6Svk/35/2022

1. Žalobca je vlastníkom bytu č. 14 na 1. p. bytového domu na E. R. Č.. XX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: Bratislava I, obec: BA- m. č. STARÉ MESTO, katastrálne územie: Q. F.. Priamo pod bytom žalobcu sa nachádza prevádzka baru „The Cuba Libre Rum & Cigar House“, ktorá bola uvedená do prevádzky rozhodnutím žalovaného č. HV/10147/2016 zo dňa 20. októbra 2016, ktorým žalovaný vyhovel návrhu účastníka konania - Fusion Group s.r.o., Jarková 40, 080 01 Prešov. Rozhodnutie bolo doručené účastníkovi konania dňa 7. novembra 2016 a verejnou vyhláškou dňa 18. novembra 2016. Právoplatnosť je na rozhodnutí vyznačená dňom 5. decembra 2016. 2. Žalobca sa správnou žalobou opomenutého účastníka domáhal vo veci samej doručenia rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 5S/99/2019-114 zo dňa 25. februára 2022 v zmysle § 99 ods. 1 písm. e) v nadväznosti na § 179 ods. 7 v spojení s § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobcu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 351/2016- 49 z 13. septembra 2016, podľa ktorého je zrejmé, že postavenie opomenutého účastníka nepatrí tej osobe, s ktorou síce orgán verejnej správy nekonal ako s účastníkom administratívneho konania, hoci jej takéto postavenie inak patrilo, avšak vo veci vydané rozhodnutie nebolo doručované do jednotlivo do vlastných rúk, ale bolo oznamované verejnou vyhláškou. Na základe uvedeného sa správny súd bližšie nezaoberal tým, či žalobcovi skutočne postavenie účastníka v danom administratívnom konaní patrilo. 3. Správny súd zároveň uviedol, že v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka neskúma, či v prípade, ak bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy oznámené verejnou vyhláškou, bolo toto rozhodnutie alebo opatrenie doručené riadne, bez vád, t. j. napr. aj to, či boli správne posúdené podmienky doručovania verejnou vyhláškou, či boli dodržané ustanovenia upravujúce daný spôsob doručovania a pod. Správny súd na základe uvedeného uzavrel, že v prejednávanej veci ide o taký prípad, v ktorom žalobcovi nepatrí postavenie opomenutého účastníka konania, absentuje u neho aktívna žalobná legitimácia podľa § 179 ods. 1 SSP a na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka je zjavne neoprávnenou osobou. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa sťažovateľ (žalobca) domáhal zrušenia rozhodnutia správneho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Sťažovateľ svoju kasačnú sťažnosť odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g/ a j/ SSP. Za nesprávne právne posúdenie považoval sťažovateľ právne posúdenie, že samotná skutočnosť, že rozhodnutie bolo oznamované verejnou vyhláškou vylučuje, aby mal žalobca postavenie opomenutého účastníka. Taktiež bolo podľa jeho názoru nesprávnym právnym posúdením, že v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka sa neskúma, a preto ani v tomto konaní správny súd neskúmal, či v prípade, ak bolo rozhodnutie oznámené verejnou vyhláškou, bolo toto rozhodnutie doručené riadne, bez vád. 5. Uvedené závery správneho súdu vychádzali z judikatórnych a doktrinálnych záverov, ktoré nie je možné aplikovať na túto vec, nakoľko tieto závery sa vzťahujú výlučne ku stavebnému konaniu, ktoré je upravené zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), pričom stavebný zákon prestavuje lex specialis vo vzťahu k Správnemu poriadku, ktorý je lex generalis. Správny súd sa tak podľa jeho názoru dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. 6. Sťažovateľ zároveň namietal aj rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby, pričom uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správny súd sa oboznamoval s obsahom administratívneho spisu, vec meritórne skúmal a až na základe svojich zistení dospel k záveru, že sťažovateľ je zjavne neoprávnenou osobou na podanie žaloby opomenutého účastníka. Sťažovateľ má za to, že správny súd nepostupoval správne, keď žalobu odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Ak správny súd po meritórnom skúmaní žaloby a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že sťažovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 179 SSP, mal postupovať tak, že žalobu zamietne. 7. Na záver sťažovateľ poukázal na zásadu ex iniuria ius non oritur, ktorá znamená, že právo nevzniká z bezprávia a zdôrazňuje, že pochybil žalovaný a nie sťažovateľ a preto žiada, aby bolo tejto kasačnej sťažnosti vyhovené, a aby tak mohol sťažovateľ uplatniť svoje práva, uplatnenie ktorých mu bolo odopreté. 8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 26. apríla 2022, v ktorom uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia procesne nepochybil a konal v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a na základe skutočností platných v čase vydania rozhodnutia. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako neodôvodnenú zamietol. 9. Sťažovateľ sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podanou replikou, v ktorej zotrval v celom rozsahu na podanej kasačnej sťažnosti a zopakoval, prečo nepovažuje postup žalovaného pri doručovaní verejnou vyhláškou za správny.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

12. Podľa § 26 ods. 1 Správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ tak to ustanovuje osobitný zákon. 13. Podľa § 26 ods. 2 Správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu.

14. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané nasledovné: 15. Dňa 20. mája 2016 podal účastník konania- Fusion Group s.r.o., Jarková 40, Prešov, návrh na uvedenie priestorov baru „The Cuba Libre Rum & Cigar House“ do prevádzky a schválenie prevádzkového poriadku, pričom k návrhu predložil aj protokol z objektivizácie hluku v životnom prostredí č. 151062- LAUR zo dňa 16. mája 2016, zhotoviteľ SKY- ECO, s.r.o.

16. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uvedenia priestorov baru do prevádzky a schválenia prevádzkového poriadku č. HV/10147/2016 zo dňa 26. mája 2016 bolo doručené verejnou vyhláškou dňa 14. júna 2016, pričom v stanovenej lehote neboli doručené žiadne vyjadrenia.

Sťažovateľ sa s predmetným rozhodnutím oboznámil na základe žiadosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám zo dňa 13. júna 2018. Sťažovateľ od žalovaného na základe tejto žiadosti obdržal: - kópiu rozhodnutia č. HV/10147/2016 zo dňa 20. októbra 2016, - verejnú vyhlášku- oznámenie o začatí správneho konania vo veci uvedenia priestorov do prevádzky zo dňa 26. mája 2016, - protokol s označením 151062- LAUR z objektivizácie hluku v životnom prostredí pre účely zákona č. 355/2007 Z. z.

V administratívnom spise sa na č. l. 8 nachádza samotné rozhodnutie, na konci ktorého je informácia, že doručenie tohto rozhodnutia sa vykoná verejnou vyhláškou a zároveň je tam informácia o termíne vyvesenia a zvesenia tohto rozhodnutia z úradnej tabule.

21. Uvedené tvrdenia správneho súdu považuje kasačný súd za nelogické. Na jednej strane konštatovanie, že samotná skutočnosť doručovania akéhokoľvek rozhodnutia v správnom konaní verejnou vyhláškou vylučuje možnosť podať žalobu opomenutého účastníka, na druhej strane však skutočnosť, či vôbec došlo k takému doručovaniu, nepovažoval správny súd za potrebné preskúmať, dokonca uviedol, že to v tomto konaní nie je jeho povinnosťou.

vyplýva, že opomenutým účastníkom môže byť len ten, s kým orgán verejnej správy mal konať, teda už v čase prebiehajúceho administratívneho konania pred týmto orgánom boli splnené podmienky na to, aby s takouto osobou konal. To, s kým takýto orgán má konať, teda aké podmienky musia byť splnené, aby sa určitá osoba stala účastníkom administratívneho konania, určujú práve procesné predpisy, ktoré upravujú príslušné administratívneho konanie.

základným predpokladom úspechu v konaní pred ním podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Takúto žalobu pritom môže objektívne podať len taký účastník, ktorý mal možnosť oboznámiť sa s obsahom ním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná (§ 62, 183).“ Uvedené následne procesne znamená, že ak je správna žaloba opomenutého účastníka úspešná a zabezpečí sa ňou doručenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy s možnosťou inštančného administratívneho postupu, v správnom súdnom konaní sa ďalej nepokračuje, ale toto sa zastaví (§ 179 ods. 4 prvá veta). Ak by potom osoba, ktorá bola úspešná pri žalobe opomenutého účastníka, chcela namietať nezákonnosť jej doručeného rozhodnutia alebo opatrenia, resp. následne vydaného druhostupňového rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, mohla by tak urobiť podaním „klasickej“ všeobecnej správnej žaloby, ktorej riadnemu a kvalifikovanému podaniu by už nebránila jeho neznalosť zo strany žalobcu.

24. Základným účelom správnej žaloby opomenutého účastníka je zabezpečenie doručenia rozhodnutia správneho orgánu tomu, kto tvrdí, že mal postavenie účastníka konania, ale správny orgán s ním nekonal. Pod doručením sa rozumie kvalifikovaná forma doručenia rozhodnutia, t. j. taká forma, ktorá umožní účastníkovi uplatniť voči rozhodnutiu prostriedky právnej ochrany svojich práv a právom chránených záujmov.

26. Nad rámec už uvedeného, kasačný súd dáva do pozornosti, že pri doručovaní verejnou vyhláškou je štandardným postupom správneho orgánu, uviesť všetkých známych účastníkov konania. Ak by bol pripustený opak, v praxi by to znamenalo, že správny orgán by pri doručovaní verejnou vyhláškou nemusel na úradných listinách uvádzať účastníkov konania a všetci by museli čítať zverejňované listiny a zisťovať svoju prípadnú dotknutosť v predmetnom

IV. Záver

27. Zhrňujúc vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, napádané uznesenie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto napádané uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. V ďalšom procesnom postupe bude úlohou správneho súdu zaoberať sa preukázaním doručenia prostredníctvom verejnej vyhlášky a následného posúdenia, či žalobca bol v administratívnom konaní opomenutým účastníkom. Správny súd je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 28. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. júna 2024