6Svk/31/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: K. F., narodená XX. C. XXXX, bytom C.. R. XXX/XX, Š., právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47232765, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00156621, za účasti pribratých účastníkov: 1/ U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XXX, 2/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XX, 3/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XX, 4/ K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XX, 5/ M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XXX, 6/ H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt V. XXXX/XX, L. - J., 7/ H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XX, t. č. zariadenie DSS Ž., D. X..S.., F. XX, Ž., 8/ Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XX, 9/ A.. H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XX, 10/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt V. N.. XXXX/X, Z., 11/ J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. H. XXX/ XX, G. - R., 12/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bez adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3096/2018-430 zo dňa 5. septembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 26S/42/2018-678 zo dňa 26. januára 2023, takto

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 26. januára 2023, č. k. 26S/42/2018-678 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3096/2018-430 zo dňa 5. septembra 2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný (ďalej taktiež „druhostupňový správny orgán“) postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) sčasti zmenil a v zostávajúcej časti zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov (ďalej taktiež „prvostupňový správny orgán“) č. OU-NR-OOP4-2015/001773-5 zo dňa 16.06.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

3. Vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzali nasledovné podstatné skutočnosti relevantné pre priebeh administratívneho konania (i) Obvodný pozemkový úrad v Leviciach (ďalej taktiež „OÚ LV“) rozhodnutím č. j. 2005/001171, P 2005/00913 zo dňa 1. júna 2005 nariadil pozemkové úpravy k nehnuteľnostiam v katastrálnom území R. podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/ 1991 Zb.“); (ii) dňa 4. decembra 2009 bol žalobcovi doručený návrh zásad pre umiestnenie nových pozemkov pre projekt pozemkových úprav; (iii) dňa 16. apríla 2012 sa uskutočnilo pracovné stretnutie predstavenstva združenia pozemkových úprav v katastrálnom území R., z ktorého bola vyhotovená zápisnica a na ktorom sa odsúhlasilo umiestnenie pozemkov pod budovami; (iv) spracovaný projekt pozemkových úprav bol doručený združeniu účastníkov dňa 29. októbra 2012 a súčasne bol každému známemu účastníkovi doručený výpis z rozdeľovacieho plánu; žalobcovi bol doručený dňa 22. novembra 2012; (v) rozhodnutím OÚ

rozsudkom č. 1S/290/2015 - 75 zo dňa 24. novembra 2016 (ďalej len „druhý rozsudok KS BA“) tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2150/2013-430 zo dňa 7 júna 2013 v spojení s rozhodnutím OÚ LV č. 2013/061-5/MM zo dňa 27. februára 2013 a vrátil mu vec na ďalšie konanie; (xii) Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-NR- OOP4-2015/001773-5 zo dňa 16. júna 2017 rozhodol o námietkach žalobcu proti projektu pozemkových úprav, resp. výpisu z rozdeľovacieho plánu tak, že niektorým námietkam, špecifikovaným vo výroku tohto rozhodnutia vyhovel a niektorým nevyhovel; (xiii) proti tomuto rozhodnutiu Okresného úradu Nitra podal žalobca odvolanie zo dňa 17. júla 2017, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, že časť prvostupňového rozhodnutia špecifikovaného vo výroku tohto rozhodnutia zmenil a v ostatných bodoch odvolanie žalobcu zamietol. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 24. septembra 2018; (xiv) následne žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie správnou žalobou doručenou

dostatočne nevysporiadali, čo viedlo KS BA ku konštatovaniu, že uvedený postup prerozdelenia pozemkov je nelogický a správny orgán nerešpektoval základný účel pozemkových úprav, najmä čo sa týka dôsledkov nemožnosti prístupu žalobcu k jeho

22 žalovaný sám priznáva, že pre žalobcu by bolo najlepším riešením vyvolať nové konanie o pozemkových úpravách, procesným postupom za účasti aktuálnych - súčasných vlastníkov parciel v obvode hospodárskeho dvora podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností, čím mal žalovaný akoby sám spochybniť správnosť rozhodnutí (preskúmavaného aj prvostupňového); (viii) žalobca k správnej žalobe pripojil prehľad vlastníckeho stavu v hospodárskom dvore Sazdice, ako aj prehľad usporiadania parciel mimo hospodárskeho dvora; (ix) žalobca ďalej uviedol, že vytýkané nedostatky v rozhodnutiach správnych orgánov sú s najväčšou pravdepodobnosťou dôsledkom zlých vzťahov žalobcu a starostu obce Sazdice (okolnosti ktorých bližšie opísal); (x) dôvodil, že zistenia žalovaného nezodpovedajú podkladom v administratívnom spise, čo môže byť ďalším dôvodom nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia; (xi) ďalej tvrdil, že o porušovaní účelu pozemkových úprav svedčí aj to, že pozemky v hospodárskom dvore sa dávali aj účastníkom, ktorí nielenže nevlastnia v hospodárskom dvore žiadne budovy, ale dokonca ani nepodnikajú v poľnohospodárstve.

vysporiadania považoval žalobca za nerešpektovanie právneho názoru KS BA; (v) v tejto súvislosti uviedol, že sa s argumentáciou a interpretáciou právneho názoru obsiahnutého v druhom rozsudku KS BA zo strany žalobcu nestotožnil, čo ho viedlo k zamietnutiu správnej žaloby; (vi) dôvodil, že kým žalobca interpretuje právny názor KS BA tak, že správnym orgánom uložil povinnosť pri realizácii pozemkových úprav prideliť pozemky pod budovami žalobcovi do jeho vlastníctva, podstatou právneho názoru KS BA bola povinnosť správnych orgánov vysporiadať sa s prístupom žalobcu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve; (vii) krajský súd ďalej dôvodil, že dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán, ale najmä žalovaný, sa v odvolacom konaní po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami v odvolaní žalobcu a so všetkými nedostatkami vytýkanými KS BA a svoje rozhodnutie po dôkladnom zistení skutkového stavu náležite odôvodnil. Poukázal na časť II. odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom je podrobné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, a z ktorého vyplýva, že žalovaný sa podrobne

. . proces pozemkových úprav často (ako aj v tomto prípade) zahŕňa komplikovanú úpravu vlastníckych a užívacích práv veľkého množstva účastníkov a je logické, že správne orgány nemôžu vyhovieť individuálnym požiadavkám, ale tieto musia zohľadňovať pri rešpektovaní väčšinovej vôle tak, aby bol dosiahnutý účel pozemkových

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na obsah administratívneho spisu má totiž správny súd za to, že zdôvodnenie usporiadania pozemkov a spôsobu vysporiadania sa s námietkami žalobkyne je racionálne, logické a v súlade s ust. § 1 ods. 1 Zákona o pozemkových úpravách, pričom plne rešpektuje verejný záujem a vôľu väčšiny účastníkov pozemkových

Sazdice vypracovaný Obvodným pozemkovým úradom v Leviciach dňa 10.09.2009, ktorý mal o. i. za cieľ sceliť a umiestniť všetky pozemky dotknutých vlastníkov, avšak zároveň počítal s tým, že návrh rozdeľovacieho plánu (t. j. umiestnenie nových pozemkov) sa bude vyhotovovať v úzkej spolupráci s jednotlivými vlastníkmi, pričom vyslovene uviedol, že pre dosiahnutie optimálneho výsledku spoločného cieľa (projektu pozemkových úprav) bude nevyhnutný kompromis a dohody medzi účastníkmi. Uvedené len potvrdzuje závery správneho súdu o tom, že na dosiahnutie účelu ust. § 1 ods. 1 Zákona o pozemkových úpravách je potrebné rešpektovanie práv väčšiny účastníkov, najmä ak nie je možné vyhovieť individuálnym nárokom len niektorých z nich.“; (ix) ďalej dôvodil, že „ .

odstránené.“. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd uzavrel, že „ . . . v danej veci má za to, že žalobné dôvody v žalobe žalobkyne neboli takého charakteru, aby spochybnili samotnú správnosť rozhodnutia tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, ktoré podľa správneho súdu boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, tieto boli následne aj dostatočným spôsobom odôvodnené a stali sa tak preskúmateľnými. Pritom musí správny súd zdôrazniť, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami uvedenými žalobkyňou v odvolaní, preto správny súd, ako už vyššie uviedol, žalobu ako nedôvodnú zamietol.“.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť. Dôvod kasačnej sťažnosti žalobca v jej úvode vymedzil odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). 9. V kasačnej sťažnosti žalobca v podstatnom namietal, že (i) krajský súd sa stotožnil s prerozdelením parciel v hospodárskom dvore, pričom toto je v rozpore s obsahom a účelom pozemkových úprav v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., a to najmä pokiaľ ide o umiestnenie pozemkov žalobcu mimo budov v jeho vlastníctve; (ii) zdôraznil, že takéto usporiadanie vlastníckych práv v rámci pozemkových úprav možno považovať za neefektívne a neracionálne; (iii) uviedol, že existuje právne záväzný názor KS BA, ktorý krajský súd v napadnutom rozsudku nerešpektoval, následne citoval časť druhého rozsudku KS BA; (iv) poukázal na to, že účelom pozemkových úprav je sceľovať parcely tak, aby vznikli efektívne a ekonomicky využiteľné hospodárske celky. V tejto súvislosti uviedol, že v hospodárskom dvore bolo pôvodne 51 parciel a po pozemkových úpravách je ich 76, čo je nepochybne nie je v rozpore s hlavným účelom pozemkových úprav; (v) podľa názoru žalobcu nedal krajský súd odpoveď na otázku a nevysporiadal sa s námietkou žalobcu, prečo nebolo možné prideliť pozemky pod budovami žalobcu do jeho vlastníctva; (vi) ďalej bližšie opísal štruktúru vlastníckych práv v hospodárskom dvore, poukazujúc pritom na zámenné zmluvy, ako aj na aktuálny stav spoluvlastníctva pod budovami vo vlastníctve žalobcu; (vii) odkazujúc na skôr uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave uviedol, že: „Na súdne rozhodnutia pritom sa kladie požiadavka tzv. konštantnej judikatúry, čo znamená, že v skutkovo podobných (až identických) prípadoch je potrebné rozhodovať rovnako a to aj v záujme zachovania stavu právnej istoty.“.

13. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 16. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3096/2018-430 zo dňa 5. septembra 2018, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku sčasti zmenil a v zostávajúcej časti zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-NR-OOP4-2015/001773-5 zo dňa 16. júna 2017.

III. B Aplikovateľné právne predpisy

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 29. Najvyšší správny súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. V rámci kasačného konania bol limitovaný kasačnou viazanosťou (viď body 24 až 26 vyššie), ktorá vyplýva z dispozičného princípu, ktorým je ovládané správne súdne konanie. Inými slovami, prieskum napadnutého rozsudku najvyšším správnym súdom je determinovaný tým, čo „žalobca považuje za nesprávne“ vychádzajúc pritom zo znenia kasačnej sťažnosti (pozri napr. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.

BA. 31. Čo sa týka prvého sťažnostného bodu, žalobca v podstatnom v kasačnej sťažnosti tvrdil, že správne rozhodnutia, ako aj napadnutý rozsudok, sú v rozpore s ustanovením § 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. Rozpor vzhliadol najmä v tom, že v hospodárskom dvore bolo pôvodne 51 parciel a po pozemkových úpravách ich vzniklo až 76, čo má svedčať tomu, že pozemkové úpravy sú neefektívne a neracionálne. Zdôraznil taktiež, že „ .

Racionálnosť priestorového usporiadania má v prvom rade smerovať k zabezpečeniu ochrany tam artikulovaných záujmov, teda ochrane životného prostredia, ochrane ekologickej stability, ochrane zabezpečenia funkcií poľnohospodárskej krajiny zohľadňujúc pritom prevádzkovo- ekonomické hľadiská moderného poľnohospodárstva. Vo svetle vyššie uvedeného potom pozemkové úpravy nemajú slúžiť len na to, aby jeden zo spoluvlastníkov, resp. vlastníkov pozemkov dosiahol (z jeho pohľadu) ideálny stav usporiadania majetkovoprávnych vzťahov, keďže pozemkové úpravy sa vzťahujú na širší okruh subjektov, ktorých záujmy možno taktiež považovať za legitímne. Uvedené následne reflektuje celý proces/konanie o pozemkových úpravách regulovaný zákonom č. 330/1991 Zb. Vyššie označený účel pozemkových úprav potom môže byť naplnený rôznymi prostriedkami, resp. využitím viacerých inštitútov, medzi ktoré nepochybne patrí aj zriadenie vecných bremien, následkom ktorého môže byť aj vznik väčšieho počtu parciel (pričom však pôjde o vytvorenie účelného stavu).

. . je dostatok pôdy v hospodárskom dvore, aby pod všetky budovy v jej vlastníctve bola zamenená pôda“ naopak koliduje s úvodom tohto tvrdenia, a teda, že „ . . . v hospodárskom dvore Sadzice celkom spolu so synom F. F. vlastní 2,22677 ha pôdy .

35. V súvislosti s tvrdením uvedeným v predchádzajúcom bode najvyšší správny súd konštatuje, že krajský súd nebol inštančne podriadený Krajskému súdu v Bratislave, a teda spomínaný druhý rozsudok KS BA neobsahuje žiaden záväzný právny názor, ktorý by krajský súd limitoval v jeho rozhodovaní po tom, ako došlo k zmene rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom k obsahu odôvodnenia druhého rozsudku KS BA (ktoré ostatne žalobca v kasačnej sťažnosti sčasti citoval) potom možno dospieť k záveru, že tento správnemu orgánu primárne vytkol nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami žalobcu, ktoré sa týkali prístupu žalobcu k jeho pozemkom. Uvedená výhrada bola následne sanovaná práve už spomínaným zriadením vecných bremien. Najvyšší správny súd preto vyhodnotil uvedenú interpretáciu druhého rozsudku KS BA zo strany žalobcu ako účelovú a tendenčnú.

37. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 29. novembra 2024