6Svk/28/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200643.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/63/2021
- IČS
- 8021200643
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: G. U., narodená XX. E. XXXX, bytom Č. XXX, XXX XX Č., zastúpená: JUDr. Ernest Vokál, advokát, so sídlom Hlavná 61, Prešov, proti žalovanému: Obec Čičava, so sídlom Čičava 41, 093 01 Čičava, IČO: 00332305, zastúpená: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom Hlavná 111/25, Košice, IČO: 52651258, v konaní o správnej žalobe o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 10. januára 2023, č. k. 2S/63/2021-73, ECLI:SK:KSPO:2023:8021200643.1, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 10. januára 2023, č. k. 2S/63/2021-73 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Žalobou z 04.04.2016 o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci požiadala žalobkyňa Krajský súd v Prešove (ďalej „správny súd“), aby v zmysle § 250v Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.06.2016, ďalej „OSP“) rozsudkom vyhlásil miestne referendum o odvolaní starostky obce Čičava, uskutočnené dňa 05.03.2016 za neplatné; ďalej aby zrušil výsledok miestneho referenda o odvolaní starostky Obce Čičava, uskutočneného dňa 05.03.2016 a žalovanú zaviazal zdržať sa akýchkoľvek zásahov, znemožňujúcich žalobkyni riadny výkon mandátu starostky Obce Čičava na základe výsledku komunálnych volieb a umožniť žalobkyni riadne vykonávať mandát starostky Obce Čičava.
2. Z tvrdených dôvodov správnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa bola v komunálnych voľbách dňa 15.11.2014 zvolená za starostku Obce Čičava a mandátu sa ujala dňa 22.11.2014. Podľa žalobkyne petícia občanov požadujúca miestne referendum nebola žalovanej riadne doručená, petícia nebola riadne overená, v obci Čičava neexistuje platné všeobecne záväzné nariadenie obce (ďalej „VZN“) o organizácii miestneho referenda, čo mala potvrdiť aj Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou. Vyhovením takejto petícii a nariadením miestneho referenda o jej odvolaní tak podľa žalobkyne žalovaná zasiahla do jej práva na pokojný výkon verejnej funkcie. Ďalej namietala, že oprávnení voliči boli ovplyvňovaní, a tvrdila aj ich korupčné správanie. Pokračovala, že priebeh miestneho referenda bol nezákonný, keď dvaja členovia okrskovej referendovej komisie vyzývali s prenosnou volebnou schránkou v miestnej rómskej osade na účasť v referende. Tvrdila, že výsledky referenda neboli ani riadne zverejnené, keď zverejnenie nebolo uskutočnené na riadne zvolanom zasadnutí obecného zastupiteľstva. Opakovane tvrdila, že jej mandát stále trvá, a podanie tejto žaloby je jediným právnym
prostriedkom, ktorý môže žalobkyňa využiť priamo na ochranu svojich práv, konkrétne aby nedošlo k zásahu do jej práva na riadny výkon volenej funkcie. 3. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 20.11.2016 poukazovala na obsah jej žaloby, a s ohľadom na to, že po podaní žaloby nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), ktorý v ustanovení § 325 a nasledujúcich upravil inštitút konania o preskúmaní zániku funkcie starostu obce, tvrdila, že jej žalobu s ohľadom na obsah považuje za žalobu o určenie, že jej funkcia starostky trvá v zmysle § 325 ods. 1 SSP. Upozornila, že do 30.06.2016 právny poriadok neupravoval právne prostriedky, ktorými by sa mohla výslovne brániť proti nezákonnému odvolaniu z funkcie starostky tak, že by sa domáhala určenia trvania mandátu starostu. Mala za to, že z pôvodne formulovaného žalobného petitu vyplynulo, že v požadovanom výroku o povinnosti zdržať sa konania je obsiahnutý aj nárok na určenie toho, že mandát starostky nezanikol.
Uviedla, že upravuje petit tak, aby korešpondoval s novým procesným predpisom, ktorý nadobudol účinnosť po podaní žaloby. Zdôraznila, že nejde o zmenu žaloby. V novo formulovanom petite tak žiadala, aby rozsudkom súd vyhlásil spomínané miestne referendum za neplatné, zrušil výsledok tohto miestneho referenda a určil, že jej funkcia starostky naďalej trvá. 4. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe nesúhlasne a žiadala jej zamietnutie.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej „správny súd“) uznesením č. k. 2S/12/2016-113 zo 16.01.2017 (ďalej „prvé uznesenie“) žalobu zamietol so záverom, že vo veci nie sú splnené podmienky konania podľa druhej hlavy štvrtej časti SSP, a podaná žaloba nie je dôvodná.
6. Na základe kasačnej sťažnosti žalobkyne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sžk/8/2017 z 27.09.2021 zrušil prvé uznesenie a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie kvôli jeho nedostatočnému odôvodneniu a nevysporiadaniu sa so všetkými žalobnými bodmi. 7.
Ešte predtým Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. III. ÚS 605/2017-28 z 10.10.2017 odmietol ako neprípustnú sťažnosť žalobkyne proti už spomenutému konaniu a výsledku miestneho referenda o jej odvolaní z funkcie starostky. Ústavný súd uviedol, že sťažnosť bola podaná predčasne, pretože existuje súd, ktorý je oprávnený poskytnúť žalobkyni (tam sťažovateľke) ochranu základných práv a slobôd.
8. Krajský súd v Prešove po vrátení veci na ďalšie konanie uznesením č. k. 2S/63/2021-73 z 10.01.2023 (ďalej „napadnuté uznesenie“) opäť zamietol žalobu žalobkyne. 9. Podľa správneho súdu z návrhu žalobkyne, po doplnení zo dňa 21.11.2016, je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha toho, aby správny súd vyhlásil miestne referendum o odvolaní starostky obce Čičava uskutočnené dňa 05.03.2016 za neplatné. Zároveň, aby správny súd zrušil výsledok miestneho referenda o odvolaní starostky obce Čičava uskutočnené dňa 05.03.2016, a aby určil, že žalobkyni funkcia starostky obce Čičava naďalej trvá.
10. V časti zmeny formulácie petitu žaloby s odkazom na § 325 SSP, v ktorej sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia o trvaní jej funkcie starostky obce Čičava, správny súd konštatoval neprípustnosť takejto zmeny petitu, keďže pri posudzovaní zákonnosti miestneho referenda zo dňa 05.03.2016 nemožno postupovať v zmysle právneho predpisu, ktorý v danom čase neexistoval a nebol účinný ani v čase podania žaloby (ku dňu 05.04.2016).
11. Správny súd mal za to, že žalobkyňa podala negatórnu zásahovú žalobu v zmysle §
252 ods. 1 SSP. Touto negatórnou žalobou sa mohla domáhať ochrany pred trvajúcim iným zásahom a jeho následkami, alebo ochrany v prípade existencie hrozby opakovania tvrdeného iného zásahu orgánu verejnej správy. Z konštatovaných skutočností je však podľa správneho súdu zrejmé, že žalobkyňou identifikovaný iný zásah - vyhlásenie referenda v roku 2016, bol ukončený zánikom jej mandátu starostky v dôsledku úspešného referenda po vyhlásení jeho
výsledkov. Tak došlo tiež k ukončeniu iného zásahu, nejednalo sa teda o podanie negatórnej správnej žaloby proti trvajúcemu a prebiehajúcemu inému zásahu či zásahu, ktorého následky trvali, ani o zásah, u ktorého hrozilo jeho opakovanie.
12. Pokiaľ teda v čase podania správnej žaloby zákonným spôsobom preukázateľne došlo vyhlásením výsledkov miestneho referenda o odvolaní starostky k zániku jej mandátu, žalobkyňa nebola oprávnená uplatňovať svoje nároky negatórnou žalobou. Žalobkyňa bola podľa správneho súdu oprávnená predkladať pripomienky a dôkazy, spochybňujúce zákonnosť postupu žalovaného a porušenie práv prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. Pochybenie žalobkyne, spočívajúce v tom, že správnou žalobou nenapadla trvajúci iný zásah v čase trvania tohto zásahu, nemožno odstrániť ani kvalifikáciou správnej žaloby podľa § 252 ods. 2 SSP ako určovacej zásahovej žaloby. Určovacia zásahová žaloba má totiž vo vzťahu k negatórnej žalobe subsidiárny charakter a túto možno podať za predpokladu, že počas trvania iného zásahu nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu.
13. Z obsahu spisu správny súd vyvodil, že dňa 05.03.2016 sa v obci Čičava uskutočnilo miestne referendum o odvolaní starostky. Toto referendum bolo evidované ako úspešné; a vyhlásením výsledkov miestneho referenda predsedníčkou okrskovej referendovej komisie za zverejnenia Zápisnice okrskovej referendovej komisie pre miestne referendum o priebehu a výsledku hlasovania v miestnom referende zo dňa 05.03.2016, zanikol mandát starostky (§ 11a ods. 8 v spojení s § 13a ods. 1 písm. f/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Výsledok hlasovania obyvateľov obce, ktoré sa uskutočnilo v roku 2016, bol podľa správneho súdu vyhlásený uznesením na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce dňa 06.03.2016, ktoré týmto aprobovalo splnenie zákonných podmienok.
14. V súvislosti so žalobnými námietkami je podľa správneho súdu potrebné vyriešiť otázku, či v súvislosti s miestnym referendom došlo zo strany žalovanej k takému konaniu priamo vo vzťahu k žalobkyni, aby ho bolo možné považovať za nezákonný zásah v zmysle príslušných ustanovení OSP, teda právneho predpisu účinného v čase podania žaloby (resp. po 1. júli 2016 analogicky za iný zásah podľa príslušných ustanovení SSP).
V rámci správneho súdnictva možno podľa správneho súdu preskúmať postup žalovanej len v rozsahu zákonnosti postupu v zmysle ustanovení Zákona o obecnom zriadení, ktorý je hmotnoprávnym predpisom upravujúcim postupy a konanie žalovanej a jej orgánov pri výkone samosprávy
obce. 15. Správny súd ďalej skonštatoval, že žalovaná vyhlásila miestne referendum vecne správne na základe petície občanov v zmysle 11a ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 písm. a) bod 1) Zákona o obecnom zriadení.
Postup žalovanej v tomto smere nemožno podľa súdu považovať za nesúladný so zákonom, teda nemožno konštatovať, že išlo o nezákonný postup, resp. zásah žalovanej. Žalovaná postupovala podľa Zákona o obecnom zriadení prijatím petície, vyhlásením a uskutočnením miestneho referenda s následkom zániku mandátu starostky, odvolanej v súlade s výsledkami hlasovania občanov. Žalobkyni sa podľa správneho súdu nepodarilo preukázať, čo konkrétne má byť považované za nezákonný zásah žalovanej, vykonaný priamo proti jej osobe. Rovnako nepreukázala, akým konkrétnym konaním žalovanej mali byť porušené subjektívne práva žalobkyne, teda že boli splnené zákonné podmienky na definovanie postupu žalovanej ako nezákonného zásahu v zmysle príslušných ustanovení OSP, zákona účinného v čase, kedy k tomuto nezákonnému zásahu malo dôjsť.
16. Správny súd mal za to, že podanej žalobe v zmysle žalobkyňou formulovaného petitu nie je možné vyhovieť, keď správny súd nemá právomoc vysloviť, že uskutočnené miestne referendum resp. jeho výsledky sú nezákonné a de facto neplatné.
Správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 262 SSP (analogicky § 250v ods. 4 OSP) súd môže v konaní o nezákonnom zásahu (resp. inom zásahu) uložiť povinnosť zakázať pokračovať žalovanému orgánu verejnej správy v tomto zásahu, resp. obnoviť stav pred zásahom. Vzhľadom na príslušné ustanovenia Zákona o obecnom zriadení vo vzťahu k miestnemu referendu a k právomociam žalovanej správny súd konštatoval, že nemá možnosť uložiť žalovanej výrokom súdneho rozhodnutia takúto povinnosť, ktorú Zákon o obecnom zriadení z hľadiska následnej vykonateľnosti
neumožňuje. 17. Správny súd tiež vychádzal z toho, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f/ SSP nemôže byť považovaná za náhradu správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, teda žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden žalobný typ, vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať.
18. Správny súd preto dospel k záveru, že vo veci nie sú splnené podmienky konania podľa druhej hlavy štvrtej časti SSP a podaná žaloba nie je dôvodná, preto podľa § 261 SSP podanú žalobu zamietol.
II. Kasačná sťažnosť žalobkyne
A) 19. Žalobkyňa zastúpená advokátom podala kasačnú sťažnosť, ktorou žiadala zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. i) SSP.
Opakovala podstatnú časť svojej dovtedajšej argumentácie a uviedla, v čom videla nezákonnosť napadnutého uznesenia. 20. Za porušenie svojho práva na spravodlivý proces sťažovateľka považovala to, že správny súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe akých skutočností a dôkazov mal za to, že žalovaná vyhlásila miestne referendum vecne správne a nemožno podľa neho konštatovať, že išlo o nezákonný postup. Správny súd podľa nej neuviedol bližšie odôvodnenie, na základe čoho považuje miestne referendum za zákonné. Poukázala na to, že totožný postup zvolil správny súd v pôvodnom konaní, a vo vzťahu k tomuto problému poukázala na predchádzajúce zrušujúce uznesenie kasačného súdu vo veci.
21. Sťažovateľka mala za to, že ak súd nevykonal riadne navrhované dôkazy, a rozhodol o zamietnutí žaloby aj pre neunesenie dôkazného bremena, ide o porušenie jej práva na spravodlivý proces. Tvrdila, že správny súd v uznesení nereagoval na rozhodujúce argumenty o nedoručení písomnej petície, o nezákonnom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 06.03.2016, prijatí uznesenia o vyhlásení výsledkov miestneho referenda, a nezverejnení výsledkov referenda na úradnej tabuli.
22. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom videla v tom, že napadnuté uznesenie neobsahuje vysvetlenie, prečo za petíciu podanú v zmysle zákona o petičnom práve považuje súd doručenú obálku s označením petícia. Sťažovateľka poukázala na to, že celá koncepcia žaloby spočívala v tom, že žiadala o súdnu ochranu pred neoprávneným zásahom, ktorým malo dôjsť k zbaveniu jej osoby mandátu starostky obce a znemožnenie ďalšieho výkonu mandátu. Pripomenula, že vo svojom písomnom podaní uviedla, že žalobu podanú dňa 04.04.2016 považuje za žalobu o určenie, že jej funkcia starostky trvá, v zmysle § 325 ods. 1 SSP. Zdôraznila pritom, že právny poriadok Slovenskej republiky do 30.06.2016 neupravoval právne prostriedky, ktorými by sa mohla výslovne brániť proti nezákonnému odvolaniu z funkcie starostky tak, že by sa domáhala určenia, že jej mandát starostky trvá.
23. Sťažovateľka mala za to, že správny súd nesprávne právne posúdil formuláciu žaloby (po úprave petitu) a preto zamietol žalobu. Mala za to, že nepripustenie zmeny petitu pri zmene skutkových okolností môže mať znaky denegatio iustitiae.
24. Nesprávnosť právneho posúdenia veci videla aj v tom, že správny súd považoval miestne referendum za súladné so zákonom bez bližšieho vysvetlenia a odôvodnenia, a vychádzajúc z tohto nesprávneho právneho posúdenia veci následne dospel k ďalším právnym záverom.
Tiež poukázala na stanovisko Krajskej prokuratúry Prešov vo vzťahu k nezákonnosti zasadnutia obecného zastupiteľstva v Čičave dňa 06.03.2016. 25. Sťažovateľka tvrdila, že predložila množstvo dôkazov a podporných tvrdení, ktoré preukazujú, že petícia nebola žalovanej zákonne doručená, preto vyhlásenie miestneho referenda a jeho konanie, a výsledky prerokované na nezákonnom zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 06.03.2016 sú nezákonné a neplatné. Mala za to, že správny súd neuviedol bližšie dôvody, na základe ktorých nepovažuje tvrdenia sťažovateľky za relevantné a pritom sa nezaoberal predloženými dôkazmi a nevypočul svedkov.
26. Napokon sťažovateľka tvrdila, že správny súd nerešpektoval právny názor kasačného súdu a opätovne rezignoval na riadne odôvodnenie svojho rozhodnutia, pričom identicky stroho a dogmaticky konštatoval neporušenie zákona o obecnom zriadení zo strany žalovanej.
Tvrdila, že k porušeniu zákona o petičnom práve sa správny súd nevyjadril vôbec. B) 27. Žalovaná, zastúpená advokátom, vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla jej zamietnutie a priznanie náhrady trov konania. Poukázala na to, že § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení vymedzuje kompetencie obecného zastupiteľstva, pričom v spojení s § 11a ods. 1 písm. b) zákona o obecnom zriadení rozhoduje aj o vyhlásení miestneho referenda, ak ide o odvolanie starostu. Poukázala na to, že miestne referendum je krajným prejavom uplatnenia kontrolného systému vzájomných bŕzd a protiváh, a keby obecné zastupiteľstvo po predložení petície nevyhlásilo miestne referendum, išlo by o nezákonnú pasivitu obecného zastupiteľstva.
28. Poukázala ďalej na to, že v Obci Čičava k organizácii miestneho referenda existuje VZN č. 4/2015. 29. Tvrdila, že miestne referendum bolo platné, keď sa na ňom zúčastnilo 411 (53,52 %) oprávnených voličov, a za odvolanie starostky hlasovalo 367 voličov. Preto podľa nej bolo legitímne očakávanie obyvateľov, že výsledok tohto konania povedie k zmene štatutárneho zástupcu obce. 30. Žalovaná uviedla, že kasačné konanie nie je možné využiť ako druhú inštanciu na preskúmanie skutkového stavu a odvolávať sa na nové skutočnosti. 31. Žalovaná ďalej tvrdila, že sťažovateľka nepreukázala porušenie jej práva na spravodlivý proces, keď sa správny súd dostatočne zaoberal odôvodnením, na základe čoho považuje miestne referendum za zákonné, pričom nemá právomoc vysloviť jeho nezákonnosť a neplatnosť. Rovnako považoval za nedôvodné aj tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom a nerešpektovanie záväzného právneho názoru.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
32. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu pridelená do senátu 6S. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu 5S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia pod pôvodnou spisovou značkou.
33. Po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57, § 445 SSP), kasačný súd preskúmal v medziach kasačných bodov napadnuté uznesenie, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva zo správneho súdu (Krajského súdu v Prešove) v zmysle § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
34. Kasačná sťažnosť smeruje predovšetkým proti tomu, že správny súd opätovne nedostatočne reagoval na žalobné body, čím mal porušiť sťažovateľkino právo na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). V tomto svojom tvrdení sa sťažovateľka zaštiťuje aj zrušujúcim uznesením kasačného súdu, ktoré v podstate vychádzalo zo zistenia o nepreskúmateľnosti prvého uznesenia správneho súdu, a v dôsledku toho z porušenia práva sťažovateľky na spravodlivý proces. V zopakovaní rovnakých vád videla sťažovateľka nerešpektovanie záväzného právneho názoru kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. i/ SSP).
35. Kasačný súd nebude opakovať teoretické východiská, uvedené v označenom uznesení kasačného súdu sp. zn. 1Sžk/8/2017 z 27.09.2021, najmä body 23-27, s ktorými sa i teraz konajúci senát stotožňuje.
36. Správny súd opäť ako jeden z dôvodov zamietnutia žaloby uviedol, že postup žalovanej nemožno považovať za nesúladný so zákonom, a že miestne referendum vyhlásila vecne správne na základe petície občanov. Správny súd potom vychádzal zo záveru, že práve v dôsledku úspešného miestneho referenda a zverejnenia jeho výsledku zanikol mandát sťažovateľky ako starostky, čím mal skončiť iný zásah voči sťažovateľke.
37. Kasačný súd musí dať za pravdu sťažovateľke, že opäť ide len o strohé konštatovanie, ktoré správny súd obšírnejšie neodôvodnil, ako to už raz konštatoval kasačný súd v skoršom uznesení. Body 49 a 50 napadnutého uznesenia sú prakticky kópiou pôvodných bodov 31-34 prvého uznesenia, ku ktorým sa kasačný súd už v zrušujúcom uznesení vyjadril, že sú nedostatočne odôvodnené.
38. Sťažovateľka pritom v žalobe namietala aj skutkové a právne okolnosti, ktorými spochybňovala práve to, či sa miestne referendum riadne uskutočnilo, a či boli jeho výsledky zverejnené v zmysle zákona. Bolo na správnom súde, aby vysvetlil, ktoré z týchto okolností sú alebo nie sú relevantné pre záver, že došlo k zániku funkcie starostky, ak práve takýto zánik mandátu považoval za ukončenie iného zásahu. Práve týmto ukončením iného zásahu pred podaním žaloby správny súd odôvodnil (bod 44 odôvodnenia napadnutého uznesenia), že sťažovateľka nebola oprávnená podať tzv. negatórnu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP (lebo nešlo o trvajúci zásah), ani určovaciu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP (lebo ju ako subsidiárnu možno podať iba ak nebolo možné podať negatórnu žalobu počas trvania zásahu). 39.
Kasačný súd si uvedomuje limity súdneho prieskumu, ale je namieste očakávať, aby správny súd aspoň v základných rysoch objasnil, či a ako vyhodnotil námietky voči konaniu miestneho referenda. Pri sporných otázkach o existencii či neexistencii príslušného VZN alebo pri otázke zákonnosti vyhlásenia výsledkov miestneho referenda nie je známe, či ich správny súd považoval za irelevantné pre súdenú vec, alebo či ich skutkovo vyhodnotil a došlo k vyvráteniu či aspoň nepreukázaniu sťažovateľkiných tvrdení.
Zhodne s predtým konajúcim senátom kasačného súdu, ani teraz kasačný súd nezaujíma potvrdzujúce alebo nesúhlasné stanovisko k nevyjadreným úvahám správneho súdu. 40. Vo vzťahu k zmene petitu žaloby, keď sťažovateľka po nadobudnutí účinnosti SSP žiadala, aby správny súd konštatoval trvanie jej funkcie starostky v zmysle § 325 ods. 1 SSP, správny súd iba poznamenal, že takáto zmena petitu nie je možná; opäť takmer doslovne prevzal text z bodu 35 prvého uznesenia, ktorý už kasačný súd označil za nedostatočne odôvodnený.
Pritom však správny súd opomenul poukazy sťažovateľky na ustanovenia § 491 ods. 1, ods. 2 SSP, ktorými sťažovateľka v podaní doručenom súdu 21.11.2016 odôvodňovala, prečo už z jej pôvodnej žaloby podanej za účinnosti OSP vyplýva, že sa domáhala aj nároku na určenie, že jej mandát starostky nezanikol.
41. Tejto sťažovateľkinej argumentačnej konštrukcii sa správny súd vôbec nevenoval, čo možno považovať za porušenie sťažovateľkinho práva na spravodlivý proces, keď nedostala riadnu odpoveď na relevantnú argumentáciu. 42. Nemožno totiž opomenúť, že medzi právnou úpravou oboch procesných kódexov - OSP a SSP, ktoré prichádzajú do úvahy v súdenej veci, sú isté rozdiely, na preklenutie ktorých zákonodarca v § 491 ods. 2 SSP ustanovil zásadu zachovania právnych účinkov úkonov urobených pred nadobudnutím účinnosti SSP (tu podanie žaloby), a zároveň zákaz uplatňovania novej právnej úpravy na neprospech fyzickej žaloby ako žalobcu.
43. Aj v tejto parciálnej otázke, či bola prípustná úprava petitu podľa § 325 ods. 1 SSP (určenie trvania mandátu starostu), mal preto správny súd svoje závery odôvodniť tak, aby boli pre účastníkov konania zrozumiteľné a prípadne preskúmateľné kasačným súdom. Bolo možné očakávať, že správny súd primerane vysvetlí (ne)aplikovateľnosť návrhu podľa § 250v OSP na situáciu sťažovateľky v čase jeho podania, vyloží vzťah medzi právnou úpravou podľa § 250v OSP a novou právnou úpravou v § 252 a nasl., ako i § 325 ods. 1 SSP (s ohľadom na argumentáciu sťažovateľky), z hľadiska obsahu i rozsahu, a tieto závery aplikuje na súdenú vec aj s ohľadom na § 491 ods. 2 SSP. Namiesto toho v podstate správny súd len uviedol, prečo je podľa neho žaloba neprípustná podľa § 252 SSP.
44. S ohľadom na vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia napadnutého uznesenia (§ 149 ods. 1 SSP), ktoré znamenajú porušenie práva na spravodlivý proces sťažovateľky (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), bolo nutné zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec aktuálne príslušnému súdu (Správny súd v Košiciach) na ďalšie konanie.
45. Jeho úlohou bude opäť sa vecou zaoberať, vo veci rozhodnúť, a podať pri tom primerane odôvodnené odpovede na žalobné námietky, rešpektujúc aj ďalšiu argumentáciu sťažovateľky, ktorá reagovala na vývoj právnej úpravy.
46. O náhrade trov konania o kasačnej sťažnosti rozhodne správny súd v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. mája 2024