6Svk/42/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14, IČO: 31820174, právne zast.: JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom a konateľom Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska č. 29, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Ľudovíta Štúra č. 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: Resumo s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Ladislava Hudeca č. 15326/2A, IČO: 50458272, právne zast.: JUDr. Ing. Milošom Novákom, advokátom a konateľom Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Ladislava Hudeca č. 15326/2A, IČO: 53556798, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 06. mája 2021, číslo OU-BB-OOP3-2021/ 007708-002, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 04. mája 2022, č.k. 76S/53/2021-121, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z.z.“), § 53 písm. c/ a § 56 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) vydal podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodnutie, podľa ktorého sa predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Zvýšenie kapacity zariadenia na spracovanie odpadových pneumatík“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

žaloby. 3. Krajský súd po preskúmaní veci v kontexte na žalobcom uvádzané námietky uplatnené v podanej správnej žalobe konštatoval ich všeobecnosť a ne-konkrétnosť vo vzťahu k prejednávanej veci, medzi stanoviskami príslušných orgánov, ktoré sa vyjadrovali k posudzovanej činnosti, nezistil rozpory, ktorých odstránenia sa žalobca dožadoval.

Nebolo zistené prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie alebo prevádzky zmeny navrhovanej činnosti, zo stanovísk dotknutých orgánov vyplýva, že tieto nepoukázali na zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia a vyslovili názor, že odporúčajú ukončiť proces posudzovania v zisťovacom konaní. Žalovaný pri vysporiadavaní sa s odvolacími námietkami žalobcu uviedol, na základe akých dôvodov sú žalobcom prednesené pripomienky a navrhované opatrenia nedôvodné a prečo ich nemožno zohľadniť a zahrnúť do podmienok rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z. Žalobca nepredniesol v odvolaní voči argumentácii prvostupňového správneho orgánu, týkajúcej sa nezohľadnenia ním navrhovaných opatrení, žiadne konkrétne odvolacie námietky, v ktorých by namietal argumentáciu a závery, ktorými sa prvostupňový správny orgán vysporiadal so žalobcom navrhovanými opatreniami a pripomienkami (odkazom na stanovisko ďalšieho účastníka konania podané prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu - spracovateľa zámeru).

V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí sú uvedené dôvody, pre ktoré orgány verejnej správy oboch stupňov žalobcom navrhované opatrenia nezohľadnili a voči týmto záverom žalobca nepredniesol žiadne konkrétne žalobné námietky. Navyše po oboznámení sa s obsahom podania žalobcu, v ktorom navrhoval opatrenia na zmiernenie vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie bolo zrejmé, že niektoré z navrhovaných opatrení (napríklad lokálny parčík, využitie striech parkovacích domov ako zatrávnené ihriská či outdoorové cvičiská a pod.) vôbec nesúviseli s charakterom navrhovanej činnosti, alebo žalobca navrhoval také opatrenia, ktoré boli vyriešené v predloženom zámere alebo sú predmetom samostatnej právnej regulácie, čo uviedol aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. 4. Ďalej krajský súd uvádzal, že nestačí, aby žalobca uviedol len všeobecný nesúhlas so závermi orgánov verejnej správy, ku ktorým dospeli v správnou žalobu napadnutých rozhodnutiach.

Ako pravdivé vzhliadol tvrdenie žalobcu, že ním navrhované opatrenia boli odmietnuté ako nedôvodné bez bližšej argumentácie, pretože v preskúmavaných rozhodnutiach sú uvedené dôvody, prečo opatrenia a podmienky navrhované žalobcom neboli zohľadnené a tieto závery žalobca nenapadol konkrétnymi žalobnými námietkami. K žalobcom navrhovanému opatreniu týkajúceho sa výsadby 10 ks drevín v obci Valaská, krajský súd uviedol, že výrub drevín nebol predmetom realizácie zmeny navrhovanej činnosti, nakoľko v areáli navrhovateľa sa nenachádzajú žiadne dreviny, na základe čoho považoval žalovaný náhradnú výsadbu za bezpredmetnú.

V rozhodnutiach je uvedený postup orgánov verejnej správy v administratívnom konaní, dôkazy, z ktorých vychádzali, skutkový stav, ktorý vyvodili z vykonaných dôkazov, právne posúdenie veci a úvahy, ktorými sa spravovali. Žalobca bol oprávnený vyjadriť svoj nesúhlas so závermi orgánov verejnej správy, ale v správnej žalobe nepredniesol žiadne konkrétne žalobné námietky, ktorými by vyčítal konkrétne nedostatky, nezákonnosti a pochybenia orgánov verejnej správy v rámci odôvodnenia ich rozhodnutí.

7. K žalobcom namietanému nevykonaniu konzultácií krajský súd uviedol, že žalobca neuviedol konkrétne dôvody, na základe ktorých bolo potrebné konzultácie zvolať a uviedol len všeobecné znenie § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. Na uskutočnenie konzultácií podľa znenia § 63 menovaného zákona neexistuje zo strany účastníkov konania právny nárok. V zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, to znamená, že v procesnoprávnych vzťahoch má správny orgán nadradené postavenie vo vzťahu k účastníkom konania a je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy treba vykonať. Žalovaný vyjadril názor, že realizácia konzultácie by nepredstavovala pre žalobcu ako účastníka konania vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, t.j. doplnenie podmienok do rozhodnutia v zmysle jeho požiadaviek, nakoľko tieto sú po posúdení ich obsahu vo vzťahu k navrhovanej zmene

dotknutá obec, tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. 8. V súvislosti s požiadavkou žalobcu, aby sa krajský súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného nálezu v otázkach týkajúcich sa výkladu zmlúv a súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom

účastníkovi konania nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože mu nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktorú by mu súd uložil a navyše súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu priznal náhradu ďalších trov konania.

11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 12. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

14. K záveru súdu o neurčitosti podmienok žalobca uviedol, že je povinnosťou správnych orgánov rozhodnúť o zmierňujúcich opatreniach spolu s povinnosťou vyhodnotiť opodstatnenosť ich návrhov, pričom táto povinnosť vyplýva z § 29 ods. 3 v kombinácii s § 29 ods. 13 a § 20a zákona č. 24/2006 Z.z. Právna povinnosť navrhovateľa poznať všetky vplyvy svojho zámeru vyplýva z § 18 zákona č. 17/1992 Zb. a povinnosť uplatniť preventívne a zmierňujúce opatrenia z § 17 zákona č. 17/1992 Zb. Právna zodpovednosť spolu so zásadou „zaťažovateľ prírody platí“ je ustanovená v § 27 zákona č. 17/1992 Zb.

zaväzujú. Odmietnutie akéhokoľvek zmierňujúceho opatrenia navrhnutého žalobcom je potrebné odôvodniť, a teda uviesť, prečo nie je vhodným riešením, a ktoré riešenie určené správnym orgánom poskytuje lepšiu ochranu životného prostredia. K tvrdeniu súdu, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo možné usudzovať, že navrhovaná zmena činnosti, ktorú chce žalobca uskutočniť, môže negatívne ovplyvniť životné prostredie v danej lokalite, žalobca uviedol, že nie je od nemo možné spravodlivo očakávať, že bude presne formulovať svoje výhrady voči napadnutým rozhodnutiam, keď samotné napadnuté rozhodnutia sú arbitrárne a natoľko všeobecné, že nemožno konkretizovať jednotlivé opatrenia na zmiernenie vplyvov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-240/09. 15. Ďalej namietal nevykonanie konzultácií, ktorých účelom je odborné vydiskutovanie rozporov s tým, že súčasťou rozhodnutia má byť aj záver konzultácie, z ktorého dôvodu nezvolaním konzultácie sa automaticky spôsobila procesná vada konania podľa § 3 ods. 4

16. Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý sa nevysporiadal s jednotlivými bodmi uvádzanými v stanovisku, odvolací správny orgán je povinný vysporiadať sa s každým argumentom uvedeným v stanovisku, z rozhodnutia žalovaného musí byť zrejmé, že sa skutočne zaoberal podstatnými otázkami a že len jednoducho neprevzal závery, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán.

18. V závere s ohľadom na tvrdenú absenciu eurokonformného výkladu a aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. zo strany správnych orgánov ako aj súdov, požiadal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, aby sa podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor Európskej únie s

Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.1,2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

25. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

27. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej

záujmoch. 30. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 06. mája 2021, číslo OU-BB-OOP3-2021/007708-002, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného úradu Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie z 19. júna 2020, číslo OU-BR-OSZP-2020/000665-020 v znení opravy chyby v písaní z 23. novembra 2020. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z., § 53 písm. c/ a § 56 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z.z. vydal podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodnutie, podľa ktorého sa predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Zvýšenie kapacity zariadenia na spracovanie odpadových pneumatík“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/ 2006 Z.z. 31.

činnosti podľa osobitných predpisov (§ 2). 33. Podľa § 18 ods. 2 písm. d/ zákona č. 24/2006 Z.z., predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

35. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

38. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z.z., výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

40. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z., obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a/ doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b/ informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c/ vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d/ doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e/ obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

42. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z.z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a/ konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b/ osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c/ upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d/ určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e/ určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f/ konfliktu záujmov podľa § 63a.

44. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

činnosti do 10 dní od jeho zverejnenia na príslušnú adresu podľa § 29 ods. 9 zákona č. 24/2006 Z.z.; rovnako poučil účastníkov a zúčastnené osoby o možnosti pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie ako aj o možnosti nahliadnutia do spisu, - žalobca v postavení dotknutej verejnosti zaslal k príslušnému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti stanovisko z 20. januára 2020 [primárne žalobca žiadal podrobné rozpracovanie a vyhodnotenie dopravného napojenia v textovej a v grafickej časti, overiť výpočet potrebného počtu parkovacích miest, obsluhu územia verejnou hromadnou dopravou, vyhodnotiť dostatočnosť opatrení na účely ochrany prírody, ochrany zelene, vyhodnotiť vplyv na vodu, definovať najbližšiu obytnú zónu, vyhodnotiť a analyzovať čistotu ovzdušia a vplyv zámeru na ovzdušie, overiť statiku stavby, žiadal variantné riešenie okrem nulového variantu, overiť činnosť s územným plánom, preukázať plnenie povinností na úseku odpadového hospodárstva, preukázať dôslednú ochranu poľnohospodárskej pôdy, obnoviť prirodzenú biodiverzitu dotknutého územia, navrhnúť

i. Okresného úradu Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku odpadového hospodárstva z 20. januára 2020 ii. Okresného úradu Brezno, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií z 22. augusta iii. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky z 21. januára 2020

vii. Okresného úradu Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku ochrany prírody a krajiny z 25. marca 2020, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 19. júna 2020, číslo OU-BR- OSZP-2020/000665-020 v znení opravy chyby v písaní z 23. novembra 2020 rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Zvýšenie kapacity zariadenia na spracovanie odpadových pneumatík“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a súčasne vo výroku určil podmienky / opatrenia, ktoré bude potrebné v ďalšom procese dodržiavať, - na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo 06. mája 2021, číslo OU-BB-OOP3-2021/ 007708-002 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 19. júna 2020 (v znení jeho opravy z 23. novembra 2020).

47. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že navrhovateľ (ďalší účastník konania) pôvodne prevádzkoval zariadenie na zhodnocovanie odpadov (spracovanie odpadových pneumatík) na základe súhlasu vydaného príslušným okresným úradom podľa § 97 ods. 1 písm. c/ zákona č. 79/2015 Z.z. Predmetnú činnosť ďalší účastník konania realizoval mimo rámca zisťovacieho konania, nakoľko v danej dobe (t.j. pred predložením oznámenia o zmene navrhovanej činnosti) bola nastavená kapacita predmetného zariadenia na 4.972 ton / rok, pričom povinné uskutočnenie zisťovacieho konania prichádzalo do úvahy až prekročením prahovej hodnoty 5.000 ton / rok (bližšie pozri tabuľku číslo 9 - Infraštruktúra, položka č. 6 - Zhodnocovanie ostatných odpadov okrem zhodnocovania odpadov uvedeného v položkách 5 a 11, zariadenia na úpravu a spracovanie ostatných odpadov prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z.).

48. V rámci zisťovacieho konania si prvostupňový správny orgán primárne zabezpečil súhlasné stanovisko Okresného úradu Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku odpadového hospodárstva z 20. januára 2020 evidované pod číslom OÚ-BR- OSZP-2020/001508-002-Gal, z ktorého vyplýval záver, že zmena navrhovanej činnosti „Zvýšenie kapacity zariadenia na spracovanie odpadových pneumatík“ nie je v rozpore so záujmami odpadového hospodárstva územného celku okresu Brezno, a teda nepožadoval, aby zmena navrhovanej činnosti bola posudzovaná podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku ochrany ovzdušia v súhlasnom stanovisku zo 17. februára 2020, číslo OU-BR-OSZP-2020/001416-002 konštatoval, že zmena činnosti nebude mať vplyv na zmenu zdroja znečisťovania ovzdušia a k zmene množstva a druhu emisií z realizovanej činnosti, z ktorého dôvodu neboli zo strany tohto dotknutého orgánu vznesené námietky a nepožadoval ďalej posudzovať navrhovanú činnosť podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku

Z hľadiska záujmov štátnej vodnej správy potom k predloženému zámeru nemal pripomienky a nenavrhol činnosť naďalej posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Okresný úrad Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku ochrany prírody a krajiny v súhlasnom stanovisku z 25. marca 2020, číslo OU-BR-OSZP-2020/003683-002 uviedol, že k záberu pôdy nedôjde, keď rozšírenie spracovateľskej kapacity bude riešené v rámci vnútorných priestorov v existujúcej hale, navrhované rozšírenie vonkajších skladovacích kapacít je riešené v rámci existujúcich vonkajších spevnených plôch, druh pozemku „zastavaná plocha a nádvorie“; navrhovanou zmenou nedôjde ani k zmene spôsobu využívania pozemku, ktorý je vedený ako pozemok, na ktorom je manipulačná a skladová plocha.

opatrenia - náhradnú výsadbu 10 ks drevín v obci Valaská na verejných priestranstvách v obývaných častiach obce, - žiadal, aby súčasťou stavby a architektonického stvárnenia verejných priestorov v podobe fasády, exteriérov a spoločných interiérových prvkov bolo aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby (socha, plastika, reliéf, fontána a pod.), - vizualizácia klimatických zmien na Slovensku v čiarovom kóde, - vytvorenie podmienok pre kompostovanie rozložiteľného odpadu a vybudovanie domácej kompostárne slúžiacej pre potreby zužitkovania rozložiteľného odpadu vznikajúceho pri prevádzke zámeru.

kapacít je riešené v rámci existujúcich vonkajších spevnených plôch, druh pozemku „zastavaná plocha a nádvorie.“ Rovnako akékoľvek umiestnenie umeleckého diela v podobe sochy, plastiky, reliéfu, fontány s ohľadom na charakter zmeny navrhovanej činnosti je absolútne neopodstatnené.

50. K odkazu žalobcu na § 17 a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. najvyšší správny súd uvádza, že sa jedná o všeobecné východiská majúce buď prevenčný charakter („Každý je povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie.“; § 17 ods. 1), prípadne znázorňujú princíp následnej opatrnosti („Každý, kto svojou činnosťou znečisťuje alebo poškodzuje životné prostredie alebo kto využíva prírodné zdroje, je povinný na vlastné náklady zabezpečovať sledovanie tohto pôsobenia a poznať jeho možné dôsledky.“; § 18). Jedná sa o všeobecné východiská, ktoré vo svojej samotnej podstate v sebe zahŕňajú princíp únosnej záťaže, princíp uvážlivého hospodárenia s prírodnými zdrojmi, princíp prevencie, princíp obozretnosti, princíp minimalizácie zásahov do životného prostredia, princíp priamej zodpovednosti, princíp sanácie a obnovy. Tieto východiská je však nevyhnutné chápať v kontexte na konkrétnu realizovanú činnosť a jej možné dopady na stav životného prostredia.

V predmetnej veci predmet posúdenia predstavoval zámer zmeny navrhovanej činnosti spočívajúcej v navýšení kapacity zariadenia na spracovanie odpadových pneumatík, pričom dotknuté orgány vo svojich súhlasných stanoviskách uviedli, že navrhovaná zmena činnosti nie je v rozpore so záujmami ochrany, ktoré tieto dotknuté orgány chránia, primárne vo vzťahu k ochrane vzduchu, vody, pôdy a tiež s konceptom nakladania s odpadmi podľa zákona č. 79/2015 Z.z.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

(I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61). Vo svetle takto prezentovaných záverov možno potvrdiť, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v okolnostiach veci dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia (ktoré nie vždy korešpondovali s tu prejednávanou vecou), na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil.

na základe ktorých pristúpili k vydaniu rozhodnutia o tom, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. 52. K žalobcom namietanému nevykonaniu konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. najvyšší správny súd uvádza, že z obsahu § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. nevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne ústnou formou. Navyše z § 64 menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania.

Vzhľadom na uvedené, ako aj skutočnosť, že prvostupňový správny orgán listom z 20. januára 2020 žalobcu upovedomil o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalobca ako dotknutá verejnosť túto možnosť využil a zaslal vyjadrenie k príslušnej navrhovanej zmene činnosti, rovnako sa správne orgány riadne vysporiadali so všetkými žalobcom uplatnenými námietkami, respektíve požiadavkami, nemožno sa stotožniť so záverom žalobcu, že v tomto prípade došlo k porušeniu práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach. V tomto smere najvyšší správny súd odkazuje na závery iných senátov najvyššieho správneho súdu, ktoré vo vzťahu k námietke nevykonania konzultácií prijali rovnaký názor (napríklad rozsudok sp. zn. 4Svk/17/2021, prípadne sp. zn. 5Svk/40/2022).

únie. 54. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky najvyšší správny súd konštatuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16. decembra 2008, Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 09. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 29).

V posudzovanej veci najvyšší správny súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky, respektíve prejudiciálnych otázok. Žalobca riadne nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci; ani neformuloval priamy návrh na prerušenie konania. Prvá žalobcom formulovaná otázka (zneužitie práva) nekorešponduje s tu prejednávanou vecou, ďalšie otázky vecne zamerané na podanie odôvodneného stanoviska a odvolania v predmetnej veci neboli sporné, inštitút doplňujúcej informácie nebol predmetom tohto konania a vo vzťahu ku konzultáciám najvyšší správny súd jasne vyjadril svoj právny názor bez potreby predloženia prejudiciálnej otázky v

zamietol. 56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169

57. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.