6Svk/40/2023

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 27. februára 2023, č.k. 30S/170/ 2021-141 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SPP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. júla 2021, Číslo: 4817/2021-4.1, 40106/2021, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného úradu Žilina, Odbor starostlivosti o životné prostredie z 03. septembra 2020, Č.s. OU-ZA-OSZP2-2020/028921-06/Mac.

2. Okresný úrad Žilina, Odbor starostlivosti o životné prostredie uvedeným rozhodnutím z 10. januára 2020 podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil konanie vo veci žiadosti žalobcu o stavebné povolenie na vodnú stavbu „MVE Brestová“ a zároveň žalobcu vyzval, aby v lehote do 31. decembra 2020 predloženú žiadosť doplnil (okrem iného) o doklady, ktorými žalobca preukáže, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo podľa § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“), ktoré ho oprávňujú zriadiť na pozemku požadovanú stavbu.

4. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru o zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúcemu vydaniu tohto rozhodnutia. K námietke žalobcu, že žalovaný sa odklonil od názoru uvedenému v prvostupňovom správnom rozhodnutí a tiež v proteste prokurátora, keď pripustil možnosť, aby bol stavebník podľa § 60 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. vyzvaný na doplnenie žiadosti o stavebné povolenie pre absenciu náležitosti plynúcej mu z § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., na čo na druhej strane prvostupňový správny orgán nadväzne na obsah protestu prokurátora uviedol, že výzva neprichádza do úvahy, a teda v súlade s § 60 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. bolo potrebné bez ďalšieho konanie zastaviť, krajský súd sa stotožnil so žalovaným, že je možné vyzvať stavebníka na doplnenie dokladov, pričom uvedený právny záver nebránil žalovanému potvrdiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Tak ako to konštatoval žalovaný, nie je viazaný rozsahom protestu prokurátora a pri preskúmavaní odvolaním napadnutého

Skutočnosť, že žalovaný akceptoval možnosť vyzvania žalovaného na doplnenie podkladov, nebráni posúdeniu nezákonnosti v poradí štvrtého prerušenia konania, a teda prijatiu záverov, že v danom štádiu konania už neprichádzalo do úvahy opätovné prerušenie konania, nakoľko predchádzajúce prerušenia a výzvy na predloženie dokladov boli márne. K dôvodom protestu

Keďže prvostupňové a odvolacie konanie a rozhodnutie tvoria jeden celok, odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia môže vymedziť aj iné dôvody, ktoré ho viedli k záveru o nezákonnosti protestom prokurátora napadnutého rozhodnutia, než tie, ktoré v podanom proteste vyjadril prokurátor, respektíve prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o vyhovení protestu prokurátora. Dodal, že závery vyjadrené v rozhodnutí žalovaného boli jasné a neprotirečivé. K námietke žalobcu, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už pominuli účinky prerušenia súd primárne uviedol, že prvostupňový správny orgán pri prerušení konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku vo výroku rozhodnutia neuviedol čas prerušenia konania, pričom lehota na odstránenie nedostatkov podania je lehotou určenou správnym orgánom účastníkovi konania na vykonanie procesného úkonu a nie lehotou určujúcou trvanie prerušenia konania. Účinky tohto rozhodnutia potom pretrvávali až do jeho právoplatného zrušenia, t.j. do nadobudnutia z 03. septembra 2020 v spojení s rozhodnutím žalovaného z 21. júla 2021. Názor žalobcu, že zo zákona mu nevyplýva povinnosť predložiť doklady preukazujúce vlastníctvo, prípadne iné

Rozhodnutie žalovaného považoval za dostatočne odôvodnené. 5. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

Ani súd sa tak s protestom prokurátora nestotožnil a napriek tomu rozhodnutie vydané na jeho základe považuje za vecne správne. Na uvedenom nič nemení ani záver súdu o tom, že žalovaný nebol viazaný rozsahom protestu prokurátora a mohol rozhodnutie o prerušení konania skúmať aj z iných dôvodov, pretože skutočnosť, že žalovaný môže skúmať rozhodnutie aj z iných dôvodov v konaní o proteste prokurátora nemá a nemôže mať za následok, že žalovaný síce protestu prokurátora vyhovie, avšak vôbec nie z dôvodov v proteste prokurátora uvedených. Žalobca nevylúčil oprávnenie správneho orgánu konať, avšak v prejednávanej veci konal na podklade protestu prokurátora a tomuto protestu prokurátora vyhovel.

Z § 60 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, že stavebný úrad konanie zastaví, ak stavebník nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie. Označené ustanovenie neukladá stavebnému úradu povinnosť zastaviť konanie, ak vlastnícke alebo iné právo stavebník nepreukáže spolu s podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia.

ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej. Z označeného ustanovenia nevyplýva povinnosť predložiť tieto doklady v okamihu podania žiadosti a správne orgány sú si tejto skutočnosti, ktorá nachádza svoj odraz v praxi, plne vedomé, pretože k zastavovaniu konaní nepristupujú, ak stavebníci nepreukážu vlastnícke alebo iné právo v okamihu podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia. To, že z ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. nevyplýva povinnosť zastaviť konanie tak, ako to vyplýva z protestu prokurátora, konštatoval (hoci s istým rozporom v odôvodnení) aj krajský súd, napriek tomu považoval zrušenie rozhodnutia o prerušení konania za vecne správne, hoci nie je zrejmé, v čom vlastne spočívala jeho nezákonnosť, keď samotná dôvodnosť, či nedôvodnosť prerušenia konania nemá za následok jeho nezákonnosť a nezákonným ho nečiní ani to, že bolo v poradí štvrtým rozhodnutím o prerušení konania. 9. Ďalej namietal, že k zrušeniu protestom napadnutého rozhodnutia došlo v čase, keď toto rozhodnutie už bolo 8 mesiacov neúčinné. Rozhodnutie o prerušení konania ukladalo žalobcovi

Zrušenie rozhodnutia na podklade protestu prokurátora je vecou správneho orgánu. Sám prokurátor také rozhodnutie v kompetencii nemá a predmetom tejto žaloby je práve rozhodnutie správneho orgánu. 10. Tiež uviedol, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, či stavebník má povinnosť preukázať vlastnícke právo a iné právo už v okamihu podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia, pretože inak správny orgán konanie ihneď zastaví alebo naopak túto povinnosť nemá a postačuje, ak toto právo predloží až na výzvu správneho orgánu. Na túto otázku neodpovedal ani krajský súd a úvaha o tom, že na podklade protestu prokurátora možno zrušiť aj také nezákonné rozhodnutie, ktoré už stratilo účinnosť, práve preto, aby bol správny orgán upozornený na porušenie zákona, aby sa mu v budúcnosti vyvaroval, nemá opodstatnenie, pretože nie je zrejmé, aké ustanovenie vlastne prvostupňový správny orgán vydaním rozhodnutia o prerušení konania porušil a akého konania sa má správny orgán do budúcnosti

III.

K žalobcom namietanej protichodnosti právnych záverov krajského súdu a správnych orgánov v kontexte na obsah protestu prokurátora uviedol, že závery krajského súdu a tiež žalovaného si navzájom nijako neodporujú, sú logické, pričom zjemňujú striktný výklad prokurátora, s ktorým však nemožno nesúhlasiť, nakoľko má oporu tak v právnej teórii, ako aj judikatúre (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/193/2009). Posúdenie, či účinky rozhodnutia o prerušení konania trvali do jeho právoplatného zrušenia na základe protestu prokurátora alebo len do 31. decembra 2020 žalovaný vyhodnotil ako nerelevantné, nakoľko na základe protestu prokurátora je možné zrušiť aj také nezákonné rozhodnutie, ktoré je neúčinné, ak prokurátor podal proti nemu protest v lehote troch rokov od nadobudnutia jeho

Uviedol, že ak by sa pripustil výklad v prospech stavebníka a pripustilo by sa, že stavebný úrad má v zmysle § 60 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebníka vyzvať, aby neúplnú žiadosť o vydanie stavebného povolenia v určenej lehote doplnil o doklady preukazujúce vlastnícke alebo iné právo k pozemku a súčasne prerušiť stavebné konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku, zákonným dôsledkom nevyhovenia takejto výzve v určenej lehote zo strany stavebníka nemôže byť ďalšie prerušenie konania s opätovnou výzvou na doplnenie týchto dokladov, ale len zastavenie stavebného konania podľa § 60 ods. 2 písm. b/, respektíve písm. c/ menovaného zákona. Žalobcom prezentovaná argumentácia preto nemá žiadnu oporu v zákonnej úprave a vedie k absurdnému záveru, že stavebný úrad by mal stavebné konanie pri absencii dokladov o vlastníckom alebo inom práve stavebníka k pozemkom, na ktorých žiada o vydanie stavebného povolenia, prerušovať a vyzývať stavebníka na doplnenie týchto dokladov

Inými slovami, k faktickej konzumácii účinkov rozhodnutia o prerušení konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku nedochádza uplynutím určitého času, ale až nadväzujúcou procesnou aktivitou správneho orgánu v konaní vo veci samej. Je pritom nevyhnutné zdôrazniť, že konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy je samostatným konaním, v ktorom sa rozhoduje výlučne o tom, či protestom prokurátora napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis a toto konanie nemožno stotožňovať či spájať s administratívnym konaním vo veci samej. V predmetnom prípade tak účinky rozhodnutia z 10. januára 2020 netrvali len do 31. decembra 2020, ale pretrvávali až do jeho právoplatného zrušenia v konaní o proteste prokurátora, t.j. do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia z 03. septembra 2020 v spojení s rozhodnutím žalovaného z 21. júla 2021. Rozsudok krajského súdu považoval za riadne odôvodnený a preskúmateľný.

IV.

vyhovel protestu prokurátora a protestom napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Žilina, Odbor starostlivosti o životné prostredie z 10. januára 2020, číslo OU-ZA-OSZP2-2020/ 001087/Mac o prerušení konania, v celom rozsahu zrušil. 23. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému

To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. 25. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

rozhodnutia, e/ vzal žiadosť o stavebné povolenie späť, f/ začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. 27. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb., ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

29. Podľa § 29 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán môže tiež konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. 30. Podľa § 29 ods. 4 Správneho poriadku, správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.

- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 12. decembra 2017 postupom podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 60 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. prerušil konanie a žalobca vyzval, aby v lehote do 31. decembra 2018 predloženú žiadosť doplnil (okrem iného) o doklady, ktorými žalobca preukáže, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňujú zriadiť na pozemku požadovanú stavbu, - žalobca požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie príslušnej žiadosti z dôvodu, že sa mu nepodarilo vyriešiť právny vzťah k časti dotknutých pozemkov v k.ú.

pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňujú zriadiť na pozemku požadovanú stavbu, - žalobca následne dňa 04. júna 2020 podal cestou okresnej prokuratúry podnet na krajskú prokuratúru žiadajúc preskúmať zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 10. januára 2020 o prerušení konania, - následne krajský prokurátor dňa 05. augusta 2020 pod číslom Kd 141/20/5500-4 podal proti uvedenému rozhodnutiu protest prokurátora majúc primárne za to, že pokiaľ stavebník (žalobca) k stavebnom konaní nepriložil k svojej žiadosti žiadny doklad, ktorým by preukázal, že je vlastníkom dotknutých pozemkov alebo že má k týmto pozemkom iné právo podľa § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., ktoré ho oprávňuje na nich zriadiť požadovanú stavbu, nebol daný zákonný dôvod na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku a na vyzvanie žalobcu, aby v stanovenej lehote svoju žiadosť doplnil, ale prvostupňový správny orgán mal bez ďalšieho stavebné konanie podľa § 60 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. zastaviť; dodal, že pokiaľ prvostupňový správny orgán celkovo štyrikrát konanie prerušoval

32. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

Mal za to, že pokiaľ žalobca v hmotnoprávnom postavení stavebníka k žiadosti o stavebné povolenie nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku oprávňujúce ho na ňom zriadiť požadovanú stavbu, bolo potom potrebné stavebné konanie zastaviť podľa § 60 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. bez toho, aby predtým žalobcu vyzýval na odstránenie vady podania, respektíve doplnenie neúplnej žiadosti. Na odvolanie žalobcu žalovaný ako odvolací správny orgán prvostupňové správne rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný sa v prvom rade stotožnil so záverom, ku ktorému dospel prvostupňový správny orgán vychádzajúci z dôvodov plynúcich z podaného protestu prokurátora.

Okrem iného sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vyjadril aj k opakovaným prerušeniam konania prvostupňovým správnym orgánom majúc za to, že opakované prerušenie konania z toho istého zákonného dôvodu už nemali byť vydané a konanie po uplynutí prvej správnym orgánom stanovenej lehoty na doplnenie podania malo byť zastavené. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný hoci aj akceptoval oprávnenie (avšak nie povinnosť) prvostupňového správneho orgánu vyzvať stavebníka na doplnenie žiadosti o stavebné povolenie ohľadom preukázania vlastníckeho alebo iného práva k pozemku oprávňujúce ho na ňom zriadiť požadovanú stavbu, nemožno považovať tento názor obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí za také pochybenie, ktoré by narúšalo zásadným spôsobom vnútornú konzistenciu rozhodnutia, a teda v konečnom dôsledku malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a teda by bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť zrušenie tohto napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu založenom na jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, prípadne pre jeho zmätočnosť.

stavebné povolenie nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku oprávňujúce ho na ňom zriadiť požadovanú stavbu, bolo potom potrebné stavebné konanie zastaviť podľa § 60 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. bez toho, aby sa predtým žalobca vyzýval na odstránenie vady podania, respektíve doplnenie neúplnej žiadosti. Takýto postup je v súlade s výkladom už vyššie citovaného § 58 ods. 1,2 v spojení s § 60 ods. 1 a 2 písm. b/ a c/ zákona č. 50/1976 Zb.; rovnako tento postup odobril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 19. mája 2010, sp. zn. 6Sžo/193/2009 a podporuje ho i odborná literatúra (Píry, M., Stavebný zákon Veľký komentár, 2. aktualizované vydanie, 2022, s. 128, ISBN: 978-80-8155-113-0, prípadne Halama, O., Stavebný zákon, Komentár, 2023, s. 154, ISBN: 978-80-570-4608-0).

konania podľa § 60 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. 35. K účinkom rozhodnutia o prerušení konania najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že v predmetnej veci bolo konanie prerušené podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku, a teda správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, a nie z dôvodu, založenom na uplynutí lehoty, čo korešponduje s dôvodom na prerušenie konania plynúcim z § 29 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán môže tiež konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ďalej, rozhodnutie o prerušení konania nebolo časovo obmedzené, ale stanovilo iba (procesnú) lehotu, do uplynutia ktorej bol povinný žalobca doplniť príslušnú žiadosť o v rozhodnutí uvedené podklady / doklady. Možno sa stotožniť s názorom, že účinky rozhodnutia z 10. januára 2020 o prerušení konania pominuli dňa 31. decembra 2020 uviedol, že v prípade prerušenia konania podľa § 29 ods. 1

konzumácii účinkov rozhodnutia o prerušení konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku nedochádza uplynutím určitého času, ale až nadväzujúcou procesnou aktivitou správneho orgánu v konaní vo veci samej. Je pritom nevyhnutné zdôrazniť, že konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy je samostatným konaním, v ktorom sa rozhoduje výlučne o tom, či protestom prokurátora napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis a toto konanie nemožno stotožňovať či spájať s administratívnym konaním vo veci samej. V predmetnom prípade tak účinky rozhodnutia z 10. januára 2020 netrvali len do 31. decembra 2020, ale pretrvávali až do jeho právoplatného zrušenia v konaní o proteste prokurátora, t.j. do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia z 03. septembra 2020 v spojení s rozhodnutím žalovaného z 21. júla 2021.

odôvodnil. Možno teda uzavrieť, že krajský súd zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorej sa žalobca svojím návrhom domáhal. 37. V závere len nad rámec už uvedeného možno doplniť, že v správnom súdnictve platí, že rozhodnutie sa nezrušuje len pre zopakovanie procesu a odstránenie formálnych vád, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či pre účastníka výhodnejšie rozhodnutie (R 122/2003, I. ÚS 71/

Na druhej strane, v prípade neúspechu žalobcu, prvostupňový správny orgán zastaví konanie podľa § 60 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. 38. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP

40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.