6Svk/32/2022

1. Napadnutým rozsudkom spis. zn. 74S/26/2021 zo dňa 30.03.2022 Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č.:

2. Správny súd v danej veci konštatoval, že opatrenie, ktorým dochádza k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru - je individuálnym správnym aktom evidenčnej povahy. V zmysle § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy podľa § 13 nevzťahuje Správny poriadok. Orgán verejnej správy koná, realizujúc svoju právomoc vo verejnoprávnej rovine, eviduje písomnú zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorá je evidentne súkromnoprávnej povahy.

3. Zaevidovanie má aj konštitutívny účinok, kedy okamihom zaevidovania zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo na užívanie poľovných pozemkov, a súčasne aj z toho plynúce povinnosti (§ 25 zákona o poľovníctve). Evidujúci orgán je však povinný pred registráciou zmluvy, okrem iného preveriť, či zmluva obsahuje náležitosti, ktoré musí obsahovať podľa § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. Neznamená to ale, že by bol orgán verejnej správy oprávnený nejakým spôsobom zasahovať do zmluvnej voľnosti zmluvných strán.

4. Ak orgán verejnej správy po predložení zmluvy s prílohami zistí, že sú splnené zákonné podmienky - vymedzené formálne skutočnosti zaevidovania v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a vylúči dôvody, kedy orgán verejnej správy nemôže zmluvu zaevidovať (§ 16 ods. 2 zákona o poľovníctve), zmluvu zaeviduje s takým obsahom, aký bol dohodnutý zmluvnými stranami, vrátane doby nájmu. Žalovaný nemal inú možnosť, ako postupovať podľa zákona a po zistení splnenia zákonných podmienok, predloženú zmluvu zaevidovať. Možno uvažovať tiež tak, že by orgán verejnej správy zmluvu nezaevidoval, lebo sa dostala do rozporu so znením zákona, ak zmluvné strany neupravili hranicu doby nájmu, teda neznížili ju v reakcii na skutočnosť, že na základe zmluvy už došlo k užívaniu poľovného revíru cca 2 a pol

Pre úspešnosť žaloby v tomto smere, by však žalobca musel namietať, že taká zmluva nie je evidencie schopná, pretože je v rozpore so zákonom, ak umožňuje užívať poľovný revír fakticky 12 a pol roka, čo však žalobca nenamietal, pričom správny súd je viazaný rozsahom uplatnených žalobných bodov.

Otázka riešenia vzájomných vzťahov zmluvných strán za toto obdobie je vecou ich dohody, keďže ide o vzťah súkromnej povahy, do ktorého neprináleží orgánu verejnej správy vstupovať. Opatrenie, ktorým bola tá istá zmluva už orgánom verejnej správy zaevidovaná dňa 12.01.2015, bolo správnym súdom zrušené, takže nevyvoláva žiadne právne účinky vo vzťahu k predloženej zmluve na zaevidovanie, ktorej obsah, čo do doby nájmu nebol zmenený. Nedošlo teda k porušeniu zákona žalovaným, lebo v ustanovení § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve je jednoznačne ustanovené, že zmluva sa uzatvára na 10 rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1. Žalovaný umelo nepredĺžil účinnosť zmluvy, len zmluvu evidoval v znení dojednanom zmluvnými stranami, teda na dobu 10 rokov, odo dňa jej zaevidovania.

7. Podľa správneho súdu podmienka, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (prostredníctvom povereného splnomocnenia) je preukazovaná tiež notárskou zápisnicou, vyplýva aj zo záverov rozsudku kasačného súdu sp. zn. 10Sžk/39/2018 zo dňa 27.04.2021 (bod 36). Notár osvedčuje priebeh zhromaždenia, zachycuje jeho autentický priebeh. Úlohou notára nie je hodnotiť zákonnosť postupu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, či prijatých rozhodnutí. Notárska zápisnica nie je dôkazom, z ktorého by správny orgán bol povinný pri evidencii zmluvy vychádzať (závery Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžk/21/2019 zo dňa 29.09.2021, bod 37). Notárska zápisnica totiž neosvedčuje, že predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť preveriť žalovaný. V posudzovanej veci tak žalovaný urobil aj z ďalších podkladov opatrenia, a to technických správ geodetickej spoločnosti Geomerkart s. r. o. so zoznamami vlastníkov

pri rozhodovaní o uzavretí zmluvy. V predmetnej veci v administratívnom konaní žalovaný podrobne preskúmal predloženú dokumentáciu k uskutočnenému zhromaždeniu vlastníkov a vyvodil zrozumiteľný záver o rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré prináležalo posúdiť žalovanému. Žalovaný vo svojej evidenčnej právomoci nevybočil z rámca zákona, pričom dôvody prijatého opatrenia zrozumiteľne vysvetlil v opatrení č. OU-VK-PLO-2017/ 005814-012 zo dňa 31.10.2017. Správny súd v rozsahu žalobných bodov nezistil v tomto smere žiadne porušenie zákona zo strany žalovaného. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, pokiaľ išlo o preukázanie vlastníckych vzťahov v poľovnom revíri „Pravica" v čase uzavretia zmluvy, kedy obsahom spisu sú dve technické správy spoločnosti Geomerkart s. r. o. so zoznamami vlastníkov, ak sa v spise nenachádzajú výpisy z listov vlastníctva k pozemkom patriacim do poľovného revíru, ale len geodetickou kanceláriou vytvorené súvahy ohľadne jednotlivých nimi vymedzených vlastníkov poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom revíre.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

10. Sťažovateľ sa nestotožnil s posúdením súdu v tom smere, že žalobca žalobou nenamietal, že zmluva nebola v takom stave, v akom bola predložená na zaevidovanie, evidencie schopná. Z podanej žaloby sú zrejmé skutkové, aj právne dôvody, pre ktoré sťažovateľ považoval napadnuté opatrenie žalovaného za nezákonné. Zo skutkových tvrdení je zrejmé, že namieta neevidencieschopnosť zmluvy okrem iného aj v nadväznosti aj na tú skutočnosť, že zmluva o užívaní Poľovného revíru Pravica bola predložená na zaevidovanie na dobu 10 rokov odo dňa jej evidencie, t. j. od 31.10.2017, pričom neboli zohľadnené individuálne okolnosti daného prípadu, keď tá istá zmluva bola už správnym orgánom zaevidovaná dňa 12.01.2015 pod č. OU-VKPLO- 2015/000001-002, a to na dobu približne 2,5 roka, do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S121/2015-41 z 17.02.2016, potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/73/2016 z 06.06.2017.

11. Pri zaevidovaní orgán verejnej správy je povinný v úvode procesu overiť, či nie sú splnené tzv. negatívne podmienky evidencie brániace zaevidovaniu zmluvy v zmysle § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, a následne skúma, či sú splnené zákonom dané formálne náležitosti - predpoklady zaevidovania v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

Z uvedeného možno vyvodiť, že krajský súd pravdepodobne považoval za obligatórnu náležitosť zmluvy zrejme v zmysle § 14 ods. 3 písm. d) zákona o poľovníctve, aj dobu nájmu. S uvedeným sa sťažovateľ nestotožnil, nakoľko doba nájmu je stanovená priamo zákonom o poľovníctve v ust. § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve, pričom dohodnutými podmienkami užívania poľovného revíru má zákon o poľovníctve na mysli napr. podmienky spojené s realizáciou poľovníckych políčok, výstavbu poľovníckych zariadení a pod. Nebol preto dôvod v žalobe uplatňovať naplnenie negatívnej podmienky evidencie zmluvy podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve v nadväznosti na chýbajúcu náležitosť podľa § 14 ods. 3 uvedeného zákona. Už v žalobe sťažovateľ argumentoval, že zákon o poľovníctve nepredpokladá situáciu, že dôjde k prerušeniu účinnosti zmluvy, a tým k prerušeniu užívania revíru tak, ako tomu bolo v tejto

III. Konanie na kasačnom súde

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

IV. Právne posúdenie kasačného súdu

súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve; užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a/ fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b/ poľovníckej organizácii podľa § 32, c/ fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d/ právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

20. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve; zmluva musí obsahovať najmä: a/ identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b/ údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c/ výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d/ dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e/ podmienky zmien a doplnkov, f/ dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g/ odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

22. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve; okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

V. Právny názor kasačného súdu

26. Ustanovenie § 13 zákona o poľovníctve upravuje situáciu, keď vlastník, resp. vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 v spojení s § 11 ods. 2 zákona rozhodnú, že poľovný revír nebudú užívať samostatne alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie a užívacie právo na základe vzájomnej zmluvy postúpia inej osobe.

Zmluva o postúpení užívania poľovného revíru je uzatváraná medzi budúcim užívateľom poľovného revíru (ktorý bol za budúceho užívateľa určený na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) a samotnými vlastníkmi poľovných pozemkov. Za vlastníkov poľovných pozemkov zmluvu uzatvoria splnomocnenci zvolení počas zhromaždenia vlastníkov postupom podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve (takéto oprávnenie im musí vyplývať z rozhodnutia o ich voľbe).

Z uvedeného preto vyplýva, že ani zmluvné strany, ani správny orgán nemá primárne priestor na korekciu doby nájmu, prípadne možnosť prihliadnutú na osobitnú situáciu, na ktorú poukazoval sťažovateľ, t. j. že „istá zmluva bola už správnym orgánom zaevidovaná dňa 12.01.2015 pod č. OU-VKPLO- 2015/000001-002, a to na dobu približne 2,5 roka, do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S121/2015-41 z 17.02.2016, potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/73/2016 z 06.06.2017.“ Ak aj teda sťažovateľ namietal, že zaevidovaním zmluvy opätovne na 10 rokov odo dňa jej evidencie (31.10.2017) bola zo strany správneho orgánu umelo predĺžená jej účinnosť, ide podľa kasačného súdu o právny stav, ktorý vyplýval z osobitných skutkových okolností tohto prípadu, konaniami pred správnymi orgánmi a súdmi, ktoré predchádzali vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí.

Evidencia zmluvy príslušným okresným úradom predstavuje osobitný administratívny proces, v ktorom orgán verejnej správy na základe špeciálneho procesného predpisu rozhoduje o účinnosti predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru. Predmetný proces je nepochybne administratívnym (správny) procesom, keďže je vykonávaný pred správnym orgánom, aj keď v zmysle § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa naň nevzťahujú jednotlivé ustanovenia

V tomto smere správny orgán nepochybil a jeho postup bol v súlade so zákonom.