6Svk/4/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: W. V., narodená XX. V. XXXX, bytom v A., D. XXXX/ X, právne zast.: LawService, s. r. o., so sídlom vo Zvolene, Stráž 223, IČO: 36861723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov, Referát katastra nehnuteľností, so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 69, za účasti: Krajská prokuratúra Nitra, so sídlom v Nitre, Damborského 1, a pribratých účastníkov konania: 1/ Z. V., narodená XX. V. XXXX, bytom v T., B. XXXX/XX, 2/ V.. Q. V., narodený X. P. XXXX, bytom v T., R. XXXX/ XX, 3/ A.. C. V., narodený XX. F. XXXX, bytom v T., B. XXXX/XX, 4/ V. V., narodená XX. Q. XXXX, bytom v T., B. XXXX/XX,. 5/ C.. V.. Q. V., narodený XX. V. XXXX, bytom v T., B. XXXX/XX, 6/ V.. P.. Q. V., narodený X. P. XXXX, bytom v F. R., D. XX, všetci právne zastúpení: JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom so sídlom v Ružomberku, Dončova 1443/5, 7/ V.. T. T., narodený XX. P. XXXX, bytom v K., XX G. E., E. E.XXP.., E.. C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. októbra 2019, Číslo: UPo 27/2015-31/Br, OU- NR-OOP5-2019/000578-31, k: UP 71/2015 (k V 5544/2015), o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. júna 2021, č. k. 11S/161/2019-267, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v predmetnom konaní posudzoval, či žalovaný, ako odvolací správny orgán, postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 02. 10. 2019 zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (ďalej len „prvostupňový orgán“) zo dňa 05. 11. 2015 a toto rozhodnutie (ktorým prvostupňový orgán vyhovel protestu prokurátora pod sp. zn. Pd 257/15/4403-2 zo dňa 22. 10. 2015 a zrušil svoje rozhodnutie pod sp. zn. V 5544/2015 zo dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy pod č. 2015/7/8/Draž/801 zo dňa 08. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim - H. V. a kupujúcou - žalobkyňou) potvrdil ako vecne správne.

Na konanie o proteste prokurátora v predmetnej veci sa vzťahoval zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2015 (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a taktiež i zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní [správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok“)] v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016.

Nie je možné v tomto súdnom konaní preskúmavať rozhodnutie pôvodné (teda rozhodnutie zo dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva), proti ktorému protest prokurátora smeroval. 3. Krajský súd v predmetnej veci bol viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 02. 10. 2019 vychádzal z toho, že dňa 09. 07. 2015 sa začalo katastrálne konanie, predmetom ktorého bol návrh predávajúceho H. V. a kupujúcej (žalobkyne) zo dňa 08. 07. 2015 na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015) uzavretej medzi predávajúcim a kupujúcou, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v katastrálnom území F., a to parcela registra „E“ KN č.

s. r. o. Predmetná žiadosť bola zaevidovaná na prvostupňovom orgáne pod zn. Z 5113/2015, a tento spis žalovaný krajskému súdu predložil v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/16/2016. Prílohou tejto žiadosti bolo osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. V osvedčení bolo uvedené, že pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území H., F., V., D., R. a D., z toho pozemky v katastrálnom území F. sú vo výmere 2.255.622 m2.

Napriek tejto nespornej skutočnosti vyplývajúcej zo spisu zn. Z 5113/2015, prvostupňový orgán postupoval tak, že dňa 31. 07. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území F. zapísanej ako pozemok registra „E“ parc. č. XXX v prospech žalobkyne a bez toho, aby sa zaoberal existenciou predkupného práva štátu, resp. z predloženého administratívneho spisu nevyplynulo a nie je zdokumentované, či vôbec posudzoval a preveroval i túto skutočnosť.

pochybil. 6. Krajský súd skonštatoval, že prvostupňový orgán nedostatočne skúmal skutkové a právne skutočnosti existujúce v čase jeho rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva, medzi ktoré patrí i existencia predkupného práva štátu a nevenoval dostatočnú pozornosť ani listinným dokladom, ktoré mu boli predložené a z ktorých jednoznačne vyplývalo, že pozemky na realizáciu významnej investície sa nachádzajú i v katastrálnom území F., v dôsledku čoho bolo potom potrebné preveriť, či sa významná investícia bude realizovať i na pozemku, ktorý bol predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015, resp. preveriť, na ktorých pozemkoch sa investícia bude realizovať. Pri rozhodovaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zo dňa 08. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015 jednoznačne došlo k pochybeniu na strane prvostupňového orgánu, keď povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností napriek tomu, že z listín, ktoré mu boli doručené dňa 22. 07. 2015 vyplývalo,

Existencia predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z. nie je samoúčelná a správny orgán sa pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemôže správať tak, že toto právo neexistuje, resp. že neexistuje, pokiaľ nebolo zapísané do katastra nehnuteľností. Už len skutočnosť, že trvanie tohto predkupného práva je ohraničené zákonom stanovenou lehotou, je podľa názoru krajského súdu dôvodom toho, aby sa správny orgán s existenciou predkupného práva štátu zaoberal (skúmal napr. trvanie tohto práva) a posudzoval ju ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva.

8. Vzhľadom k uvedenému postupu prvostupňového orgánu, bol potom podľa názoru krajského súdu dôvodne podaný protest prokurátora pod sp. zn. Pd 257/15/4403-2 zo dňa 22. 10. 2015 proti rozhodnutiu zo dňa 31. 07. 2015, pričom jedným z dôvodov tohto protestu bolo, že prvostupňový orgán neprihliadol na túto právne významnú skutočnosť a v tomto smere nevykonal žiadny úkon. Následne prvostupňový orgán podľa názoru krajského súdu postupoval správne, keď na základe dôvodne podaného protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 05. 11. 2015 zrušil svoje rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva zo dňa 31. 07. 2015 a správne postupoval i žalovaný, keď zamietol odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie zo dňa 05. 11. 2015 o vyhovení protestu prokurátora potvrdil ako

9. Za nedôvodné a skutočnosti nezodpovedajúce považoval krajský súd i tvrdenie žalobkyne (III. časť žaloby), že po právoplatnom rozhodnutí o vklade vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy medzi H. V. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou došlo k prijatiu novely zákona o niektorých opatreniach s účinnosťou od 07. 07. 2015. Predkupné právo štátu vzniklo dňa 08. 07. 2015, v ten istý deň bola uzavretá kúpna zmluva (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015) medzi jej účastníkmi a následne bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

10. Nebola dôvodná ani námietka o porušení zásady rovnosti v právnych vzťahoch. Zásada rovnosti účastníkov konania je zakotvená v Ústave SR a je spojená s rovnosťou všetkých občanov pred zákonom. Táto zásada platí v plnom rozsahu aj v správnom konaní a znamená, že všetci účastníci správneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorého z nich. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, ktorá porušenie zásady rovnosti odvodzuje iba od skutočnosti, že v preskúmavanej veci je oprávneným z predkupného práva štát, pričom táto skutočnosť mala byť podľa jej názoru príčinou „bezprecedentného“ zásahu prokurátora.

11. K námietke uvedenej v IV. časti žaloby (rozpor s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z. z.) krajský súd uviedol, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala, v čom by ňou tvrdený rozpor mal spočívať, resp. čo by malo byť v rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona. Predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXX v katastrálnom území F. vzniklo na základe ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou a žalovaný poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom z toho dôvodu je potom podľa jej názoru odôvodnenie logicky rozporné a arbitrárne, dôsledkom čoho je porušenie práva na súdnu ochranu. Ani túto námietku žalobkyne nemožno považovať za dôvodnú a tvrdenie žalobkyne nezodpovedá skutočnosti.

právo využil. Rovnako tak žalovaný považoval existenciu zákonného predkupného práva za skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to s poukazom na § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, v zmysle ktorého je povinnosťou správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, teda i z hľadiska vzniku a existencie predkupného práva štátu dňom 08. 07. 2015 a jeho vplyvu na platnosť zmluvy, zmluvnú voľnosť a oprávnenie predávajúceho v uvedený deň nakladať s nehnuteľnosťou. Skutočnosť, že prvostupňový orgán sa pri svojom rozhodovaní dňa 31. 07. 2015 s existenciou zákonného predkupného práva štátu žiadnym spôsobom nevysporiadal, neprihliadal naň, bola hlavným a relevantným dôvodom podania protestu prokurátora a taktiež dôvodom, pre ktorý bolo jeho protestu vyhovené.

Rovnako ani žalovaný sa vo svojom, žalobou napadnutom, rozhodnutí otázkou neplatnosti kúpnej zmluvy nezaoberal a ani ju neposudzoval, len poukázal na konkrétne rozsudky najvyššieho súdu v obdobných veciach a na právny názor v nich vyjadrený. Krajský súd bol toho názoru, že posudzovanie otázky platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy by bolo v konaní o rozhodovaní o proteste prokurátora predčasné, nakoľko zrušením rozhodnutia zo dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa katastrálne konanie dostalo do štádia, že prvostupňový orgán musí opätovne rozhodnúť v konaní o návrhu zo dňa 08. 07. 2015 na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. 8Sžrk/8/2018 zo dňa 12. 12. 2018), v ktorých tento súd, ako kasačný súd, zaujal jednotný právny názor k problematike predkupného práva štátu, pričom tieto rozsudky vychádzali z rozsudku v konaní pod sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18. 05. 2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018.

15. Krajský súd súhlasil so žalobkyňou, že na krajskom súde prebieha spojené konanie vedené pod sp. zn. 11S/261/2016 (v ktorom sa žalobkyňa spolu s ďalšími žalobcami správnou žalobou zo dňa 21. 11. 2016 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, t. j. Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 24731/2016/B624-SV/63515/Ho zo dňa 10. 10. 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne ako i ďalších účastníkov vyvlastňovacieho konania a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- NR-OVBP2-2016/031897-32 zo dňa 18. 08. 2016), ktoré k dnešnému dňu nie je ukončené. Žalobu vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/261/2016, ako i žalobou napadnuté rozhodnutie mal krajský súd pri rozhodovaní v predmetnej veci k dispozícii a je toho názoru, že konanie vedené pod uvedenou sp. zn. nemalo a ani nemôže mať vplyv na rozhodovanie o tejto žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 02. 10. 2019, ktorým bolo právoplatne ukončené konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu

16. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a rozsudky najvyššieho súdu v skutkovo a právne obdobných veciach krajský súd nemal pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní o proteste prokurátora zo dňa 22. 10. 2015 proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 31. 07. 2015 bol správny a súladný so zákonom. Žalovaný (ako i prvostupňového orgánu vo svojom rozhodnutí zo dňa 05. 11. 2015) sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 02. 10. 2019 vysporiadal s existenciou predkupného práva štátu, na ktoré bolo potrebné prihliadať v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 30. 07. 2015.

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Rovnako v súlade so zákonom postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 05. 11. 2015 potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 02. 10. 2019. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobkyne.

II.

porušením. Podľa žalobkyne nie je predkupné právo upravené procesnými predpismi, ale predpismi hmotnoprávnymi. Podstatu odôvodnenia súdneho rozhodnutia by mali tvoriť argumenty, ktorými súd podopiera svoj záver, vo všeobecnosti požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia sú vlastne požiadavkami na argumentáciu v odôvodnení súdneho

Zo strany krajského súdu podľa žalobkyne nedošlo k subsumpcii skutkového stavu pod relevantné právne normy, okrem zákona č. 175/1999 Z. z. sa nevenoval žiadnym hmotnoprávnym predpisom vzťahujúcim sa na posudzovanú vec. Žalobkyňa upozornila, že je nevyhnutné zaujať jasný právny záver o obsahu (vecného) predkupného práva štátu, jeho prípadného vplyvu na platnosť/neplatnosť zmluvy, resp. či vôbec pripadá do úvahy na predkupné právo nazerať ako na skutočnosť majúcu vplyv na povolenie vkladu, keď ako vecné právo zostáva zachované pre každého ďalšieho nadobúdateľa. 21. Ďalej namietala, že v čase podpisu zmluvy predkupné právo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností a aj keby bolo zapísané, nie je dôvod, aby naň správny orgán prihliadal, keď jeho porušenie nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ani dodatočnú nemožnosť

22. Nemožno prijať ani záver, že by sa predkupným právom štátu spájala dodatočná nemožnosť plnenia. Krajský súd uviedol, že sa týmto nezaoberal, čo nie je pravdou, pretože žalovaný sa touto otázkou zaoberal, a preto neobstojí záver krajského súdu, že riešenie tejto otázky (spolu s otázkou platnosti, resp. neplatnosti zmluvy) je v tomto konaní predčasnou. Účelom predkupného práva je nadobudnutie predmetu záväzku, pričom je bez významu, či tento predmet nadobudne od pôvodného predávajúceho alebo nadobúdateľa, vzhľadom na to, že zákon pripúšťa obe tieto možnosti. Podstatnou skutočnosťou je, že predkupné právo v čase podpisu zmluvy medzi sporovými stranami dňa 08. 07. 2015 ešte nebolo zapísané v katastri. Preto je žalobkyňa názoru, že správny orgán nemal prihliadať na predkupné právo vo vzťahu k ustanoveniu § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Takýmto spôsobom sa stalo predkupné právo de facto vyvlastnením, avšak bez reálnej možnosti dotknutého subjektu domôcť sa ochrany a finančnej náhrady za pozemok.

III.

24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 19. novembra 2021. 25. Uviedol, že dôvod kasačnej sťažnosti žalobkyne podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP považuje za nedôvodný, pričom za ustálený považoval právny názor, že v odvolaní proti rozhodnutiu o proteste prokurátora nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. 26. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že žiaden z hmotnoprávnych účinkov zákonného predkupného práva štátu nemá relevanciu k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a teda nie je dôvod, aby naň katastrálny odbor prihliadal. 27. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne, ako nedôvodnú, zamietol.

IV.

V.

32. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj právny zástupca pribratých účastníkov v 1/ až 6/ podaním zo dňa 7. decembra 2021. 33. Uviedol, že žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti neuviedla nič, čím by sa doteraz krajský súd, najvyšší súd alebo ústavný súd v obdobných veciach nezaoberali. Navrhli, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

VI.

34. Vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie prokurátora a vyjadrenie pribratých účastníkov v 1/ až 6/ rade ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobkyni dňa 17. januára 2022 na vedomie.

VII.

36. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

správy. 41. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

Predmetným rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 05. 11. 2015, Číslo: UP 71/2015-7, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 22. 10. 2015, Číslo: Pd 257/15/4403-2 a zrušené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 30. 07. 2015, Číslo: V 5544/2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti k parcele registra „E“ číslo XXX - orná pôda o výmere 1054 m2 v katastrálnom území F. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015, Číslo: 2015/ 7/8/Draž/801 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31. 07. 2015 v prospech žalobkyne.

44. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. 45. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

48. Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z. z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. 49. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

51. Zákon č. 175/1999 Z. z. upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. (§ 1)

53. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou.

plánom. 55. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 175/1999 Z. z., predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

do katastra nehnuteľností, - následne, na základe podaného protestu prokurátora prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 5. novembra 2015, Číslo: UP 71/2015-7 protestu vyhovel a rozhodnutie zo dňa 31. júla 2015 o povolení vkladu zrušil [nezákonnosť predmetného rozhodnutia zo dňa 31. júla 2015 videl prokurátor primárne v tom, že v čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mal správny orgán prvého stupňa preukázané, že na nehnuteľnosti, ktorá tvorila predmet prevodu existovalo zákonné predkupné právo. Správny orgán mal v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. na túto skutočnosť prihliadnuť, konanie malo byť podľa § 31 a písm. c) menovaného zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, pričom, ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) tohto zákona], - proti rozhodnutiu o vyhovení protestu a zrušení rozhodnutia o povolení vkladu zo dňa 31.

V 5544/ 2015-11 o prerušení konania o vklade vlastníckeho práva a zároveň vyzval účastníkov konania, aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, pretože dňa 8. júla 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii, - účastník konania - H. V. listom zo dňa 25. januára 2016 informoval prvostupňový orgán, že nedisponuje listinou preukazujúcou, že štát nevyužil svoje predkupné právo, k uvedenému sa vyjadrila aj žalobkyňa listom zo dňa 15. februára 2016 s tým, že bolo povinnosťou predávajúceho vyzvať oprávneného z predkupného práva a žalobkyňa takou listinou nedisponuje,

- krajský súd rozsudkom zo dňa 8. novembra 2017, sp. zn. 11S/114/2016 zrušil rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu zo dňa 23. marca 2016 a vec vrátil tomuto orgánu na ďalšie konanie, - proti uvedenému rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný, o ktorej rozhodol najvyšší súd rozsudkom zo dňa 20. júna 2019, sp. zn. 8Sžrk/5/2018 tak, že ju zamietol, - vzhľadom na zrušenie veci, odvolací správny orgán bol povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní podanom žalobkyňou, - odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 2. októbra 2019, Číslo: UPo 27/2015-31/Br, OU- NR-OOP5-2019/000578-31, k: UP 71/2015 (k V 5544/2015) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 5. novembra 2015, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora a zrušené rozhodnutie zo dňa 31. júla 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Obdobne namietala aj to, že zo strany krajského súdu nebolo preskúmavané, či podaný protest prokurátora bol zákonný a možný. Preto ho bolo potrebné skúmať aj z hmotnoprávnej roviny, nielen procesnoprávnej roviny. Tieto námietky však najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.

V konaní o proteste prokurátora sa nerozhoduje o právach, zákonom chránených záujmov a povinnostiach fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale len o tom, či všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

60. V predmetnom konaní nebolo sporným, že prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra, ako subjekt oprávnený na podanie protestu prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o prokuratúre, podal dňa 22. 10. 2015, teda v zákonom stanovenej lehote troch rokov odo dňa jeho vydania podľa § 27 ods. 1 písm. e) zákona o prokuratúre, protest č. Pd 257/15/ 4403-2 zo dňa 22. 10. 2015 proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu - Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, č. V 5544/15 zo dňa 31. 07. 2015. V ďalšom konaní teda zostala spornou iba otázka, či dôvody uvedené v proteste prokurátora nevybočujú z rámca zákona, teda či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. Úvahy žalobkyne o potrebe zaujatia právneho názoru vo vzťahu k obsahu predkupného práva štátu a jeho prípadného vplyvu na platnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a H. V. sú vzhľadom na predmet konania nad rámec súdneho prieskumu.

Najvyšší súd v tomto rozsudku konštatoval, že protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Jeho základným obsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora.

To v zásade platí aj pre súdne preskúmavacie konanie, pričom súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona. Tým je vymedzená úloha správneho súdu v preskúmavacom konaní, v rámci ktorého nie je oprávnený riešiť otázku zákonnosti rozhodnutia napadnutého protestom prokurátora z hľadiska jeho obsahu.

63. V tejto súvislosti najvyšší správny súd pripomína, že základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia) (rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 03. 07. 2018, sp. zn. 4Asan/16/2017). 64. Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami.

Z uvedeného tak vyplýva, že okresný úrad skúma, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 65. Žalobkyňa vyčítala krajskému súdu, že nesprávne posúdil dôležité skutočnosti vo vzťahu k ich časovej súvislosti, keď uzavretie kúpnej zmluvy predchádzalo zápisu predkupného práva štátu do katastra nehnuteľností. Namietala preto závery o povinnosti správneho orgánu zaoberať sa predkupným právom štátu, ak v čase podpisu kúpnej zmluvy nebolo právo zapísané v katastri nehnuteľností, a teda nemôže ovplyvniť platnosť tejto zmluvy ani prípadnú dodatočnú nemožnosť plnenia. Nastolenú otázku vyriešil najvyšší súd v rozsudku zo dňa 18. 05. 2018, sp. zn. 6Sžrk/3/2018, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2018 pod č. 54/2018. Na uvedené rozhodnutie opakovane poukazoval krajský súd, ako aj žalovaný spolu s prokurátorom.

nehnuteľností. 66. Ďalšie námietky žalobkyne smerujúce voči pôvodnému rozhodnutiu vo veci vkladového konania (aj keď sa žalobkyňa domnieva, že sú kľúčové aj v prejednávanej veci) nie je správny súd oprávnený riešiť, a to z dôvodu možného prejudikovania právneho posúdenia, ktoré však prináleží len orgánu verejnej správy, prípadne následne príslušnému správnemu súdu konajúcemu už o novom rozhodnutí. Ak by aj správny súd pristúpil k posudzovaniu námietok viažucich sa na pôvodné rozhodnutie v záujme čo najkomplexnejšieho odôvodnenia svojich právnych záverov (ako aj z dôvodu, že na ich relevancii opakovane trvá samotná žalobkyňa) k námietkam môže podať výklad iba rámcovo. Nič to však nemení na záveroch, že pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia vydaného v konaní o proteste prokurátora je riešenie tejto otázky irelevantné. Krajský súd preto postupoval správne, ak neskúmal podstatu veci, ale len konštatoval, že akékoľvek posudzovanie následkov spojených s predkupným právom štátu (či spôsobuje jej absolútnu neplatnosť alebo dodatočnú nemožnosť plnenia, prípadne

67. Argumentácia žalobkyne poukazujúca na rozhodnutie najvyššieho súdu v obdobnej veci zo dňa 21. 11. 2018, sp. zn. 10Sžrk/7/2018, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal aj otázkou následkov predkupného práva štátu, je s ohľadom na prezentované skutočnosti irelevantná. Posúdenie tejto otázky totiž netvorilo kľúčovú líniu odôvodnenia rozsudku a najvyšší súd sa k nej vyjadril iba okrajovo. Navyše, absenciu posúdenia následkov predkupného práva krajskému súdu v nijakom smere nevyčítal ani jeho rozsudok nezrušil z uvedeného dôvodu, práve naopak, kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.

veci východiskový. 68. Záverom najvyšší správny súd dodáva, že vo svetle prezentovaných skutočností a s dôrazom na to, že sa nejedná o prvé rozhodnutie v obdobnej veci, pričom žalobkyni je dobre známa konštantná rozhodovacia prax, či už krajských súdov, tak aj súdu kasačného (nevynímajúc zmienené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2019, sp. zn. I. ÚS 26/2019-12, v ktorom žalobkyňu zastupoval totožný právny zástupca ako v prejednávanej veci) ohľadom výkladu a posúdenia predkupného práva štátu v súvislosti s § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., sú jej nosné argumenty navodzujúce dojem arbitrárnosti rozsudku krajského súdu nanajvýš prekvapivé. Iba z dôvodu, že sa jej úvahy o správnosti postupu a zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy nezhodujú s právnym názorom vysloveným krajským súdom neznamená, že by bolo pre údajné špecifické skutkové okolnosti (ktoré sa však vyskytovali aj v žalobkyňou namietaných obdobných konaniach a správne súdy ich opakovane označili za irelevantné) potrebné pristúpiť k prehodnoteniu týchto záverov,

Ak sa konanie pred súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama o sebe nie je právnym základom pre namietanie porušenia základného práva (II. ÚS 54/02).