6Svk/28/2022

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v predmetnom konaní sa prioritne zaoberal návrhom žalobcu na prerušenie konania v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), t. j. návrhom na prerušenie konania z dôvodu, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. V danom prípade žalobca

Krajský súd bol toho názoru, že Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy (vrátane záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb, uvedených v kapitole I., bod 8.), ktoré boli schválené uznesením mestského zastupiteľstva v Nitre č. 169/2003 - MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 a ktoré treba dodržiavať pri riadení využitia a usporiadania

podľa názoru krajského súdu nemožno považovať za porušenie zákona, ako to tvrdil žalobca. V danom prípade neboli splnené podmienky na postup krajského súdu podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, t. j. na prerušenie tohto súdneho konania a podanie návrhu na začatie konania podľa

2. Krajský súd skonštatoval, že v konaní začatom na základe všeobecnej správnej žaloby (tretia časť SSP, prvá hlava) žalobcu zo dňa 11. 11. 2020 nemôže preskúmavať uznesenie mestského zastupiteľstva a nemožno sa domáhať ani vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom.

Predmetné námietky žalobcu krajský súd považoval za nedôvodné v celom rozsahu. Pre správne orgány v konaní o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby ako i v nasledujúcom odvolacom konaní bolo záväzné Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, a týmto sa museli riadiť a rešpektovať daný právny stav. Rovnako tak krajský súd pri posudzovaní predmetnej žaloby vychádzal z existencie tohto nariadenia v znení jeho dodatkov.

Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, ktoré umiestnenie predmetných reklamných stavieb v území s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene nepripúšťali a toto nariadenie pri svojom rozhodovaní musel akceptovať. Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného plánovania. V danom prípade išlo o stavbu umiestnenú v meste Nitra, pričom samotné mesto ako základný orgán územného plánovania a zároveň stavebný úrad prvého stupňa je nielen oprávnené, ale aj povinné chrániť záujmy, na ochranu ktorých vydáva záväzné regulatívy. Umiestnenie predmetných reklamných stavieb, typu billboard, v území s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene je v danom prípade neprípustné a v rozpore s územným plánom mesta Nitra schváleným mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení jeho

C KN funkčne určený na zeleň urbánnu a ekostabilizujúcu. 4. Ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona podľa názoru krajského súdu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ak je teda stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným a stavebným zákonom.

Jedným zo základných nástrojov územného plánovania je územnoplánovacia dokumentácia (§ 2 ods. 7 stavebného zákona), ktorú okrem iného tvorí i územný plán obce (§ 8 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona). Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a

vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno

2018-157 zo dňa 15. 01. 2020 podanú žalobcom a rozsudkom pod sp. zn. 5Sžk/10P/2020 zo dňa 25. 01. 2021 zamietol kasačnú sťažnosť voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/224/2018-107 zo dňa 23. 10. 2019 podanú tiež žalobcom.

Práve územnoplánovacia dokumentácia sprítomňuje požiadavku ochrany verejného záujmu v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona. Navrhovaná zmena doby trvania reklamnej stavby musí byť v súlade s verejnými záujmami reprezentovanými predovšetkým záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej dokumentácie. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/42/2016 zo dňa 28. marca 2018, v ktorom sa v súvislosti s posudzovaním otázky legalizácie stavby v stavebnom konaní stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/68/2011-160 zo dňa 6. mája 2014, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že územné plánovanie je v § 2 ods. 1 písm. f/ stavebného zákona vymedzené tak, že jeho súčasťou je i umiestňovanie stavieb a určenie územno- technických, urbanistických, architektonických a enviromentálnych požiadaviek na ich projektovanie a uskutočňovanie. Keďže za stavbu v súlade s § 43 ods. 2 stavebného zákona je

Inými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti, t. j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej dokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať na ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že § 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu verejnej správy žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi zistenie orgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii jej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom.“

Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa, rovnako ako i žalovaný dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili, pričom správne aplikovali právne normy vzťahujúce sa na daný prípad. Správny orgán prvého stupňa neporušil zákon, keď upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pretože pomery staveniska mu boli dobre známe, pretože vyplývajú so žalobcom predložených listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a správnym orgánom zabezpečeného porealizačného zamerania predmetných reklamných stavieb. Reklamné stavby typu „billboard“ sú umiestnené na parc. P. reg. U. katastrálne územie L. a podľa fotodokumentácie ako i porealizačného zamerania je zrejmé a nepochybné, že sú umiestnené na pozemku funkčne určenom na zeleň urbánnu a ekostabilizujúcu, teda v oblasti, kde podľa regulatívu je zakázané umiestňovanie reklamných stavieb. Zistený skutkový stav oba správne orgány podrobne popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí, preto aj túto námietku je potrebné hodnotiť ako nedôvodnú.

Z administratívneho spisu žalovaného, obsahujúceho i spis správneho orgánu prvého stupňa, nespochybniteľne vyplýva, že žalobcovi bolo niekoľkokrát doručené oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, v ktorom mu bola stanovená lehota sedem pracovných dní od doručenia oznámenia na uplatnenie námietok (inak na ne nebude prihliadnuté), resp. bolo mu oznámené, kedy môže nahliadnuť do podkladov rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), pričom posledné oznámenie bolo realizované podaním zo dňa 27. 09. 2018. Námietky podané neboli. Krajský súd poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 8Sžk/45/2015 zo dňa 08. 12. 2020, pri rozhodovaní o totožnom žalobcovi, v obdobnej veci, v rámci čoho najvyšší súd uviedol: „Rovnako kasačný súd prisvedčil správnemu súdu, keď tento považoval zásah do práv sťažovateľa za proporcionálny k výkonu práv obyvateľstva Mesta Nitra na správe vecí verejných.

V danej veci došlo vzhľadom na zmenu územného plánu dotknutého územia k zmene podmienok, za ktorých bolo rozhodnutie vydané, čo nebolo sporné. Sťažovateľ mal možnosť sa k uvedeným skutočnostiam vyjadriť a vzniesť námietky, čo však napriek výzve správneho orgánu prvého stupňa neurobil, prvotné námietky vzniesol až v odvolacom konaní (pozn. krajského súdu, v danom prípade námietky na základe poslednej výzvy boli vznesené). Vo vzťahu k proporcionalite zásahu do sťažovateľových práv je na mieste skonštatovať aj to, že v prípade sťažovateľa sa jedná o obchodnú spoločnosť vlastniacu veľký počet reklamných stavieb, ktorých konštrukcia a prípadné premiestnenie/odstránenie nie je spojené s významnou investíciou, preto samotný zásah do sťažovateľových práv (odkazovaná právna istota) nie je spôsobilý zásadným spôsobom ovplyvniť jeho podnikanie.“ 8. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré odôvodnil nejasnosťou a nejednoznačnosťou tvrdiac, že žalovaný sa nevyjadril ku všetkým tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.

Krajský súd zdôraznil, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považoval krajský súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny

Následne krajský súd musel skonštatovať len to, že správny orgán prvého stupňa o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti rozhodol a čo sa týka odvolacieho konania, v tomto konaní námietka zaujatosti voči konajúcej osobe vznesená nebola.

Tento názor potvrdzuje aj právna doktrína zaoberajúca sa problematikou správneho práva, podľa ktorej, ak tvorí správny orgán jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom pomere k tomuto orgánu (prípad primátora mesta), tak na tieto prípady sa ustanovenia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú.

V zmysle § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce a môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce.

V tomto ohľade krajský súd dodáva, že každá obec, resp. mesto má svoju osobitnú organizačnú štruktúru, v rámci ktorej vykonáva svoje kompetencie, čo v danom prípade je Organizačný poriadok Mestského úradu Nitra (pozn. správneho súdu, v zmysle § 7 písm. b/ opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, nie sú predmetom prieskumu správneho súdu).

12. S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa § 190 SSP.

13. Žalobca rozsudok krajského súdu napadol v zákonnej lehote kasačnou sťažnosťou zo dňa 21. februára 2022. 14. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, a to z dôvodu nesprávnej aplikácie § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ako aj článku 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, v rámci ktorého bez ďalšieho vyvodzoval, že existuje oprávnenie plošne regulovať umiestňovanie konkrétnych typov reklamných stavieb v určitom území územným plánom obce.

15. Krajský súd podľa názoru žalobcu pravdepodobne identifikoval ustanovenia obsahujúce normy na prijímanie zásad a regulatívov v územnom pláne všeobecne, avšak neidentifikoval (a nič také neuviedol) konkrétne normy a ani typovo zásady a regulatívy, ktoré by potvrdzovali správnosť aplikácie § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b) stavebného zákona v spojení s článkom 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR tak, že by to odôvodňovalo možnosť vytvorenia verejného záujmu stanovením zákazu typovo a rozmerovo určených reklamných stavieb v určitom území, ktorý bol základom pre rozhodnutie správnych orgánov v administratívnom konaní. 16. Žalobca súhlasil s krajským súdom v tom, že nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou SR je oprávnený vysloviť len Ústavný súd SR, avšak návrh na taký postup navrhoval súdu žalobca svojím návrhom na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, s ktorým sa však krajský súd vysporiadal len spôsobom, že podmienky neboli splnené a výrokom o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, lebo k takému záveru dospel žalobca a nie krajský súd bez podrobnejšieho rozvinutia úvah, prečo by mal byť názor žalobcu s poukazom na

17. Vo vzťahu k riešeniu námietky predpojatosti, nedostatku právomoci a odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, žalobca zastával názor, že s touto námietkou sa krajský súd vysporiadal nesprávne, len čiastočne a vo svojej podstate aj nepreskúmateľne. Žalobca zastával názor, že vysporiadanie sa s námietkou odkazom na rozhodnutie kasačného súdu vo veci, sp. zn. 8Sžk/45/2020, nezistenie rodinného a/alebo iného osobného vzťahu k prejednávanej veci a upozornenie, že procesný postup nie je dôvodom na vylúčenie zamestnancov správneho orgánu, nekorešponduje presne so žalobným dôvodom.

výkone štátnej správy. Pri správnom právnom posúdení by buď museli byť namietaní zamestnanci vylúčení z konania alebo by konanie samotné musel vykonať zamestnanec obce zabezpečujúci činnosť stavebného úradu, ako to predpokladá § 117 ods. 3 stavebného zákona a podľa článku 34 Organizačného poriadku mestského úradu v Nitre odbor stavebného poriadku, referát agendy stavebných konaní. 18. Žalobca poukázal, že je podľa jeho názoru naplnený aj dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP, a to z dôvodu, že v podobe zabezpečenia konania pred nestranným orgánom verejnej správy a presvedčivého a pre priemerného adresáta pochopiteľného odôvodnenia aplikácie

Uvedené je zrejmé aj s ohľadom na povahu typu stavby v danom prípade ako jednoduchej stavebnej konštrukcie bez napojenia na siete a inžinierskej stavby podľa stavebného zákona (§ 43a ods. 3 písm. r/), bez akéhokoľvek zisteného vplyvu na akýkoľvek záujem, ktorý by mohol byť regulovaný územným plánom v rámci zákonných a ústavných limitov.

19. Tiež namietal, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. h) SSP, a v tejto súvislosti poukázal na niekoľko rozhodnutí najvyššieho súdu (4Sžo/3/2011, 6Svzn/2/2013, 5Sži/1/2009, 1Sžo/23/2010, 1Sžd/18/2011).

III.

21. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 26. apríla 2022. 22. Uviedol, že zastáva rovnaký názor, aký vyjadril vo svojom rozhodnutí zo dňa 20. 08. 2020 a vyjadrení zo dňa 03. 03. 2021 k žalobe podanej proti uvedenému rozhodnutiu a plne sa stotožnil s postupom krajského súdu. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 23. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 05. júla 2022 na vedomie. 24. Ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV.

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

správy. 31. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

Predmetným rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie mesta Nitra zo dňa 31. 03. 2020. Číslo: 21014/2015-035-Re, ktorým príslušný stavebný úrad zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby - 2 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, a to konkrétne - 1ks jednostrannej reklamnej stavby umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX/X reg. E KN (po preparcelovaní a za súčasného stavu pozemok parc. č. XXXX/X reg. C KN) v areáli vojenského útvaru, popri U., k. ú. L., rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm, a 1 ks jednostrannej reklamnej stavby umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX/X reg. E KN (predtým parcelné číslo XXXX, po preparcelovaní a za súčasného stavu pozemok parc. č. XXXX/X reg. C KN) v areáli vojenského útvaru, popri U., k. ú. L., rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm, identifikačné číslo XX a XX vo vlastníctve žalobcu z dôvodu, že ich umiestnenie je v rozpore s platným Územným plánom mesta Nitra.

34. Podľa § 1 ods. 2 stavebného zákona, územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.

36. Podľa § 2 ods. 7 stavebného zákona, základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie. 37. Podľa § 8 ods. 1 stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

40. Podľa § 139a ods. 1 stavebného zákona, regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.

43. Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene;

46. Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. 47. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na: a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 55 ods. 2 písm. h/ stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. 52. Podľa § 56 písm. j/ stavebného zákona, stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh.

54. Podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

56. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ a b/ stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,

58. Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

60. Podľa § 11 ods. 4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb., obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce;

Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú: a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky, b/ určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia);

2002 uzatvorená medzi prenajímateľom Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra a Ing. Ladislavom Strašilom - NUBIUM ako nájomcom v znení dodatkov č. 1 až č. 4), -dňa 18. 11. 2015 mesto Nitra ako stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 21014/2015 La/Ko, ktorým podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietlo žalobcovi ako stavebníkovi vydanie stavebného povolenia,

podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, že zrušil uvedené rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, -následne mesto Nitra vydalo rozhodnutie zo dňa 05. 05. 2017, Číslo: 21014/2015-010-Re, ktorým podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietlo žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby, -žalovaný rozhodnutím zo dňa 28. 07. 2017, Číslo: OU-NR-OVBP2-2017/029952-2 o

podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, že zrušil uvedené rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, -následne mesto Nitra rozhodnutím zo dňa 31. 03. 2020, Číslo: 21014/2015/035-Re rozhodol podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona tak, že zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby [dôvodil tým, že reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona, ktoré majú obmedzenú dobu trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Žiadosti o zmenu doby trvania existujúcej reklamnej stavby, ktorá po uplynutí lehoty platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v území, nie je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, nebolo možné vyhovieť. ], -žalovaný rozhodnutím zo dňa 20. 08. 2020, Číslo: OU-NR-OVBP2-2020/027370-002 o

65. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že v čase vydania rozhodnutia o dočasnom povolení umiestnenia reklamného zariadenia platila právna úprava účinná do 1. januára 2015, s tým, že podľa § 71 ods. 1 písm. c) (v spojení s § 142d ods. 1) stavebného zákona povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.

Stavebný zákon v znení zákona č. 293/2014 Z. z. zaviedol definíciu reklamnej stavby, pričom reklamné stavby rozčlenil podľa veľkosti informačnej plochy (§ 43 ods. 2). Táto novela vyššie uvedené ustanovenie § 71 ods. 1 písm. c) zrušila a zároveň doplnila § 55 ods. 2 o písm. h), podľa ktorého ohlásenie stavebnému úradu postačí pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak a tiež § 55 ods. 6 o písm. j), podľa ktorého pri reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh. Predmetnú zmenu je zároveň potrebné chápať v intenciách generálnej klauzuly plynúcej z § 55 ods. 1, podľa ktorého stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické

66. V súvislosti s konaním o povolení reklamnej stavby je preto nepochybné, že jeho výsledkom je vydanie stavebného povolenia, na ktoré sa aplikuje všeobecný postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 a nasl. stavebného zákona.

správny súd odkazuje na § 62 ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona, podľa ktorého v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že stavebný úrad v rámci posudzovania žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby skúma (okrem iného) aj to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom s tým, že v predmetnej veci verejný záujem predstavuje platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorú obstaráva obec, a ktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné limity a regulatívy pre dané územie, konkrétne Územný plán mesta Nitra v znení neskorších zmien a doplnkov. V tejto súvislosti možno poukázať tiež na rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 28. marca 2018, sp. zn. 7Sžo/42/2016, v ktorom sa súd v súvislosti s posudzovaním otázky legalizácie stavby v stavebnom konaní stotožnil s názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. mája 2014, sp. zn. 3S/68/ 2011, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Orgány verejnej správy preto boli nielen oprávnené, ale i povinné vychádzať z relevantnej územnoplánovacej dokumentácie, ktorá komplexne rieši priestorové usporiadanie

V predmetnej veci teda zásadné postavenie predstavoval Územný plán mesta Nitra schválený Mestským zastupiteľstvom v Nitre, uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a podľa Zmien a doplnkov Územného plánu mesta Nitra č. 5 schválených Mestským zastupiteľstvom v Nitre, uznesením č. 195/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k Všeobecne záväznému nariadeniu mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu mesta

stavieb. Zároveň najvyšší správny súd uvádza, že v tomto prípade mesto Nitra, resp. jeho mestské zastupiteľstvo uplatnilo svoju kompetenciu, ktorá mu vyplýva z platných právnych predpisov § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 369/1990 Zb., § 2 ods. 1 písm. f), § 11 ods. 5, § 13 ods. 3 písm. b), § 27 ods. 3 stavebného zákona, ako i § 12 ods. 1, 6 písm. a), b) Vyhlášky č. 55/2001 Z. z., keď zrozumiteľným spôsobom určilo podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb.

. .) územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu

Vzhľadom na to, že ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu verejnej správy žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi zistenie orgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii jej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom.“ Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že žalobca voči predmetnému rozsudku najvyššieho súdu zo dňa 25. januára 2021, sp. zn. 5Sžk/10/2020 podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. októbra 2021, sp. zn. IV. ÚS 480/2021 odmietnutá. 69. Žalobca tiež namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na nesúlad dotknutej záväznej časti územného plánu mesta Nitra, vyhlásenej Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003, s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a Ústavy

Tým dal zákonodarca najavo, že všeobecne záväzné nariadenia normotvorných komunálnych zastupiteľstiev bez výnimky podliehajú súdnemu prieskumu ich súladnosti s normami vyššej právnej sily len na základe návrhu uvedených subjektov. Pokiaľ žalobca napadol rozhodnutie žalovaného všeobecnou správnou žalobou v zmysle § 177 a nasl. SSP nemožno v tomto konaní (ani ako otázku predbežnú) posudzovať súlad dotknutého územného plánu, respektíve všeobecne záväzného nariadenia, ktorým bola vyhlásená jeho záväzná časť so zákonom, pretože na ich preskúmanie stanovil zákonodarca osobitný postup, navyše spojený s aktívnou legitimáciou prináležiacou výlučne prokurátorovi, resp. zainteresovanej verejnosti, ktorých žaloba sleduje ochranu verejného záujmu. Rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 18. júna 2014, sp. zn. 6Svzn/2/2013, na ktorý poukazoval žalobca sa netýkal preskúmavania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vydanom v stavebnom konaní, ale išlo o konanie začaté na návrh prokurátora (ako osoby aktívne legitimovanej) na preskúmanie súladu iného všeobecne záväzného nariadenia.

Pokiaľ sa týka návrhu žalobcu na prerušenie konania a predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky za účelom posúdenia súladu územného plánu, resp. právnych aktov, ktorými bol vyhlásený s Ústavou Slovenskej republiky, krajský súd správne uviedol, že nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou Slovenskej republiky je oprávnený vysloviť len Ústavný súd

70. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zaujatosti zamestnancov stavebného úradu - mesta Nitra najvyšší správny súd uvádza, že stavebný úrad o námietkach rozhodol a svoje rozhodnutia odôvodnil v intenciách § 9 ods. 1 správneho poriadku, upravujúceho dôvody možnej zaujatosti svojich zamestnancov, pričom dospel k záveru, že žiadne takéto dôvody v súvislosti s namietanými zamestnancami nevzhliadol. Navyše, všetky rozhodnutia vydané stavebným úradom boli podpísané primátorom mesta Nitra ako jeho štatutárnym orgánom. Poverení zamestnanci v zmysle ich pracovného zaradenia síce vec vybavovali, no ich úkony sa podľa administratívneho spisu obmedzovali na administratívno-technické zabezpečenie konania, prípadne úkony plynúce z ich zaradenia na Útvare hlavného architekta, referát urbanizmu a architektúry (napríklad predloženie odvolania odvolaciemu orgánu zo dňa 19. júna 2020, prípadne zo dňa 9. júla 2018, výzvy na ukončenie nájomných zmlúv a pod.).

koordinácie procesu ich spracovania až po ich schválenie a zabezpečenia aktuálnosti územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov, koordinácie súčinnosti a súladu územnoplánovacích podkladov obstarávaných inými subjektmi so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou mesta vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených stavebným zákonom na úseku povoľovania reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy. Žalobcom namietaní zamestnanci F.. M.. M. H. (referent urbanizmu a architektúry) a S..

V prípade podania žiadosti v súlade s § 67 ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad v konaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzuje okrem dokladov, ktoré oprávňujú stavebníka predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, aj skutočnosti, ktoré zabraňujú jej predĺženiu; správny orgán je totiž v tomto smere povinný skúmať aj to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Vo svetle takto prezentovaných záverov možno potvrdiť, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v okolnostiach veci (dajúc jednak zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva a jednak zreteľ na to, že v skutkovo obdobných veciach už bolo skôr rozhodnuté) postačujúcim spôsobom reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v zmysle procesných zásad plynúcich zo správneho poriadku, v konaní postupovali v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci si obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie.

74. V súvislosti s namietaným odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (v tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svzn/2/2013, 5Sži/1/2009, 1Sžo/23/2010, 1Sžd/18/2011), Najvyšší správny súd uvádza, že tieto rozhodnutia skutkovo a právne nekorešpondujú s tu prejednávanou vecou. V rozsudku zo dňa 18. júna 2014, sp. zn. 6Svzn/2/2013 sa obec totiž rozhodla (nad rámec zákonných splnomocnení) regulovať umiestňovanie reklamných stavieb samostatným všeobecne záväzným nariadením s odkazom na jej samosprávnu pôsobnosť, čo nie je prípad Územného plánu mesta Nitra, rozsudok zo dňa 3. novembra 2009, sp. zn. 5Sži/1/2009 sa týkal veci slobodného prístupu k informáciám (sprístupnenie kompletného originálu zmluvy o predaji akcií obchodnej spoločnosti vrátane všetkých jej príloh a dodatkov), rozsudok zo dňa 13. decembra 2011, sp. zn. 1Sžd/18/2011 sa týkal priestupku spáchaného na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky; rozhodnutie vedené pod sp. zn. 1Sžo/23/2010 nie je

O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169

V Bratislave dňa 27. apríla 2023