6Svk/37/2023

1. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22. mája 2023, č. k. 2S/102/2022 - 136 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „krajský súd“) odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého záväzného stanoviska žalovaného a jeho vrátenie žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým záväzným stanoviskom žalovaný ako orgán príslušný na preskúmanie záväzných stanovísk krajských pamiatkových úradov podľa ustanovenia § 10 ods. 2 písm. f/ zákona č. 49/2022 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“) v súlade s ustanovením § 32 ods. 12 pamiatkového zákona a § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) vydal záväzné stanovisko. Žalovaný napadnutým záväzným stanoviskom preskúmal záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán”) zo dňa 30. 12. 2019, Číslo: KPUBA-2019/27281- 2/105123/BAL (ďalej len „záväzné stanovisko prvostupňového orgánu“), ktorým prvostupňový orgán súhlasil s projektovou dokumentáciou ,,Dvojgeneračný rodinný dom”, P. XX, Q., na parc. č. XXXX/X,X,X, k.ú. P. L., nachádzajúcej sa na území pamiatkovej zóny Q. - centrálna mestská oblasť pri dodržaní určitých podmienok. Po preskúmaní podnetu, žalovaný napadnutým záväzným stanoviskom zmenil záväzné stanovisko prvostupňového orgánu tak, že žalovaný nesúhlasil so zámerom úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa projektovej dokumentácie „Dvojgeneračný rodinný dom“, P. XX, Q., na parc. č. XXXX/X,X,X, k.ú. P. L..

Uvedené odvodil od skutočnosti, že napadnute´ záväzne´ stanovisko žalovaného nie je administratívnym rozhodnutím - individuálnym správnym aktom, nakoľko je iba podkladom pre konanie príslušného stavebného úradu v stavebnom konaní´, a ako také nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby. Napadnute´ stanovisko ma´ len predbežný charakter a jeho zákonnosť sa preskúmava až v spojení so stavebným rozhodnutím, ktoré možno po nadobudnutí právoplatnosti (vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov) napadnúť správnou žalobou. Keďže ide o stanovisko, ktoré je len jedným z podkladov pre vydanie stavebného povolenia, jeho účinky sa prejavia až vydaním tohto rozhodnutia a samo o sebe nemôže nijako zasiahnuť do právnej sféry žalobcu. Správny organ posúdi takéto záväzne´ stanovisko jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti ostatných podkladov rozhodnutia a po celkovom posúdení vo veci rozhodne.

Napadnuté záväzné stanovisko je rozhodnutím dočasnej povahy a nie rozhodnutím konečným, nebolo ním meritórne rozhodnuté vo veci. Konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie vydane´ v stavebnom konaní, ktoré následne bude preskúmateľne´ sudom.

5. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca, pričom v úvode skonštatoval, že nesúhlasí s odmietnutím správnej žaloby a následne ani s nepriznaním trov právneho zastúpenia, ani so samotným odôvodnením, pretože ho považoval za nezákonné a vecne nesprávne s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ a j/ SSP.

8. Uviedol, že právny názor krajského súdu je nesprávny, pretože krajský súd považuje napadnuté záväzné stanovisko žalovaného len za stanovisko, ktoré má len predbežný charakter a ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. V tomto smere poukázal na nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 21/2008, v ktorom bolo konštatované, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený, ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti. V tejto súvislosti žalobca ďalej poukázal, že krajský súd bol povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo medzinárodná zmluva.

10. Vo vzťahu k napadnutému záväznému stanovisku žalovaného uviedol, že to bolo výsledkom postupu žalovaného, ktorý žalobca považuje za zneužitie práva. Zdôraznil, že napadnutého záväzné stanovisko žalovaného neobsahuje riadne odôvodnenie, čím sa stáva nepreskúmateľným, preto ide o opatrenie, ktoré je nelegitímne, t. j. prijaté bez akejkoľvek opory v právnych predpisoch. Zároveň toto opatrenie má preukázateľne za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka administratívneho konania a je správnym aktom, ktorým sú alebo môžu byť práva a právom chránené záujmy žalobcu ako fyzickej osoby priamo dotknuté, preto nemôže byť vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Uvedené odvodil od nasledovného: na základe žiadosti žalobcu prvostupňový orgán stanovisko o zámere úpravy nehnuteľnosti v rozsahu prestavby rodinného domu a riešenia oporného múru so vstupmi do dvoch do terénu zapustených garáží podľa žalobcom predloženej projektovej dokumentácie pre zlúčené územné a stavebné povolenie „Dvojgeneračný rodinný dom“, predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v pamiatkovej zóne, pričom prvostupňový orgán posúdil

Následne žalobca voči uvedenému podal odvolanie zo dňa 31. 03. 2022, proti ktorému nebolo rozhodnuté ku dňu podania správnej žaloby, ani ku dňu podania kasačnej sťažnosti, preto rozhodnutie žalovaného zo dňa 01. 03. 2022 nenadobudlo právoplatnosť. 11. Žalovaný vydal dňa 22. 03. 2022 správnou žalobou napadnuté záväzné stanovisko, ktorým zmenil záväzné stanovisko prvostupňového orgánu zo dňa 30. 12. 2019 tak, že nesúhlasil so zámerom úpravy nehnuteľností v pamiatkovom území, z toho dôvodu žalobca upozornil, že zo strany žalovaného bol porušený princíp právnej istoty a žalobca sa dostal do situácie, keď po splnení všetkých zákonných povinností sa nemôže dovolať svojich práv a právom chránených záujmov a postupu orgánu verejnej správy, ktorý by bol v súlade s pamiatkovým zákonom, stavebným zákonom a správnym poriadkom.

12. Opätovne poukázal, že ku dňu podania kasačnej sťažnosti nebolo rozhodnuté Ministerstvom kultúry SR ako odvolacím správnym orgánom o odvolaní žalobcu zo dňa 31. 03. 2022 proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 01. 03. 2022, Číslo: PUSR-2022/19610-11/ 18047/19/ZAJ, ktorým v zmysle § 46 správneho poriadku mimo odvolacieho konania zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 10. 06. 2019, Číslo: KPUBA-2019/4451-6/48546/ BAL, a teda rozhodnutie žalovaného zo dňa 01. 03. 2022 stále nenadobudlo právoplatnosť.

Rovnako navrhol s poukazom na § 22 ods. 1 SSP, aby senát najvyššieho správneho súdu, ktorému bude vec pridelená, aby s ohľadom na rozdielnu a nejednotnú judikatúru najvyššieho správneho súdu (predtým najvyššieho súdu) vo veci možnosti súdneho prieskumu opatrení orgánov verejnej správy vec postúpil uznesením na rozhodnutie veľkému senátu najvyššieho správneho súdu. 14. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril dňa 15. 08. 2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedol, že má za to, že krajský súd postupoval procesné správne, keď správnu žalobu odmietol bez toho, aby nariadil pojednávanie vo veci samej. Čo sa týka predmetu súdneho prieskumu, poukázal, že žalobca nijakým spôsobom neuviedol konkrétny spôsob, ako mu záväzné stanovisko žalovaného zasahuje do jeho práv a právom chránených záujmov, pričom podľa žalovaného žalobcova argumentácia je veľmi všeobecná.

16. Vo vzťahu k predloženiu veci na rozhodnutie veľkému senátu najvyššieho správneho súdu poukázal, že nie je zrejmé, o akú judikatúru sa má konkrétne jednať, pretože žalobca nielenže nepoukázal na žiadnu konkrétnu judikatúru, ktorá by umožňovala súdny prieskum záväzných stanovísk, nepoukázal ani na „obyčajné“ rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré nie sú judikátmi. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 11. 07. 2019, sp. zn. 8Sžk/4/2018, v ktorom bolo uvedené, že záväzné stanovisko dotknutého orgánu vydané podľa ustanovenia § 140b stavebného zákona nepodlieha súdnemu prieskumu, keďže ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu (tiež aj uznesenie zo dňa 08. 11. 2017, sp. zn. 10Sžk/6/2016 a zo dňa 29. 01. 2020, sp. zn. 5Sžk/5/ 2019). 17. Čo sa týka priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti, uviedol, že žalobca opäť nepoukázal na žiadnu konkrétnu hrozbu závažnej ujmy, ktorá by mu mala hroziť.

09_ 2023. Zároveň zaslal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol rovnaké argumenty, aké uviedol v kasačnej sťažnosti. 20. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 28.

29. Na prvom mieste najvyšší správny súd uvádza, že je potrebné zistiť, tak ako to urobil aj krajský súd v napadnutom uznesení, či žalobcom označený predmet súdneho prieskumu je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, a to s poukazom na § 2 ods. 1 a ods. 2, § 6 a § 7 SSP. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (konkrétne v § 7 SSP, pozn. súdu).

31. Po oboznámení sa so súdnym spisom krajského súdu, najvyšší správny súd zistil nasledovné skutočnosti. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia záväzného stanoviska žalovaného zo dňa 22. 03. 2022, ktoré bolo vydané v súvislosti s preskúmaním záväzného stanoviska KPÚ Bratislava zo dňa 30. 12. 2019, Číslo: KPUBA-2019/27281-2/ 105123/BAL (prvostupňový orgán), ktorým vyslovil prvostupňový orgán súhlas s projektovou dokumentáciou „Dvojgeneračný rodinný dom“, P. Č.. XX, Q., na parcele č. XXXX/X,X,X,

Záväzné stanovisko žalovaného obsahovalo odôvodnenie, ktorým vysvetlilo, na základe akých právnych skutočností dospelo k zmene záväzného stanoviska prvostupňového orgánu. Žalovaný to dôvodil zmenou rozhodnutia v rozsahu podmienok pre prípravu projektovej dokumentácie, na základe ktorej došlo k výraznej zmene podmienok pre prípravu zámeru, z toho dôvodu záväzné stanovisko a predložená projektová dokumentácia bola v značnom rozpore s právoplatným rozhodnutím (t. j. rozhodnutím žalovaného zo dňa 01. 03. 2022, Číslo: PUSR-2022/19610-11/18047/19/ZAJ vydané mimo odvolacieho konania na základe podnetu od účastníkom stavebného konania, pričom žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal, a o ktorom má rozhodnúť Ministerstvo kultúry SR ako príslušný orgán, pozn. súdu).

33. V tejto súvislosti najvyšší správny súd poukazuje na rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu č. 6/2019 ako R 70/2019 (sp. zn. 8Sžk/4/2018), na ktoré poukázal aj právny zástupca žalovaného, ale z ktorého vychádzal aj krajský súd. V uvedenom judikáte bolo skonštatované, že: „Záväzné stanovisko dotknutého orgánu nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej, vydané v územnom, príp. stavebnom konaní, bude následne možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.“. Pričom je potrebné doplniť, že napadnuté záväzné stanovisko je opatrením podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, ktoré je podkladom pre vydanie územného rozhodnutia v územnom konaní alebo umiestnenia stavby, pre ktoré je potrebné stavebné

35. Ako bolo vyššie načrtnuté, získanie kladného záväzného stanoviska je iba jednou z viacerých zákonných požiadaviek, ktoré musí žalobca ako účastník konania pre uskutočnenie svojho cieľa (zámer - nadstavba existujúceho objektu) uskutočniť.

36. Okrem iného žalobca sa v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP zamietol vzhľadom k tomu, že v danej veci sa nezaoberal meritórnymi námietkami, ale procesnou stránkou veci. 37. Žalobca tiež v závere kasačnej sťažnosti navrhol, aby senát najvyššieho správneho súdu z dôvodu uvedeného v § 22 ods. 1 SSP, postúpil túto vec na rozhodnutie veľkému senátu najvyššieho správneho súdu z dôvodu rozdielnej a nejednotnej judikatúry najvyššieho správneho súdu (a predtým najvyššieho súdu). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nijako bližšie nešpecifikoval konkrétnu rozdielnu a nejednotnú judikatúru v tomto smere a zároveň si najvyšší správny súd nie je vedomý existencie takejto judikatúry, uvedený návrh žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalobcu proti napadnutému uzneseniu krajského súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.