6Svk/3/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: H.. X. Y., K.. XX. K. XXXX, O. P. P. XX, XXX XX Ž., právne zastúpeného advokátom JUDr. Václavom Jaroščiakom, so sídlom M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO:31364501, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28777/ 2019/SV/96627 zo dňa 21. novembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/18/2020-133 zo dňa 26. júla 2022 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 31S/18/2020 zo dňa 19. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledok administratívneho konania

XXXX/XX o výmere 128 m2, ostatná plocha a CKN parcely č. XXXX/XX o výmere 152 m2, zastavaná plocha a nádvorie, oba pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Ž., a to v rozsahu podľa GP č. 1205-32/2017 zo dňa 22.03.2017, úradne overeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom dňa 21.04.2017 pod číslom 617/2017 s tým, že jednorazová náhrada v prospech žalobcu predstavuje 9.718,80 eur.

H.. O. I. (evidenčné číslo znalca XXXXXX), v celkovej výške náhrady za spoluvlastnícky podiel 1/1 v sume 9.718,80 eur. Vo výroku tiež prvostupňový správny orgán konštatoval, že zo strany účastníkov konania neboli uplatnené žiadne námietky voči vyvlastňovaciemu konaniu [§ 13 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní]. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní správny orgán vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal na súd. Vo vyvlastňovacom konaní neboli uplatnené žiadne trovy konania [§ 13 ods. 2 písm. g) zákona o vyvlastňovaní]. 3. Žalovaný- Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby rozhodnutím číslo 28777/2019/SV/96627 zo dňa 21. novembra 2019 na základe odvolania podaného žalobcom rozhodol tak, že toto odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie.

Zákon o vyvlastňovaní vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom danému účelu, to znamená že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka.

5. Vyvlastniteľ je vo vyvlastňovacom konaní povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu spôsobom ustanoveným v § 10a zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach (ďalej len „zákon o dráhach“). Odmietnutie dohody vlastníkom musí byť v konaní jednoznačne preukázané. V danom prípade za pokus o dosiahnutie takejto dohody považoval doručenie výzvy na uzatvorenie kúpnych zmlúv zo dňa 27. mája 2019 spolu s návrhom kúpnej zmluvy opatrenej právoplatným podpisom vyvlastniteľa, čím splnil podmienku určitosti a vážnosti prejavu vôle predpokladaného Občianskym zákonníkom. Keďže odvolateľ neakceptoval predloženú ponuku k dohode, vyvlastniteľ podal návrh na vyvlastnenie predmetných nehnuteľností.

Pokiaľ účastník konania nesúhlasí s takto stanovenou výškou náhrady, správny orgán v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní odkáže vyvlastneného na súd bez prerušenia konania. Okresný úrad v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní vo výroku rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie odkázal odvolateľa s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania.

II. Konanie na krajskom súde

9. Podmienka podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní, teda že vyvlastniť je možné iba ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, je zrejme podmienkou, ktorej splnenie by mal správny orgán v konaní riešiť v poradí prvom.

Snaha vyvlastniteľa však bola nesporne iba formálna. 11. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, ako aj ďalší účastník, pričom obaja zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a navrhli žalobu žalobcu zamietnuť. 12.

13. Vo vzťahu k námietke nesplnenia podmienok pre vyvlastnenie v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní správny súd uviedol, že z obsahu žaloby vyplýva nesúhlas žalobcu s posúdením otázky splnenia podmienky pre vyvlastnenie, a to „cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom“. K uvedenému uviedol, že ďalší účastník pred podaním návrhu na vyvlastnenie preukázateľne doručil žalobcovi návrh na uzavretie dohody týkajúcej sa nehnuteľností, o ktorých sa koná. Správny súd nespochybnil tvrdenie žalobcu o tom, že medzi ním a ďalším účastníkom prebiehali rokovania, v ktorých zásadným problémom bolo ustálenie kúpnej ceny a ktoré napokon skončili neúspešne. Keďže žiadna

Správny súd ďalej uviedol, že žalobca ostal v správnom konaní úplne pasívny a žiadne námietky proti návrhu na vyvlastnenie neformuloval do ústneho pojednávania, hoci bol na to upozornený. Pre vyvlastňovacie konanie platí koncentračná zásada formulovaná v ustanovení § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní, preto treba námietky vznesené pred súdom považovať za neopodstatnené, pretože ich mohol žalobca produkovať v administratívnom konaní. Odhliadnuc od uvedeného správny súd považoval za potrebné uviesť, že názor žalobcu v danej otázke nie celkom reflektuje podstatu právnej úpravy. Pokiaľ zákon formuluje isté povinnosti subjektov práva, ktoré majú v zásade predchádzať vzniku administratívneho konania (a tiež súdneho konania), potom tieto povinnosti nemožno vykladať extenzívne. Výzva na uzavretie dohody môže byť aj iba jednorazová a pri jej nedosiahnutí sa oprávnený subjekt môže obrátiť so svojím nárokom na správny orgán. Žiadne ďalšie povinnosti súvisiace s rokovaniami o uzavretí zmluvy nemožno prenášať na žiadne súkromnoprávne subjekty, ktorým takýto postup zasahuje do ich záujmov. Názor žalobcu možno pripodobniť kreovaniu zmluvy, o ktorú nemá

15. Na záver správny súd uviedol, že pokiaľ bol žalobca nespokojný s výškou náhrady za vyvlastnenie, mal právo využiť postup v zmysle § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. O náhrade trov konania správny súd vo vzťahu k žalobcovi rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov konania ako neúspešnému účastníkovi nepriznal.

III. Konanie na kasačnom súde

17. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti rovnako ako aj v žalobe namieta, že vyvlastniteľ prejavil len formálnu snahu o uzatvorenie dohody podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní. Podľa sťažovateľa nebolo preukázané splnenie podmienok týkajúcich sa dosiahnutia dohody. Uviedol, že je presvedčený, že vyvlastniteľ nemal žiadnu úprimnú snahu o dosiahnutie cieľa vyvlastnenia dohodou nad rámec predloženia kúpnej zmluvy na podpis. Podľa jeho názoru správny súd prezentoval záver, že v prípadoch možného vyvlastnenia je právne postavenie vyvlastňovaného pri uzavieraní dohody, ktorou sa má dosiahnuť cieľ vyvlastnenia, v pozícii akejsi podriadenosti vyvlastňovaného, pričom takýto výklad nie je ústavne konformný.

19. Sťažovateľ videl nesprávne právne posúdenie veci aj v tom, že správny súd vyslovil pri aplikácii ustanovenia § 44 ods. 2 OZ záver, že „ponuka žalobcu na ustálenie kúpnej ceny na inú sumu totiž znamená to isté, čo odmietnutie návrhu kúpnej zmluvy“. Správny súd však použil iba prvú časť hypotézy tejto právnej normy, pričom táto znie „prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh“. Na nový návrh kúpnej zmluvy, ktorý bol nesporne v súlade so zákonom, však vyvlastňovateľ nereagoval - iba priamo podal návrh na vyvlastnenie.

20. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol aby kasačný rozsudok krajského súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň aby mu priznal náhradu trov kasačného konania. 21. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení stotožnil s preskúmavaným rozsudkom a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Žalobca podľa jeho názoru v kasačnej sťažnosti iba zopakoval svoje námietky uvedené v žalobe, s ktorými sa krajský súd vysporiadal v odôvodnení svojho

IV. Právny názor kasačného súdu

23. Predmetom správneho súdneho prieskumu v?danej veci bolo vyvlastňovacie rozhodnutie správneho orgánu vydané podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní v spojení v § 11 zákona o dráhach. 24. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.

Na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania. 28. Podľa § 10a zákona o dráhach písomný návrh na uzavretie dohody, ktorý obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou písomného návrhu na uzavretie dohody je aj upozornenie o tom, že ak sa vlastník nehnuteľnosti nevyjadrí k návrhu na uzavretie dohody do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý.

31. Z administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že na základe návrhu zo dňa 20. júna 2019 sa ďalší účastník domáhal vydania rozhodnutia o vyvlastnení v jeho prospech na účely výstavby „ŽSR, dostavba zriaďovacej stanice Žilina - Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina“. Vyvlastnenie sa v zmysle návrhu malo týkať CKN parciel č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 128 m2 a č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 152 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ž.. Vo vzťahu k plánovanej stavbe bolo mestom Žilina dňa 15. mája 2015 vydané rozhodnutie o umiestnení stavby pod značkou č. s.: 2830/2015-24855/2015-OS-MLA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. júna 2015. Stavba bola zaradená medzi verejnoprospešné stavby, verejný záujem bol obsiahnutý v rozhodnutí o umiestnení stavby. Pokiaľ ide o výšku náhrady za vyvlastňované pozemky, ďalší účastník odkázal na znalecký posudok č. 9/2019 zo 17. mája 2019 vypracovaný znalcom H.. O. I.. Z návrhu tiež vyplýva, že ďalší účastník nedosiahol dohodu s vlastníkom H..

Na preukázanie reálnosti tejto navrhovanej kúpnej ceny preto v prílohe zaslal znalecký posudok č. 073-2019 zo dňa 17. mája 2019 vypracovaný znalcom H.. Q. P..

34. Z obsahu kasačnej sťažnosti, rovnako ako aj žaloby, vyplýva nesúhlas sťažovateľa s posúdením otázky splnenia podmienky pre vyvlastnenie, a to „cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom“. Sťažovateľ opakovane namietal, že vyvlastniteľ prejavil len formálnu snahu o uzatvorenie dohody podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) zákona

35. Z opísaného priebehu administratívneho konania a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že cena predmetu vyvlastnenia bola stanovená na základe znaleckého posudku č. 9/2019 a podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Znalecký posudok bol vypracovaný H.. O. I., Q. T.. XX, Ž., z odboru stavebníctvo, odd. odhad hodnoty nehnuteľností, podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Vyvlastňovaný H.. X. Y. si návrh na uzatvorenie dohody prevzal dňa 28. mája 2019, no túto neakceptoval, pričom namietal stanovenie ceny nehnuteľnosti. Listom zo dňa 29. mája 2019 doložil znalecký posudok č. 073-2019 zo dňa 17. mája 2019, ktorý vypracoval znalec H.. Q. P.. 36.

2019. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že všeobecná hodnota daných pozemkov bola určená neprimerane vysoko, a to z dôvodu neúplných informácií zo strany zadávateľa znaleckého posudku a nie je ho možné použiť pre uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva.

aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžk/20/2019 zo dňa 30. marca 2022, podľa ktorého „ambíciou zákona č. 282/2015 Z. z. je vyvlastnenie umožniť a stanoviť mu ústavne konformné mantinely a nie ho mariť“.

39. Ak nedôjde k?uzatvoreniu dohody o?prevode nehnuteľnosti, ktorej súčasťou je vždy aj dohoda o?kúpnej cene, t. j. o?sume náhrady za vyvlastnenie, vo vyvlastňovacom rozhodnutí sa náhrada za vyvlastnenie stanoví na?podklade sumy určenej znaleckým posudkom.

však vyvlastňovaný uplatňuje podaním osobitnej žaloby v?rámci civilného sporového konania voči navrhovateľovi vyvlastnenia. Inak povedané prípadný nesúhlas vyvlastňovaného s?výškou náhrady nemôže byť predmetom dokazovania vo vyvlastňovacom konaní, v?dôsledku čoho neprichádza do úvahy napr. komparácia správnym orgánom zabezpečeného znaleckého posudku s?iným znaleckým posudkom doloženým vyvlastňovaným alebo vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Keďže práve podstatou civilného sporového konania bude skúmanie, či znalecky určená suma náhrady bola stanovená správne tak, aby zodpovedala všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, resp. spĺňala ústavné atribúty primeranej náhrady, potom je logické, že tieto otázky nemôžu byť relevantne skúmané pri správnom súdnom prieskume vyvlastňovacieho rozhodnutia. Inými slovami právomoc civilného súdu v?tomto prípade neguje právomoc súdu správneho.

41. Kasačný súd tiež poukazuje na to, že zákon o vyvlastňovaní, ktorý upravuje proces vyvlastňovania je potrebné považovať za ústavne konformnú reguláciu obmedzenia základného ústavou garantovaného práva vlastniť majetok, ktorá je prípustná a predpokladaná v čl. 20 ods. 3 Ústavy SR. Právna úprava predstavuje v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne komplexnú právnu úpravu, na základe ktorej príslušný orgán verejnej správy, po zistení nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnené pozemky, stanovenej postupom súdneho znalca v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2002 Z. z. odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti v súlade s § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd. V civilnom sporovom konaní sa môže domáhať navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie verejného záujmu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného

zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, ktorú povinnosť žalovaný rešpektoval. Ak by orgán verejnej správy postupoval pri vysporiadaní sa s námietkou smerujúcou voči náhrade za vyvlastnenie štandardným spôsobom ako pri každom inom dôkaze, či námietke, došlo by k popretiu zmyslu a účelu § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, keď by nebolo zrejmé čo by malo byť predmetom civilného sporového konania, nakoľko celé dokazovanie vo vzťahu k otázke správnosti určenia výšky náhrady za vyvlastnenie, by bolo realizované v administratívnom - vyvlastňovacom konaní. Pri uplatnení takéhoto procesného postupu by sa právna úprava § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní stala obsolétnou.