6Svk/29/2023

1. Včas podanou žalobou sa žalobca ako opomenutý účastník konania domáhal v zmysle § 179 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) doručenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. júla 2018 číslo: 64550/534/2018 - OSP-Vo, ktorým podľa § 41 ods. 1 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) nahradil rozhodnutie o umiestnení stavby č. OV/SP/2009/7998/1121/SL, 1962/852/2010 - OSP - SI zo dňa 08. februára 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. marca 2010, v celom rozsahu novým územným rozhodnutím o umiestnení stavby. 2. Správny súd najskôr tejto žalobe vyhovel a uznesením zo dňa 29. apríla 2021 uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi konania rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. júla 2018 číslo: 64550/5034/2018-OSP-Vo v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Svk/4/2021 zo dňa 27. júna 2022, ktorým zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Proti uzneseniu krajského súdu v časti výroku o trovách kasačného konania podal žalovaný kasačnú sťažnosť a žiadal, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie v časti výroku o náhrade trov kasačného konania zrušil a priznal žalovanému nárok na ich náhradu. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). 6. Sťažovateľ uviedol, že vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, a to predovšetkým z dôvodu, že žalobcovi už pri podávaní žaloby muselo byť zrejmé, že z dôvodu zániku jeho právneho vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti už niekoľko rokov pred podaním žaloby, nemohol mať v danom prípade postavenie účastníka konania v zmysle § 34 ods. 2 Stavebného zákona, a teda jeho žalobe nemohlo byť v žiadnom prípade vyhovené, je naplnená podmienka možnosti priznania nároku na náhradu trov kasačného konania žalovanému. Poukázal na § 28 SSP, podľa ktorého môže správny súd výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. 7. Sťažovateľ poukázal na okolnosti tohto prípadu, keď zo strany žalobcu došlo k tzv. bezúspešnému uplatňovaniu práva, ktoré malo za následok vznik nadbytočných trov na strane oboch účastníkov konania. Mal za to, že v danom prípade sú naplnené podmienky na priznanie nároku na náhradu trov kasačného konania žalovanému. 8. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nie je možné konštatovať, že by sa v danom prípade jednalo o bezúspešné uplatňovanie práva len z dôvodu, že medzi stranami bolo sporné, či žalobca bol alebo nebol účastníkom predmetného správneho konania, o to viac, keď Krajský súd v Prešove vyhodnotil žalobu žalobcu ako dôvodnú. Zároveň uviedol, že o „Dohode o ukončení nájomnej zmluvy č. 61/2008P zo dňa 30. septembra 2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19. marca 2012“ sa žalobca dozvedel po prvý raz až v kasačnom konaní po tom, čo bola predložená žalovaným. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa nemal ako dozvedieť o zániku jeho postavenia ako účastníka v predmetnom konaní. Navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.

11. V prejednávanej veci krajský súd žalobe opomenutého účastníka najskôr vyhovel a uznesením zo dňa 29. apríla 2021 uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. júla 2018 č. 64550/5034/2018-OSP-Vo v lehote do 30 dní od doručenia

12. NSS SR v predmetnom uznesení uviedol, že úpadca odvodzoval svoje oprávnenie žiadať o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, následne žiadať o vydanie stavebného povolenia a na jeho základe realizovať konkrétnu stavbu od nájomného vzťahu medzi ním ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom a súčasne vlastníkom nehnuteľností, na ktorých mal úpadca záujem realizovať stavebný projekt „Obytný súbor NOVÝ POPRAD - Suchoňova ulica“. Za týmto účelom a rovnako v súlade s § 38 zákona č. 50/1976 Zb. v spojení s § 3 ods. 1 písm. e/ Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 11. decembra 2000, číslo 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona úpadca k príslušnej žiadosti o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby vo forme prílohy doložil nájomnú zmluvu z 30. septembra 2008. Z obsahu súdneho spisu následne však vyplynulo, čo žalovaný aj relevantným spôsobom preukázal, že dňa 30. mája 2014 bola medzi žalovaným a úpadcom uzavretá „Dohoda o ukončení nájomnej zmluvy č. 61/2008/P

zanikne. Nakoľko predmetná dohoda nadobudla účinnosť 11. júla 2014, možno uzavrieť, že týmto dňom úpadca prestal spĺňať zásadnú podmienku preukazujúcu jeho právny vzťah k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby z 08. februára 2010 a súčasne prestal spĺňať aj podmienku účastníctva v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. naviazanú práve na existenciu či už vlastníctva, alebo iného práva (tu nájomného vzťahu) k dotknutým nehnuteľnostiam čo do budúcna, teda aj na účely územného konania o umiestnení stavby, výsledkom ktorého bolo vydané rozhodnutie z 10. júla 2018, Číslo: 64550/

O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP a nepriznal účastníkom nárok na ich náhradu, vzhľadom na to, že žalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a pre priznanie nároku na ich náhradu žalovanému správny súd nenašiel dôvody, pre ktoré by mohol ich náhradu voči žalobcovi spravodlivo priznať. 14. Úlohou kasačného súdu bolo vo svetle námietok žalovaného posúdiť správnosť záverov krajského súdu, ktorý žalovanému nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, pretože podľa § 168 SSP nenašiel dôvody pre priznanie nároku na ich náhradu žalovanému.

17. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 18.

Zároveň druhá veta § 168 SSP ešte viac „okliešťuje“ možnosť priznania náhrady trov konania žalovanému, za predpokladu, že má žalovaný postavenie orgánu štátnej správy; v takom prípade možno však náhradu trov právneho zastúpenia priznať len výnimočne.

21. V predmetnej veci žalovaný ako obec - stavebný úrad vydal územné rozhodnutie ako výstup územného konania. Pôsobnosť stavebného úradu (obce) je preneseným výkonom štátnej moci. Pod pojmom prenesený výkon štátnej správy na obce treba rozumieť výkon štátnej správy cez tzv. nepriamych vykonávateľov štátnej správy, kde patria aj obce i mestá, ktoré v mene, na účet, v záujme a na zodpovednosť štátu vykonávajú právnymi predpismi v presne vymedzenom rozsahu zverený výkon štátnej správy.

Právne zastúpenie advokátom by malo byť preto krajným riešením, pričom zásadný rozlišovací znak by mal spočívať predovšetkým v zložitosti a špecifickej povahe konkrétnej problematiky. Pokiaľ by sa tento predpoklad nenaplnil, náklady na zastúpenie advokátom nemožno považovať za účelne vynaložený výdavok, ktorý vznikol v súvislosti s bránením práva na správnom súde.

23. K námietkam sťažovateľa kasačný súd uvádza, že uvedené nebolo konštatované ani zo strany krajského súdu v rozhodnutí sp. zn. 3S/28/2019-139 zo dňa 29. apríla 2021, ani v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Svk/4/2021 zo dňa 27. júna 2022. Napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/60/2022 zo dňa 1. decembra 2022 rovnako nebola žaloba odmietnutá z dôvodu podľa § 28 SSP. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu vo veci konať.

24. Právo na prístup k súdu neplatí absolútne, môže byť teda za účelom zabezpečenia efektívneho výkonu spravodlivosti obmedzené. O aké obmedzenia sa jedná vyplýva primárne z právnych predpisov majúcich procesný charakter s tým, že obmedzenie môže konkrétne spočívať napríklad v uložení primeraných časových lehôt (napríklad podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci MPP Golub proti Ukrajine z 18. októbra 2005, číslo sťažnosti 6778/05 - uloženie primeraných lehôt a procesných podmienok na uplatňovanie nárokov môže podporiť správne spravovanie spravodlivosti zaistením právnej istoty a právoplatnosti a ochranou možných odporcov pred starými nárokmi, voči ktorým môže byť zložité brániť sa z dôvodu uplynutého času), v kladení istých formálnych požiadaviek na určité typy podaní adresovaných súdu, spoplatnení súdneho konania (napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kreuz proti Poľsku z 19. júna 2001, číslo sťažnosti 28249/95, prípadne rozsudok vo veci Stankov proti Bulharsku z 12. júla 2007, číslo sťažnosti 68490/01), v povinnom právnom zastúpení (Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Meftah a iní proti

Základnou úlohou súdu je správnosť tohto tvrdenia na základe administratívneho spisu overiť. Pri tomto type žaloby bude vždy spornou otázkou, či žalobca bol alebo nebol účastníkom konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, doručenia ktorého sa domáha. Len z dôvodu, že uvedené bolo medzi stranami konania sporné, nie je možné konštatovať, že išlo o bezúspešné uplatňovanie práva zo strany žalobcu. Námietku sťažovateľa ohľadom bezúspešného uplatňovania práva žalobcom teda kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

IV. Záver

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť sťažovateľa v napadnutej časti výroku o trovách kasačného konania zamietol (§ 461 Správneho súdneho poriadku). 28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. 29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. októbra 2024