6Svk/40/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200283.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14S/95/2020
- IČS
- 2020200283
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14, IČO: 31820174, právne zast.: JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom a konateľom Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska č. 29, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Trnave, Vajanského č. 2, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ RENTAZ s.r.o., so sídlom v Trnave, Kapitulská č. 22, IČO: 51000971, právne zast.: JUDr. Andrejom Haladom, advokátom a konateľom HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Trnave, Kapitulská č. 21, IČO: 36669661, 2/ Obec Biely Kostol, so sídlom Pionierske námestie č. 18, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 02. októbra 2020, číslo OU-TT-OOP3-2020/036278-004, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. apríla 2022, č.k. 14S/95/2020-71, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21. apríla 2022, č.k. 14S/95/2020-71 mení tak, že rozhodnutie žalovaného z 02. októbra 2020, číslo OU-TT-OOP3-2020/036278-004 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 21. apríla 2022, č.k. 14S/95/
2020-71 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 02. októbra 2020, číslo OU-TT-OOP3-2020/036278-004, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie z 11. augusta 2020, číslo OU-TT-OSZP3-2020/027587-018.
Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 56 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) vydal podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodnutie, podľa ktorého sa navrhovaná činnosť „V. C. C. (C. D.), H. Y.“, katastrálne územie H. Y., parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XXX nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.
2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 23 ods. 4, § 24 ods. 4, § 29 ods. 2, § 63, § 64 zákona č. 24/2006 Z.z., § 3 ods. 4,5, § 21, § 23, § 24 ods. 2, § 33 ods. 2 Správneho poriadku a v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
3. Krajský súd mal preukázané, že prvostupňový správny orgán správne postupoval, keď oznámil dotknutým úradom povoľujúcemu orgánu a rezortnému orgánu, že dňom doručenia zámeru navrhovanej činnosti začal podľa § 18 Správneho poriadku správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie a vyzval na doručenie stanovísk v zákonom stanovenej lehote a požiadal dotknutú obec o informovanie verejnosti o tejto veci. Zámer navrhovanej činnosti bol zverejnený na úradnej tabuli Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a na jeho webovej stránke; informoval všetkých známych účastníkov konania, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníci konania a zúčastnené osoby majú možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jej podkladom i spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Do spisu bolo možné nahliadnuť na príslušnom Okresnom úrade Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia s tým, že táto informácia bola tiež zverejnená ako súčasť informácie pre verejnosť. Tiež mal preukázané, že prvostupňový správny orgán si
zabezpečil všetky relevantné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov a následne vydal rozhodnutie. 4. Uviedol, že dňom doručenia príslušného zámeru a po začatí správneho konania prvostupňový správny orgán následne dňa 06. augusta 2020 zaslal dotknutým orgánom výzvu na doručenie stanovísk v zákonom stanovenej lehote a požiadal dotknutú obec o informovanie verejnosti v danej veci. Zámer navrhovanej činnosti bol zverejnený na webovom sídle
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., lehota na podanie pripomienok bola určená na 21 dní v súlade so zákonom, pričom zo spisového materiálu jednoznačne vyplývalo, že v uvedenej lehote zo strany žalobcu ako zainteresovanej verejnosti žiadne pripomienky ani stanoviská neboli zaslané.
Stanovisko k tomuto zámeru bolo zaslané žalobcom až v priebehu odvolacieho konania, kedy žalobca ako zainteresovaná verejnosť v odvolacom konaní doručil prvostupňovému správnemu orgánu uvedené stanovisko. Krajský súd v tomto smere aj s odkazom na § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. uviedol, že ak dotknutý orgán alebo dotknutá obec, respektíve ďalšie dotknuté orgány, medzi ktoré patrí aj zainteresovaná verejnosť, nezašlú svoje stanovisko k zámeru, považuje sa stanovisko za súhlasné. Žalobca podal námietky až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, žalovaný správny orgán sa už nemohol zaoberať jeho stanoviskami a námietkami, pričom úlohou odvolacieho správneho orgánu bolo preskúmať, či vznikli pochybnosti o vecnej správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, teda prvostupňového správneho rozhodnutia, a teda nemôže žiadnym spôsobom nahrádzať prvostupňové správne rozhodnutie na základe nových pripomienok uplatnených v odvolacom konaní.
5. Námietku žalobcu, že neboli sprístupnené verejné doklady, vyhodnotil ako nedôvodnú, keď mal preukázané, že investičný zámer bol zverejnený na webovej stránke Okresného úradu Trnava, ako aj na webovej stránke príslušného ministerstva a navyše pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia so samotným zámerom a majú možnosť sa k tomuto vyjadriť v lehote do 21 dní od doručenia upovedomenia, prípadne môžu nahliadnuť do dokladov priamo na príslušnom okresnom úrade. Tiež dodal, že úlohou správneho orgánu nie je poskytovať zo spisu listiny, ktoré požaduje niektorý z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady.
6. Uzavrel, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný postupovali v zmysle relevantných ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z., z výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, že navrhovaná činnosť, ktorá bola uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., v tejto výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom procese konania je predkladateľ zámeru povinný rešpektovať; výrok napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia obsahuje všetky podstatné náležitosti plynúce z § 29 ods. 3, § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z.
Správny orgán teda navrhovateľovi príslušného zámeru jednoznačne a jasne určil podmienky, ktoré bol povinný rešpektovať pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Rozhodnutia vyhodnotil ako súladné so zákonom, spĺňajúce náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku, sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 8. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Pribratým účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, keďže takémuto účastníkovi možno priznať trovy konania len v prípade, že tomuto účastníkovi vznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil súd, pričom v danom prípade takúto povinnosť pribratým účastníkom neukladal.
II.
9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
11. Konkrétne namietal, že v priebehu konania sa žiadosťou domáhal, aby súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie na predmet sporu. Predbežné právne posúdenie má slúžiť na to, aby účastníkom konania bolo zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno
očakávať. Bez takéhoto postupu nie je možné zistiť nahliadanie súdu na prejednávaný spor, ktorý nedostatok má potom vplyv na rozsudok, ktorý nemá byť prekvapivý. Taktiež pre náležité odôvodnenie je podstatné, aby účastníci vedeli, ako na spor pozerá súd a v prípade, ak sa od svojho predbežného názoru odkloní, je podstatné, aby takýto odklon bol náležite odôvodnený, nakoľko absencia takéhoto odôvodnenia by spôsobovala arbitrárnosť
rozhodovania. Poukázal tiež na to, že krajský súd vo veciach vedených pod sp. zn. 21S/81/ 2018 (po správnosti „20S/81/2018; pozn. súdu) a sp. zn. 14S/29/2020 rozhodol v prospech žalobcu, keď konštatoval nezákonnosť príslušných správnych rozhodnutí.
Namietal odklon krajského súdu od judikatúry a jeho rozdielne rozhodovanie v rovnakých alebo obdobných veciach. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžo/21/2012 (týkajúce sa nutnosti efektívnej a včasnej účasti verejnosti na projektoch ovplyvňujúcich životné prostredie), sp. zn. 3Sži/22/2014 (nemožnosť vylúčenia aplikačnej prednosti Aahurského dohovoru), sp. zn. 3Sžp/48/2009 (nutnosť výkladu práv v súlade s cieľmi Aahurského dohovoru), sp. zn. 5Sžp/41/2009 (čo najširšie účastníctvo verejnosti), rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-416/10, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 107/2019 (legitímnosť snahy o maximalizáciu environmentálnych práv a minimalizáciu zásahov do životného prostredia).
12. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že krajský súd nesprávne aplikoval zákon č. 24/2006 Z.z. vo vzťahu k postaveniu verejnosti, keď nesprávnym gramatickým výkladom spojil povinnosť dotknutého orgánu, ako aj následok nepodania vyjadrenia s právami verejnosti na účasť v konaní. Pochybil, keď verejnosť posudzoval ako dotknutý orgán, pričom neobstojí tvrdenie krajského súdu o tom, že v prípade nevyužitia oprávnenia verejnosťou podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. sa jej stanovisko považuje za súhlasné. Záujem verejnosti je z právneho hľadiska nie predpokladom, ale následkom buď podania odôvodneného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., alebo podaním odvolania podľa § 24 ods. 4 tohto zákona.
Procesná realizácia vecných a materiálnych práv dotknutej verejnosti je odvodená od skonzumovania jedného z procesných úkonov, a to buď podania odôvodneného stanoviska alebo podania odvolania. 13. Vo vzťahu k lehote upravenej v § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. uviedol, že sa jedná o lehotu poriadkovú, nie prekluzívnu, ktorej nedodržanie by malo za následok predpoklad súhlasu s príslušným zámerom navrhovateľa.
V prvostupňovom správnom konaní majú prekluzívne lehoty len dotknuté orgány. Pre verejnosť lehota podľa § 24 ods. 3 menovaného zákona má poriadkový charakter, čo znamená, že správny orgán môže vydať rozhodnutie, ak však takéto rozhodnutie nevydá a v tomto čase sa prihlási niektorý subjekt verejnosti, nemožno takéto podanie ignorovať, prípadne sa s odvolacími dôvodmi nevysporiadať a označiť ho ako podanie po lehote. Uviedol tiež, že prvostupňové a druhostupňové konanie tvorí jeden celok, a teda je nutné pristúpiť k extenzívnemu výkladu zákona, t.j., že správny orgán má povinnosť zaoberať sa pripomienkami uvedenými aj v odvolaní. 14. Žalobca tiež namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s námietkou uplatnenou v podanej správnej žalobe a týkajúcej sa porušenia práva verejnosti na vykonanie konzultácií i napriek tomu, že to vyplýva z § 63 zákona č. 24/2006 Z.z., na základe čoho možno považovať rozsudok krajského súdu za neodôvodnený porušujúc tým § 139 ods. 2 SSP kladúci práve dôraz na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
15. V závere s ohľadom na tvrdenú absenciu eurokonformného výkladu a aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. zo strany správnych orgánov ako aj súdov, požiadal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, aby sa podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkou i. či samotná podobnosť jednotlivých podaní a žalôb žalobcu sú zneužívaním práva, ktoré priznáva Smernica verejnosti, ii. či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k podaniu odôvodneného stanoviska, sú v súlade so Smernicou EIA, iii. či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k podaniu odvolania, sú v súlade so Smernicou EIA, iv. či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu k inštitútu doplňujúcej informácie, sú v súlade so Smernicou EIA, v. či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány vo vzťahu ku konzultáciám, sú v súlade so Smernicou EIA. 16. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril. 18. Ďalší účastník konania - 1/ RENTAZ s.r.o. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 25. augusta 2022 majúc za to, že rozsudok krajského súdu je vecne správny; navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú, prípadne ju ako nedôvodnú zamietol. 19. Ďalší účastník konania - 2/ Obec Biely Kostol sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 10. augusta 2022 poukazujúc na vecnú správnosť rozsudku krajského súdu.
IV.
20. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 1/ bolo doručené žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania 2/ na vedomie; vyjadrenie ďalšieho účastníka 2/ bolo doručené žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania 1/ na vedomie.
V.
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.1,2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.
22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy. 27. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch. 28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 02. októbra 2020, číslo OU-TT-OOP3-2020/036278-004, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie z 11. augusta 2020, číslo OU-TT-OSZP3-2020/027587-018.
Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán vydal podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodnutie, podľa ktorého sa navrhovaná činnosť „V. C. C. (C. D.), H. Y.“, katastrálne územie H. Y., parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX nebude
posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. 29. Zákon č. 24/2006 Z.z. upravuje postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov (§ 1). 30. Účelom zákona je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať
odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (§ 2). 31. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť
verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení.
32. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.
33. Podľa § 24 ods. 2 veta prvá zákona č. 24/2006 Z.z., dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24)
34. Podľa § 24 ods. 3 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z.z., verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4.
35. Podľa § 24 ods. 4 veta prvá a tretia zákona č. 24/2006 Z.z., verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
36. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.
37. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
38. Podľa § 29 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z.z., príslušný orgán si môže vyžiadať k zámeru alebo oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk podľa odseku 9 alebo § 23 ods. 4, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona.
39. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z., výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. 40. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z.z., rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.
41. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z., výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
42. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z.z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a/ konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b/ osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c/ upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d/ určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e/ určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f/ konfliktu záujmov podľa § 63a.
43. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 44. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že: - navrhovateľ (ďalší účastník konania 1/) dňa 14. júla 2020 predložil prvostupňovému správnemu orgánu zámer a žiadosť o vykonanie zisťovacieho konania v súvislosti s prípravou realizácie navrhovanej činnosti „V. C. C. (C. D.), H. Y.“ [predmet navrhovanej činnosti spočíval v návrhu parcelácie nových stavebných pozemkov pre budúcu výstavbu rodinných domov, vybudovaní súvisiacich inžinierskych sietí (cestné komunikácie, vodovod, plynovod, kanalizácia, pripojenie na zdroj elektrickej energie - VN a NN, komunikačné rozvody) v riešenom území vrátane návrhu regulatívov zástavby pre nové stavebné pozemky súvisiace s nasledujúcou výstavbou rodinných domov], - prvostupňový správny orgán v súlade s § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. informoval verejnosť o tom, že navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu; zároveň príslušné
informácie zverejnil v informačnom systéme EIA/SEA na stránke www.enviroportal.sk, upovedomil verejnosť o doručení písomného stanoviska k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do 21 dní od jeho zverejnenia na príslušnú adresu, rovnako poučil účastníkov a zúčastnené osoby o možnosti pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, ako aj o možnosti nahliadnutia do spisu; predmetné oznámenie bolo vyvesené dňa 14. júla 2020 a zvesené dňa 07. augusta 2020, - následne v priebehu správneho konania si prvostupňový správny orgán zabezpečil písomné stanoviská, konkrétne stanovisko:
i. Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku odpadového hospodárstva z 22. júla 2020 ii. Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku ochrany ovzdušia z 20. júla 2020 iii.
Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku ochrany prírody a krajiny zo 16. júla 2020 iv. Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku vodnej správy z 29. júla 2020 v. Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku odpadového hospodárstva z 22. júla 2020
vi. Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie z 03. augusta 2020 vii. Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát z 23. júla 2020 viii. Trnavského samosprávneho kraja, odbor cestného ruchu, podpory podnikania a životného prostredia z 23. júla 2020
ix. Krajského pamiatkového úradu Trnava z 28. júla 2020 x. Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z 23. júla 2020, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 11. augusta 2020, číslo OU-TT- OSZP3-2020/027587-018 rozhodol, že navrhovaná činnosť „V. C. C. (C. D.), H. Y.“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a súčasne vo výroku určil podmienky, ktoré bude potrebné v ďalšom procese konania o povolení činnosti rešpektovať, - na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 02. októbra 2020, číslo OU-TT-OOP3-2020/ 036278-004 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 11.
augusta 2020. 45. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že je daný dôvod na zmenu rozsudku krajského súdu a zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
46. Krajský súd dospel k záveru, že stanovisko k príslušnému zámeru bolo zaslané žalobcom až v priebehu odvolacieho konania, pričom v zmysle § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., ak dotknutý orgán alebo dotknutá obec, respektíve ďalšie dotknuté orgány, medzi ktoré patrí aj zainteresovaná verejnosť, nezašlú svoje stanovisko k zámeru, považuje sa stanovisko za súhlasné. Krajský súd potom postup žalovaného považoval za procesne správny, keď žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa nemohol zaoberať stanoviskami a námietkami, ktoré žalobca podal až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty plynúcej z § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. Osvojil si záver žalovaného, že cieľom odvolacieho konania bola len tá skutočnosť, či vznikli pochybnosti o vecnej správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, teda prvostupňového správneho rozhodnutia, a teda nemôže žiadnym spôsobom nahrádzať prvostupňové správne rozhodnutie na základe nových pripomienok uplatnených v odvolacom
konaní. Postup žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu považoval za súladný so zákonom a jeho rozhodnutie za vecne správne. 47. Najvyšší správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie vydané v režime zákona č. 24/2006 Z.z.; konkrétne sa jedná o rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že navrhovaná činnosť „V. C. C. (C. D.), H. Y.“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Z obsahu administratívneho spisu mal najvyšší správny súd rovnako za preukázané, že žalobca ako reprezentant verejnosti a bližšie dotknutej verejnosti (§ 3 písm. s/ zákona č. 24/2006 Z.z.) k príslušnému zámeru podľa § 23 ods. 4 veta druhá menovaného zákona nedoručil písomné stanovisko. Prvostupňový
správny orgán v súlade s § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. informoval verejnosť o tom, že navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu; zároveň príslušné informácie zverejnil v informačnom systéme EIA/SEA na stránke www.enviroportal.sk, upovedomil verejnosť o doručení písomného stanoviska k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do 21 dní od jeho zverejnenia na príslušnú adresu, rovnako poučil účastníkov a zúčastnené osoby o možnosti pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, ako aj o možnosti nahliadnutia do spisu; predmetné oznámenie bolo vyvesené dňa 14. júla 2020 a zvesené dňa 07. augusta 2020. Najvyšší správny súd zároveň
zdôrazňuje, že k ustanoveniu § 23 ods. 4 veta druhá zákona č. 24/2006 Z.z. nebola priradená tzv. koncentračná doložka, podľa ktorej by správny orgán na písomné stanoviská podané po uplynutí 21 dňovej lehoty neprihliadal (len pre komparáciu porovnaj § 6 ods. 6 zákona č. 100/ 2001 Sb. o posuzování vlivů na životní prostředí a o změně některých souvisejících zákonů v znení zákona č. 326/2017 Sb.).
48. Dotknutá verejnosť (kam možno podľa § 3 písm. s/ v spojení s § 3 písm. t/ zákona č. 24/2006 Z.z. zaradiť žalobcu) má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti tohto zákona nazvanej „POSUDZOVANIE NAVRHOVANÝCH ČINNOSTÍ“ (§ 18 až § 39), kam patrí aj konanie v tu prejednávanej veci, a tiež následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení (okrem iných foriem upravených v § 24 ods. 3 písm. b/ až d/ zákona č. 24/2006 Z.z.) jednak podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4 a jednak s poukazom na § 24 ods. 4 menovaného zákona podaním odvolania. V predmetnej veci prvý procesný úkon, prostredníctvom ktorého žalobca prejavil záujem na navrhovanej činnosti v správnom konaní predstavovalo odvolanie podané proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu z 11. augusta
2020. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že samotný zákon č. 24/2006 Z.z. aj takúto možnosť legálne pokrýva, keď v § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. explicitne ustanovuje, že verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona, alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny; verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
49. Najvyšší správny súd tiež aj s odkazom na § 64 zákona č. 24/2006 Z.z. uvádza, že na konanie podľa tretej časti tohto zákona nazvanej „POSUDZOVANIE NAVRHOVANÝCH ČINNOSTÍ“ (§ 18 až § 39), kam patrí aj konanie v tu prejednávanej veci, sa vzťahuje Správny poriadok. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni s tým, že ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (§ 59 ods. 2 Správneho poriadku).
Z uvedeného je zrejmé, že pre odvolacie konanie podľa Správneho poriadku je typický (úplný) apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (teda nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania), a to nielen jeho výrokovú časť, ale aj jeho odôvodnenie, pričom odvolací orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska zákonnosti a aj správnosti. Posudzuje, či je dané rozhodnutie i vecne správne a účelné. Zisťuje, či prvostupňový správny orgán rešpektoval predpisy hmotného aj procesného práva, pričom preveruje postup vykonaný prvostupňovým správnym orgánom v rámci vydávania rozhodnutia, ako aj postup prvostupňového správneho orgánu po prijatí odvolania.
Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací orgán nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, skutkovými zisteniami ani právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Odvolací orgán je povinný, ak je to nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného stavu veci, vykonať ďalšie dokazovanie alebo zistené nedostatky odstrániť. Účastníci konania, ako aj zúčastnená osoba sú oprávnení navrhovať dôkazy a žiadať doplnenie podkladov aj v priebehu odvolacieho
konania. 50. Za tohto stavu potom argumentačne neobstojí záver krajského súdu obsiahnutý v bode 46 tohto rozsudku. Navyše, pokiaľ samotný zákon č. 24/2006 Z.z. počíta s možnosťou, že dotknutá verejnosť v konaniach uvedených v tretej časti menovaného zákona prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení aj tým, že podá odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona, a to aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania, nemožno dotknutej verejnosti vyčítať, že nepodala odôvodnené písomné stanovisko k zámeru podľa § 23 ods. 4 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z.z. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že dotknutá verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení primárne buď podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru v lehote podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/ 2006 Z.z., pričom zákon s oneskoreným podaním nespája žiadne právne účinky (koncentrácia), alebo podaním odvolania, a to aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania, teda nepodala písomné stanovisko k zámeru podľa § 23 ods. 4 zákona.
Pokiaľ potom žalobca vystupujúci v pozícii dotknutej verejnosti podá voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu odvolanie, v ktorom sa (okrem iného) vyjadruje aj k samotnému zámeru a uplatňuje k nemu množstvo pripomienok naprieč jednotlivými zložkami životného prostredia (atmosféra, hydrosféra, litosféra, pedosféra, biosféra) a na to nadväzujúcimi jednotlivými formami a prejavmi ľudskej činnosti, nič nebráni odvolaciemu správnemu orgánu sa s týmito námietkami vysporiadať a ich prípadnú neopodstatnenosť riadne zdôvodniť a uviesť v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Najvyšší správny súd zastáva názor, že pokiaľ by sa prijal postulát žalovaného, že verejnosť nemôže v odvolacom konaní uplatňovať svoje námietky k činnosti, ktoré mala možnosť podať v zisťovacom konaní do 21 dní od zverejnenia príslušného zámeru, potom by jednak poprela (úplný) apelačný princíp, ktorý je typický pre odvolacie konanie podľa Správneho poriadku, ktorý sa na predmetné konanie vzťahuje, a jednak aj samotný zákonný rámec umožňujúci dotknutej verejnosti prejaviť záujem na navrhovanej činnosti až podaním odvolania majúceho charakter prvého procesného úkonu realizovaného v rámci zisťovacieho
konania. Za takého stavu by sa potom zákonom daná možnosť podania odvolania dostala z hľadiska vecnej argumentácie a s tým súvisiaceho možného úspechu do roviny čisto teoretickej, nakoľko vecné námietky smerujúce voči príslušnému zámeru už uplatniť v odvolacom konaní by dotknutá verejnosť nebola oprávnená a z odvolania by sa tak stal celkom neefektívny procesný inštitút, keďže obsahové možnosti odvolania čo do jeho primárne vecného odôvodnenia (t.j. vo vzťahu ku konkrétnemu zámeru) by boli značne limitované. V administratívnom spise sa navyše nachádza „Vyjadrenie k odvolaniu voči rozhodnutiu Okresného úradu zo zisťovacieho konania č. OU-TT-OSZP3-2020/027587-018 zo dňa 11.08.2020“, v ktorom sa správny orgán vysporiadal so všetkými námietkami / pripomienkami uvedenými žalobcom v odvolaní, a teda nič žalovanému nebránilo (pokiaľ sa s týmto vyjadrením stotožnil) tieto jednotlivé argumentačné stanoviská začleniť do svojho odôvodnenia. Rovnako sa najvyšší správny súd nestotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého aj s odkazom na § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., ak dotknutý orgán alebo dotknutá
obec, respektíve ďalšie dotknuté orgány, medzi ktoré patrí aj zainteresovaná verejnosť, nezašlú svoje stanovisko k zámeru, považuje sa stanovisko za súhlasné, nakoľko takáto konštrukcia nevyplýva z príslušného ustanovenia a je navyše v rozpore s gramatickým (jazykovým) výkladom daného ustanovenia ako celku. Z týchto dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil námietku žalobcu obsahovo pokrývajúcu túto problematiku ako opodstatnenú.
51. Naopak, ako neopodstatnenú vyhodnotil námietku žalobcu, že v priebehu konania sa žiadosťou domáhal, aby krajský súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie na predmet sporu, čomu však zo strany súdu nebolo vyhovené, keď predbežné právne posúdenie realizuje súd v rámci predbežného prejednania sporu ako inštitútu typického pre civilný proces upravený v zákone č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, a to pred prvým pojednávaním, ak teda nerozhodne inak. V predmetnej veci krajský súd ako súd správny prejednávajúci primárne otázky právneho charakteru a postupujúci v prvom rade podľa Správneho súdneho poriadku vo veci nariadil pojednávanie a následne postupoval v intenciách § 111 a § 112 SSP.
Nemožno preto uznať ako dôvodnú námietku žalobcu, že neakceptovaním žiadosti o predbežné právne posúdenie veci by krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odhliadnuc od výroku tohto rozhodnutia, najvyšší správny súd žalobcom namietanú skutočnosť, že krajský súd nechal opomenutú žalobnú námietku týkajúcu sa nevykonania konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. nevyhodnotil za tak závažné pochybenie, ktoré by samo o sebe predstavovalo dôvod na zrušenie rozsudku krajského súdu, zvlášť, ak k tejto otázke sa už v minulosti vyjadril najvyšší správny súd (napríklad rozsudok zo 06. mája 2021, sp. zn. 4Svk/17/2021, prípadne rozsudok z 29. novembra 2022, sp. zn. 5Svk/8/ 2021). 52.
Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského súdu a rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného z 02. októbra 2020, číslo OU-TT-OOP3-2020/ 036278-004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
53. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
VI.
54. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ kasačný súd náhradu trov kasačného konania, ako ani trov konania pred krajským súdom podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy konania vznikli. 55. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 20. apríla 2023