6Svk/36/2023

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 31. januára

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení § 88a ods. 1, § 88a ods. 2, § 88a ods. 3, § 88a ods. 4, § 88a ods. 5, § 88a ods. 6, § 88a ods. 7, § 61 ods. 1, § 61 ods. 2, § 61 ods. 3, § 66 ods. 1 a § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) v rozhodnom znení a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pričom postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej

4. Kľúčovou otázkou, ktorú boli správne orgány povinné posúdiť, bola vzdialenosť stavby vo vlastníctve účastníkov v rade 1/ a 2/ od hranice s pozemkom vo vlastníctve žalobcov. Od tejto otázky sa následne malo odvíjať skúmanie všetkých námietok vznesených v konaní - výstavba betónového oplotenia, tienenie, problém údržby stavby v súvislosti s jej posunom k pozemku

V prejednávanej veci sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vecne nevysporiadal s uvedenými námietkami (resp. len prevzal tvrdenia ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/), t. j. žalobca nedostal od žalovaného žiadnu odpoveď na konkrétnu námietku týkajúcu sa posunu stavby v rozpore s územným i stavebným povolením.

5. Krajský súd podotkol, že odvolacie námietky žalobcov boli relevantné (t. j. týkajúce sa veci) a zároveň konkrétne (t. j. formulované dostatočne jasným spôsobom). Žalobcovia mali dostať konkrétnu odpoveď na svoju námietku v otázke rešpektovania verejného záujmu pri posune stavby v rozsahu, ktorý bol vykonaný právnymi predchodcami ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/, ako aj v otázke tienenia. Žalovaný mal dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť označené odvolacie námietky žalobcu a posúdiť opodstatnenosť takýchto námietok vo svetle aplikovaných nielen hmotnoprávnych, ale aj procesnoprávnych predpisov. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, porušil § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Krajský súd považoval za potrebné na tomto mieste pre úplnosť podotknúť, že nie je povinný, avšak ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov a dopĺňať nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vlastnými úvahami o opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti odvolacích námietok žalobcu. 6. K námietke žalobcov, že im nebolo umožnené oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, pokiaľ ide o výstavbu betónového oplotenia, krajský súd uviedol, že toto bolo súčasťou projektovej dokumentácie a uvádza sa aj v žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia ako „oplotenie novo navrhované“ s tým, že priložený výkres uvádza murované a pletivové oplotenie na určených úsekoch. 7. Pokiaľ ide o závery žalovaného, že pre prípadnú budúcu výstavbu na pozemku vo vlastníctve žalobcov je možné uvažovať aj o iných odstupových vzdialenostiach, ako uvádza Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška“; pozn. súdu), krajský súd zdôraznil, že pre stanovenie odstupových vzdialeností by mali byť základom pravidlá vymedzené v ustanovení § 6 ods. 3 a 4 Vyhlášky s tým, že ak sa použije výnimka podľa odseku 1, musí byť daný postup riadne odôvodnený. Tiež treba uviesť, že pokiaľ žalobcovia poukazovali na možnosť budúcej výstavby na svojom pozemku, išlo o relevantnú námietku, najmä, ak v danom priestore už výstavba existuje. Nemožno ponechať bez povšimnutia takéto tvrdenia (vrátane tvrdení o zatienení pozemku), a tak zásadným spôsobom obmedziť susedný pozemok v jeho využití aj na prípadne iný účel ako vyplýva z údajov katastra nehnuteľností. Aj napriek tomu, že rozdiely v tvrdeniach účastníkov znamenajú len desiatky centimetrov, v stiesnených podmienkach, ako je tomu v danom prípade, bolo nevyhnutné sa v konaní zaoberať. 8. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcom, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Náhradu trov konania nepriznal ďalším účastníkom konania v rade 1/, 2/, 4/ až 8/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.

11. Zopakoval, že na konanie o dodatočnom povolení stavby sa uplatňuje § 58 až 66 stavebného zákona, pričom platí koncentračná zásada, t. j. po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť. Prvostupňový orgán upozornil účastníkov konania na to, že svoje námietky a pripomienky k dodatočne povoľovanej stavbe si môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním, pričom účastníkov konania upozornil aj na to, že na neskoršie námietky sa prihliadať nebude.

Uskutočňovanie územného konania v rámci, resp. pred konaním o dodatočnom povolení stavby je bezpredmetné, keďže územné konanie slúži na umiestnenie navrhovanej stavby. Rovnako tak je bezpredmetné venovať sa dôvodom, prečo bola stavba umiestnená inak, ako bola pôvodne umiestnená územným rozhodnutím, keďže v konaní o dodatočnom povolení stavby sa už stavba rozhodnutím neumiestňuje, keďže už je (mnohokrát celá) zrealizovaná, alebo je zrealizovaná aspoň jej časť. Preto je právne bezvýznamné umiestňovať stavbu a určovať podmienky pre jej umiestnenie, keďže dodatočne povoľovaná stavba je už zrealizovaná (alebo ako v tomto prípade, je už tesne pred dokončením) a takisto je aj právne bezvýznamné riešiť námietky týkajúce sa dôvodov, čo viedlo stavebníkov, resp. predchádzajúceho vlastníka stavby (ako je tomu aj v tomto prípade) k tomu, prečo stavbu umiestnil inak, ako ju mal povolenú.

13. Vo vzťahu k námietke budúceho možného tienenia pozemku žalobcov vplyvom výstavby betónového oplotenia na hranici pozemkov (vo vlastníctve stavebníkov) uviedol, že sa s touto námietkou vysporiadal v rozhodnutí o odvolaní tak, že uviedol, že v žiadnom právnom predpise, a to ani v stavebnom zákone, ale ani vo Vyhláške nie sú uvedené obmedzenia a postupy pri dokazovaní tienenia vzhľadom na jednotlivé umiestnené pozemky, záhrady, resp. iné pozemky. Hranica susediacich pozemkov s poukazom na zistené tienenie teda nie je v žiadnej právnej norme určená a ani nemôže vyplývať zo subjektívneho názoru jednotlivých susediacich vlastníkov pozemkov, ktorí poukazujú na splnenie tejto podmienky aj s poukazom na obsah § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení Občiansky zákonník síce poukazuje na to, že má sused zabrániť tieneniu nad pomery, ktoré by prekážali susednému pozemku, avšak ani predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka jednoznačne neoprávňuje žalobcov na taký postup, ktorý by zabránil dodatočnému povoleniu stavby v predmetnej veci. V konaní o dodatočnom povolení stavby rodinného domu navyše nebolo tienenie pozemku parc. č.:

14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

IV.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

správy. 27. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán ako príslušný stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby povolil stavbu: „Novostavba RD Praktik 64“ na pozemkoch parc. č.: C.-R. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X Q. XXX/X v kat. území Z. Č. pre stavebníkov: L. O. a O. O..

30. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 31. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona, ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo

33. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

35. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. 36. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.

38. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad, oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

40. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

43. Podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. 44. Podľa § 6 ods. 3 Vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

46. Podľa § 6 ods. 5 Vyhlášky, iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

pred dňom ústneho pojednávania; - žalobkyňa 1/ požiadala prostredníctvom svojho brata o preloženie ústneho pojednávania z dôvodu, že sa nachádzala mimo územia SR; - následne prvostupňový orgán opätovne vydal dňa 09. 05. 2019 oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a nariadenie ústneho pojednávania s termínom dňa 13. 06. 2019 o 8:00, zároveň žiadal účastníkov konania, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námietky, poučil, že zároveň účastníci konania môžu nahliadnuť do podkladov rozhodnutia pred dňom ústneho pojednávania; - žalobca 2/ dňa 24. 05. 2019 nahliadol do predloženej projektovej dokumentácie pre dodatočné povolenie stavby a podkladov predložených žiadateľmi (účastník 1/ a účastník 2), zároveň zo spísaného záznamu vyplynulo, že žalobca 2/ je splnomocnený žalobkyňou 1/ a J. V. na zastupovanie v celom rozsahu súvisiace s konaním o dodatočnom povolení stavby, zároveň si vyhotovil kópie podkladov zo spisu; - žalobkyňa 1/ a J. V. zaslali vyjadrenie k dodatočnému povoleniu stavby zo dňa 10. 06. 2019, v

nezmení); - následne prvostupňový orgán vydal dňa 26. 07. 2019 rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby pre účastníka 1/ a účastníka 2/ [vo vzťahu k námietkam žalobcov prvostupňový orgán uviedol, že námietky vznesené vo vyjadrení zo dňa 13. 06. 2019 zamietol, pričom k jednotlivým námietkam uviedol v kontexte poukazu žalobcov na § 6 Vyhlášky, že „nie je možné riešiť, nakoľko na susedných pozemkoch sa nenachádzajú stavby, zároveň konštatoval, že smerom k pozemku parc. č. XXX, k. ú. Z. Č. sa na povoľovacej stavbe nachádzajú okná neobytných miestností: PP - chodba obj. 03, 1 NP - schodisko obj. 103 a WC obj. 105, 2 NP - strešné okno z kúpeľne obj. 205; vo vzťahu k územnému plánu prvostupňový orgán uviedol, že obec Z. Č. nemá územný plán a uvedený pozemok parc. č. XXX, k. ú. Z. Č. je vedený v katastri nehnuteľností - druh pozemku: orná pôda; konštatoval, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a súčasné umiestnenie stavby na pozemku XXX/X, k. ú. Z. Č. neobmedzuje možnosť využitia susedného pozemku parc. č. XXX, k. ú. Z. Č. na účel, na

uvádza 1,13 m; žiadali, aby rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby rodinného domu bolo nariadené odstránenie vonkajšieho schodiska vrátane príslušnej časti strechy nad vonkajším schodiskom, ktorým stavebník neoprávnene znížil odstup stavby rodinného domu vrátane vonkajšieho schodiska a okraja strechy vonkajšieho schodiska od hranice s pozemkom parc. č. XXX na 0,7 m, keďže po osobnej obhliadke stavby rodinného domu splnomocneným zástupcom žalobkyne 1/ a J. V. bolo zistené, že plnohodnotný prístup do stavby rodinného domu je už vybudovaný vo vnútorných priestoroch samotnej stavby rodinného domu, vo vzťahu k betónovému oploteniu s výškou 2,23 m dôjde k zatieneniu pozemku, čo má negatívny vplyv tak na jeho využitie na účel, ktorý je aktuálne evidovaný v katastri nehnuteľností, ako aj na budúcu výstavbu realizovanú vlastníkmi pozemku parc. č. XXX, pričom navrhli, aby oplotenie bolo len pletivové]; - žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o odvolaní žalobkyne 1/ a J. V. tak, že toto zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 26. júla

vzdialenostiam od spoločnej hranice s pozemkom uviedol, že odstupová vzdialenosť dodatočne povoľovanej stavby rodinného domu od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. XXX je 1,13 m, ktorá je postačujúca na vykonávanie bežnej údržby dodatočne povoľovanej stavby, vo vzťahu k možnému budúcemu tieneniu uviedol, že v žiadnom právnom predpise ani v stavebnom zákone alebo vo Vyhláške nie sú uvedené obmedzenia a postupy pri dokazovaní tienenia vzhľadom na jednotlivé umiestnené pozemky, záhrady, resp. iné pozemky; hranica susediacich pozemkov s poukazom na zistené tienenie teda nie je v žiadnej právnej norme určená a ani nemôže vyplývať zo subjektívneho názoru jednotlivých susediacich vlastníkov pozemkov, ktoré poukazujú na splnenie tejto podmienky aj s poukazom na § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom tienenie nebolo preukázané, vo vzťahu k možnej budúcej výstavbe rodinného domu na parc. č. XXX uviedol, že táto argumentácia nie je ničím podložená, pričom nie je zrejmé, či odvolateľky v budúcnosti plánovanú stavbu rodinného domu vôbec uskutočnia, pričom dodal, ak by v budúcnosti aj realizovali výstavbu, odstupové vzdialenosti medzi ich (v budúcnosti) navrhovanou stavbou rodinného domu a domom

48. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru o dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti žalovaným.

S uvedeným právnym posúdením krajského súdu sa najvyšší správny súd nestotožnil, a to konkrétne z nasledovných dôvodov. 50. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Z uvedeného vyplýva, že konanie o dodatočnom povolení stavby môže predstavovať dva rôzne typy konaní, a to konkrétne 1/ zistenie stavebného úradu, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo 2/ zistenie stavebného úradu, že stavba bola postavená v rozpore so stavebným povolením. V prejednávanom prípade, teda šlo o situáciu, keď zo strany stavebného úradu došlo k zisteniu, že stavba (resp. jej časť) bola postavená v rozpore so stavebným povolením skoršie vydaným. Zároveň v tejto súvislosti je potrebné dodať, že stavebný úrad nemôže v rámci konania o dodatočnom povolení stavby voľne

51. Zákonodarca okrem iného v § 88a stavebného zákona upravuje postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s

Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod. (bližšie pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžp/1/2011 zo dňa 20. júla 2011).

53. Vo vzťahu k predchádzajúcemu územnému konaniu, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 08. 01. 2004, na ktorého rozpor sa odvolávajú aj žalobcovia, najvyšší správny súd poukazuje, že v záujme úplnosti sa podotýka, že podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona sa na konanie o dodatočnom stavebnom povolení vzťahujú len ustanovenia o stavebnom konaní, nie aj ustanovenia o územnom konaní. Judikatúra už v tejto súvislosti vyslovila, že uvedené ustanovenia sa aplikujú len vo vzťahu a v rozsahu, ktoré sa týkajú predmetu konania o dodatočnom povolení stavby (bližšie pozri rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžp/3/2013 a sp. zn. 3Sžo/3/2014). Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona sa rozhodnutím o umiestnení stavby určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Predmetom konania o dodatočnom povolení stavby je však už stavba, ktorá stojí a ktorá už je určitým spôsobom umiestnená. Okolnosti, ktoré sú významné

Aj v tomto prípade však platia vyššie uvedené závery o limitoch opätovného preskúmavania obsahu skoršieho stavebného rozhodnutia, ak bolo vydané v spojenom územnom konaní a stavebnom konaní (§ 39a ods. 4 stavebného zákona) (bližšie pozri rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 23. 02. 2022, sp. zn. 8Sžk/41/2020).

V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že prvostupňový orgán listom zo dňa 29. 04. 2019 oznámil účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení stavby a zároveň ich vyzval na predloženie možných námietok a pripomienok s tým, že určil dátum ústneho prejednania veci s miestnym zisťovaním. Vzhľadom na nemožnosť dostavenia sa žalobkyne 1/ na ústne prejedanie, prvostupňový orgán presunul toto prejednanie listom zo dňa 09. 05. 2019 a zároveň účastníkov konania opätovne vyzval na predloženie možných námietok a pripomienok. Žalobca 2/ dňa 24. 05. 2019 využil možnosť nahliadnutia do administratívneho spisu prvostupňového orgánu, pričom si z uvedeného spisu vyhotovil aj kópie dokumentov

vyhodnotí podané námietky a pripomienky a rozhodne vo veci. Z uvedenej zápisnice zároveň vyplynulo, že prvostupňový orgán poskytol účastníkom 1/ a 2/ lehotu na jednanie s vlastníkom susedného pozemku (t. č. žalobcovia), pričom dňa 22. 07. 2019 bolo do uvedenej zápisnice doplnené, že žalobca 2/ svoje stanovisko (záporné) nezmení.

SSP. Zároveň platí, že správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy, preto rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho preskočiť. Ak teda krajský súd vyčítal prvostupňového orgánu, resp. žalovanému porušenie koncentračnej zásady v rámci administratívneho konania (bez toho, aby to žalobcovia tvrdili v podanej správnej žalobe), najvyšší správny súd vzhliadol tento postup krajského súdu za nesprávny, a to vzhľadom na ustanovenie § 134 SSP. Odhliadnuc od uvedeného, možno ešte doplniť, že porušenie koncentračnej zásady majúce vplyv na zákonnosť rozhodnutia by do úvahy prichádzalo v prípade, ak by žalobcovia ako účastníci stavebného konania (konania v rámci dodatočného povolenia stavby) neboli poučení o koncentrácii konania, uplatnili by námietky a na tieto by zo strany správneho orgánu nebolo práve s odkazom na koncentračnú zásadu prihliadnuté.

Samozrejme, iná situácia by nastala, ak by správny orgán v správnom konaní vzhliadol dôvodnosť námietok podaných oneskorene (nad rámec koncentrácie), čo však nebol tento prípad. Možno len dodať, že v prípade procesných pochybení je nevyhnutné vždy starostlivo uvážiť, či tieto mohli vôbec predstavovať reálny zásah do právnej sféry adresáta rozhodnutia, ktoré z tohoto procesu vzišlo.

cieľu. Samozrejme, nemožno procesné pravidlá bagatelizovať, či dokonca rezignovať na ich dodržiavanie; vždy je však potrebné prípadne zistené deficity správneho konania porovnať s tým, či by boli spôsobilé reálne ovplyvniť jeho výsledok, či inak zásadným spôsobom zasiahnuť do právnej sféry účastníka konania, resp. účastníkov konania.

Z uvedeného vyplynulo, že odstupová vzdialenosť dodatočne povoľovanej stavby rodinného domu od spoločnej hranice s pozemkom na parc. č. XXX je 1,13 m, ktorá bola vyhodnotená ako postačujúca na vykonávanie bežnej údržby dodatočne povoľovanej stavby.

Konkrétne § 6 Vyhlášky rieši odstupy od stavieb (čo vyplýva aj z jeho jazykového označenia „Odstupy stavieb“, pozn. súdu), a nie odstupy od stavby a susediaceho pozemku, ako na to upozorňovali žalobcovia, a ktoré použili na podporu svojich tvrdení, a s ktorou argumentáciou sa v konečnom dôsledku stotožnil krajský súd. Preto aj § 6 Vyhlášky nie je možné v plnej miere zohľadniť, vzhľadom na to, že na susednom pozemku (pozemok žalobcov, pozn. súdu) sa žiaden rodinný dom (stavba) nenachádza, ale aj to, že § 6 v prvom rade upravuje vzdialeností rodinných domov, čo nie je prípad žalobcov a účastníka 1/ a účastníka 2/ (na uvedenú skutočnosť upozorňoval aj prvostupňový orgán v rámci jeho vyjadrenia sa k námietkam a pripomienkam žalobcov počas administratívneho konania).

od stavieb. To však nebol prípad žalobcov, a to z dôvodov už súdom uvádzaných vyššie; žalobcovia len vyslovili možný budúci zámer uvedený pozemok využiť na stavbu rodinného domu, pričom v tejto chvíli je to len hypotetická možnosť, a žalobcovia nijakým ďalším spôsobom nepreukázali naplnenie tohto zámeru, napr. predmetný pozemok má stále charakter ornej pôdy a nie je určený na výstavbu (najvyšší správny súd však zároveň nevylučuje, že v budúcnosti k takejto zmene nemôže dôjsť), ale vzhľadom na aktuálny stav plynúci zo spisu by bolo predčasné tieto okolnosti posudzovať. Nemenej podstatnou je aj skutočnosť, ktorú zistil najvyšší správny súd z obsahu administratívneho spisu, že parcela žalobcov č. XXX je širšia než parcela stavebníkov, teda v hypotetickom ponímaní v budúcnosti majú možnosť si odstup od stavby stavebníkov sami korigovať zvlášť v prípade, keď so žalobcami susediaca parcela č. XXX/X a XXX/X je rovnako ako parcela žalobcov evidovaná ako orná pôda, ktorú skutočnosť zistil najvyšší správny súd z verejne prístupného registra https://kataster.skgeodesy.sk/eskn- portal/.

námietky a pripomienky, ktoré si predtým neuplatnili v rámci konania pred prvostupňovým orgánom, a napriek tejto skutočnosti, žalovaný v rámci rozhodovania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa vyjadril aj k týmto vzneseným námietkam.

Najvyšší správny súd považoval za dostatočné vysporiadanie sa žalovaným s takto vznesenými námietkami. 58. Z dôvodov uvedených vyššie, najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vec vrátil príslušnému správnemu súdu na ďalšie konanie.

61. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.