6Svk/38/2023

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo 6. marca 2023, č. k. 30S/114/ 2021-253 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SPP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 10. mája 2021, číslo OU-ZA-OOP3-2021/011938-002, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie zo 16. decembra 2020, číslo OU-MT-OSZP-2020/014968-024.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 24 ods. 1 písm. i/, § 29 ods. písm. b/, ods. 2,6,9,11,12,13, § 63, § 64 zákona č. 24/2006 Z. z., § 46, § 47 ods. 1-3 Správneho poriadku a v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

Správne orgány jednoznačne podrobne hodnotili zmenu navrhovanej činnosti porovnaním pôvodne navrhovanej činnosti s predkladanou zmenou navrhovanej činnosti a jej dopadmi na jednotlivé zložky životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva. Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán uviedol ako rozhodol o jednotlivých námietkach a pripomienkach účastníkov konania, t.j. aj žalobcu, obdobne aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pripomienky žalobcu v odvolaní uviedol a aj úvahy, ako sa s nimi vysporiadal. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z., keď účel konzultácie spočíva vo vzájomnom oboznámení sa so stanoviskami a podkladmi rozhodnutia medzi subjektmi procesu posudzovania, vrátane verejnosti. Žalobcovi bolo umožnené nazrieť do administratívneho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie, a vyjadriť sa ku všetkým

II.

7. Uvádzal, že ekologickým spolkom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právny nárok, aby ich pripomienkam podávaným v procese EIA bolo vyhovené, avšak majú právny nárok na to, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej rovine vzhľadom k cieľu procesov EIA v zmysle § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobcom uplatnené pripomienky, ako aj odvolacie námietky boli relevantné a správny orgán bol povinný sa s nimi vecne vysporiadať a náležite odôvodniť, z akého dôvodu niektoré pripomienky neboli akceptované.

V tomto smere uvádzal, že ich účel slúži na zabezpečenie odbornej diskusie a ak si verejnosť konzultáciu uplatní, správny orgán má úradnú povinnosť konzultáciu zvolať. Nesúhlasil, že zaslaním odborného vyjadrenia alebo vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia sa naplnila podstata konzultácie, nakoľko je to osobitný inštitút s osobitnými náležitosťami, pričom písomné konzultácie sa vykonávajú výlučne vo výnimočných prípadoch (napríklad počas mimoriadnej situácie). 9. Ďalej zdôraznil, že správny orgán je povinný zverejniť všetky informácie dôležité pre vydanie akéhokoľvek rozhodnutia podľa zákona č. 24/2006 Z. z., teda okrem samotného zámeru s prílohami aj vyjadrenia dotknutých orgánov, vyjadrenia verejnosti a doplňujúce informácie, pretože iba takýmto spôsobom sa môže reálne skonzumovať právo na informácie zo strany najširšej verejnosti. Pokiaľ takto správny orgán nekonal, obmedzil verejnosti, ktorá nie je účastníkom konania znalosti o predmetnom zámere do takej miery, že jej zmaril možnosť podať odvolanie podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. z dôvodu, že nemala dostatočné informácie o tom, na základe akých podkladov správny orgán rozhodol.

determinované úvahou správneho orgánu o tom, aké vplyvy sa predpokladajú, a to z vecných hľadísk určených prílohou č. 10. Podľa žalobcu ani jedna pripomienka nie je vyhodnotená, uplatnenie kritérií podľa prílohy č. 10 nie je v rozhodnutiach správnych orgánov viazané na jednotlivé osobitné právne predpisy upravujúce prahové hodnoty pre jednotlivé časti životného prostredia. Všetky pripomienky ako aj odvolacie námietky boli dostatočne konkrétne, aby bolo zrejmé, k ochrane ktorej časti životného prostredia smerovali.

12. Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu. 13. V závere s ohľadom na tvrdenú absenciu eurokonformného výkladu a aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. zo strany správnych orgánov, ako aj súdov, požiadal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, aby sa podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkou i. či samotná podobnosť jednotlivých podaní a žalôb žalobcu sú zneužívaním práva, ktoré priznáva Smernica EIA verejnosti ii. či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu ku konzultáciám, sú v súlade so Smernicou EIA iii. či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k nutnosti zverejňovania informácií pre verejnosť, sú v súlade so Smernicou EIA iv. či nedostatočne eurokonformný výklad jednotlivých inštitútov je v súlade s právom Európskej únie v. či domáhanie sa priamej účinnosti Smernice EIA v konaniach o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ak výklad práva orgánmi verejnej moci nie je eurokonformný, je v súlade s právom Európskej únie. 14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril. 16. Ďalší účastník konania 1/ - ŽP EKO QELET a.s. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 24. júla 2023 poukazujúc na vecnú správnosť rozsudku krajského súdu, všeobecnosť námietok žalobcom uplatnených v kasačnej sťažnosti; dodal, že žalobca tým, že nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, neprejavil aktívny postoj a skutočný záujem na výsledku konania, na naplnení toho, čo deklaruje. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 17. Ďalší účastník konania 2/ - Mesto Martin sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.1,2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej

záujmoch. 26. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 10. mája 2021, číslo OU-ZA-OOP3-2021/011938-002, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie zo 16. decembra 2020, číslo OU-MT-OSZP-2020/014968-024.

27. Zákon č. 24/2006 Z. z. upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov (§ 1). 28. Účelom zákona je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení

30. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

32. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z., výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. 33. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z., rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.

35. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

37. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

39. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

41. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že: - navrhovateľ (ďalší účastník konania 1/) v príslušnej lokalite už v minulosti prevádzkoval zariadenie na zber kovových odpadov a starých vozidiel, - podaním z 22. septembra 2020 navrhovateľ požiadal prvostupňový správny orgán o vykonanie zisťovacieho konania a oznámil zmenu navrhovanej činnosti [zmena navrhovanej činnosti spočívala v rozšírení existujúceho zariadenia na zber odpadov a starých vozidiel, konkrétne v rozšírení plochy zariadenia (z 5. 197m2 na 8.678m2), portfólia zberaných a vykupovaných odpadov a k činnostiam prevádzky mal pribudnúť aj zber elektro- odpadov a úprava ostatných kovových odpadov, - prvostupňový správny orgán v súlade s § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. informoval verejnosť o tom, že navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu; zároveň príslušné informácie zverejnil v informačnom systéme EIA/SEA na stránke www.enviroportal.sk, upovedomil verejnosť o doručení písomného stanoviska k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do 10 pracovných dní od jeho zverejnenia na príslušnú adresu podľa § 29 ods. 9

úseku odpadového hospodárstva, preukázať dôslednú ochranu poľnohospodárskej pôdy, overiť bonitu zaberaných poľnohospodárskych pôd, overiť, či príslušný zámer nie je situovaný na ornej pôde najvyššej kvality príslušného katastrálneho územia; žiadal tiež obnoviť prirodzenú biodiverzitu dotknutého územia, navrhnúť opatrenia zlepšujúce kvalitu ovzdušia a znižujúce koncentráciu pevných častíc, používať materiály zo zhodnocovaných odpadov, parkovacie miesta riešiť formou podzemných garáží a povrch územia upraviť ako lokálny parčík, využitie striech parkovacích domov, ako zatrávnených ihrísk, či outdoor-ových cvičísk, na všetkých parkovacích plochách na teréne realizovať výsadbu vzrastlých drevín s veľkou korunou v počte 1 ks dreviny na každé 4 povrchové státia, realizovať tzv. dažďové záhrady, prispôsobiť zámer okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite, na horizontálne plochy, najmä strechy aplikovať zelené strešné krytiny, na vertikálne plochy aplikovať zelené steny, na povrchy cestných komunikácií použiť vodo-priepustné asfalty a betóny z prímesou recyklovaných

i. Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Martine z 2. októbra 2020 ii. Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku vodného hospodárstva z 12. októbra 2020 iii. Okresného úradu Martin, pozemkový a lesný odbor zo 7. októbra 2020

2020 vii. Okresného úradu Martin, obor starostlivosti o životné prostredie na úseku odpadového hospodárstva z 27. októbra 2020 a z 30. novembra 2020 - prvostupňový správny orgán listom z 30. novembra 2020 v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval účastníkov konania o vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia vrátane možnosti nahliadnutia do príslušného spisu [predmetná výzva bola doručená žalobcovi dňa 30. novembra 2020], - žalobca dňa 1. decembra 2020 požiadal o elektronické doručenie zabezpečených podkladov, v podstate požiadal o vyhotovenie kópie spisu a súčasne požiadal o vykonanie konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z., - prvostupňový správny orgán žalobcovi zaslal ním žiadané podklady, - žalobca v podaní z 11. decembra 2020 požiadal, aby stanoviská dotknutých orgánov boli rešpektované, najmä v časti uložených opatrení a hlavného vyhodnotenia vplyvov, - následne rozhodnutím zo 16. decembra 2020 prvostupňový správny orgán rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Rozšírenie činnosti zariadenia na zber a výkup odpadov - Martin“ sa

42. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

44. V rámci tu prebiehajúceho zisťovacieho konania v súvislosti so zmenou navrhovanej činnosti spočívajúcej v rozšírení činnosti zariadenia na výkup a zber odpadov si prvostupňový správny orgán primárne zabezpečil súhlasné stanovisko Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku odpadového hospodárstva z 27. októbra 2020 a z 30. novembra 2020 vyjadrujúc súhlas s tým, aby sa predložené oznámenie navrhovateľa o zmene navrhovanej činnosti neposudzovalo podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v stanovisku zo 6. októbra 2020 a z 19. novembra 2020 nežiadalo, aby sa predložené oznámenie navrhovateľa o zmene navrhovanej činnosti posudzovalo podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku vodného hospodárstva v stanovisku z 12. októbra 2020 rovnako nežiadalo, aby sa príslušná zmena posudzovala podľa zákona č. 24/2006 Z. z. s tým, že vyžadoval dodržanie podmienok spočívajúcich v zabezpečení, aby plochy určené pre ostatný odpad neboli využívané na zhromažďovanie nebezpečného odpadu, manipulačné plochy, na ktorých

vody. Navrhovaná činnosť tiež neovplyvní znečistenie ovzdušia nad prípustnú mieru, keď prevádzka sa nachádza v priemyselnom areáli mesta mimo obytnú zónu. Rovnako nebude mať priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie a nedôjde k ohrozeniu zdravia a zdravých životných podmienok obyvateľstva mesta Martin a širšieho okolia, pretože navrhovaná činnosť sa bude vykonávať mimo obytnú zónu v priemyselnom a skladovacom areáli v blízkosti cesty I/65 a železničnej trate. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v stanovisku z 12. októbra 2020 tiež nežiadalo predmetnú zmenu navrhovanej činnosti posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. s tým, že za účelom zabezpečenia ochrany kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov prírodných minerálnych zdrojov požadovalo vziať zreteľ na fakt, že navrhovaná činnosť, respektíve jej zmena (rozšírenie) sa navrhuje v ochrannom pásme II. stupňa prírodných minerálnych zdrojov, a teda sa dotýka ochrany záujmov podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Rovnako požadovalo rešpektovať zakázané činnosti podľa prílohy č. 5 písm. B podľa vyhlášky

45. K žalobcom uplatnenej námietke, že jeho pripomienky ako aj odvolacie námietky boli relevantné a správny orgán bol povinný sa s nimi vecne vysporiadať a náležite odôvodniť, z akého dôvodu niektoré pripomienky neboli akceptované, najvyšší správny súd uvádza, že žalobcom do správneho konania predložené pripomienky v značnom rozsahu nekorešpondovali s tu prejednávanou vecou a neodzrkadľovali osobitosti navrhovanej činnosti spočívajúcej v rozšírení už jestvujúceho zariadenia. Prvostupňový správny orgán sa však i napriek tomu riadne a presvedčivo vysporiadal s každou žalobcom uplatnenou námietkou a pripomienkou primárne zdôrazňujúc ich buď všeobecný charakter, alebo vecný nesúvis s navrhovanou činnosťou. K namietanému nezohľadneniu prílohy č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. upravujúcou kritériá pre zisťovacie konanie najvyšší správny súd uvádza, že z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia a tiež správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že príslušné správne orgány vychádzajúce z odborných stanovísk príslušných dotknutých orgánov sa riadne zaoberali relevantnými kritériami plynúcimi z

46. K odkazu žalobcu na § 11 a § 12 zákona č. 17/1992 Zb. najvyšší správny súd uvádza, že sa jedná o všeobecné východiská („Územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.“; § 11 zákona č. 17/1992 Zb., a „Prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia určujú medzné hodnoty ustanovené osobitnými predpismi; tieto hodnoty sa určia v súlade s dosiahnutým stavom poznania tak, aby sa neohrozovalo zdravie ľudí a aby sa neohrozovali ďalšie živé organizmy a ostatné zložky životného prostredia.“; § 12 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb.), ktoré rovnako ako § 17 a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. vo svojej samotnej podstate v sebe zahŕňajú princíp únosnej záťaže, princíp uvážlivého hospodárenia s prírodnými zdrojmi, princíp prevencie, princíp obozretnosti, princíp minimalizácie zásahov do životného prostredia, princíp priamej zodpovednosti, princíp sanácie a obnovy. Tieto východiská je však nevyhnutné chápať v kontexte na konkrétnu realizovanú činnosť a jej možné dopady na stav životného prostredia.

47. K žalobcom namietanému nevykonaniu konzultácii podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. najvyšší správny súd uvádza, že z obsahu § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. nevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne ústnou formou. Navyše z § 64 menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania.

konkrétne vo vzťahu k danej prejednávanej veci viažucej sa na konkrétnu navrhovanú činnosť neuviedol, čo by malo byť predmetom konzultácií. Pokiaľ potom správny orgán vo veci nenariadil ústne pojednávanie, nemožno mu pričítať procesné pochybenie navyše takého rozsahu majúceho zásadný vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Zároveň prvostupňový správny orgán žalobcovi zaslal všetky stanoviská dotknutých orgánov, ktorú skutočnosť potvrdil samotný žalobca v liste z 11. decembra 2020. V tomto smere najvyšší správny súd odkazuje na závery iných senátov najvyššieho správneho súdu, ktoré vo vzťahu k námietke nevykonania konzultácií prijali rovnaký názor (napríklad rozsudok sp. zn. 4Svk/17/2021, prípadne sp. zn. 5Svk/40/2022). 48. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán je povinný zverejniť všetky informácie dôležité pre vydanie akéhokoľvek rozhodnutia podľa zákona č. 24/2006 Z. z., teda okrem samotného zámeru s prílohami aj vyjadrenia dotknutých orgánov, vyjadrenia verejnosti a doplňujúce informácie, pretože iba takýmto spôsobom sa môže reálne skonzumovať právo na informácie zo strany najširšej verejnosti.

rozhodol, najvyšší správny súd uvádza, že žalobca v správnom konaní majúci postavenie dotknutej verejnosti podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. sa predmetného konania zúčastnil, správne orgány s ním riadne konali a boli mu zabezpečené všetky s tým súvisiace procesné práva, primárne bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia, mal možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu, mal možnosť podať odvolanie voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, čo napokon aj využil.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

(I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61). Vo svetle takto prezentovaných záverov možno potvrdiť, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v okolnostiach veci dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia (ktoré nie vždy korešpondovali s tu prejednávanou vecou), na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil.

Prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní prihliadal na stanoviská jednotlivých dotknutých orgánov a pri ustaľovaní svojich záverov primerane aplikoval aj kritériá pre zisťovacie konanie obsiahnuté v prílohe č. 10, ktorý postup zodpovedal dikcii § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní.

z. 50. Pokiaľ žalobca namietal, že krajský súd nereagoval na potrebu eurokonformného výkladu práva, ale postupoval formalisticky, v žiadnej časti nie je badať presah práva Európskej únie, ako aj špecifickosť konaní s prvkom ochrany životného prostredia, absentuje poukázanie na jednotlivé ustanovenia Smernice EIA, ako aj jednotlivé ustanovenia Aarhuského dohovoru, najvyšší správny súd uvádza, že v slovenskom právnom systéme bola príslušná smernica ako aj jednotlivé ustanovenia Aarhuského dohovoru transponované do zákona č. 24/2006 Z. z. (a pre úplnosť tiež do zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení neskorších predpisov), a teda vnútroštátne právne predpisy aplikované vo veci žalobcu predstavujú vo svojej podstate výkon práva Európskej

Vzhľadom na postavenie najvyššieho správneho súdu ako vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, mu z článku 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, ktorej zodpovedanie by bolo nevyhnutné pre jeho rozhodnutie vo veci; nie je pritom viazaný návrhmi účastníkov konania.

Rovnako poukaz žalobcu na nedostatočný eurokonformný výklad jednotlivých inštitútov ako aj priamu účinnosť smernice EIA súd vyhodnotil ako neopodstatnený a navyše žalobcom bližšie neodôvodnený. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie v režime článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Podanie vyjadrenia/stanoviska ku kasačnej sťažnosti bolo koncipované ako právo, nie povinnosť, čomu zodpovedalo poučenie, podľa ktorého krajský súd bude inak konať aj bez takéhoto vyjadrenia / stanoviska (č. l. 310 súdneho spisu). 54.

V Bratislave dňa 30. apríla 2024