6Svk/3/2026
ECLI:SK:NSSSR:2026:0725101516.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/70/2025
- IČS
- 0725101516
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu (sťažovateľa): Zainteresovaná verejnosť - Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31820174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Hlohovec, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom: Jarmočná 3, 920 01 Hlohovec, za účasti: Obec Trakovice, so sídlom: Trakovice 38, 919 33 Trakovice, IČO: 00313092, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-HC-OSZP-2025/ 000799 zo dňa 5. augusta 2025, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č.k. 2S/70/2025-79 zo dňa 20. októbra 2025, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Bratislave zo dňa 20. októbra 2025, č. k. 2S/70/2025-79 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 20. októbra 2025, č. k. 2S/70/2025-79 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) postupom podľa § 98 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 162/2015 Z.z.“ alebo „SSP“) odmietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-HC-OSZP-2025/000799 zo dňa 5. augusta 2025 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v?tej istej veci u toho istého žalobcu už prebieha na súde skôr začaté konanie pod sp. zn. 10S/15/2025. Uviedol, že prekážka začatého konania (litispendencia) je všeobecnou negatívnou procesnou podmienkou, čo znamená, že predpokladom pokračovania v konaní je jej neexistencia. Prekážku litispendencie (ktorá má neodstrániteľnú povahu) zisťuje správny súd počas celého konania a prihliada na ňu z úradnej povinnosti (ex offo). 2. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal a rovnako ani ďalšiemu účastníkovi konania s odkazom na § 169 SSP.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
3. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal najskôr žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť prostredníctvom e-mailu dňa 10. novembra 2025 doplnenú podaním zo dňa 15. novembra 2025 a následne už v zastúpení advokátom kasačnú sťažnosť, ktorá bola správnemu súdu doručená elektronicky dňa 5. decembra 2025. Kasačnú sťažnosť odôvodnil s poukazom na citáciu ustanovení § 440 ods. 1 písm. c), g), h), i) a j) SSP, pričom v konkrétnostiach kasačného dôvodu podľa písm. c) rozvinul, že v danom prípade nemôžu na súde prebiehať dve súdne konania v tej istej veci z dôvodu absencie spôsobilosti žalobcu samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu, resp. nedostatku zhojenia takéhoto konania prostredníctvom jeho zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v jednom z uvedených konaní. Podľa názoru sťažovateľa účinky správnej žaloby vyvoláva výlučne iba úkon vykonaný splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Tkáčom. Sťažovateľ následne opakovane zdôraznil, že podľa jeho názoru, správne súdnictvo účelovo vyvoláva bariéry prístupu k spravodlivosti a výkonu verejnej kontroly zákonnosti rozhodnutí žalovaných orgánov verejnej moci. Od Najvyššieho správneho súdu SR legitímne očakáva, že bude dôsledne vyžadovať svoj vlastný záväzný výklad práva, tak ako ho priniesol veľký senát v rozhodnutí sp. zn. 19SVs/7/2024, s osobitným dôrazom na (i) terminologické odlišovanie žalobcu podľa § 178 ods. 3 SSP od žalobcu podľa § 178 ods. 1 SSP; (ii) legitímnu činnosť sťažovateľa podľa § 42 SSP, ale aj kvalifikovanú žalobnú činnosť vzhľadom na čl. 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku a (iii) dôslednú interpretáciu procesných ustanovení SSP vo vzťahu k odkladnému účinku žaloby chrániacej verejný záujem. Záverom sťažovateľ poukázal na procesné pochybenie správneho súdu spočívajúce v nesprávnej implementácii prekážky litispendencie pri interpretácii tu posudzovaného podania správnej žaloby, ktoré mal správny súd interpretovať ako doplnenie alebo zmenu pôvodnej žaloby a nie novú žalobu. 4. Kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rovnako požadoval, aby mu súd voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 5. Žalovaný ani ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP], po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP, nakoľko dospel k záveru, že nariadenie pojednávania nie je v prejednávanej veci potrebné) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. 7. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 5 ods. 1 SSP, konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok na ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. 9. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 10. Podľa § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
11. Podľa § 31 ods. 5 SSP, začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie. 12. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky).
13. Podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie. 14. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o?zrušení napadnutého rozhodnutia a?podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti
patrí. 15. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a?vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o?nároku na náhradu trov kasačného konania. 16. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP odmietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-HC-OSZP-2025/000799 zo dňa 5. augusta 2025 s odôvodnením, že v?tej istej veci u toho istého žalobcu už prebieha na súde skôr začaté konanie pod sp. zn. 10S/15/2025.
17. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto neprekračuje jej zverené právomoci, a jednak poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti.
V tejto súvislosti preto Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v prvom rade poukazuje na účel správneho súdnictva, ktorý je vyvoditeľný najmä z čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a § 2 ods. 1 a?ods.?2?SSP. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že správne súdy poskytujú ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, najmä preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí, opatrení či postupu orgánov verejnej správy. V?správnom súdnictve sa teda rozhodujú spory medzi fyzickými a právnickými osobami na?jednej strane a orgánom verejnej správy na strane druhej, vznikajúce v dôsledku porušenia zákonnosti pri správnej činnosti. (BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, FILOVÁ, Anita. § 2 [Právo na súdnu ochranu].
In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. ?14.) 18. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia o odmietnutí správnej žaloby s poukazom na § 98 ods. 1 písm. b) SSP, nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v Správnom súdnom poriadku. 19.
Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol správny súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd ex offo kedykoľvek počas konania.
Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ správneho súdneho konania. Existencia a splnenie procesných podmienok sú predpokladom poskytnutia súdnej ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a v ďalších veciach ustanovených Správnym súdnym poriadkom (§ 2 SSP, čl. 1 CSP v?spojení s § 5 ods. 1 SSP). Procesné podmienky treba vždy skúmať podľa typu konania (§ 6 ods. 2 písm. a/ až k/ SSP), v ktorom sa žalobca domáha súdnej ochrany.
Pred ich skúmaním musí správny súd preto najskôr zo žaloby ustáliť tento typ konania (druh žaloby). Označenie typu konania (druhu žaloby) je vždy aj zákonnou náležitosťou žaloby, ktorú musí účastník uviesť, a správny súd následne preskúma, či možno žalobe priradiť navrhovaný režim súdnej ochrany.
20. Procesné podmienky konania je možné rozdeliť do štyroch základných skupín: (i) procesné podmienky na strane správneho súdu; (ii) procesné podmienky na strane účastníkov konania; (iii) vecné procesné podmienky a (iv) negatívne procesné podmienky. Litispendencia patrí medzi negatívne procesné podmienky, čo znamená, že predpokladom pokračovania v súdnom konaní je jej neexistencia. Správny súdny poriadok upravuje túto procesnú podmienku v § 31 ods. 5 ako prekážku začatého konania. Jej podstatou je to, že začaté súdne konanie bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné správne súdne
konanie. 21. Litispendencia je v § 31 ods. 5 SSP ako i v § 98 ods. 1 písm. b) SSP výslovne definovaná totožnosťou veci a totožnosťou žalobcu. Totožnosťou veci sa rozumie ten istý predmet súdneho prieskumu, t.j. správnou žalobou musí byť napadnuté to isté rozhodnutie orgánu verejnej správy. Pod totožnosťou žalobcu sa myslí ten istý žalobca. Predpokladom nastúpenia tejto prekážky bude teda nielen totožnosť predmetu prieskumu, ale i totožnosť žalobcu.
V prípade, ak správny súd zistí, že ten istý žalobca sa správnou žalobou domáha prieskumu toho istého rozhodnutia orgánu verejnej správy, musí rozhodnúť o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP, nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania.
22. Kasačný súd podotýka, že správny súd napadnutým uznesením žalobu, podanú žalobcom zastúpeným advokátom v zmysle § 49 ods. 1 SSP, odmietol z dôvodu prekážky konania, ktoré začalo skôr na základe žaloby podanej priamo žalobcom. Pre zrozumiteľnosť a prehľadnosť bude kasačný súd ďalej v texte označovať (i) konanie začaté doručením žaloby podanej priamo žalobcom dňa 20. augusta 2025 a vedené správnym súdom pod sp. zn. 10S/15/2025 aj ako „skôr začaté konanie“ alebo „prvé konanie“ a (ii) konanie začaté doručením žaloby podanej žalobcom prostredníctvom advokáta dňa 1. októbra 2025 a vedené správnym súdom pod sp. zn. 2S/70/2025 aj ako „neskôr začaté konanie“ alebo „druhé konanie“. Kasačný súd naviac zdôrazňuje, že tak skôr začaté konanie, ako aj druhé konanie nesporne v tej istej právnej veci bolo iniciované podaním uskutočneným v zákonnej dvojmesačnej lehote odo dňa právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.
23. Kasačný súd musí konštatovať, že v predmetnej právnej veci pristúpil správny súd ku skúmaniu procesnej podmienky neexistencie litispendencie striktne formálnym spôsobom a žalobu odmietol predčasne bez toho, aby sa dôsledne zaoberal splnením predpokladov nastúpenia litispendencie ako prekážky začatého konania. Kým totožnosť predmetu konania v konaní sporná nebola, totožnosť žalobcu správny súd dôsledne nepreskúmal a v tejto veci prijal predčasný záver o splnení tejto podmienky napriek skutočnosti, že otázka účastníka konania žalobcu v prvom konaní pred správnym súdom bola zatiaľ sporná, zatiaľ čo v druhom konaní podal žalobca správnu žalobu prostredníctvom splnomocneného advokáta v zmysle § 49 ods. 1 SSP. 24.
Z obsahu súdneho spisu v tu posudzovanej veci konkrétne vyplýva, že správna žaloba bola podaná dňa 1. októbra 2025 právnym zástupcom advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o. s odvolaním sa na príkaz občianskeho združenia Združenia domových samospráv na spísanie správnej žaloby v podaní skôr začatého konania zo dňa 20. augusta 2025.
Z vyžiadaného súdneho spisu prvého konania vedeného správnym súdom pod sp. zn. 10S/ 15/2025 kasačný súd zistil, že (i) uvedené podanie bolo uskutočnené priamo občianskym združením Združenie domových samospráv ako subjektu s postavením zainteresovanej verejnosti, a to prostredníctvom predsedu občianskeho združenia p. K.. I. a tiež, že (ii) v súdenej veci prvého konania správny súd do dnešného dňa neuskutočnil žiadne vhodné opatrenia na odstránenie nedostatku preukázania povinného zastúpenia žalobcu advokátom, resp. vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa žalobcu, jeho zamestnanca alebo zastupujúceho člena, ako splnenie procesnej podmienky v zmysle § 97 SSP, ktorú správny súd musí vyžadovať. 25.
Hoci sa formálne môže javiť, že prekážka začatého konania v tom - ktorom prípade existuje (vzhľadom na totožnosť predmetu konania a na uvedenie označenia toho istého žalobcu), kasačný súd poukazuje na to, že môžu nastať prípady, kedy podmienka totožnosti žalobcu napriek tomu nemusí byť splnená. Tak tomu mohlo byť aj v prejednávanej veci.
Ak v poradí prvú žalobu podá priamo žalobca, právnym následkom zistenia absencie povinného zastúpenia advokátom (prípadne splnenia výnimky z podmienky povinného zastúpenia advokátom) by bolo odmietnutie tejto žaloby správnym súdom v zmysle § 98 ods. 1 písm. f) ako podania žaloby s absenciou zastúpenia žalobcu podľa § 49 ods. 1 alebo § 50 SSP.
26. Kasačný súd preto konštatuje, že za procesnej situácie, kedy prvú správnu žalobu podá priamo žalobca, ktorého povinné právne zastúpenie v tu prejednávanej veci v zmysle § 49 ods. 1 SSP ostáva sporné, a druhú správnu žalobu podá žalobca prostredníctvom splnomocneného advokáta, je záver o existencii litispendencie prijatý správnym súdom, ktorý sa obmedzí výlučne len na skúmanie momentu doručenia správnych žalôb s identickým označením účastníkov konania v tej istej veci za predčasný. Odmietnutie druhej správnej žaloby správnym súdom pre litispendenciu je potrebné považovať za nezákonné a predčasné, a tým spôsobilé vo svojich dôsledkoch zmariť prístup žalobcu k súdu, keďže i prvá správna žaloba môže byť neskôr odmietnutá, a to ako podaná bez povinného právneho zastúpenia v zmysle § 49 ods. 1 alebo § 50 SSP. Otázka existencie povinného zastúpenia a následne i totožnosti žalobcu v zmysle § 98 ods. 1 písm. b) SSP konštituuje v konaní o druhej správnej žalobe predbežnú otázku, pre ktorú je z dôvodu právnej istoty vhodné konanie o druhej správnej žalobe prerušiť až do jej vyriešenia v konaní o prvej správnej žalobe.
V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na právne záväzný názor vyslovený v jeho skoršom uznesení zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn. 1Svk/24/2022, uverejnenom v ZNSS č. 64/2023. 27. Kasačný súd ďalej v žiadnom prípade neprejudikuje, či v prvom konaní bola splnená procesná podmienka povinného právneho zastúpenia advokátom v zmysle § 49 ods. 1 SSP, keďže skúmanie splnenia tejto podmienky prináleží správnemu súdu, a to práve v prvom konaní (t.j. v konaní vedenom pod sp. zn. 10S/15/2025). Predtým než správny súd odmietol druhé podanie podané žalobcom prostredníctvom splnomocneného advokáta z dôvodu existencie formálnej prekážky litispendencie, bolo z dôvodu právnej istoty účastníkov vhodné počkať, ako sa konajúci súd vysporiada s otázkou, či v poradí prvú žalobu podal priamo sám alebo prostredníctvom splnomocneného advokáta a ide o kvalifikované podanie správnej žaloby. Za týmto účelom mohol správny súd konanie pred ním prerušiť v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) SSP a počkať na výsledok prvého konania, a síce, či správny súd toto prvé
konanie právoplatne skončí procesným rozhodnutím (napr. odmietnutím žaloby ako podanej osobou bez povinného právneho zastúpenia) alebo či žalobu meritórne prejedná a konanie skončí vydaním rozhodnutia vo veci samej. Až potom by mal správny súd za ustálené, či sa odmietnutím žaloby pre formálnu aplikáciu prekážky litispendencie nedopúšťa odmietnutia spravodlivosti.
Kasačný súd si je vedomý, že správny súd si otázku existencie zastúpenia síce môže posúdiť aj samostatne v druhom konaní predtým, než sa o nej rozhodne v prvom konaní (nakoľko nejde o prípad § 131 SSP), avšak vystavil by tým účastníkov právnej neistote a riziku odlišného posúdenia prípadnej existencie zastúpenia v skôr začatom konaní, i nežiaducemu odmietnutiu oboch správnych žalôb z procesných dôvodov.
28. Kasačný súd preto zastáva názor, že prílišný formalizmus zo strany správneho súdu pri posudzovaní procesnej podmienky konania - absencie litispendencie nebol v súdenej veci na mieste. Ako správne podotkol v kasačnej sťažnosti sťažovateľ, nedá sa prejudikovať postup správneho súdu v prvom konaní vedenom pod sp. zn. 10S/15/2025. V prípade, že by správny súd žalobu skôr podanú priamo žalobcom (neskôr) odmietol ako podanú osobou bez splnenia podmienky povinného zastúpenia podľa § 49 ods. 1 alebo § 50 SSP, postup zvolený správnym súdom v druhom konaní spočívajúci v (skoršom) odmietnutí druhej žaloby pre litispendenciu by vo svojich dôsledkoch mohol viesť k absolútnemu zmareniu prístupu sťažovateľa k súdu. Takýmto postupom správneho súdu by došlo k porušeniu zákazu denegatio iusticiae, teda odmietnutia spravodlivosti titulom nemožnosti súdneho prieskumu veci samej z procesných dôvodov. 29.
Kasačný súd preto dospel k presvedčeniu, že správny súd riadne neposúdil existenciu podmienky litispendencie spočívajúcej v totožnosti žalobcu a znemožnil účastníkovi konania na strane žalobcu realizáciu jeho procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v konkrétnom konaní, čím vyhodnotil jeho príslušnú sťažnostnú námietku ako dôvodnú. Odmietnutie žaloby pre litispendenciu napadnutým uznesením správneho súdu je preto potrebné považovať za nezákonné a predčasné.
30. Na základe vyššie uvedeného, dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, a preto kasačný súd postupoval podľa § 462 ods. 1 SSP, zrušil uznesenie správneho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Správny súd bude vo svojom ďalšom konaní a rozhodovaní viazaný právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP. V ďalšom konaní bude predovšetkým potrebné, aby správny súd z dôvodu právnej istoty posúdil prekážku litispendencie až po tom, čo bude mať za preukázané splnenie podmienky totožnosti žalobcu, teda po tom, čo bude právoplatne skončené prvé konanie pred správnym súdom, a to buď rozhodnutím vo veci samej (konštatujúcim prípustnosť žaloby podanej priamo žalobcom) alebo jedným z procesných rozhodnutí (napr. odmietnutím žaloby ako podanej osobou bez splnenia procesnej podmienky povinného zastúpenia). Za tým účelom správny súd (druhé) konanie pred ním preruší. Uvedené samozrejme platí za predpokladu, že správny súd v (druhom) konaní neidentifikuje inú prekážku v procesnom postupe (odlišnú od litispendencie),
pre ktorú by mohol žalobu odmietnuť či konanie zastaviť i bez potreby vyčkať na vydanie rozhodnutia v prvom konaní. Za týmto účelom správny súd v prvom rade náležite posúdi včasnosť podania správnej žaloby a splnenie ďalších procesných podmienok, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
31. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd podľa § 467 ods. 3 SSP. 32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. marca 2026