6Svk/33/2025

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 29. septembra 2025, č. k. NR-23Sa/52/2022-107 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) postupom podľa § 249 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy (ďalej taktiež „žaloba“), ktorou sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému, aby konal v správnej veci

j. dňa 23. marca 2021, stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky; (v) žalobca preto podal oznámenie o strate štátneho občianstva a žiadal žalovaného, aby v zmysle tohto oznámenia konal to, čo mu zákon pri takejto strate štátneho občianstva ukladá; (vi) žalovaný listom zo dňa 9. júla 2021 oznámil žalobcovi, že ku strate jeho štátneho občianstva Slovenskej republiky nedošlo z dôvodu, že nadobudol štátne občianstvo Rakúskej republiky za trvania manželstva so štátnym občanom Rakúska, pričom sa odvolával na ustanovenie § 9 ods. 17 zákona č. 40/1993 Z. z.; (vii) na uvedené žalobca reagoval podaním zo dňa 3. decembra 2021, kde predniesol správnemu orgánu argumentáciu, že jeho právne posúdenie nie je správne poukazujúc na potvrdenie Úradu dolnorakúskej krajinskej vlády; (viii) žalovaný následne požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - odbor osobných evidencií a registrov, oddelenie štátneho občianstva a hlásenia pobytu o vydanie stanoviska, pričom podľa žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rovnako nesprávne vyhodnotilo skutkovú stránku

3. Vychádzajúc zo skutkových zistení a tvrdení obsiahnutých v žalobe správny súd vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že (i) poukázal na ustanovenie § 244 ods. 2, § 245 a § 249 SSP; (ii) uviedol, že nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a vo veci rozhodol, pričom táto nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že na miesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví len listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise; (iii) následne správny súd konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný už opakovane žalobcovi oznámil (podaniami z 9. júla 2021 a 16. februára 2022), že občianstvo Slovenskej republiky nestratil; (iv) správny súd preto konštatoval, že nezistil

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod uviedol ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP, tvrdiac, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 593/2022, podľa ktorého žaloba proti nečinnosti môže slúžiť ako alternatívny prostriedok súdnej ochrany aj v prípadoch, kde nie je jednoznačné, či správny orgán vydal rozhodnutie, opatrenie, alebo len formálnu odpoveď bez právnych účinkov. Dôvodil, že tým, že sa správny súd s touto ústavnoprávnou interpretáciou nevysporiadal a rigidne posúdil žalobu len formálne, išlo o postup v rozpore so zásadou materiálneho právneho štátu. Následne podstatu tejto námietky odôvodnil tým, že pokiaľ správny orgán v súlade s platným ustanovením § 9 ods. 20 zákona č. 40/1993 Z. z. neoznámil stratu štátneho občianstva, znamená to, že „ ... NEKONAL ... “. V takom prípade nemal správny orgán vydať žiadne rozhodnutie, ani žiadne opatrenie, ale mal konať tak, ako mu ukladá zákon, čo však nekonal. Namietal taktiež, že správny súd posudzoval otázku nečinnosti čisto formálne, s príliš úzkym výkladom, ktorý nezodpovedá ústavne konformnému výkladu SSP. Uviedol, že správny súd mal posúdiť žalobu z materiálneho hľadiska. Vo vzťahu k petitu uviedol, že správny súd mal tento posudzovať podľa obsahu a účelu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného navrhol, aby kasačný súd s odkazom na ustanovenie § 462 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na nové konanie s pokynom, aby správny súd posúdil žalobu v súlade s ústavne konformným výkladom SSP. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 12. novembra 2025, v ktorom uviedol, že postupoval v súlade so zákonom č. 40/1993 Z. z. a pridržiava sa predošlých vyjadrení k žalobe. Uviedol, že po zistení, že k strate štátneho občianstva žalobcu nadobudnutím rakúskeho štátneho občianstva nedošlo, nevykonal oznámenie straty občianstva a žalobcu informoval o tejto skutočnosti. 7. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 26. novembra 2025 na vedomie.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP], po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

10. Podľa § 242 ods. 1 prvá veta SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 11. Podľa § 242 ods. 2 SSP, odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.

14. Podľa § 9 ods. 16 zákona č. 40/1993 Z. z., štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.

16. V konaní nebolo sporným, že (i) žalobca doručil žalovanému oznámenie o strate štátneho občianstva a žiadal ho, aby v zmysle tohto oznámenia konal to, čo mu zákon pri takejto strate štátneho občianstva ukladá; (ii) žalovaný listom zo dňa 9. júla 2021 oznámil žalobcovi, že ku strate jeho štátneho občianstva nedošlo a opätovne túto skutočnosť žalobcovi komunikoval podaním zo dňa 16. februára 2022. Naopak v konaní bolo sporným, či takýto postup, resp. ním vyvolaný stav možno kvalifikovať ako nečinnosť orgánu verejnej správy. Podstata námietok žalobcu tkvie v konštatovaní, že pokiaľ žalovaný v súlade s platným ustanovením § 9 ods. 20 zákona č. 40/1993 Z. z. neoznámil stratu štátneho občianstva subjektom uvedeným v odseku 14, znamená to, že „ .

rámec vyššie uvedeného konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán „nekonal spôsobom, ktorý od neho požadoval žalobca“, čo však nemožno stotožniť s nekonaním ako takým, resp. s pojmom nečinnosť orgánu verejnej správy.

20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.