6Svk/35/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: X.. N. D., narodený XX. V. XXXX, bytom v I. N., I. Č.. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom v Prešove, Masarykova č. 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. októbra 2021, Číslo spisu: KaPO/18198/2021, ČRZ: 110605/2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. októbra 2022, č.k. 7S/79/2021-54, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 6 ods. 1 písm. b/ a § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., § 419 a § 420 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Krajský súd mal preukázané, že žalobca v konaní o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci požadoval právne zastúpenie v dovolacom konaní s tým, že dovolanie malo smerovať proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. júla 2021, sp. zn. 2Co/26/2021, ktorým súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Poprad z 15. februára 2021, sp. zn. 8C/ 21/2000 o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v právoplatne neskončenom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci s príslušenstvom. V tomto smere aj s odkazom na § 420 CSP uviedol, že dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vo veci samej a rozhodnutiam, ktorými sa konanie končí. Rozhodnutiami odvolacieho súdu vo veci samej sú také rozhodnutia, ktoré nasledujú po vecnom prejednaní veci odvolacím súdom. Rozhodnutím vo veci samej je meritórne rozhodnutie s tým, že pojem „vec sama“ znamená predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe (prípadne v ďalších dispozičných úkonoch strán). Rozhodnutie vo veci samej je také rozhodnutie, v ktorom sa súd zaoberá nárokom, ktorý strany uplatnili. Krajský súd potom podobne ako žalovaný dovolanie proti uzneseniu, o aké sa jedná v tu prejednávanej veci, vyhodnotil ako neprípustné, čo následne založilo jeho záver o zrejmej bezúspešnosti sporu na účely posudzovania splnenia podmienok ohľadom poskytnutia právnej pomoci. 4. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

2Co/26/2021 je prípustné, krajský súd vôbec neskúmal obsah a dôvody podaného dovolania, rovnako ani to, čo sa dovolaním navrhuje. Uviedol, že samotný žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí pripúšťa podanie dovolania aj proti uzneseniu vydanému vo veci týkajúcej sa neodkladného opatrenia. Vyslovil presvedčenie, že splnil podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, a pokiaľ krajský súd na vec žalobcu aplikoval § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z., nesprávne právne vec posúdil. 10. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

III.

11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 25. júla 2023; plne sa stotožnil so závermi plynúcimi z rozsudku krajského súdu, postup ako aj vydané rozhodnutie považoval za zákonné. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.

12. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril dňa 16. septembra 2023 trvajúc na dôvodoch plynúcich z kasačnej sťažnosti.

V.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

správy. 19. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. októbra 2021, Číslo spisu:

20. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. 21. Žalobca v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konkrétne žalobca toto porušenie videl v tom, že krajský súd neakceptoval žalobcom zaslané ospravedlnenie z účasti na pojednávaní vrátane žiadosti o

23. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených

25. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

27. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

29. V tejto relevantnej časti najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd za účelom prejednania veci nariadil pojednávanie na 19. októbra 2022 o 09:00 hodine. Účasť na pojednávaní ospravedlnil žalovaný listom doručeným súdu dňa 23. septembra 2022; súčasne požiadal, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Účasť na pojednávaní rovnako ospravedlnil žalobca podaním doručeným súdu dňa 12. októbra 2022 a zároveň požiadal o odročenie predmetného pojednávania. Žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnil s poukazom na rodinné dôvody ako aj zdravotné dôvody na strane manželky, ktorú sprevádzal na lekárske vyšetrenia. Krajský súd predmetnú žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania neakceptoval, keďže žalobca svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a dňa 19. októbra 2022 rozhodol vo veci.

boli na pojednávanie predvolané; ak sa tieto osoby nedostavili, hoci boli riadne predvolané a absentuje žiadosť o odročenie pojednávania alebo súd uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, súd rozhodne, že sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Správny súdny poriadok v tomto smere na rozdiel od právnej úpravy plynúcej z Civilného sporového poriadku upravuje aj osobitný spôsob vyhlásenia rozsudku spočívajúci vo vyvesení jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Tento spôsob vyhlásenia rozsudku prichádza do úvahy výlučne v prípade, ak pri vyhlasovaní rozsudku sú prítomní iba sudcovia a zapisovateľ. V súvislosti s odročením pojednávania najvyšší správny súd uvádza, že pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom opodstatnenosť takéhoto dôvodu posudzuje príslušný súd, a to podľa konkrétnych okolností prípadu s tým, že tieto môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania predmetnej žiadosti o odročenie pojednávania.

nemožnosti účasti na pojednávaní) podrobnejším spôsobom neodôvodnil a ani ich nepreukázal. V žiadosti o odročenie pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie, ale je aj potrebné preukázať ich dôvodnosť. Všeobecné a nepreukázané tvrdenia žalobcu majúce pôvod v rodinných dôvodoch, prípadne v zdravotnom stave manželky a s tým súvisiacim jej sprevádzaním po lekárskych vyšetreniach nie sú podložené konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktorá skutočnosť sama o sebe do značnej miery relativizuje zákonom predpokladanú „dôležitosť“ dôvodu na odročenie súdneho pojednávania.

. .) nemohol argumentovať (. . .) nesprávnosť rozhodnutia“ žalovaného, najvyšší správny súd uvádza, že aj vzhľadom na povahu samotného sporu ako aj charakter správneho súdneho konania ako takého čo do ojedinelého vykonávania dokazovania, ako aj striktnej viazanosti krajského súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) účasť žalobcu na pojednávaní nebola takou nevyhnutnou podmienkou, bez splnenia ktorej by súd nebol spôsobilý meritórne vec preskúmať a riadne o nej rozhodnúť.

spoluvlastníctva prikázaním veci s príslušenstvom. 33. Účelom zákona č. 327/2005 Z. z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. (§ 1)

35. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (odkaz na § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.; pozn. súdu) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť

36. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 39. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

predložil jeho fotokópiu spolu s prílohami a dokladom preukazujúcim dátum podania dovolania na súde, - žalovaný aj s ohľadom na plynutie lehoty na podanie dovolania medzitým na základe dvoch listov z 01. októbra 2021 adresovaných Okresnému súdu Poprad a Krajskému súdu v Prešove si vyžiadal prvostupňové ako aj druhostupňové potvrdzujúce uznesenie a súčasne zistil, že žalobca dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove nepodal, - žalovaný rozhodnutím z 11. októbra 2021 žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej

41. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že v konaní podľa zákona č. 327/2005 Z. z. treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, podľa tohto zákona, predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy článok 13 Ústavy Slovenskej republiky tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Štát preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (systémom „každému a vo všetkom“).

oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo či už zo skutkových tvrdení žiadateľa, bez potreby vykonávania dokazovania, nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napríklad v prípade zániku práva uplynutím času, dôkaznej núdze a podobne. Za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon č. 327/2005 Z. z. už vyššie citovaným ustanovením § 8 žalovanému zveril právomoc tieto návrhy „eliminovať“ v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku (§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

ustanovenia § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. splnil. Po preskúmaní veci najvyšší správny súd dospel k záveru, že krajský súd vec správne právne posúdil. Z vyššie citovaného ustanovenia § 419 v spojení s § 420 CSP jasne vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa, pričom podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Procesnou prípustnosťou dovolaní podávaných proti uzneseniam vo veciach neodkladných opatrení sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, pričom z jeho rozhodovacej činnosti možno vyčítať jednoznačné a konštantné závery založené na tom, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení, ktoré má charakter rozhodnutia vo veci samej, je prípustné dovolanie podľa § 420 CSP.

Rovnako takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, pričom konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu.

Zákonodarca tu nepochybne zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pritom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu. Najvyšší súd Slovenskej

6Cdo/176/2017, sp. zn. 7Cdo/56/2018, sp. zn. 8Cdo/83/2017, sp. zn. 8Cdo/61/2018, sp. zn. 8Cdo/26/2019, sp. zn. 9Cdo/365/2021). 43. Najvyšší správny súd mal preukázané, že v priebehu konania vo veci samej a vedenom pod sp. zn. 8C/21/2000 (v ktorom žalobca vystupoval procesnej pozícii žalovaného 11/), ktoré začalo doručením žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci s príslušenstvom dňa 13. januára 2001, žalobca dňa 15. januára 2021 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalobcovi (Obec Studenec) zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať so spoločnou nehnuteľnosťou v podielovom spoluvlastníctve

Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 420 CSP, a nejedná sa ani o rozhodnutie, ktorým by sa konanie vo veci samej končilo. Za takého stavu potom záver žalovaného, ako aj krajského súdu čo do neprípustnosti dovolania podanému proti takémuto uzneseniu a na to nadväzujúcu bezúspešnosť sporu podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. predstavujúca prekážku pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vyhodnotil najvyšší správny súd ako správny. 44.

predmetnej právnej veci, ktorá mala uplynúť dňa 20. októbra 2021. Nakoľko sa jednalo o samostatný návrh podaný podľa § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., žalovaný o takomto návrhu rozhodol tak, že žalobcovi predbežne neposkytol právnu pomoc.

45. Rozsudok krajského súdu žalobca tiež napadol s odkazom na § 440 ods. 1 písm. h/ SSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu), avšak v odôvodnení kasačnej sťažnosti už bližšie dôvody neuvádzal a najvyššiemu správnemu súdu neprináleží tieto dôvody napĺňajúce podstatu § 440 ods. 1 písm. h/ SSP vyhľadávať za žalobcu.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP.

V Bratislave dňa 29. novembra 2023