6Svk/40/2022

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 21. apríla 2022, č.k. 14S/95/

Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 56 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) vydal podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodnutie, podľa ktorého sa navrhovaná činnosť „V. C. C. (C. D.), H. Y.“, katastrálne územie H. Y., parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XXX nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

3. Krajský súd mal preukázané, že prvostupňový správny orgán správne postupoval, keď oznámil dotknutým úradom povoľujúcemu orgánu a rezortnému orgánu, že dňom doručenia zámeru navrhovanej činnosti začal podľa § 18 Správneho poriadku správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie a vyzval na doručenie stanovísk v zákonom stanovenej lehote a požiadal dotknutú obec o informovanie verejnosti o tejto veci. Zámer navrhovanej činnosti bol zverejnený na úradnej tabuli Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a na jeho webovej stránke; informoval všetkých známych účastníkov konania, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníci konania a zúčastnené osoby majú možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jej podkladom i spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Do spisu bolo možné nahliadnuť na príslušnom Okresnom úrade Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia s tým, že táto informácia bola tiež zverejnená ako súčasť informácie pre verejnosť. Tiež mal preukázané, že prvostupňový správny orgán si

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., lehota na podanie pripomienok bola určená na 21 dní v súlade so zákonom, pričom zo spisového materiálu jednoznačne vyplývalo, že v uvedenej lehote zo strany žalobcu ako zainteresovanej verejnosti žiadne pripomienky ani stanoviská neboli zaslané.

5. Námietku žalobcu, že neboli sprístupnené verejné doklady, vyhodnotil ako nedôvodnú, keď mal preukázané, že investičný zámer bol zverejnený na webovej stránke Okresného úradu Trnava, ako aj na webovej stránke príslušného ministerstva a navyše pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia so samotným zámerom a majú možnosť sa k tomuto vyjadriť v lehote do 21 dní od doručenia upovedomenia, prípadne môžu nahliadnuť do dokladov priamo na príslušnom okresnom úrade. Tiež dodal, že úlohou správneho orgánu nie je poskytovať zo spisu listiny, ktoré požaduje niektorý z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady.

Správny orgán teda navrhovateľovi príslušného zámeru jednoznačne a jasne určil podmienky, ktoré bol povinný rešpektovať pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Rozhodnutia vyhodnotil ako súladné so zákonom, spĺňajúce náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku, sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.

II.

9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

očakávať. Bez takéhoto postupu nie je možné zistiť nahliadanie súdu na prejednávaný spor, ktorý nedostatok má potom vplyv na rozsudok, ktorý nemá byť prekvapivý. Taktiež pre náležité odôvodnenie je podstatné, aby účastníci vedeli, ako na spor pozerá súd a v prípade, ak sa od svojho predbežného názoru odkloní, je podstatné, aby takýto odklon bol náležite odôvodnený, nakoľko absencia takéhoto odôvodnenia by spôsobovala arbitrárnosť

Namietal odklon krajského súdu od judikatúry a jeho rozdielne rozhodovanie v rovnakých alebo obdobných veciach. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžo/21/2012 (týkajúce sa nutnosti efektívnej a včasnej účasti verejnosti na projektoch ovplyvňujúcich životné prostredie), sp. zn. 3Sži/22/2014 (nemožnosť vylúčenia aplikačnej prednosti Aahurského dohovoru), sp. zn. 3Sžp/48/2009 (nutnosť výkladu práv v súlade s cieľmi Aahurského dohovoru), sp. zn. 5Sžp/41/2009 (čo najširšie účastníctvo verejnosti), rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-416/10, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 107/2019 (legitímnosť snahy o maximalizáciu environmentálnych práv a minimalizáciu zásahov do životného prostredia).

Procesná realizácia vecných a materiálnych práv dotknutej verejnosti je odvodená od skonzumovania jedného z procesných úkonov, a to buď podania odôvodneného stanoviska alebo podania odvolania. 13. Vo vzťahu k lehote upravenej v § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. uviedol, že sa jedná o lehotu poriadkovú, nie prekluzívnu, ktorej nedodržanie by malo za následok predpoklad súhlasu s príslušným zámerom navrhovateľa.

15. V závere s ohľadom na tvrdenú absenciu eurokonformného výkladu a aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. zo strany správnych orgánov ako aj súdov, požiadal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, aby sa podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkou i. či samotná podobnosť jednotlivých podaní a žalôb žalobcu sú zneužívaním práva, ktoré priznáva Smernica verejnosti, ii. či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k podaniu odôvodneného stanoviska, sú v súlade so Smernicou EIA, iii. či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k podaniu odvolania, sú v súlade so Smernicou EIA, iv. či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k inštitútu doplňujúcej informácie, sú v súlade so Smernicou EIA, v. či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu ku konzultáciám, sú v súlade so Smernicou EIA. 16. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril. 18. Ďalší účastník konania - 1/ RENTAZ s.r.o. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 25. augusta 2022 majúc za to, že rozsudok krajského súdu je vecne správny; navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú, prípadne ju ako nedôvodnú zamietol. 19. Ďalší účastník konania - 2/ Obec Biely Kostol sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 10. augusta 2022 poukazujúc na vecnú správnosť rozsudku krajského súdu.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.1,2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej

záujmoch. 28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 02. októbra 2020, číslo OU-TT-OOP3-2020/036278-004, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie z 11. augusta 2020, číslo OU-TT-OSZP3-2020/027587-018.

posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. 29. Zákon č. 24/2006 Z.z. upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov (§ 1). 30. Účelom zákona je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať

verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení.

33. Podľa § 24 ods. 2 veta prvá zákona č. 24/2006 Z.z., dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24)

35. Podľa § 24 ods. 4 veta prvá a tretia zákona č. 24/2006 Z.z., verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

37. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

39. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z., výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. 40. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z.z., rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.

42. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z.z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a/ konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b/ osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c/ upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d/ určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e/ určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f/ konfliktu záujmov podľa § 63a.

informácie zverejnil v informačnom systéme EIA/SEA na stránke www.enviroportal.sk, upovedomil verejnosť o doručení písomného stanoviska k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do 21 dní od jeho zverejnenia na príslušnú adresu, rovnako poučil účastníkov a zúčastnené osoby o možnosti pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, ako aj o možnosti nahliadnutia do spisu; predmetné oznámenie bolo vyvesené dňa 14. júla 2020 a zvesené dňa 07. augusta 2020, - následne v priebehu správneho konania si prvostupňový správny orgán zabezpečil písomné stanoviská, konkrétne stanovisko:

Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku ochrany prírody a krajiny zo 16. júla 2020 iv. Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku vodnej správy z 29. júla 2020 v. Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku odpadového hospodárstva z 22. júla 2020

ix. Krajského pamiatkového úradu Trnava z 28. júla 2020 x. Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z 23. júla 2020, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 11. augusta 2020, číslo OU-TT- OSZP3-2020/027587-018 rozhodol, že navrhovaná činnosť „V. C. C. (C. D.), H. Y.“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a súčasne vo výroku určil podmienky, ktoré bude potrebné v ďalšom procese konania o povolení činnosti rešpektovať, - na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 02. októbra 2020, číslo OU-TT-OOP3-2020/ 036278-004 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 11.

46. Krajský súd dospel k záveru, že stanovisko k príslušnému zámeru bolo zaslané žalobcom až v priebehu odvolacieho konania, pričom v zmysle § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., ak dotknutý orgán alebo dotknutá obec, respektíve ďalšie dotknuté orgány, medzi ktoré patrí aj zainteresovaná verejnosť, nezašlú svoje stanovisko k zámeru, považuje sa stanovisko za súhlasné. Krajský súd potom postup žalovaného považoval za procesne správny, keď žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa nemohol zaoberať stanoviskami a námietkami, ktoré žalobca podal až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty plynúcej z § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. Osvojil si záver žalovaného, že cieľom odvolacieho konania bola len tá skutočnosť, či vznikli pochybnosti o vecnej správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, teda prvostupňového správneho rozhodnutia, a teda nemôže žiadnym spôsobom nahrádzať prvostupňové správne rozhodnutie na základe nových pripomienok uplatnených v odvolacom

správny orgán v súlade s § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. informoval verejnosť o tom, že navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu; zároveň príslušné informácie zverejnil v informačnom systéme EIA/SEA na stránke www.enviroportal.sk, upovedomil verejnosť o doručení písomného stanoviska k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do 21 dní od jeho zverejnenia na príslušnú adresu, rovnako poučil účastníkov a zúčastnené osoby o možnosti pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, ako aj o možnosti nahliadnutia do spisu; predmetné oznámenie bolo vyvesené dňa 14. júla 2020 a zvesené dňa 07. augusta 2020. Najvyšší správny súd zároveň

48. Dotknutá verejnosť (kam možno podľa § 3 písm. s/ v spojení s § 3 písm. t/ zákona č. 24/2006 Z.z. zaradiť žalobcu) má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti tohto zákona nazvanej „POSUDZOVANIE NAVRHOVANÝCH ČINNOSTÍ“ (§ 18 až § 39), kam patrí aj konanie v tu prejednávanej veci, a tiež následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.

2020. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že samotný zákon č. 24/2006 Z.z. aj takúto možnosť legálne pokrýva, keď v § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. explicitne ustanovuje, že verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona, alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny; verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

Z uvedeného je zrejmé, že pre odvolacie konanie podľa Správneho poriadku je typický (úplný) apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (teda nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania), a to nielen jeho výrokovú časť, ale aj jeho odôvodnenie, pričom odvolací orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska zákonnosti a aj správnosti. Posudzuje, či je dané rozhodnutie i vecne správne a účelné. Zisťuje, či prvostupňový správny orgán rešpektoval predpisy hmotného aj procesného práva, pričom preveruje postup vykonaný prvostupňovým správnym orgánom v rámci vydávania rozhodnutia, ako aj postup prvostupňového správneho orgánu po prijatí odvolania.

konania. 50. Za tohto stavu potom argumentačne neobstojí záver krajského súdu obsiahnutý v bode 46 tohto rozsudku. Navyše, pokiaľ samotný zákon č. 24/2006 Z.z. počíta s možnosťou, že dotknutá verejnosť v konaniach uvedených v tretej časti menovaného zákona prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení aj tým, že podá odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona, a to aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania, nemožno dotknutej verejnosti vyčítať, že nepodala odôvodnené písomné stanovisko k zámeru podľa § 23 ods. 4 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z.z. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že dotknutá verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení primárne buď podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru v lehote podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/ 2006 Z.z., pričom zákon s oneskoreným podaním nespája žiadne právne účinky (koncentrácia), alebo podaním odvolania, a to aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania, teda nepodala písomné stanovisko k zámeru podľa § 23 ods. 4 zákona.

rozhodnutia. Najvyšší správny súd zastáva názor, že pokiaľ by sa prijal postulát žalovaného, že verejnosť nemôže v odvolacom konaní uplatňovať svoje námietky k činnosti, ktoré mala možnosť podať v zisťovacom konaní do 21 dní od zverejnenia príslušného zámeru, potom by jednak poprela (úplný) apelačný princíp, ktorý je typický pre odvolacie konanie podľa Správneho poriadku, ktorý sa na predmetné konanie vzťahuje, a jednak aj samotný zákonný rámec umožňujúci dotknutej verejnosti prejaviť záujem na navrhovanej činnosti až podaním odvolania majúceho charakter prvého procesného úkonu realizovaného v rámci zisťovacieho

obec, respektíve ďalšie dotknuté orgány, medzi ktoré patrí aj zainteresovaná verejnosť, nezašlú svoje stanovisko k zámeru, považuje sa stanovisko za súhlasné, nakoľko takáto konštrukcia nevyplýva z príslušného ustanovenia a je navyše v rozpore s gramatickým (jazykovým) výkladom daného ustanovenia ako celku. Z týchto dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil námietku žalobcu obsahovo pokrývajúcu túto problematiku ako opodstatnenú.

Nemožno preto uznať ako dôvodnú námietku žalobcu, že neakceptovaním žiadosti o predbežné právne posúdenie veci by krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odhliadnuc od výroku tohto rozhodnutia, najvyšší správny súd žalobcom namietanú skutočnosť, že krajský súd nechal opomenutú žalobnú námietku týkajúcu sa nevykonania konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. nevyhodnotil za tak závažné pochybenie, ktoré by samo o sebe predstavovalo dôvod na zrušenie rozsudku krajského súdu, zvlášť, ak k tejto otázke sa už v minulosti vyjadril najvyšší správny súd (napríklad rozsudok zo 06. mája 2021, sp. zn. 4Svk/17/2021, prípadne rozsudok z 29. novembra 2022, sp. zn. 5Svk/8/ 2021). 52.

53. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.