6Svk/29/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: H.. P. S., bytom K. V. XXXX, S. K. Q., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom P.O. Hviezdoslava 6, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: KaZA/7012/2021, ČRZ: 22619/2021 zo dňa 18. marca 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/56/2021-139 zo dňa 20. októbra 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/56/2021-139 zo dňa 20. októbra 2021 tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného číslo spisu: KaZA/7012/2021, ČRZ: 22619/2021 zo dňa 18. marca 2021 a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100%.

Odôvodnenie

I.

327/2005 Z. z.“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby proti „Odvolaniu proti rozhodnutiu o prerušení konania“ - odpoveď Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy č. OU- ZA-OVBP2-2021/007870-002 zo dňa 01. februára 2021. Žalovaný tak rozhodol, nakoľko mal za preukázané, že vo veci nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, čo je jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.

3. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že spornou otázkou sa stalo posúdenie tvrdenej zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci preskúmania „Odvolania proti rozhodnutiu o prerušení konania“ - odpoveď Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy č. OU-ZA-OVBP2-2021/007870-002 zo dňa 01. februára

ktorým je žalobca. Týmto rozhodnutím stavebný úrad zároveň prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby na dobu 90 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia a vyzval žalobcu, aby najneskôr do 90 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia doplnil projektovú dokumentáciu stavby v rozsahu podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v rozsahu: sprievodná správa, súhrnná technická správa, situácia stavby s vyznačením odstupových vzdialeností od susedných pozemkov a stavieb a napojením stavby na siete technického vybavenia, stavebné výkresy, statické posúdenie stavby (projektová dokumentácia stavby musí obsahovať i spôsob zabezpečenia susedného pozemku voči zosunutiu) a geometrický plán na zameranie stavby. Mesto Kysucké Nové Mesto zároveň žalobcu poučilo, že proti rozhodnutiu o prerušení konania

Okresný úrad Žilina v označenej odpovedi zo dňa 01. februára 2021 uviedol, že rozhodnutie o prerušení konania nie je rozhodnutím správneho orgánu vo veci samej, ale je rozhodnutím procesnej povahy, teda správny poriadok vylučuje možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok (odvolanie, rozklad). Rozhodnutie o prerušení konania ako rozhodnutie správneho orgánu procesnej povahy týkajúce sa vedenia konania je podľa ustanovenia § 7 písm. e/ SSP vylúčené zo súdneho preskúmavania. Okresný úrad Žilina tiež uviedol, že rozhodnutie o prerušení konania podľa súdnej judikatúry nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým nie je možné trvalým spôsobom zasiahnuť do subjektívnych práv adresáta, je rozhodnutím dočasnej povahy a nie je rozhodnutím konečným (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/139/2008 zo dňa 18. februára 2009). Okresný úrad Žilina zároveň uviedol, že podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.

nad dodržiavaním zákonnosti. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, proti tomuto listu Okresného úradu Žilina „Odvolanie proti rozhodnutiu o prerušení konania“ - odpoveď č. OU-ZA-OVBP2-2021/007870-002 zo dňa 01. februára 2021 chce žalobca podať správnu

fyzickej osoby. Uviedol, že správny súd môže preskúmavať také správne akty orgánov verejnej moci, ktorých priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca (prostredníctvom založenia, zmeny alebo zrušenia oprávnenia alebo povinnosti) alebo pripustenie možnosti tohto legálneho zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov alebo

správneho súdu nemal možnosť zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu, keďže o nich nijakou formou nerozhodoval. Okresný úrad Žilina vo vzťahu k žalobcovi pri vydaní listu zo dňa 01. februára 2021 nevystupoval v pozícii autoritatívneho orgánu, ale len v pozícii oznamovateľa, keď žalobcovi oznámil spôsob ďalšieho právneho postupu.

Za obdobnú treba považovať situáciu, keď navrhovateľ - žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.

5. Pokiaľ žalobca opätovne namietal rozhodnutie mesta Kysucké Nové Mesto č. MsÚ - 13862/2020/03-Kn/1 zo dňa 16. októbra 2020, ktorým mesto Kysucké Nové Mesto oznámilo žalobcovi, že ako príslušný stavebný úrad začína konanie o dodatočnom povolení stavby garáže novostavby na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX v katastrálnom území S. K. Q. a prerušilo konanie, pričom vyzvalo žalobcu na doloženie dokladov, a žalobca poukázal na to, že podal odvolanie proti rozhodnutiu o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, nie proti rozhodnutiu o prerušení konania stavebného úradu, správny súd uviedol, že mesto Kysucké Nové Mesto nevydalo žiadne rozhodnutie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby (garáže), keď túto skutočnosť žalobcovi iba oznámilo v rámci rozhodnutia o prerušení konania č. MsÚ - 13862/2020/03-Kn/1 zo dňa 16. októbra 2020, nakoľko rozhodnutie o prerušení konania bol prvý úkon zo strany stavebného úradu voči žalobcovi. Stavebný úrad nevydal o začatí konania o dodatočnom povolení stavby rozhodnutie, čo korešponduje s ustanovením § 18 ods. 2 veta druhá správneho poriadku, nakoľko v zmysle uvedeného ustanovenia nemá

zo dňa 01. februára 2021. Mesto Kysucké Nové Mesto nemohlo teda zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov žalobcu, pretože vydaním rozhodnutia o prerušení konania nerozhodovalo meritórne o právach a povinnostiach žalobcu, ale iba procesným postupom zisťovalo podklady pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Žalobca zásah do jeho práv a právom chránených záujmov označeným listom Okresného úradu Žilina zo dňa 01. februára 2021 žiadnym spôsobom nekonkretizuje a ani nešpecifikuje, preto nie je zrejmé, aká ujma na jeho subjektívnych právach bola týmto spôsobená. Z obsahu spisu taká skutočnosť nevyplýva a ani v podanej žalobe žalobca žiadnu ujmu nekonkretizuje.

7. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP a contrario za použitia § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a v prípade žalovaného nebola splnená podmienka

II.

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

10. V podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že krajskému súdu predložil dôkazy o nezákonnosti rozhodnutia mesta Kysucké Nové Mesto č. MsÚ - 1862/2020/03 - Kn/1 zo dňa 16. októbra 2020 o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, ktorému predchádzalo rozhodnutie mesta Kysucké Nové Mesto č. MsÚ - 13564/2020/03 - Kn/4 z toho istého dňa o zastavení stavebných prác na predmetnej stavbe, pričom proti rozhodnutiu o zastavení stavebných prác sa žalobca v zákonnej lehote odvolal. Tvrdil, že správny orgán konal v rozpore s § 52 správneho poriadku, keď vydal rozhodnutie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby zo dňa 16. októbra 2020 predtým ako rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť.

že rozhodnutia stavebného úradu o zastavení všetkých prác na stavbe a začatí konania o dodatočnom povolení stavby i vykonané ŠSD a následné rozhodnutia sú nadväzujúce rozhodnutia po nastúpení odkladného účinku správnej žaloby, a teda v zmysle uvedeného sú vydané v rozpore so zákonom. Taktiež dal do pozornosti, že stavebný úrad v rozhodnutí č. MsÚ - 13862/2020/03 - Kn/1 zo dňa 16. októbra 2020 o začatí konania podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona požadoval okrem iného aj zabezpečenie susedného pozemku voči zosunutiu, keďže na susednom pozemku sa nachádzajú oporné múry, ktoré sú predmetom dodnes neskončeného konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/18/2018, čo je správnym orgánom známe z ich úradnej činnosti. Podľa žalobcu bol preto stavebný úrad povinný v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku povinný konanie prerušiť, a to až do skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/18/2018, ktoré je v tomto prípade tiež predbežnou otázkou v konaní o dodatočnom povolení stavby garáže.

osôb.“. Rovnako tak poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/24/2014-87 zo dňa 20. mája 2015, ktorým rozhodol o zrušení odpovede Okresného úradu Žilina vo veci č. ObU-ZA-OVBP2/V/2013/00164 zo dňa 11. decembra 2013.

12. Ďalej ohľadom poukazu žalovaného na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/139/2008 zo dňa 18. februára 2009 uviedol, že predmetné uznesenie sa na vec nevzťahuje, nakoľko z neho nesporne vyplýva, že sa týka prerušenia konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 13. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

porušené. Zdôraznil, že žalobca vo svojej sťažnosti neuvádza právne predpisy, podľa ktorých má za to, že došlo k porušeniu jeho práv postupom a rozhodovaním Krajského súdu v Žiline. 15. Ďalej uviedol, že nakoľko žalobca odôvodnil svoju kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, bolo potrebné, aby v kasačnej sťažnosti uviedol, akým postupom došlo zo strany súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca však vo svojej kasačnej sťažnosti neuvádza a nekonkretizuje, ktoré právne predpisy krajský súd zle aplikoval pri rozhodovaní o jeho správnej žalobe, alebo ktoré predpisy zle interpretoval. Mal za to, že zo strany krajského súdu k takejto nesprávnej aplikácii právnych predpisov v napadnutom rozsudku nedošlo. Doplnil, že krajský súd pri rozhodovaní o žalobe žalobcu vychádzal z toho, či žalovaný postupoval správne pri rozhodovaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi, teda či nevybočil z medzí určených zákonom č. 327/2005 Z. z., a či riadne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci. Čiže správny súd sa zaoberal otázkou, či žalovaný správne

prieskumu. Taktiež dal v rozsudku odpovede na všetky podstatné otázky, ktoré bolo potrebné vyhodnotiť, teda či žalovaný postupoval v súlade so zákonom, a či správne vyhodnotil skutkový stav, preto nebolo nevyhnutné, aby sa vyjadroval k všetkým argumentom a námietkam žalobcu. Rovnako tak zdôraznil, že uvedené nemal súd povinnosť vyhodnocovať s ohľadom na to, že námietky žalobcu súviseli s konaním pred stavebným úradom, čo však nebolo predmetom súdneho prieskumu, nakoľko v tomto konaní krajský súd posudzoval postup žalovaného, nie iných orgánov. V spojitosti s uvedeným dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 25. novembra 2010, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 736/2016 zo dňa 05. decembra

18. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

22. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval za potrebné posúdiť správnosť (ale i dostatočnosť a presvedčivosť) záverov krajského súdu o tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúcou v nesprávnom výklade a aplikácii § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z., upravujúceho vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je jednou z troch zákonných podmienok, ktorých kumulatívne splnenie je predpokladom vydania pozitívneho rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/ 2005 Z. z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.

zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 zo dňa 25. apríla 2013, v ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná. Sťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej pomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. osobám v materiálnej núdzi.“ Z vyššie uvedeného vyplýva právomoc žalovaného pri analyzovaní splnenia podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.

Zároveň tiež konštatoval, že rozhodnutie o prerušení konania nie je preskúmateľné súdom. Tento svoj záver ďalej odôvodnil tým, že žalovaný z predložených dokladov nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bolo možné predmetný list Okresného úradu Žilina preskúmať.

27. Posudzujúc nastolenú otázku správnosti záveru krajského súdu, ako aj záveru žalovaného, pokladá kasačný súd za potrebné dať do pozornosti, že podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu bližšie nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003, PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/29/2010, ZSP 5/2011, či uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.

29. V danom prípade je potrebné uviesť, že list Okresného úradu Žilina „Odvolanie proti rozhodnutiu o prerušení konania“ - odpoveď č. OU-ZA-OVBP2-2021/007870-002 zo dňa 01. februára 2021 bez ohľadu na jeho formu, treba považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi), a že správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa.

Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavali „rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania“. Zmenou oproti pôvodnej právnej úprave je výnimka zakotvená v ustanovení § 7 písm. e/ SSP, ktorá umožňuje správnemu súdu preskúmať zákonnosť aj rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania.

Ochrany svojich práv a právom chránených záujmov by sa preto mal účastník konania domáhať podaním (všeobecnej) správnej žaloby proti rozhodnutiu o prerušení konania, za predpokladu, ak ním môžu byť dotknuté jeho subjektívne práva. 32. Účelom tejto zmeny je zabezpečiť materiálnu ochranu práv v správnom súdnictve.

S poukazom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva názor, že žalovaný pri posudzovaní splnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti v spore podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. nepostupoval v súlade so zákonom č. 327/2005 Z. z., keď žalovaný nesprávne vyhodnotil povahu listu Okresného úradu Žilina „Odvolanie proti rozhodnutiu o prerušení konania“ - odpoveď č. OU-ZA-OVBP2-2021/007870-002 zo dňa 01. februára 2021, ktorý nepovažoval za spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Rovnako žalovaný pochybil, keď vo vzťahu k rozhodnutiu o prerušení konania (konkrétne rozhodnutiu mesta Kysucké Nové Mesto č. MsÚ - 13862/2020/03-Kn/1 zo dňa 16. októbra 2020) s poukazom na § 7 písm. e/ SSP konštatoval, že toto nepodlieha súdnemu prieskumu. V uvedenom teda nesprávne vzhliadol zrejmú bezúspešnosť žalobcu v spore.

35. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.