmi a táto možnosť bola žalobcovi poskytnutá; ohľadom konzultácií uviedol, že tieto boli zrealizované formou písomného pripomienkovania príslušného oznámenia o zmene navrhovanej činnosti navrhovateľa],
- následne rozhodnutím z 27. septembra 2019 prvostupňový správny orgán rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Administratívno - skladovací areál firmy DETOX - navýšenie kapacity zariadenia na zneškodňovanie odpadov - NEUTRALIZAČNÁ STANICA" nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., - na rozklad žalobcu žalovaný rozhodnutím z 28. januára 2020 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 27. septembra 2019.
38. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
39. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že navrhovateľ (ďalší účastník konania 1/) podniká v oblasti nakladania s odpadmi s tým, že prevádzka v Banskej Bystrici sa zaoberá realizáciou fyzikálno-chemických úprav odpadov. Prevádzka v Banskej Bystrici je vybavená neutralizačnou stanicou a technológiami na zhodnotenie fluorescenčných žiariviek, predúpravu odpadových olejov, deemulgáciu emulzií a mechanické úpravy odpadov.
Existujúce technológie na spracovanie odpadov (vrátane neutralizačnej stanice) boli pred uvedením do prevádzky posudzované v režime zákona (zákonov) o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s tým, že jednotlivé navrhované činnosti podľa rozhodnutí príslušných správnych orgánov nepodliehali takémuto posudzovaniu. Vo vzťahu k tu prejednávanej veci navrhovaná zmena činnosti spočíva v navýšení legislatívne povolenej kapacity zariadenia NEUTRALIZAČNÁ STANICA z 2000 ton odpadov za rok na 2500 ton odpadov za rok.
40. V rámci tu prebiehajúceho zisťovacieho konania v súvislosti so zmenou navrhovanej činnosti si prvostupňový správny orgán primárne zabezpečil súhlasné stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku odpadového hospodárstva z 29. júla 2019 vyjadrujúc súhlas so zmenou navrhovanej činnosti majúc za to, že dlhoročným prevádzkovaním zariadenia sa overilo, že zariadenie technologicky umožňuje spracovať vyššie množstvo odpadových produktov než doposiaľ povolená kapacita. Technológia umožňuje zvýšenie spracovávanej kapacity bez dodatočných technologických, respektíve stavebných úprav.
Banskobystrický samosprávny kraj v súhlasnom stanovisku z 05. augusta 2019 primárne uviedol, že neutralizačná stanica prešla pred zavedením do prevádzky procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie, technológia umožňuje zvýšenie spracovávanej kapacity bez dodatočných technologických a stavebných úprav, zmena navrhovanej činnosti je realizovaná v existujúcich uzatvorených objektoch situovaných v priemyselnej zóne mesta, rozsah činnosti nevytvára predpoklady pre ovplyvnenie širšieho okolia prevádzky, nepredpokladá sa zvýšenie intenzity dopravy, najvýznamnejším vplyvom bude zvýšená miera hlučnosti a prípadný zápach počas stáčania s tým, že tento vplyv bude väčšinou obmedzený na samotný areál haly triedenia odpadov počas doby prečerpávania. Dodal, že navrhovaná zmena nie je v rozpore so záväznou časťou ÚPN VÚC; nejde o zmenu charakteru činnosti, ale zmena spočíva v navýšení kapacity už existujúceho zariadenia na zhodnocovanie odpadov so zachovaním charakteru činnosti, ktorá nebude mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na úseku odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie v stanovisku z 05. augusta 2019 nežiadalo, aby sa predložené oznámenie navrhovateľa o zmene navrhovanej činnosti posudzovalo podľa zákona č. 24/2006 Z.z. s tým, že na základe celkového zhodnotenia príslušnej dokumentácie, povahy a rozsahu zmeny navrhovanej činnosti zmenu zhodnotilo ako akceptovateľnú.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v súhlasnom stanovisku zo 07. augusta 2019 uviedol, že zmenou navrhovanej činnosti nebudú potrebné technologické, respektíve stavebné úpravy, pričom realizáciou zámeru nenastane zmena v počte zamestnancov.
Keďže išlo o existujúcu prevádzku, zamestnávateľ už v minulosti zabezpečil posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia pre zamestnancov obsluhujúcich zariadenie na zneškodňovanie odpadov.
41. K žalobcom uplatnenej námietke, že jeho pripomienky, ako aj odvolacie námietky boli relevantné a správny orgán bol povinný sa s nimi vecne vysporiadať a náležite odôvodniť, z akého dôvodu niektoré pripomienky neboli akceptované najvyšší správny súd uvádza, že žalobcom do správneho konania predložené pripomienky v značnom rozsahu nekorešpondovali s tu prejednávanou vecou a neodzrkadľovali osobitosti (zmeny) navrhovanej činnosti spočívajúcej v rozšírení už jestvujúceho zariadenia.
Prvostupňový správny orgán sa však i napriek tomu riadne a presvedčivo vo svojom rozhodnutí vysporiadal s každou žalobcom uplatnenou námietkou a pripomienkou uplatnenou v priebehu správneho konania.
Z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia tiež vyplýva, že príslušné správne orgány vychádzajúce z odborných stanovísk príslušných dotknutých orgánov sa riadne zaoberali aj relevantnými kritériami, najmä čo do možného vplyvu na nerastné suroviny, vodné pomery, záber pôdy, flóru a faunu, ochranu prírody a krajiny, dopravu, hlukovú situáciu a zápach, ovzdušie, zdravie obyvateľstva. Na tomto mieste súčasne najvyšší správny súd uvádza, že dotknutá neutralizačná stanica prešla pred zavedením do prevádzky procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie, navýšenie spracovávanej kapacity je možné bez dodatočných technologických a stavebných úprav, zmena navrhovanej činnosti je realizovaná v existujúcich uzatvorených objektoch situovaných v priemyselnej zóne mesta, rozsah činnosti nevytvára predpoklady pre ovplyvnenie širšieho okolia prevádzky, nepredpokladá sa zvýšenie intenzity
dopravy. Nejde teda o zmenu charakteru činnosti, keď zmena spočíva výlučne v navýšení kapacity už existujúceho zariadenia na zhodnocovanie odpadov so zachovaním charakteru činnosti. Posudzovanie jednotlivých kritérií je nevyhnutné hodnotiť s dôrazom na konkrétnu navrhovanú činnosť a jej špecifiká. Je potrebné zdôrazniť, že v tu prejednávanej veci išlo o zmenu už jestvujúceho zariadenia, ktorá spočívala v navýšení kapacity zariadenia NEUTRALIZAČNÁ STANICA z 2000 ton odpadov za rok na 2500 ton odpadov za rok, ktoré sa nachádzalo v priemyselnom a skladovacom areáli mimo obytnú zónu. 42. Ďalej k žalobcom namietanému neakceptovaniu predložených pripomienok k zmene navrhovanej činnosti možno podporne odkázať na rozsudok najvyššieho správneho súdu z 27. novembra 2024, sp. zn. 7Svk/33/2023, podľa ktorého cit.: „ (.
. .) Vo vzťahu ku kasačnej námietke ohľadom vznesených pripomienok v rámci zisťovacieho konania treba uviesť, že podľa § 2 písm. d) zákona č. 24/2006 Z. z. je účelom tohto zákona okrem iného určiť opatrenia, ktoré zabránia poškodeniu životného prostredia, zmiernia jeho znečisťovanie a zabránia jeho poškodzovaniu. Zároveň podľa § 29 ods. 13 cit. zák. má výrok rozhodnutia, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu, obsahovať aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Citované ustanovenie, ale ani iné ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. však neurčujú, o aké podmienky má ísť, a ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu. Ide teda o jeden z prípadov, kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy podľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať len do tej miery, či nevybočilo z medzí a hľadísk určených zákonom.
Navyše, podľa cit. § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. logickým predpokladom, aby mohli byť uložené opatrenia na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov, je to, že navrhovaná činnosť vôbec takéto vplyvy má alebo môže mať. Okolnosť, či príslušný orgán správne ustálil, že navrhovaná činnosť nemôže mať také vplyvy, a či následným určením či neurčením opatrení vybočil zo zákonných hľadísk a medzí správnej úvahy, je otázka, ktorá je prístupná nielen skúmaniu správneho súdu, ale logicky aj námietkam žalobcu." V prejednávanej veci správne orgány dospeli k záveru, že v tomto prípade s prihliadnutím na charakter zmeny navrhovanej činnosti, podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, nebolo
potrebné určovať. Ani sám žalobca takú podmienku, ktorá by sa vzťahovala výlučne k tejto konkrétnej zmene navrhovanej činnosti, neidentifikoval. Možno len pre úplnosť dodať, že Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku odpadového hospodárstva v stanovisku z 29. júla 2019 určil tri pripomienky, ktoré by mal navrhovateľ plne akceptovať; konkrétne išlo o dodržiavanie všeobecne záväzného nariadenia mesta Banská Bystrica o nakladaní s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, dodržiavanie právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva a tiež, že navrhovateľ by mal požiadať o zmenu vydaného súhlasu zariadenia na zneškodňovanie odpadov.
V tomto smere možno uviesť, že tieto pripomienky sa týkajú výlučne dodržiavania povinností plynúcich z príslušných zákonov a iných právnych predpisov, ktorými je navrhovateľ vykonávajúci činnosť na úseku odpadového hospodárstva viazaný.
43. Vo vzťahu k žalobcom uvádzaným konzultáciám podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. najvyšší správny súd uvádza, že z obsahu § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. nevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne ústnou formou. Navyše z § 64 menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania.
Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ústne pojednávanie nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V nenariadení ústnej formy konzultácií najvyšší správny súd potom nevidel porušenie zákona č. 24/2006 Z.z. ani Správneho poriadku. Okrem uvedeného možno poukázať na skutočnosť, že samotný článok 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou, kedy výslovne ustanovuje, že: ,,Spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti." Prvostupňový správny orgán tiež listom z 12. augusta 2019 žalobcu upovedomil o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalobca ako dotknutá verejnosť následne požiadal o zaslanie podkladov rozhodnutia a požiadal tiež o
vykonanie konzultácií, avšak bližšie, teda konkrétne, vo vzťahu k danej prejednávanej veci viažucej sa na konkrétnu zmenu navrhovanej činnosti neuviedol, čo by malo byť predmetom konzultácií. Pokiaľ potom správny orgán vo veci nenariadil ústne pojednávanie, nemožno mu pričítať procesné pochybenie, navyše takého rozsahu majúceho zásadný vplyv na zákonnosť rozhodnutia (napríklad rozsudok najvyššieho správneho súdu z 29. júna 2023, sp. zn. 6Svk/ 42/2022, z 30. apríla 2024, sp. zn. 6Svk/38/2023, z 28. februára 2023, sp. zn. 4Svk/17/2021 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2023, sp. zn. III. ÚS 615/2023, prípadne z 29. novembra 2022, sp. zn. 5Svk/8/2021 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2023, sp. zn. III. ÚS 357/2023).
44. Ako nedôvodnú vyhodnotil najvyšší správny súd námietku žalobcu, že správny súd o jeho žalobe konal ako o žalobe právnickej osoby, a nie ako o žalobe zainteresovanej verejnosti, z ktorého dôvodu potom nesprávne skúmal porušenie jeho subjektívnych práv, no nie práv zainteresovanej verejnosti. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že správny súd nerozporoval postavenie žalobcu ako zainteresovanej verejnosti, rovnako nerozporoval jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Riadne sa so žalobcom uplatnenými námietkami zaoberal a tieto riadne vo svojom odôvodnení posúdil a vyhodnotil. Aj správna žaloba zainteresovanej verejnosti je správnou žalobou a nie je dôvod k nej pristupovať inak ako k akejkoľvek inej správnej žalobe.
Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Z podaní žalobcu správny súd vyvodil konkrétne námietky, ktoré podľa neho mali viesť k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a tiež prvostupňového správneho rozhodnutia.
45. Poukaz žalobcu na rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Svk/22/2021 a tiež rozsudok veľkého senátu sp. zn. 19SVs/7/2024 vyhodnotil najvyšší správny súd ako neopodstatnený, keď obe rozhodnutia sa vecne netýkajú tu prejednávanej veci.
Veľký senát sa totiž v rozsudku sp. zn. 19SVs/7/2024 primárne zaoberal aplikáciou § 181 ods. 3 SSP aj na zainteresovanú verejnosť, ktorá mala súčasne postavenie účastníka konania v administratívnom konaní, a to v kontexte na posúdenie lehoty na podanie správnej žaloby.
V rozsudku sp. zn. 2Svk/22/2021 sa zase najvyšší správny súd primárne zaoberal správnosťou postupu správneho súdu, ktorý uznesením odmietol správnu žalobu žalobcu ako šikanóznu.
46. K namietanému článku 11 smernice č. 2011/92/EÚ a článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, je potrebné uviesť, že so žalobcom v priebehu zisťovacieho konania bolo riadne konané ako s účastníkom konania, rovnako mu prislúchali procesné práva vrátane možnosti opravným prostriedkom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, čo napokon aj využil. Možno tiež uviesť, že § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. jasne ustanovuje, aké skutočnosti zverejňuje príslušný orgán verejnosti na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tento postup bol plne
dodržaný. 47. Najvyšší správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, ako aj rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61).
Vo svetle takto prezentovaných záverov možno potvrdiť, že správny súd konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v okolnostiach veci dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia (ktoré nie vždy korešpondovali s tu prejednávanou vecou), na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. Rovnako z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa správny orgán vyrovnal so zásadnými návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, ktoré navyše v podstatnej miere nekorešpondovali s tu prejednávanou vecou a samotnou povahou navrhovanej zmeny činnosti spočívajúcej v rozšírení kapacity príslušného zariadenia.
Prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní prihliadal na stanoviská jednotlivých dotknutých orgánov a riadne sa vysporiadal s pripomienkami vznesenými žalobcom. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní. Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých pristúpili k vydaniu rozhodnutia o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.
48. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania 1/ - DETOX s.r.o. a ďalšiemu účastníkovi konania 2/ - Mesto Banská Bystrica, náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP). Podanie vyjadrenia / stanoviska ku kasačnej sťažnosti bolo koncipované ako právo, nie povinnosť, čomu zodpovedalo poučenie, podľa ktorého správny súd bude inak konať aj bez takéhoto vyjadrenia / stanoviska (č.l. 277 súdneho spisu). 50. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. marca 2026