6Svk/35/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200635.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/99/2019
- IČS
- 1019200635
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: P.. F. A., Z.. XX. P. XXXX, K. B. E. XX, B., zastúpeného: JUDr. Lenka Charvátová, advokátka, Družstevná 3, Bratislava, proti žalovanému: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto, so sídlom Ružinovská 8, Bratislava, P. O. BOX 26, o uloženie povinnosti doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného HV/10147/2016 z 20. októbra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/99/2019-114 z 25. februára 2022 takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/99/2022-114 z 25. februára 2022 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Žalobca je vlastníkom bytu č. 14 na 1. p. bytového domu na E. R. Č.. XX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: Bratislava I, obec: BA- m. č. STARÉ MESTO, katastrálne územie: Q. F.. Priamo pod bytom žalobcu sa nachádza prevádzka baru „The Cuba Libre Rum & Cigar House“, ktorá bola uvedená do prevádzky rozhodnutím žalovaného č. HV/10147/2016 zo dňa 20. októbra 2016, ktorým žalovaný vyhovel návrhu účastníka konania - Fusion Group s.r.o., Jarková 40, 080 01 Prešov. Rozhodnutie bolo doručené účastníkovi konania dňa 7. novembra 2016 a verejnou vyhláškou dňa 18. novembra 2016. Právoplatnosť je na rozhodnutí vyznačená dňom 5. decembra 2016. 2. Žalobca sa správnou žalobou opomenutého účastníka domáhal vo veci samej doručenia rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 5S/99/2019-114 zo dňa 25. februára 2022 v zmysle § 99 ods. 1 písm. e) v nadväznosti na § 179 ods. 7 v spojení s § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobcu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 351/2016- 49 z 13. septembra 2016, podľa ktorého je zrejmé, že postavenie opomenutého účastníka nepatrí tej osobe, s ktorou síce orgán verejnej správy nekonal ako s účastníkom administratívneho konania, hoci jej takéto postavenie inak patrilo, avšak vo veci vydané rozhodnutie nebolo doručované do jednotlivo do vlastných rúk, ale bolo oznamované verejnou vyhláškou. Na základe uvedeného sa správny súd bližšie nezaoberal tým, či žalobcovi skutočne postavenie účastníka v danom administratívnom konaní patrilo. 3. Správny súd zároveň uviedol, že v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka neskúma, či v prípade, ak bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy oznámené verejnou vyhláškou, bolo toto rozhodnutie alebo opatrenie doručené riadne, bez vád, t. j. napr. aj to, či boli správne posúdené podmienky doručovania verejnou vyhláškou, či boli dodržané ustanovenia upravujúce daný spôsob doručovania a pod. Správny súd na základe uvedeného uzavrel, že v prejednávanej veci ide o taký prípad, v ktorom žalobcovi nepatrí postavenie opomenutého účastníka konania, absentuje u neho aktívna žalobná legitimácia podľa § 179 ods. 1 SSP a na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka je zjavne neoprávnenou osobou. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa sťažovateľ (žalobca) domáhal zrušenia rozhodnutia správneho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Sťažovateľ svoju kasačnú sťažnosť odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g/ a j/ SSP. Za nesprávne právne posúdenie považoval sťažovateľ právne posúdenie, že samotná skutočnosť, že rozhodnutie bolo oznamované verejnou vyhláškou vylučuje, aby mal žalobca postavenie opomenutého účastníka. Taktiež bolo podľa jeho názoru nesprávnym právnym posúdením, že v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka sa neskúma, a preto ani v tomto konaní správny súd neskúmal, či v prípade, ak bolo rozhodnutie oznámené verejnou vyhláškou, bolo toto rozhodnutie doručené riadne, bez vád. 5. Uvedené závery správneho súdu vychádzali z judikatórnych a doktrinálnych záverov, ktoré nie je možné aplikovať na túto vec, nakoľko tieto závery sa vzťahujú výlučne ku stavebnému konaniu, ktoré je upravené zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), pričom stavebný zákon prestavuje lex specialis vo vzťahu k Správnemu poriadku, ktorý je lex generalis. Správny súd sa tak podľa jeho názoru dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. 6. Sťažovateľ zároveň namietal aj rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby, pričom uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správny súd sa oboznamoval s obsahom administratívneho spisu, vec meritórne skúmal a až na základe svojich zistení dospel k záveru, že sťažovateľ je zjavne neoprávnenou osobou na podanie žaloby opomenutého účastníka. Sťažovateľ má za to, že správny súd nepostupoval správne, keď žalobu odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Ak správny súd po meritórnom skúmaní žaloby a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že sťažovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 179 SSP, mal postupovať tak, že žalobu zamietne. 7. Na záver sťažovateľ poukázal na zásadu ex iniuria ius non oritur, ktorá znamená, že právo nevzniká z bezprávia a zdôrazňuje, že pochybil žalovaný a nie sťažovateľ a preto žiada, aby bolo tejto kasačnej sťažnosti vyhovené, a aby tak mohol sťažovateľ uplatniť svoje práva, uplatnenie ktorých mu bolo odopreté. 8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 26. apríla 2022, v ktorom uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia procesne nepochybil a konal v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a na základe skutočností platných v čase vydania rozhodnutia. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako neodôvodnenú zamietol. 9. Sťažovateľ sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podanou replikou, v ktorej zotrval v celom rozsahu na podanej kasačnej sťažnosti a zopakoval, prečo nepovažuje postup žalovaného pri doručovaní verejnou vyhláškou za správny.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
11. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
12. Podľa § 26 ods. 1 Správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ tak to ustanovuje osobitný zákon. 13. Podľa § 26 ods. 2 Správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu.
Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.
14. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané nasledovné: 15. Dňa 20. mája 2016 podal účastník konania- Fusion Group s.r.o., Jarková 40, Prešov, návrh na uvedenie priestorov baru „The Cuba Libre Rum & Cigar House“ do prevádzky a schválenie prevádzkového poriadku, pričom k návrhu predložil aj protokol z objektivizácie hluku v životnom prostredí č. 151062- LAUR zo dňa 16. mája 2016, zhotoviteľ SKY- ECO, s.r.o.
Z výsledkov merania hluku podľa žalovaného vyplynulo, že hluk meraných zdrojov hluku v prevádzke baru vyhovuje pre interiér bytu č. 14 na Laurinskej 11 v Bratislave ako aj pre exteriér dvora na Laurinskej 11 v Bratislave požiadavkám vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., a to za podmienok dodržiavania otváracích hodín uvádzaných v protokole a za dodržiavania ustanovených podmienok prevádzkovania.
16. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uvedenia priestorov baru do prevádzky a schválenia prevádzkového poriadku č. HV/10147/2016 zo dňa 26. mája 2016 bolo doručené verejnou vyhláškou dňa 14. júna 2016, pričom v stanovenej lehote neboli doručené žiadne vyjadrenia.
Dňa 20. októbra 2016 bolo vydané rozhodnutie č. HV/10147/2016, ktorým správny orgán podľa § 13 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), vyhovel návrhu účastníka konania - Fusion Group s.r.o., Jarková 40, Prešov a súhlasil s uvedením priestorov baru „The Cuba Libre Rum & Cigar House“ do prevádzky a schválil prevádzkový poriadok zariadenia. Na uvedenom rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť dňa 5. decembra 2016. 17.
Sťažovateľ sa s predmetným rozhodnutím oboznámil na základe žiadosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám zo dňa 13. júna 2018. Sťažovateľ od žalovaného na základe tejto žiadosti obdržal: - kópiu rozhodnutia č. HV/10147/2016 zo dňa 20. októbra 2016, - verejnú vyhlášku- oznámenie o začatí správneho konania vo veci uvedenia priestorov do prevádzky zo dňa 26. mája 2016, - protokol s označením 151062- LAUR z objektivizácie hluku v životnom prostredí pre účely zákona č. 355/2007 Z. z.
18. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného môže konštatovať, že je nespochybniteľné, že žalovaný o sťažovateľovi ako o dotknutej osobe mal vedomosť a teda mu bola známa aj adresa jeho pobytu. Žalovaný aj napriek tomu doručoval rozhodnutie o začatí správneho konania vo veci uvedenia priestorov do prevádzky prostredníctvom verejnej vyhlášky, ktorá sa nachádza v administratívnom spise na č. l. 5. 19. Čo však kasačný súd nemá z administratívneho spisu za preukázané je doručenie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. HV/10147/2016 zo dňa 20. októbra 2016.
V administratívnom spise sa na č. l. 8 nachádza samotné rozhodnutie, na konci ktorého je informácia, že doručenie tohto rozhodnutia sa vykoná verejnou vyhláškou a zároveň je tam informácia o termíne vyvesenia a zvesenia tohto rozhodnutia z úradnej tabule.
Uvedené však samo o sebe nepreukazuje, že toto rozhodnutie bolo naozaj na úradnej tabuli v uvedenej dobe vyvesené a teda nie je možné preukázať, že sa sťažovateľ s ním mal možnosť oboznámiť. 20. Správny súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka neskúmal vadnosť alebo bezvadnosť doručenia rozhodnutia verejnou vyhláškou. Zároveň však konštatoval, že z judikatórnych záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutých v náleze č. k. III. ÚS 351/2016-49 z 13. septembra 2016 vyplýva, že zo zákonnej definície opomenutého účastníka je zrejmé, že postavenie opomenutého účastníka nepatrí tej osobe, ktorej by teoreticky takéto postavenie patrilo, avšak vo veci vydané rozhodnutie bolo doručované verejnou vyhláškou.
21. Uvedené tvrdenia správneho súdu považuje kasačný súd za nelogické. Na jednej strane konštatovanie, že samotná skutočnosť doručovania akéhokoľvek rozhodnutia v správnom konaní verejnou vyhláškou vylučuje možnosť podať žalobu opomenutého účastníka, na druhej strane však skutočnosť, či vôbec došlo k takému doručovaniu, nepovažoval správny súd za potrebné preskúmať, dokonca uviedol, že to v tomto konaní nie je jeho povinnosťou.
S uvedeným sa kasačný súd nemôže stotožniť. 22. V zmysle ustanovenia § 179 ods. 1 SSP je opomenutým účastníkom „niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať“. Z formulácie citovaného ustanovenia
vyplýva, že opomenutým účastníkom môže byť len ten, s kým orgán verejnej správy mal konať, teda už v čase prebiehajúceho administratívneho konania pred týmto orgánom boli splnené podmienky na to, aby s takouto osobou konal. To, s kým takýto orgán má konať, teda aké podmienky musia byť splnené, aby sa určitá osoba stala účastníkom administratívneho konania, určujú práve procesné predpisy, ktoré upravujú príslušné administratívneho konanie.
23. Správna žaloba opomenutého účastníka administratívneho konania nie je novým procesným inštitútom, ale nadväzuje na pôvodnú právnu úpravu vymedzenú v § 250b ods. 2 a 3 OSP. „Nóvum“ však predstavuje jednoznačné vymedzenie účelu tejto správnej žaloby a jeho zapracovanie do konania pred správnym súdom. Dôvod normatívnej úpravy takéhoto žalobného oprávnenia v rámci Občianskeho súdneho poriadku i Správneho súdneho poriadku bol totožný a je ním možnosť ochrany práv a právom chránených záujmov aj u opomenutého účastníka administratívneho konania. Rozdiel medzi týmito právnymi úpravami však spočíva v tom, že Správny súdny poriadok výslovne upravuje, že základným účelom správnej žaloby opomenutého účastníka má byť len zabezpečenie doručenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho osobe. Pri pôvodnej právnej úprave bolo totiž viacero sporných momentov vrátane toho, ako má správny súd po takomto doručení ďalej v konaní postupovať. Správny súdny poriadok v tomto rozsahu vychádza z axiómy vyjadrenej v dôvodovej správe, podľa ktorej „Keďže správny súd nie je v zásade súdom ,skutkovým‘, je
základným predpokladom úspechu v konaní pred ním podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Takúto žalobu pritom môže objektívne podať len taký účastník, ktorý mal možnosť oboznámiť sa s obsahom ním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná (§ 62, 183).“ Uvedené následne procesne znamená, že ak je správna žaloba opomenutého účastníka úspešná a zabezpečí sa ňou doručenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy s možnosťou inštančného administratívneho postupu, v správnom súdnom konaní sa ďalej nepokračuje, ale toto sa zastaví (§ 179 ods. 4 prvá veta). Ak by potom osoba, ktorá bola úspešná pri žalobe opomenutého účastníka, chcela namietať nezákonnosť jej doručeného rozhodnutia alebo opatrenia, resp. následne vydaného druhostupňového rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, mohla by tak urobiť podaním „klasickej“ všeobecnej správnej žaloby, ktorej riadnemu a kvalifikovanému podaniu by už nebránila jeho neznalosť zo strany žalobcu.
Uvedeným vymedzením sa zároveň vyriešila aj polemika ohľadom možnosti opomenutého účastníka podať správnu žalobu aj voči prvostupňovému rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sža/3/2013, z 11. decembra 2013 a sp. zn. 4Sžo/48/2014 z 10. marca 2015), s čím normatívna úprava už vyslovene počíta (§ 179 ods. 6).
24. Základným účelom správnej žaloby opomenutého účastníka je zabezpečenie doručenia rozhodnutia správneho orgánu tomu, kto tvrdí, že mal postavenie účastníka konania, ale správny orgán s ním nekonal. Pod doručením sa rozumie kvalifikovaná forma doručenia rozhodnutia, t. j. taká forma, ktorá umožní účastníkovi uplatniť voči rozhodnutiu prostriedky právnej ochrany svojich práv a právom chránených záujmov.
25. Pokiaľ správny súd konštatoval, že na odmietnutie žaloby ( a konštatovania, že žalobca nemá postavenie opomenutého účastníka konania) postačuje samotný fakt, že predmetné rozhodnutie bolo doručované verejnou vyhláškou, musí mať za preukázané, že rozhodnutie bolo skutočne a preukázateľne doručené. Uvedené však z obsahu administratívneho spisu správny súd nemohol mať za preukázané.
26. Nad rámec už uvedeného, kasačný súd dáva do pozornosti, že pri doručovaní verejnou vyhláškou je štandardným postupom správneho orgánu, uviesť všetkých známych účastníkov konania. Ak by bol pripustený opak, v praxi by to znamenalo, že správny orgán by pri doručovaní verejnou vyhláškou nemusel na úradných listinách uvádzať účastníkov konania a všetci by museli čítať zverejňované listiny a zisťovať svoju prípadnú dotknutosť v predmetnom
správnom konaní. Správny orgán je vždy povinný skúmať, kto má v konaní postavenie účastníka konania a to v nadväznosti na jeho hmotnoprávny pomer k prejednávanej veci. Možnosť doručovania verejnou vyhláškou nezbavuje správny orgán povinnosť zaoberať sa prejednávanou vecou a zisťovať a identifikovať okruh účastníkov konania.
IV. Záver
27. Zhrňujúc vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, napádané uznesenie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto napádané uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. V ďalšom procesnom postupe bude úlohou správneho súdu zaoberať sa preukázaním doručenia prostredníctvom verejnej vyhlášky a následného posúdenia, či žalobca bol v administratívnom konaní opomenutým účastníkom. Správny súd je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 28. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júna 2024