← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·18. 12. 2023

6Svk/32/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:6021200281.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
74S/26/2021
IČS
6021200281
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Veľký Krtíš, Banícka 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Okresný úrad Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, I. Madácha 2, 990 01 Veľký Krtíš, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Poľovnícke združenie IMREDOMB, Imrov Kopec 52, 991 21 Pravica, IČO: 42364914, 2/ Pozemkové spoločenstvo - Vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec, so sídlom Imrov Kopec 52, 991 21 Pravica, IČO: 45019967, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č.: OU-VK-PLO-2017/005814-012 zo dňa 31.októbra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis. zn. 74S/26/2021 zo dňa 30.03.2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom spis. zn. 74S/26/2021 zo dňa 30.03.2022 Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č.:

OU- VK-PLO-2017/005814-012 zo dňa 31.októbra 2017, ktorým bola podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o poľovníctve“ alebo „zákon č. 274/2009 Z. z.) zaevidovaná zmluva o užívaní poľovného revíru „Pravica“ uzatvorenú dňa 27.12.2014.

2. Správny súd v danej veci konštatoval, že opatrenie, ktorým dochádza k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru - je individuálnym správnym aktom evidenčnej povahy. V zmysle § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy podľa § 13 nevzťahuje Správny poriadok. Orgán verejnej správy koná, realizujúc svoju právomoc vo verejnoprávnej rovine, eviduje písomnú zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorá je evidentne súkromnoprávnej povahy.

Pri zaevidovaní orgán verejnej správy skúma, či sú splnené zákonom dané formálne náležitosti - predpoklady zaevidovania v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/ 2009 Z. z. a zároveň, či neexistujú dôvody brániace zaevidovaniu zmluvy v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., teda aj to, či zmluva obsahuje náležitosti, ktoré musí obsahovať podľa § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. Z evidenčnej povahy opatrenia o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, nemožno vyvodiť, že činnosť žalovaného ako evidujúceho orgánu je iba automatická, majúca formálno-technický charakter.

3. Zaevidovanie má aj konštitutívny účinok, kedy okamihom zaevidovania zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo na užívanie poľovných pozemkov, a súčasne aj z toho plynúce povinnosti (§ 25 zákona o poľovníctve). Evidujúci orgán je však povinný pred registráciou zmluvy, okrem iného preveriť, či zmluva obsahuje náležitosti, ktoré musí obsahovať podľa § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. Neznamená to ale, že by bol orgán verejnej správy oprávnený nejakým spôsobom zasahovať do zmluvnej voľnosti zmluvných strán.

Jej zmeny, doplnenia sú možné výlučne na základe prejavu vôle účastníkov zmluvy. Neprináleží mu preto žiadnym spôsobom korigovať v zmluve dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, vrátane doby nájmu poľovného revíru. V danom prípade zmluvné strany v článku III., bod 1) zmluvy dohodli dobu nájmu nasledovne: „Podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve sa zmluva uzatvára na dobu 10 rokov, odo dňa jej zaevidovania na Okresnom úrade Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve." V článku VII., bod 1) vymedzili, že akékoľvek zmeny alebo doplnky týkajúce sa obsahu tohto zmluvného vzťahu možno vykonať len písomnými dodatkami podpísanými všetkými zmluvnými stranami, ktoré budú následne v zmysle § 16 ods. 3 zákona o poľovníctve v písomnej forme odovzdané Okresnému úradu Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor.

4. Ak orgán verejnej správy po predložení zmluvy s prílohami zistí, že sú splnené zákonné podmienky - vymedzené formálne skutočnosti zaevidovania v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a vylúči dôvody, kedy orgán verejnej správy nemôže zmluvu zaevidovať (§ 16 ods. 2 zákona o poľovníctve), zmluvu zaeviduje s takým obsahom, aký bol dohodnutý zmluvnými stranami, vrátane doby nájmu. Žalovaný nemal inú možnosť, ako postupovať podľa zákona a po zistení splnenia zákonných podmienok, predloženú zmluvu zaevidovať. Možno uvažovať tiež tak, že by orgán verejnej správy zmluvu nezaevidoval, lebo sa dostala do rozporu so znením zákona, ak zmluvné strany neupravili hranicu doby nájmu, teda neznížili ju v reakcii na skutočnosť, že na základe zmluvy už došlo k užívaniu poľovného revíru cca 2 a pol

roka. Ak však zostala zmluva nezmenená, predložená na zaevidovanie bola v rovnakom znení, jej zaevidovaním nastúpil účinok zmluvy v zmysle zmluvného dojednania. Orgán verejnej správy však nerozhoduje o tom, na akú dobu zmluvu zaeviduje, ale skúma výlučne to, či zmluva je uzavretá v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o poľovníctve (doba nájmu v danom prípade 10 rokov) a keď ju zaeviduje, tak evidencia platí odo dňa jej zaevidovania podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

Pre úspešnosť žaloby v tomto smere, by však žalobca musel namietať, že taká zmluva nie je evidencie schopná, pretože je v rozpore so zákonom, ak umožňuje užívať poľovný revír fakticky 12 a pol roka, čo však žalobca nenamietal, pričom správny súd je viazaný rozsahom uplatnených žalobných bodov.

5. Podľa správneho súdu neprináleží orgánu verejnej správy vstupovať do obsahu zmluvy a túto meniť, resp. nerešpektovať dojednania v zmluve, a to ani z dôvodu individuálnych okolností tejto veci. Pokiaľ došlo k realizácii práv a povinností zo zmluvy v období po jej prvom zaevidovaní, toto obdobie nie je možné zohľadniť pri novom zaevidovaní zmluvy, ak nedošlo k zmene obsahu zmluvy zmluvnými stranami.

Otázka riešenia vzájomných vzťahov zmluvných strán za toto obdobie je vecou ich dohody, keďže ide o vzťah súkromnej povahy, do ktorého neprináleží orgánu verejnej správy vstupovať. Opatrenie, ktorým bola tá istá zmluva už orgánom verejnej správy zaevidovaná dňa 12.01.2015, bolo správnym súdom zrušené, takže nevyvoláva žiadne právne účinky vo vzťahu k predloženej zmluve na zaevidovanie, ktorej obsah, čo do doby nájmu nebol zmenený. Nedošlo teda k porušeniu zákona žalovaným, lebo v ustanovení § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve je jednoznačne ustanovené, že zmluva sa uzatvára na 10 rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1. Žalovaný umelo nepredĺžil účinnosť zmluvy, len zmluvu evidoval v znení dojednanom zmluvnými stranami, teda na dobu 10 rokov, odo dňa jej zaevidovania.

Evidenčný charakter správneho aktu žalovanému neumožňoval iný postup. 6. Správny súd nepovažoval za relevantné námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ohľadne nezaoberaním sa, či osoby vystupujúce na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Pravica" dňa 02.10.2013 za Pozemkové spoločenstvo - vlastnícka spoločnosť Imrov Kopec a za Lesnú a pasienkovom spoločnosť Pozemkové spoločenstvo Chrťany, boli oprávnené zastupovať jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru „Pravica"; ako aj ohľadne zúčastnených subjektov na zhromaždeniach vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Pravica“.

7. Podľa správneho súdu podmienka, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (prostredníctvom povereného splnomocnenia) je preukazovaná tiež notárskou zápisnicou, vyplýva aj zo záverov rozsudku kasačného súdu sp. zn. 10Sžk/39/2018 zo dňa 27.04.2021 (bod 36). Notár osvedčuje priebeh zhromaždenia, zachycuje jeho autentický priebeh. Úlohou notára nie je hodnotiť zákonnosť postupu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, či prijatých rozhodnutí. Notárska zápisnica nie je dôkazom, z ktorého by správny orgán bol povinný pri evidencii zmluvy vychádzať (závery Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžk/21/2019 zo dňa 29.09.2021, bod 37). Notárska zápisnica totiž neosvedčuje, že predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť preveriť žalovaný. V posudzovanej veci tak žalovaný urobil aj z ďalších podkladov opatrenia, a to technických správ geodetickej spoločnosti Geomerkart s. r. o. so zoznamami vlastníkov

v obvode poľovného revíru Pravica spolu za všetky dotknuté katastrálne územia aktuálnymi k 31.08.2013 a k 31.10.2014, predložených splnomocnení, na základe ktorých boli vlastníci zastupovaní na zhromaždení dňa 02.10.2013. Žalovaný podrobil zmluvu v rámci evidenčnej činnosti vlastnému hodnoteniu, t. j. posúdením jej evidencie schopnosti. 8. Žalovaný vo svojom postupe primárne neposudzoval platnosť predloženej mu zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale v rozsahu zákonného zmocnenia skúmal len otázku prítomnosti nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru

pri rozhodovaní o uzavretí zmluvy. V predmetnej veci v administratívnom konaní žalovaný podrobne preskúmal predloženú dokumentáciu k uskutočnenému zhromaždeniu vlastníkov a vyvodil zrozumiteľný záver o rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré prináležalo posúdiť žalovanému. Žalovaný vo svojej evidenčnej právomoci nevybočil z rámca zákona, pričom dôvody prijatého opatrenia zrozumiteľne vysvetlil v opatrení č. OU-VK-PLO-2017/ 005814-012 zo dňa 31.10.2017. Správny súd v rozsahu žalobných bodov nezistil v tomto smere žiadne porušenie zákona zo strany žalovaného. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, pokiaľ išlo o preukázanie vlastníckych vzťahov v poľovnom revíri „Pravica" v čase uzavretia zmluvy, kedy obsahom spisu sú dve technické správy spoločnosti Geomerkart s. r. o. so zoznamami vlastníkov, ak sa v spise nenachádzajú výpisy z listov vlastníctva k pozemkom patriacim do poľovného revíru, ale len geodetickou kanceláriou vytvorené súvahy ohľadne jednotlivých nimi vymedzených vlastníkov poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom revíre.

Preukazovať vlastníctvo k pozemkom patriacim do poľovného revíru „Pravica" ku dňu uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru výlučne z aktuálnych listov vlastníctva je nad rozsah povinností evidujúceho orgánu v zmysle zákona o poľovníctve.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

a) kasačná sťažnosť žalobcu 9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľ predovšetkým namietal, že: - správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávnej aplikácie na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, a to predovšetkým ustanovení § 3 ods. 1 a 7 Správneho poriadku a § 14 ods. 2, ods. 3 a § 16 ods. 1, ods. 2 zákona o poľovníctve.

10. Sťažovateľ sa nestotožnil s posúdením súdu v tom smere, že žalobca žalobou nenamietal, že zmluva nebola v takom stave, v akom bola predložená na zaevidovanie, evidencie schopná. Z podanej žaloby sú zrejmé skutkové, aj právne dôvody, pre ktoré sťažovateľ považoval napadnuté opatrenie žalovaného za nezákonné. Zo skutkových tvrdení je zrejmé, že namieta neevidencieschopnosť zmluvy okrem iného aj v nadväznosti aj na tú skutočnosť, že zmluva o užívaní Poľovného revíru Pravica bola predložená na zaevidovanie na dobu 10 rokov odo dňa jej evidencie, t. j. od 31.10.2017, pričom neboli zohľadnené individuálne okolnosti daného prípadu, keď tá istá zmluva bola už správnym orgánom zaevidovaná dňa 12.01.2015 pod č. OU-VKPLO- 2015/000001-002, a to na dobu približne 2,5 roka, do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S121/2015-41 z 17.02.2016, potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/73/2016 z 06.06.2017.

Hoci sťažovateľ v žalobe konštatoval, že zaevidovaním zmluvy opätovne na 10 rokov odo dňa jej evidencie, t. j. od 31.10.2017, žalovaný umelo predĺžil jej účinnosť, nikde v žalobe neargumentoval tou skutočnosťou, že zmluva mala byť zaevidovaná len na skrátenú dobu. Takúto skutočnosť nemožno vyvodiť ani z výpočtu ustanovení, ktoré boli podľa žalobcu žalobou napadnutým opatrením porušené, keď žalobca pod bodom III. žaloby opatreniu vytýkal nezákonnosť okrem iného aj pre rozpor s ustanoveniami § 16 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve.

11. Pri zaevidovaní orgán verejnej správy je povinný v úvode procesu overiť, či nie sú splnené tzv. negatívne podmienky evidencie brániace zaevidovaniu zmluvy v zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, a následne skúma, či sú splnené zákonom dané formálne náležitosti - predpoklady zaevidovania v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

Zároveň krajský súd konštatoval, že zmeny a doplnenia zmluvy sú možné len na základe prejavu vôle zmluvných strán, a že evidujúcemu orgánu neprináleží žiadnym spôsobom korigovať v zmluve dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, vrátane doby nájmu poľovného revíru.

Z uvedeného možno vyvodiť, že krajský súd pravdepodobne považoval za obligatórnu náležitosť zmluvy zrejme v zmysle § 14 ods. 3 písm. d) zákona o poľovníctve, aj dobu nájmu. S uvedeným sa sťažovateľ nestotožnil, nakoľko doba nájmu je stanovená priamo zákonom o poľovníctve v ust. § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve, pričom dohodnutými podmienkami užívania poľovného revíru má zákon o poľovníctve na mysli napr. podmienky spojené s realizáciou poľovníckych políčok, výstavbu poľovníckych zariadení a pod. Nebol preto dôvod v žalobe uplatňovať naplnenie negatívnej podmienky evidencie zmluvy podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve v nadväznosti na chýbajúcu náležitosť podľa § 14 ods. 3 uvedeného zákona. Už v žalobe sťažovateľ argumentoval, že zákon o poľovníctve nepredpokladá situáciu, že dôjde k prerušeniu účinnosti zmluvy, a tým k prerušeniu užívania revíru tak, ako tomu bolo v tejto

veci. Preto napadnutému opatreniu vytýkal rozpor s ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve v nadväznosti na § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve. b) vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný ani ďalší účastníci ku kasačnej sťažnosti nepodali písomné vyjadrenie.

III. Konanie na kasačnom súde

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

IV. Právne posúdenie kasačného súdu

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve; vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

17. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve; užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a/ fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b/ poľovníckej organizácii podľa § 32, c/ fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d/ právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

18. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve; zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. 19. Podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve; zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov.

20. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve; zmluva musí obsahovať najmä: a/ identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b/ údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c/ výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d/ dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e/ podmienky zmien a doplnkov, f/ dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g/ odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

21. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve; evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

22. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve; okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

23. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve; na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 48) ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve; všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.

V. Právny názor kasačného súdu

25. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti. S prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku, ktorým zamietol žalobu.

26. Ustanovenie § 13 zákona o poľovníctve upravuje situáciu, keď vlastník, resp. vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 v spojení s § 11 ods. 2 zákona rozhodnú, že poľovný revír nebudú užívať samostatne alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie a užívacie právo na základe vzájomnej zmluvy postúpia inej osobe.

Preberaným ustanovením sa teda zavádza osobitný zmluvný typ - zmluva o postúpení užívania poľovného revíru. Zmluva musí mať písomnú formu a musí byť vždy odplatná. Ako ďalej vyplýva z ust. § 14 ods. 1 citovaného zákona, vlastník samostatného poľovného revíru, resp. vlastníci spoločného poľovného revíru môžu postupom podľa § 5 v spojení s § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve rozhodnúť, že právo užívať poľovný revír postúpia inej osobe.

Zmluva o postúpení užívania poľovného revíru je uzatváraná medzi budúcim užívateľom poľovného revíru (ktorý bol za budúceho užívateľa určený na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) a samotnými vlastníkmi poľovných pozemkov. Za vlastníkov poľovných pozemkov zmluvu uzatvoria splnomocnenci zvolení počas zhromaždenia vlastníkov postupom podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve (takéto oprávnenie im musí vyplývať z rozhodnutia o ich voľbe).

Podstatné podľa kasačného súdu je, že v zmysle § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve zmluva o užívaní poľovného revíru sa uzatvára na dobu určitú, a to 10 rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri. Je možné pritom súhlasiť so sťažovateľom, že dĺžka nájmu je určená priamo zákonom a nejde o dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru podľa § 14 ods. 3 písm. d) zákona. Keďže doba nájmu je striktne stanovená zákonom, nie je možné podľa kasačného súdu zmluvne túto dobu korigovať, napr. na kratšiu dobu, v opačnom prípade by znenie zákona umožňovalo zmluvu uzavrieť napr. „najviac na 10 rokov“.

Z uvedeného preto vyplýva, že ani zmluvné strany, ani správny orgán nemá primárne priestor na korekciu doby nájmu, prípadne možnosť prihliadnutú na osobitnú situáciu, na ktorú poukazoval sťažovateľ, t. j. že „istá zmluva bola už správnym orgánom zaevidovaná dňa 12.01.2015 pod č. OU-VKPLO- 2015/000001-002, a to na dobu približne 2,5 roka, do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S121/2015-41 z 17.02.2016, potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/73/2016 z 06.06.2017.“ Ak aj teda sťažovateľ namietal, že zaevidovaním zmluvy opätovne na 10 rokov odo dňa jej evidencie (31.10.2017) bola zo strany správneho orgánu umelo predĺžená jej účinnosť, ide podľa kasačného súdu o právny stav, ktorý vyplýval z osobitných skutkových okolností tohto prípadu, konaniami pred správnymi orgánmi a súdmi, ktoré predchádzali vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí.

27. Nezákonný postup žalovaného kasačný súd nevedel vyvodiť ani z námietky sťažovateľa, ktorá argumentovala tým, že zákon o poľovníctve nepredpokladá situáciu, že dôjde k prerušeniu účinnosti zmluvy, a tým k prerušeniu užívania revíru tak, ako tomu bolo v tejto veci. Kasačnému súdu nie je zrejmé, ako z uvedeného vyplýva porušenie ust. § 16 ods. 1 a § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve zo strany žalovaného správneho orgánu pri zaevidovaní predmetnej zmluvy.

Evidencia zmluvy príslušným okresným úradom predstavuje osobitný administratívny proces, v ktorom orgán verejnej správy na základe špeciálneho procesného predpisu rozhoduje o účinnosti predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru. Predmetný proces je nepochybne administratívnym (správny) procesom, keďže je vykonávaný pred správnym orgánom, aj keď v zmysle § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa naň nevzťahujú jednotlivé ustanovenia

správneho poriadku. Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, ktorému zákon o poľovníctve ako špeciálny právny predpis zveruje pôsobnosť pri správe poľovníctva, je ako orgán verejnej moci povinný pri evidencii zmluvy postupovať v súlade so zákonom. V procese evidencie je správny orgán povinný v úvode procesu overiť, či nie sú splnené tzv. negatívne podmienky evidencie (§ 16 ods. 2 zákona). Následne správny orgán overuje, či a) zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzatvorená s oprávnenou osobou, b) zmluva o užívaní poľovného revíru bola podpísaná vlastníkmi poľovných pozemkov tvoriacich dotknutý revír vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.

V tomto smere správny orgán nepochybil a jeho postup bol v súlade so zákonom.

VI. Záver

28. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol. 29. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 30. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. decembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Svk/32/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik