6Svk/34/2023

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 26. apríla 2023, č. k. 30S/109/2021-116 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SPP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 06. marca 2020, číslo OU-ZA- OSZP3-2020/013633-002, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Mesta Žilina, odbor životného prostredia z 10. decembra 2019, číslo 17938/2019-63798/2019-OŽP-SKU. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 písm. f/ zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 416/2001 Z.

Súčasne v rozhodnutí v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/200 Z. z. určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách článku 44 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1-4, § 23 ods. 1-4, § 33 ods. 2, § 46, § 47 ods. 1-3 Správneho poriadku, článku 3 ods. 2 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Zb. o Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) a v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

4. K námietke žalobcu o nedoručení kópie spisov krajský súd poukázal na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/3/2013, podľa ktorých cit.: „Zmyslom § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie mohli uplatniť svoje výhrady resp. urobiť procesné návrhy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia správny orgán je povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Žiadne ustanovenie Správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať kópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť.“ Rovnako krajský súd nevzhliadol v postupe správnych orgánov porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď z príslušného oznámenia o začatí konania mal preukázané, že žalobca bol poučený o možnosti nahliadnutia do administratívneho spisu, o práve oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním a následne sa k nim

5. Námietky žalobcu, a to predovšetkým tie, ktoré sa týkali úpravy plynúcej z Aarhuského dohovoru, ako aj tie, ktoré sa týkali absencie výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutí v nadväznosti na úpravu § 95 ods. 3, § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. zhodnotil súd ako formalistické a nedostatočne konkrétne vedúce v konečnom dôsledku k predĺženiu administratívneho konania a k oddialeniu meritórneho rozhodnutia, čo v žiadnom prípade nepredstavuje cieľ uvedenej právnej úpravy najmä vyplývajúcej z Aarhuského dohovoru. Jej primárnym cieľom je ochrana životného prostredia a potreba umožniť verejnosti účinne participovať na zachovaní priaznivého životného prostredia sprístupňovaním informácií v oblasti životného prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať skutočný obsah a nie je možné sa jej len formálne dovolávať.

Priebeh správneho konania bol v súlade so zákonom a v rámci svojho postupu správne orgány poskytli účastníkom konania dostatočný priestor na uplatnenie ich práv. 7. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

11. Vo vzťahu ku krajskému súdu namietal, že tento svojou činnosťou zabraňuje prístupu k spravodlivosti nielen v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v zmysle článku 9 Aarhuského dohovoru, ktorý je v zmysle článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky súčasťou tak slovenského právneho poriadku, ako aj právneho poriadku Európskej

Takéto vyvažovanie však v priebehu správneho konania neprebehlo. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/74/2016, podľa ktorého cit.: „ (. . .) udelenie takéhoto súhlasu je možné len za predpokladu, že správny orgán po dostatočnom dokazovaní, obstaraní potrebných podkladov pre rozhodnutie a presnom a úplnom zistení skutočného stavu má za to, že ide o odôvodnený prípad výrubu. Takéto stanovisko teda možno zaujať len na základe posúdenia ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka.“, ako aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-416/10, v zmysle ktorého sa ekonomický záujem podriaďuje záujmu environmentálnemu.

konania. Rovnako namietal neposkytnutie kópií administratívneho spisu i napriek tomu, že o ich zaslanie žiadal. V tomto smere namietal porušenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého musí správny orgán postupovať takým spôsobom, aby zbytočne nezaťažoval účastníkov konania. Namiesto odoslania elektronickej správy musí účastník konania prísť osobne do sídla správneho orgánu a nafotiť alebo nakopírovať dokumenty, ktoré správny orgán vytlačil z elektronického spisu, čo možno chápať ako porušenie článku 3 Aarhuského dohovoru.

Podaním žiadosti podľa článku 4 Aarhuského dohovoru žalobcovi vznikol právny nárok na zaslanie týchto podkladov. Vzhľadom na to, že neboli zverejnené informácie, nemohla sa verejnosť domáhať svojich práv, nakoľko správne orgány si nesplnili povinnosť ohľadom jej informovania. Správny orgán si zamieňa informovanie verejnosti a informovanie účastníka konania, pričom nezohľadňuje postavenie verejnosti ako subjektu sui generis. V tomto smere namietal

kvantifikuje a v jednom údaji koncentruje viaceré zákonom vyžadované náležitosti rozhodnutia o výrube, ale aj o náhradnej výsadbe, je len logické a racionálne očakávať, že tento výpočet bude súčasťou akéhokoľvek výrubového rozhodnutia, lebo porovnaním výpočtu spoločenskej hodnoty s voľnou úvahou správneho orgánu a zabezpečenými dôkazmi je možné si overiť, skontrolovať, či rozhodnutie je zákonné, primerané a vecne správne. Pokiaľ teda rozhodnutie o výrube neobsahovalo informáciu týkajúcu sa spoločenskej hodnoty, potom takéto rozhodnutie možno považovať za svojvoľné a účelové.

15. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.1, 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 06. marca 2020, číslo OU-ZA-OSZP3-2020/013633-002, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Mesta Žilina, odbor životného prostredia z 10. decembra 2019, číslo 17938/2019-63798/2019-OŽP-SKU. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 písm. f/ zákona č. 416/2001 Z. z. a § 69 ods. 1 písm. d/ a f/ zákona č. 543/2002 Z. z. vydal podľa § 47, § 48 a § 82 zákona č. 543/

26. Zákon č. 543/2002 Z. z. upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

29. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

31. Podľa § 48 ods. 1 časť pred bodkočiarkou zákona č. 543/2002 Z. z., orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa.

34. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

36. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 37.

39. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

41. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že: - navrhovateľ (ďalší účastník konania) žiadosťou doručenou prvostupňovému správnemu orgánu dňa 06. novembra 2019 požiadal o vydanie súhlasu na výrub dreviny (lipa - Tilia cordata) v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. [ďalší účastník konania predmetnú žiadosť odôvodnil primárne s poukazom na to, že rastie z náletu, svojou polohou a rozmerom poškodzuje priľahlú budovu a jej oplotenie, zasahuje do kanalizačného potrubia a tiež, že zhoršuje výhľadové pomery účastníkov cestnej premávky pri

usmernenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ak nie je dôvodom výrubu zlý zdravotný stav drevín a bolo potrebné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., v. projektovú dokumentáciu a mapové podklady, na základe ktorých sa žiada o výrub v prípade stavebných zámerov, rekultivačných opatrení, zámerov vrátiť pôvodný charakter pozemku a pod. v zmysle § 3 ods. 4, 5 zákona č. 543/2002 Z. z.], - prvostupňový správny orgán následne listom z 15. novembra 2019 oznámil začatie konania a súčasne na deň 28. novembra 2019 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou; žalobcovi bolo príslušné oznámenie elektronicky doručené dňa 26. novembra 2019, - žalobca sa ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou nezúčastnil, ktorú skutočnosť už avizoval vo svojom podaní z 08. novembra 2019, - rozhodnutím z 10. decembra 2019 prvostupňový správny orgán vydal súhlas na výrub 1 ks dreviny druhu lipa (Tilia cordata) s obvodom kmeňa 158 cm nameraných pod rozkonárením, rastúcej na parc. č. XXXX/XX k.ú. Ž.

- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo 06. marca 2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 10. decembra 2019. 42. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutiach správnych orgánov, ktorý kvantifikuje a v jednom údaji koncentruje viaceré zákonom vyžadované náležitosti rozhodnutia o výrube, a teda porovnaním výpočtu spoločenskej hodnoty s voľnou úvahou správneho orgánu a zabezpečenými dôkazmi je možné si overiť, skontrolovať, či rozhodnutie je zákonné, primerané a vecne správne, najvyšší správny súd uvádza, že prvostupňové správne rozhodnutie z 10. decembra 2019 obsahuje tabuľku výpočtu spoločenskej hodnoty predmetnej dreviny. Z rozhodnutia je zrejmé, že drevina, o ktorú ide v tu prejednávanej veci je v zmysle prílohy č. 33 Vyhlášky č. 24/2003 Z. z. zaradená do III. skupiny - Listnaté opadavé dreviny s obvodom kmeňa 158 cm (nameraného vo výške 130 cm), ktorému zisteniu zodpovedala hodnota 1.612 eur. Zároveň uvedená hodnota bola modifikovaná s ohľadom na tzv. prirážkový index podľa prílohy č. 35 Vyhlášky č. 24/2003 Z. z. Konkrétne prvostupňový správny orgán predmetnej drevine priradil index

1,1 - dlhoveká drevina, čomu následne zodpovedala výsledná spoločenská hodnota 1.063,92 eur. Iný prirážkový index, najmä prostredníctvom ktorého by sa navyšovala spoločenská hodnota príslušnej dreviny (1,2 - napríklad vek stromu viac ako 100 rokov, 1,3 - napríklad rastúca v brehových porastoch, 1,4 - napríklad rastúca v parku, verejnom sade, v záhrade, 1,5 - napríklad rastúca v botanickej záhrade, zoologickej záhrade, arboréte, 2,0 - rastúca v národnom parku a v ochrannom pásme s tretím stupňom ochrany, 2,5 - napríklad rastúca v chránenom areály, prírodnej rezervácii, prírodnej pamiatke, 3,0 - vyhlásená za chránený strom) v predmetnej veci nebol preukázaný; žalobca v tomto smere bližšie námietky neprodukoval. 45. Žalobca ďalej zdôrazňoval povinnosť správneho orgánu porovnávať a vyvažovať vlastnícke právo žiadateľa, ktoré obsahuje aj právo nakladať s majetkom s právom na priaznivé životné prostredie, ktoré patrí celej verejnosti, pričom takéto vyvažovanie v priebehu správneho konania neprebehlo. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

hodnotu vypočítanú pre predmetnú drevinu. K odkazu žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/74/2016 najvyšší správny súd uvádza, že každú jednu prejednávanú vec je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na okolnosti konkrétneho

Najvyšší súd Slovenskej republiky potom dospel k záveru, že pri vydaní súhlasu na výrub stromov nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, a to v súvislosti s posúdením ekologických a estetických funkcií drevín. Správne orgány sa vecou riadne nezaoberali a napriek tomu, že zákon v danom prípade umožňuje správnym orgánom použiť zákonom povolenú správnu úvahu pri rozhodovaní o udelení súhlasu na výrub stromov, podľa názoru súdu táto nebola dostatočným spôsobom odôvodnená.

základe ktorých rozhodoval. Rovnako sa prvostupňový správny orgán riadne vysporiadal aj s požiadavkami žalobcom uplatnenými v podaní z 08. novembra 2019 a tieto vyhodnotil ako neopodstatnené; vypracovanie dokumentu starostlivosti o dreviny vo výrubovom konaní nepovažoval za potrebné, nakoľko bola jasne dokázaná opodstatnenosť výrubu predmetnej dreviny v zmysle platných právnych predpisov v oblasti ochrany prírody, jednalo sa o drevinu na súkromnom pozemku a rovnako na súkromnom pozemku sa uskutoční aj náhradná výsadba, k požiadavke doloženia dendrologického a fytopatologického posudku uviedol, že pracovník orgánu ochrany prírody je odborne spôsobilý a dostatočne skúsený s príslušným vzdelaním na to, aby posúdil fyziologický stav dreviny, ako aj jej vplyv na okolie; požadovanie predloženia dendrologického a fytopatologického posudku vo vzťahu k príslušnej drevine by bolo navyše neefektívne z hľadiska zásad hospodárnosti a rýchlosti konania. Tabuľka s výpočtom spoločenskej hodnoty dreviny bola obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia s vyčíslením spoločenskej hodnoty dreviny v sume 1.063,92 eur.

46. K žalobcom namietanému neposkytnutiu kópií administratívneho spisu i napriek tomu, že o ich zaslanie žiadal, najvyšší správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva konkrétne špecifikovaná žiadosť žalobcu o zaslanie kópie administratívneho spisu. V prvom žalobcovom podaní (08. november 2019) v priebehu správneho konania žalobca oznámil prvostupňovému správnemu orgánu, že sa nezúčastní miestnej ohliadky spojenej s ústnym pojednávaním s tým, že zápisnicu z miestnej ohliadky a prípadne ďalšie relevantné podklady rozhodnutia požiadal zaslať na e-mailovú adresu, alebo do elektronickej schránky. Takto formulovanú žiadosť nemožno chápať ako žiadosť o vyhotovenie a preposlanie kópie administratívneho spisu. Ďalšie žalobcom v konaní realizované podanie predstavovalo až odvolanie proti rozhodnutiu z 10. decembra 2019, v ktorom žalobca vyčítal prvostupňovému správnemu orgánu, že tento nevyhovel žiadosti žalobcu o zaslanie kópie spisu.

predpisom, predovšetkým právo navrhovať dôkazy a právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti však neuviedol, v čom postup správneho orgánu pre žalobcu predstavoval tak závažné pochybenie odôvodňujúce zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia založené výlučne len na tomto dôvode. Najvyšší správny súd zároveň zdôrazňuje, že nemožno prehliadnuť aj okolnosti a špecifiká prejednávanej veci, pričom podstatný podklad pre vydanie rozhodnutia predstavovala samotná žiadosť navrhovateľa (ďalšieho účastníka konania) vrátane príloh (obrazové a grafické zobrazenie miesta výrubu a výpis z listu vlastníctva), ďalej oznámenie o začatí konania z 15. novembra 2019 a zápisnica z miestnej ohliadky, pričom podstatný obsah relevantných podkladov bol vnesený do odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené, a teda mal možnosť sa s ním riadne oboznámiť. Rovnako prvostupňový správny orgán listom z 15. novembra

. .) ak ide o chyby rozhodnutia odstrániteľné výkladom, napr. s prihliadnutím na celkový obsah rozhodnutia, obsah spisu alebo na úkony správnych orgánov a účastníkov, v dôsledku čoho nebudú ďalej existovať pochybnosti o význame rozhodnutia, nie je dôvod na jeho zrušenie, ktoré by neúčelne predlžovalo konanie a odďaľovalo nastolenie právnej istoty (I. ÚS 71/2022, rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1Afs/38/2006 a 6Ads/17/2013).

Najvyšší správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu. V tejto súvislosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

(IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06).

svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. 48. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky najvyšší správny súd konštatuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16. decembra 2008, Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 09. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 29).

V posudzovanej veci najvyšší správny súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky. Podľa názoru súdu žalobcom predložená prejudiciálna otázka („Či samotné vyžadovanie informácií v konaniach vo veciach životného prostredia je zneužívaním práva, ktoré priznáva Aarhuský dohovor verejnosti a zaväzuje Slovenskú republiku ako stranu dohody“) navyše vecne nekorešponduje s tu prejednávanou vecou, nakoľko tak správne orgány, ako aj krajský súd vo vzťahu k žalobcovi nekonštatovali zneužitie práva.

49. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 50. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní žiadne trovy konania nevznikli.