6Svk/3/2021

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol žalobu žalobcov 1. a 2. o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-TT-PLO-2020/016220 zo dňa 05. marca 2020. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 168 SSP tak, že žalovanému ani pribratým účastníkom konania ich náhradu nepriznal.

3. Krajský súd konštatoval, že napadnuté opatrenie žalovaného nie je v rozpore so zákonom, netrpí teda vadou nepreskúmateľnosti. 4. Dal do pozornosti, že proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

5. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve vyslovil, že činnosť správneho orgánu disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno- technický charakter.

6. Zdôraznil, že okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru podľa § 5 zákona o poľovníctve, či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru, resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, a či táto zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve), ako aj, či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto

Je teda úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené. 7. V tomto kontexte krajský súd preskúmal napadnuté opatrenie s prihliadnutím na podané námietky, pričom v prvom rade konštatoval, že nie je pochýb, že opatrenie, ktoré bolo vydané, je predmetom súdneho prieskumu, čo nerozporuje žalobca, ani sám žalovaný.

Uvedený notár v zápisnici konštatuje, že pozvánky na zasadnutie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov boli vyvesené na úradných tabuliach obcí príslušných katastrálnych území, t. j. obce Q., obce H. a mesta U. formou verejnej vyhlášky podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve a boli aj pozvánky zaslané poštou. V tejto súvislosti žalobcovia dali pripomienku a námietku, že pozvánka na obecnom úrade Q., ktorá bola na úradnej tabuli, nebola podpísaná asignovaná zvolávateľom a teda tento úkon je neplatný, nakoľko podľa § 5 zákona o poľovníctve, takáto pozvánka vyžaduje zvolanie písomnou formou a musí byť podpísaná zvolávateľom.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosťou zvolávateľa je buď písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a táto pozvánka musí byť zverejnená v obciach, kde sa tieto poľovné pozemky nachádzajú, najmenej päť pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že je potrebné, aby táto pozvánka bola signovaná zvolávateľom. Na druhej strane, pokiaľ nebola táto skutočnosť vykonaná, tak ako to namieta žalobca, podľa názoru krajského súdu táto okolnosť nemá za následok to, že zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov bolo v rozpore so zákonom, pretože ako uviedol aj žalovaný vo svojom vyjadrení, verejnú vyhlášku v jednotlivých obciach nevyvesuje zvolávateľ, ale túto skutočnosť zabezpečuje obec.

9. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že celý priebeh zhromaždenia bol vedený nezákonným spôsobom, krajský súd preskúmal obsah napadnutej notárskej zápisnice, z ktorej zistil, že notár sa vysporiadal jednak s otázkou uznášaniaschopnosti členov na tomto zhromaždení, keď konštatoval, že zhromaždenia spoločníkov sa zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov vo výmere 687,881709 ha, čo je v prepočte 62,746 % všetkých vlastníkov pozemkov v poľovnom

10. Ohľadom skutočnosti, že prítomní účastníci boli skutočne zástupcovia, resp. vlastníci poľovných revírov, poukázal tak krajský súd, ako aj žalovaný, že z dôvodu presnej identifikácie jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov a presnej špecifikácie výmer jednotlivých vlastníkov bola spoločnosťou Vrlák s.r.o., so sídlom Pribinova 471/102 Hlohovec, vypracovaná analýza vlastníckych vzťahov na celkovú výmeru poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíri, pričom dôvodom vypracovania tejto analýzy bola skutočnosť, že v katastrálnom území U. sa nachádzali viaceré poľovné revíry a túto analýzu mali prítomní účastníci k dispozícii pri prezentácii a mohli sa s ňou oboznámiť. Preto ani námietku žalobcov, že nebolo skúmané, či sa zhromaždenia zúčastnili skutočne vlastníci poľovných pozemkov, ktoré mali byť začlenené do poľovného revíru, nepokladal za dôvodnú. Uvedená skutočnosť, že skúmanie vlastníkov poľovných revírov bolo dostatočné, je zachytená v bode IV. notárskej zápisnice, preto krajský súd nemal pochybnosť o pravdivosti tvrdení, ktoré boli osvedčené takouto notárskou zápisnicou.

ustanovenia, kedy by použil slovko najmenej dvoch, príp. iné slovné spojenie, z ktorého by bolo zrejmé, že jeden splnomocnenec na takýto úkon nemôže byť ustanovený. Z tohto dôvodu pokladal krajský súd aj túto námietku za nedôvodnú.

Doplnil, že z vyššie uvedeného uznesenia, ktoré bolo prijaté na zhromaždení, nijako nevyplýva, že pokiaľ došlo k predloženiu, resp. podaniu žiadosti o evidenciu zmluvy poľovného revíru „Ž. U." iným subjektom ako zástupcom vlastníkov poľovných pozemkov, došlo k porušeniu tohto uznesenia, pretože z uvedeného textu uznesenia nijako nevyplýva, že zhromaždenie vlastníkov poľovných revírov splnomocnilo na tento úkon práve S. T.. Toto tvrdenie žalobcov vyhodnotil ako zavádzajúce, a preto považoval túto skutočnosť za irelevantnú, navyše zo samotnej zmluvy o užívaní poľovného revíru je zrejmé, že táto zmluva bola uzatvorená subjektmi, ktoré boli na to oprávnené a táto zmluva bola riadne predložená Okresnému úradu Trnava, pozemkový a lesný odbor, Trnava, čo je zrejmé aj z obsahu spisového materiálu.

14. Pripustil, že súd pri preskúmavaní opatrenia, ktorým došlo k zaevidovaniu zmluvy o prenájme poľovného revíru, musí v rámci svojej prieskumnej činnosti preskúmať, či predložená zmluva, ktorou došlo k evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru je v súlade s § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a táto nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Napokon zopakoval, že z ustanovenia § 14 ods. 3 cit. zákona vyplýva, aké náležitosti zaevidovaná zmluva musí obsahovať, pričom krajský súd v intenciách tohto ustanovenia preskúmal aj uvedenú zmluvu, pričom zistil, že uvedená zmluva má všetky podstatné náležitosti, ktoré si vyžaduje ustanovenie § 14 ods. 3 písm. a/ až g/ zákona o poľovníctve, a preto krajský súd nevzhliadol dôvod, aby nedošlo k zaevidovaniu tejto zmluvy, tak ako to vykonal žalovaný. Pokiaľ ide o skutočnosť, či uvedená zmluva spĺňa aj náležitosti § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, krajský súd zistil, že ani toto ustanovenie nebolo vo vzťahu

II.

17. Uviedli, že žalovaný sa pri skúmaní podmienok na možnosť, resp. nutnosť evidencie zmluvy o užívaní poľovníckeho revíru neriadil zásadou materiálnej pravdy, nakoľko z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že preveril vlastnícke pomery, a či došlo k ich porovnaniu s údajmi uvedenými v listine prítomných zo zhromaždenia vlastníkov, na základe ktorých boli účastníkom zhromaždenia vlastníkov priznané hlasovacie práva. Ďalej uviedli, že odkaz žalovaného na analýzu vlastníckych vzťahov vypracovanú spoločnosťou VRLÁK, s.r.o., ktorá však nemá v predmete podnikania oprávnenie na poskytovanie geodetických a kartografických činností, aktuálnej ku dňu 28. októbra 2019, neobstojí ani s odkazom na potrebu rešpektovania zásady hospodárnosti konania, najmä, keď uvedená analýza bola žalobcami spochybnená.

19. Tvrdili, že súčet výmer deklarovaných účastníkmi, resp. zvolávateľmi zhromaždenia vlastníkov nie je pravdivý, a je len účelovo uvedený s cieľom zabezpečenia jednak uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov, ako aj s cieľom deklarovania naplnenia podmienky § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, že zhromaždenie vlastníkov nebolo zvolané jednou tretinou vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru a nebolo uznášaniaschopné.

21. Dodali, že z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé ani to, akým spôsobom žalovaný verifikoval správnosť údajov týkajúcich sa vlastníckej podstaty zvolávateľov, resp. účastníkov zhromaždenia vlastníkov obsiahnutých v listine prítomných, čím by preukázal splnenie podmienky na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru zakotvenej v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

revíru. Doplnili, že prvou podmienkou je, že zmluvu musia uzatvoriť vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto otázka musí byť vyriešená už v čase konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a z hľadiska žalovaného musí byť verifikovaná, a to preskúmaním vlastníckych vzťahov v rámci poľovného revíru ku dňu jeho konania.

24. Navrhli, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že opatrenie žalovaného č. OU-TT-PLO-2020/016220 zo dňa 05. marca 2020 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

25. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcov 1. a 2. vyjadril podaním zo 07. júna 2021. Za neodôvodnenú označil námietku, spočívajúcu v tvrdení, že vlastnícke pomery neboli preverené a porovnané, či sú zhodné s aktuálnymi údajmi so stavom katastra nehnuteľností, ako aj, že analýza vlastníckych vzťahov je spochybnená, tiež, že súčet výmer deklarovaných účastníkmi, resp. zvolávateľmi zhromaždenia vlastníkov nie je pravdivý, a že zhromaždenie vlastníkov nebolo zvolané jednou tretinou vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru a nebolo uznášaniaschopné. 26. Nakoľko v katastrálnom území U. sa nachádzajú tri poľovné revíry (H. U., Ž. U. I. J. U.) a niektorí spoluvlastníci majú svoje pozemky začlenené aj v druhých poľovných revíroch, z toho dôvodu bola vypracovaná analýza, ktorá presne identifikovala výmery poľovných pozemkov, nachádzajúcich sa v poľovnom revíri Ž. U. u jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcov, že spochybňujú uvedenú analýzu je zavádzajúce, pretože v bode IV. notárskej zápisnice zástupca žalobcov neuviedol žiadne nesúhlasné stanovisko pri schvaľovaní tejto analýzy a pri hlasovaní sa len zdržal hlasovania. Za zavádzajúce označil aj tvrdenie žalobcov, že žalovaný nepreveril vlastnícke pomery s údajmi uvedenými v listine prítomných zo zhromaždenia vlastníkov a neporovnal ich, či sú zhodné s údajmi v katastri nehnuteľností. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcov, že zhromaždenie vlastníkov nebolo zvolané jednou tretinou vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru a nebolo uznášaniaschopné, nakoľko zvolávateľom bolo Združenie urbarialistov Hlohovec, pozemkové spoločenstvo, IČO: 31873863, so sídlom Radlinského 13, 920 01 Hlohovec, ktoré má výmeru 452,5491 ha, čo v prepočte je 41,2790 % z celkovej výmery, čo je viac ako jedna tretina vlastníkov. 27. Ďalší účastník 1. S. T. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcov 1. a 2. vyjadril podaním z 09. júna 2021. Uviedol, že podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, nakoľko krajský súd vec posúdil správne. Tvrdil, že právna nezávadnosť predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru vyplýva z napadnutého rozsudku správneho súdu, ako aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 31. mája 2021, s ktorým sa ďalší účastník 1. v plnej miere stotožnil. Mal za to, že žalobcovia nerozlišujú medzi rôznymi povahami rozhodnutí správnych orgánov, a preto kladú nesprávne požiadavky na ich odôvodnenie. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcov nahradiť žalovanému a ďalším účastníkom trovy konania v rozsahu 100 %.

31. Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor pod č. OU-TT-PLO-2020/016220 dňa 05. marca 2020 zaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru, o čom vydal opatrenie - evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

33. Z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve vyplýva kompetencia a povinnosť správneho orgánu zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru, ak ju uzatvorila fyzická alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1, a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Zákonodarca v § 16 ods. 1 tretia veta upravil, že súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

35. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že na postup pri vydávaní napadnutého opatrenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve), čo v konečnom dôsledku znamená, že rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve aj jeho forma a obsah, nenapĺňa § 46 a 47 správneho poriadku.

36. Kasačný súd je toho názoru, že je povinnosťou správneho orgánu, pred vydaním rozhodnutia o evidencii zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, aby správny orgán preskúmal v intenciách tohto zákonného ustanovenia splnenie zákonných podmienok zákona o poľovníctve, a to najmä § 5 ods. 3, 4 a § 13 zákona o poľovníctve a až po vykonaní tohto postupu je oprávnený, pri splnení zákonných podmienok, evidenciu zmluvy vykonať.

V žiadnom prípade nemožno takto spísanú notársku zápisnicu chápať ako osvedčenie, že daný dej sa aj uskutočnil v súlade so zákonom, teda, že boli splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy na daný dej vyžadujú. Notár nevstupuje do daného deja, neposkytuje právne rady a ani neusmerňuje priebeh deja (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21. marca 2018).

39. Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Ž. U. je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve, čo znamená, že sa priamo dotýkajú výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom.

Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1, a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa § 13 zákona o poľovníctve a zistiť nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie zákonnej podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpenie užívania poľovného revíru v zmysle zákona o poľovníctve.

K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06. októbra 2015. 41. Žalovaný vyššie uvedeným podmienkam konania pred rozhodnutím o zaevidovaní predloženej žiadosti v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve nevenoval dostatočnú pozornosť a nezistil skutočný stav veci, teda sám neskúmal, či zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 25. februára 2019 spĺňa zákonné náležitosti, teda, či je platne uzavretá. Účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená zaevidovaním zmluvy úradom.

42. Pripustením opačného výkladu, a teda, že orgán verejnej správy pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma len formálne skutočnosti vymedzené zákonom o poľovníctve by mohla nastať situácia, že orgán verejnej správy by zaevidoval akúkoľvek zmluvu, ktorá by spĺňala len formálne skutočnosti, pričom z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona by nemusela spĺňať ani jednu. V zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je orgán verejnej správy oprávnený zaevidovať len takú zmluvu, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1, a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.

43. Kasačný súd dodáva, že správny orgán konajúci v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je povinný v opatrení o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru sa vysporiadať aj s dôvodmi, pre ktoré takto rozhodol. Aj v prípade takéhoto opatrenia sa jedná o individuálny správny akt, s ktorým sú spojené práva a povinnosti, bez ohľadu na to, v akom type správneho konania sa rieši spor o právo, ktoré vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčené z právomoci súdu, z čoho potom vyplýva nevyhnutnosť jeho odôvodnenia tak, aby bolo preskúmateľné. Nepostačuje iba konštatovanie, že zmluva bola zaevidovaná.

45. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté opatrenie žalovaného nie je v súlade so zákonom, nakoľko trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, a keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP rozsudok správneho súdu zmenil tak, že opatrenie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešným žalobcom 1. a 2. priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.