6Svk/39/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:5019200577.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30S/116/2019
- IČS
- 5019200577
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobkyne: F. R., M. F. Q. XXXX/X, XXX XX Y., zastúpená: JUDr. Gabriela Kľačanová, advokátka, so sídlom: A. Kmeťa 28, Martin, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, so sídlom: Uhoľná 571/1, Žilina (pôvodne bol žalovaný: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky), za účasti ďalších účastníkov konania: v rade 1/ U. A., F. T. M. XXXXX/XE, Y., v rade 2/ Y. A., F. T. M. XXXXX/XE, Y., v rade 3/ N. N., F. Š. XXXX/XX, F., v rade 4/ K.. U. Z., F. M. XXXX/XX, F., v rade 5/ Y.. A. T., F.: G. L.. L. XXXXX/X, Y., v rade 6/ Y. T., F.: G. L.. L. XXXXX/X, Y., v rade 7/ U. J., C. XXXX/XX, F., v rade 8/ K.. V. N., F. I.. T. XXXX/XX, Y., v rade 9/ U. Y., F. G. L.. L. XXXXX/X, Y., v rade 10/ Y. U., F. XXX XX L. T. XXX, v rade 11/ V. I., F. Š. XX/X, Y., v rade 12/ T. Y., F. G. L.. L. XXXXX/X, Y., v rade 13/ Y. Y., F. G. L.. L. XXXXX/XX, Y., v rade 14/ Y.. J. R., F. G. L.. L. XXXXX/XX, Y., v rade 15/ Y.. R. J., F. G. L.. L. XXXXX/X, Y., v rade 16/ C. A., F. L. L.. Č.. XXXXX, Y., v rade 17/ Y.. E. Q., F. W. XXXX/X, U., v rade 18/ K.. H. Z., F. T.V. XXXX/X, Y., v rade 19/ K.. H. V., F. J. E.. V. XXXX/X, U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2019/025313-1/Pál zo dňa 19.06.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/ 116/2019 z 24. novembra 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/116/2019 z 24. novembra 2021 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Mesto Martin (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) vydalo rozhodnutie č. j. SÚ-30366/10983/2019 z 26.02.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) - stavebné povolenie na novostavbu rodinného domu. Okrem iného, v reakcii na námietku žalobkyne ako účastníčky konania, ktorá tvrdila, že správne konanie nie je vedené objektívne a nestranne s poukazom na to, že účastníčkou konania je pani Y.. J. R., ktorá pracuje na stavebnom úrade, a správne konanie by mal viesť nadriadený správny orgán alebo iný orgán tak, aby neexistovala pochybnosť o zaujatosti, prvostupňový orgán uviedol, že zo správneho konania môže byť vylúčený iba zamestnanec a nie celý správny orgán, že postúpením veci by došlo k porušeniu zákona určujúceho miestnu príslušnosť, a že nestrannosť rozhodovania je zaručená preskúmaním dôvodov, ktoré vedú k podaniu námietky zaujatosti a vydaním rozhodnutia o námietke zaujatosti, ako aj možnosťou využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov voči rozhodnutiu vo veci samej. 2. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej „okresný úrad“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/025313-1/Pál z 19.06.2019 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie. Okrem odpovede na ostatné odvolacie námietky uviedol, že na to, aby mohol viesť správne konanie podľa návrhu žalobkyne (teda v prvom stupni), by museli byť splnené zákonné podmienky. Uviedol, že v tejto veci nemohol rozhodovať vo veci sám ani v zmysle § 50 Správneho poriadku. Neboli ani splnené podmienky pre určenie iného stavebného úradu. Tiež vysvetlil, že stavebný úrad nerozhodoval o žiadosti Y.. J. R. (ďalšia účastníčka konania v 14 rade), ktorá je len spoluvlastníčkou susedného pozemku so spoluvlastníckym podielom 1/24, a ktorá si v konaní neuplatnila ani žiadne námietky a ani nepodala riadny opravný prostriedok proti vydanému rozhodnutiu. Vzťah medzi Stavebníkmi a zamestnancom Stavebného úradu K.. A. V., ktorá konanie viedla a vydala aj rozhodnutie v merite veci, nebol zo strany žalobkyne ako odvolateľky namietaný.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobkyňa napadla preskúmavané rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie správnou žalobou. Okrem iných žalobných bodov uviedla, že: „Okrem toho, účastníčkou stavebného konania je p. Y.. J. R., ktorá pracuje na správnom orgáne prvého stupňa ako referent špeciálneho stavebného úradu Mesta Martin č. dv. 308, pričom konajúcou referentkou v stavebnom konaní na správnom orgáne prvého stupňa bola p.
K.. A. V. č. dv. XXX, čo má za následok, že správne konanie pred správnym orgánom prvého stupňa nebolo vedené objektívne a nestranne, nakoľko správny orgán prvého stupňa prejednával a rozhodoval o veci, na ktorej bola priamo osobne a majetkovo zainteresovaná jeho zamestnankyňa p.
Y.. J. R., o čom svedčí LV č. XXXX kat. územie Y., na ktorom v časti B listu vlastníctva pod poradovým číslom 7 figuruje p. Y.. J. R. ako podielová spoluvlastníčka o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/24. Podľa presvedčenia žalobkyne v prejednávanej veci objektívne existuje pochybnosť o nezaujatosti správneho orgánu prvého stupňa, ktorú žalovaný neodstránil.“
4. Správny súd v Žiline (ďalej „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 30S/116/2019 z 24.11.2021 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil okresnému úradu na ďalšie konanie. 5.
Správny súd sa venoval iba žalobnej námietke, týkajúcej sa procesného postupu pri námietke zaujatosti, uvedenej vyššie v bode 3 tohto rozsudku. 6. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu zistil, že žalovaný sa v správnom konaní dopustil procesnej chyby, keď o žalobkyňou podanej námietke predpojatosti uplatnenej proti zamestnankyni prvostupňového orgánu K.. A. V. v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia len všeobecne poukázal na § 117b, § 119 ods. 1, ods. 3 stavebného zákona a § 50 Správneho poriadku s tým, že nie sú ich podmienky splnené a konštatoval, že stavebný úrad nerozhodoval o žiadosti Y.. J. R. a vzťah medzi stavebníkmi a zamestnankyňou stavebného úradu K.. A. V., ktorá konanie viedla a rozhodovala v merite veci, nebol žalobkyňou namietaný. Správny súd zdôraznil, že okresný úrad o podanej námietke nerozhodol v zmysle § 12 ods. 1 Správneho poriadku formou samostatného rozhodnutia, ktorého neexistencia je v danom prípade relevantná, nakoľko práve v odôvodnení tohto rozhodnutia sa mal príslušný správny orgán riadne vysporiadať tak s namietanými dôvodmi možnej predpojatosti K..
A. V. ako aj s otázkou včasnosti uplatnenia námietky zo strany žalobkyne a tiež s prípadnými námietkami vo vzťahu k všetkým zamestnancom stavebného úradu, ak sa námietka zaujatosti žalobkyne vzťahovala aj k nim. 7. Správny súd vyšiel z názoru, že ak námietku predpojatosti účastník konania uplatní, je povinnosťou správneho orgánu v súlade s § 12 ods. 1 Správneho poriadku o tejto námietke rozhodnúť formou rozhodnutia. 8.
Súd pokračoval, že k základným procesným pravidlám v správnom konaní patrí aj zásada nestrannosti správneho orgánu, zaručujúca objektívnosť rozhodovania a rozhodnutia správneho orgánu. Vznik akejkoľvek pochybnosti o nedodržaní tejto zásady môže mať podľa neho za následok vadnosť samotného rozhodnutia vo veci a pochopiteľne môže viesť k zrušeniu alebo k zmene rozhodnutia vydaného v takomto konaní.
Zárukou nestrannosti rozhodovania zamestnanca správneho orgánu podľa vysvetlenia správneho súdu je jeho nepredpojatosť, t. j. jeho schopnosť udržať si potrebný objektívny nadhľad nad posúdením a rozhodnutím konkrétnej veci, pričom odôvodnenú pochybnosť o jeho nepredpojatosti so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, nie je potrebné dokazovať, stačí len jej existencia.
9. Podľa správneho súdu vyplýva z obsahu administratívneho spisu, že napriek tomu, že žalobkyňa námietku zaujatosti zopakovala aj v odvolaní zo dňa 03.04.2019, ktoré podala proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný nepostupoval podľa § 12 ods. 1 Správneho
poriadku. Súd uviedol, že prípadné rozhodovanie zaujatým zamestnancom treba pokladať za nezákonný postup a takú závažnú vadu správneho konania, ktorú nie je možné odstrániť a ktorá ho zaťažuje nezákonnosťou a pri ktorom mohlo dôjsť k porušeniu princípu nezávislého a nestranného orgánu, na rozhodnutie ktorého má nárok aj v zmysle Ústavy Slovenskej republiky „každý“. 10.
Preskúmavané rozhodnutie okresného úradu preto podľa správneho súdu nie je v súlade so zákonom a podľa § 191 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku ho bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Preto sa správny súd už nezaoberal ďalšími námietkami žalobkyne smerujúcimi k samotnému preskúmavanému rozhodnutiu, lebo bude povinnosťou správneho orgánu sa s vytknutou vadou jeho postupu vysporiadať a až potom vysloviť rozhodnutie v danej veci.
11. Správny súd zaviazal okresný úrad tým, že bude postupovať vyššie uvedeným spôsobom v súlade s § 191 ods. 6 SSP, pričom vyzve žalobkyňu, aby špecifikovala konkrétne osoby, vo vzťahu ku ktorým vznáša námietku zaujatosti a následne o nej rozhodne postupom podľa § 9 a nasl. Správneho poriadku. Dodal, že bude povinnosťou správneho orgánu viesť spis riadnym spôsobom.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobkyne
12. Okresný úrad podal kasačnú sťažnosť, tvrdiac nesprávnosť právneho posúdenia veci správnym súdom, a žiadajúc zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. 13. Okresný úrad poukázal na to, že ďalší účastníci konania podali dve žiadosti o stavebné povolenia na samostatné stavby - bungalovy, pričom obe boli po obdobnom priebehu konania na základe rovnakých námietok žalobkyne napadnuté aj správnymi žalobami, pričom v jednom konaní bola žaloba zamietnutá, a v teraz súdenej veci správny súd zrušil rozhodnutie. Citoval z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/74/2019 z 09.09.2020 (proti ktorému ani nebola podaná kasačná sťažnosť), ktorý uviedol, že pôsobenie pani R. ako referentky špeciálneho stavebného úradu Mesta Martin nie je spôsobilé založiť záver o jej zaujatosti ani zaujatosti pani V. ako konajúcej referentky. Pri pani R. súd považoval za podstatné, že nerozhoduje o ňou uplatnených právach, a jej status účastníka konania jej svedčí len z titulu spoluvlastníckeho podielu na susediacej parcele. Preto nevidel taký vzťah pani R., ktorý by odôvodnene zakladal pochybnosti o jej nepredpojatosti v zmysle § 9 ods. 1 správneho poriadku. To isté platí podľa správneho súdu aj vo vzťahu k pani V.. 14. Okresný úrad namietal, že rozsudky v dvoch súdnych konaniach o tých istých žalobných námietkach založil správny súd na zásadne odlišných právnych názoroch. 15. Ďalej nesúhlasil s právnym posúdením správneho súdu v napadnutom rozsudku. Namietal, že pani R. ako účastníčka konania si neuplatnila žiadne námietky ani nepodala opravný prostriedok proti rozhodnutiu, a teda zamestnanec Mesta Martin nerozhodoval o námietkach podaných iným zamestnancom Mesta Martin, čo by mohlo vzbudzovať pochybnosť o nestrannosti rozhodovania. 16. Okresný úrad tvrdil, že sa v konaní nerozhodovalo o právach a právom chránených záujmoch uplatnených pani R., a teda neexistujú pochybnosti o nepredpojatosti či už k nej alebo pani V., a opäť poukázal na právne posúdenie správneho súdu v onej druhej veci. 17. Ďalej namietal proti tomu, že správny súd v rozsudku vydal pokyn, aby okresný úrad vyzýval žalobkyňu k špecifikácii konkrétnych osôb, ku ktorým vznáša námietku zaujatosti. Na základe takejto námietky je možné vylúčiť len konkrétneho zamestnanca správneho orgánu, ktorý vo veci koná, teda v tomto prípade ide o pani V.. Mal za to, že žalobkyňa nemôže namietať iných zamestnancov, ktorí vo veci nekonajú. Uvedeným spôsobom by potom mohlo dôjsť k namietaniu zaujatosti celého správneho orgánu, čo zo zákona nie je možné. 18. Taktiež nesúhlasil s pokynom, aby o námietke proti zamestnankyni prvostupňového orgánu rozhodol on ako odvolací orgán. O tom, či bude zamestnanec vylúčený, rozhoduje podľa § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 Správneho poriadku ten správny orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené. Preto môže o námietke rozhodnúť len Mesto Martin, keď pani V. nie je zamestnankyňou okresného úradu. 19. Žalobkyňa navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Vo vyjadrení okrem iného uviedla, že pani V. má kanceláriu priamo oproti kancelárii pani R., pričom pani R. je spoluvlastníčkou aj ďalších nehnuteľností, a má priamy majetkový záujem na prejednávanej veci. Poukázala na § 9 ods. 1 Správneho poriadku, pričom dala dôraz na slová „možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti“.
20. Tvrdila, že hoci námietku zaujatosti vzniesla pred oboma orgánmi, neskúmali ju dostatočne, nezaujato a nestranne. Ak dôvody zaujatosti neexistovali, mali námietku zamietnuť vo forme rozhodnutia. Ak bol dôvod zistený, mali rozhodnutím zamestnanca vylúčiť, k čomu nedošlo. 21. Žalobkyňa je hlboko vnútorne presvedčená o tom, že v prejednávanej právnej veci existuje pochybnosť o nezaujatosti zamestnanca prvostupňového orgánu, ktorý mal byť vylúčený nielen z rozhodovania, ale aj z vykonávania akýchkoľvek jednotlivých procesných úkonov rozhodovacieho procesu. Správne orgány boli podľa nej povinné vydať rozhodnutie, buď o vylúčení zamestnanca správneho orgánu alebo o zamietnutí vznesenej námietku zaujatosti. 22. Žalobkyňa ďalej mala za to, že správny súd sa mal zaoberať aj ďalšími námietkami žalobkyne. 23. Žiadala, aby kasačný súd preskúmaval napadnuté správne rozhodnutia ku dňu ich vydania. Považovala za irelevantné, koľko podala odvolaní v rôznych správnych konaniach, či došlo k dokončeniu stavby, a či sa požiadalo o kolaudačné rozhodnutie.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
24. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 6S. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 6. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
25. V dôsledku zmeny zákona došlo v priebehu konania pred kasačným súdom ku kompetenčnému presunu z okresného úradu na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, s ktorým preto ďalej kasačný súd konal ako so sťažovateľom.
26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho prípadne vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní včasnosti, ako aj splnenia ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol včas zverejnený na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk.
Po zistení dôvodnosti kasačnej sťažnosti kasačný súd týmto rozsudkom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok správneho súdu a vrátil vec na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Žiline v zmysle § 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. 27. Úlohou kasačného súdu bolo na podklade kasačnej sťažnosti posúdiť, či správny súd vec správne právne posúdil. 28. Prvou námietkou sťažovateľ poukazoval na to, že správny súd v dvoch obdobných súdnych konaniach rozhodol rozdielne, keď v konaní sp. zn. 31S/116/2019 z 09.09.2020 došlo k zamietnutiu žaloby, pričom správny súd uviedol, že pôsobenie pani R. ako referentky špeciálneho stavebného úradu mesta Martin nie je ani v spojení s jej spoluvlastníctvom k susediacom pozemku spôsobilé založiť záver o zaujatosti pani R. a ani pani V. ako konajúcej referentky. Kasačný súd konštatuje, že samotný fakt, že správny súd rozhodol v dvoch obdobných kauzách rozdielne, ešte nie dôvodom pre zrušenie jedného z týchto rozsudkov pre nezákonnosť.
29. Sťažovateľ si osvojil toto právne posúdenie iného senátu Krajského súdu v Žiline a ním argumentoval. Z okolností veci kasačný súd vyvodil, že otázkou, ktorú činil sťažovateľ sporným, nie je to, či je správny orgán povinný rozhodnúť o námietke zaujatosti rozhodnutím v zmysle § 12 ods. 1 Správneho poriadku, ale či v okolnostiach veci je objektívna pochybnosť o predpojatosti pani V.F_ ako konajúcej referentky. Tým reagoval na tie úvahy správneho súdu, ktoré potencialitou jej zaujatosti v podstate odôvodnili nutnosť prihliadnuť na absenciu procesného rozhodnutia o nevylúčení zamestnanca.
30. Podľa kasačného súdu v okolnostiach veci samotný fakt, že referentka stavebného úradu rozhodovala vo veci, kde bola jednou z mnohých účastníčok konania iná referentka stavebného úradu, pričom žalobkyňa v námietke, v odvolaní, ba dokonca ani v žalobe nešpecifikovala, aký mohla mať pani R. ako účastníčka konania záujem na rozhodnutí vo veci, a aký bol vzťah pani R. a pani V., teda či sa vymykal bežným kolegiálnym vzťahom, nevyvoláva objektívnu pochybnosť o vylúčení konajúcej referentky pani V.. Okrem toho samotná námietka žalobkyne vznesená v konaní pred prvotupňovým orgánom je skôr formulovaná ako nesúhlas s tým, aby vôbec rozhodovalo Mesto Martin ako stavebný úrad, než ako oznámenie zaujatosti samotnej pani V.. 31.
Tým kasačný súd nespochybňuje, že v zmysle § 12 ods. 1 správneho poriadku je orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené, povinný rozhodnúť o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený. V zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP však dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy je len také porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré je podstatné, a ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. S ohľadom na to, že námietka žalobkyne nebola spôsobilá dosiahnuť vylúčenie konajúcej referentky prvostupňového orgánu, a keď navyše okresný úrad ako odvolací orgán vecne preskúmal odvolacie námietky žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, kasačný súd nevidí reálny dopad uvedeného procesného nedostatku na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Z ustálenej judikatúry kasačného súdu taktiež vyplýva, že nie je účelom správneho súdnictva, aby sa zrušovali rozhodnutia orgánov verejnej správy iba preto, aby došlo k formálnemu zopakovaniu jednotlivých úkonov, bez možnosti týmto dosiahnuť iné rozhodnutie, priaznivejšie pre žalobcu (v ostatnom období
napríklad rozsudok Najvyššieho Správneho súdu sp. zn. 1Stk/16/2022 z 28.03.2024, body 36-39 a tam citovaná judikatúra, mutatis mutandis). 32. Tým kasačný súd neprejudikuje, či sú ostatné žalobné námietky spôsobilé dosiahnuť zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Je úlohou správneho súdu preskúmať ostatné žalobné body, k čomu však v tomto prípade nedošlo, pretože správny súd zrušil rozhodnutie z uvedeného dôvodu.
33. Kasačný súd tiež súhlasí so sťažovateľom, že mu podľa zákona nepatrilo rozhodnúť o námietke zaujatosti, ako ho viazal správny súd, ale v zmysle § 12 ods. 1 správneho poriadku je úlohou príslušného správneho orgánu riadne sa vysporiadať s námietkou predpojatosti, tu išlo o Mesto Martin ako prvostupňový orgán. V tomto zmysle sťažovateľ aj správne poukázal na nesprávnosť právneho posúdenia veci správnym súdom, keď po vrátení veci by nebolo v súlade so zákonom, aby sťažovateľ rozhodoval o námietke zaujatosti proti pani V. ako aj ďalších zamestnancov prvostupňového orgánu.
34. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom preto kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. 35. Pri viazanosti uvedeným právnym názorom bude úlohou Správneho súdu v Banskej Bystrici opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby žalobkyne. 36. O náhrade trov konania o kasačnej sťažnosti rozhodne Správny súd v Banskej Bystrici v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 37. Tento rozsudok prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. októbra 2024