6Svk/43/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš, so sídlom Tomášikova 5, 031 80 Liptovský Mikuláš 1, proti žalovanému: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom so sídlom Štúrova 1989/41, 031 42 Liptovský Mikuláš, IČO: 00315524, právne zastúpený: HADBÁBNY a spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47249722, o preskúmanie Uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš č. 19/2018 zo dňa 15. februára 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/178/2019-168 z 28. júla 2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

XXX, v hodnote podľa znaleckého posudku vo výške 512.418,08 Eur, č. XXX/X, o výmere 351 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/X, o výmere 13 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/XX, o výmere 7419 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/XX, o výmere 9703 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/XX, o výmere 1036 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, teda v celkovej pôvodne deklarovanej výmere 37173 m2, aktuálne vo výmere 34982 m2 a stavby prevádzkovej budovy s prideleným súpisným číslom: XXX, v hodnote podľa znaleckého posudku vo výške 1.389.898,47 Eur, zapísaných pôvodne na LV č. XXX, v súčasnosti na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie Y., do obchodného imania obchodnej spoločnosti Mestské športové zariadenia s.r.o., IČO: 51317290, Štúrova 1989/41 Liptovský Mikuláš.

19/2018. Podľa žalobcu mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš rozhodlo spôsobom rozporným so znením § 6 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku obcí“) a § 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriedení“). Zo znenia § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí totiž vyplýva, že jednotka územnej samosprávy môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú

už existovala. Ku vkladu nehnuteľného majetku jednotky územnej samosprávy do majetku obchodnej spoločnosti došlo mimo základného imania Mestských športových zariadení, s.r.o., teda objektívne bez získania akejkoľvek relevantnej protihodnoty na strane mesta Liptovský Mikuláš, čo vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky, v rámci ktorého základné imanie obchodnej spoločnosti, teda miera vyjadrenia účasti spoločníka na majetku obchodnej spoločnosti, zostalo aj po prijatí uznesenia č. 19/2018 zo dňa 15. februára 2018 nedotknuté. Tento postup jednotky územnej samosprávy tak podľa žalobcu vykazoval znaky darovania, čo však zákonodarca - s odkazom na znenie § 8 ods. 3 zákona o obecnom zriadení nepripúšťa. Uvedený nedostatok na strane mesta Liptovský Mikuláš v súvislosti s nakladaním majetku jednotky územnej samosprávy vzhliadol aj ústredný orgán štátnej správy v osobe Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorý ho prezentoval vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 07. augusta 2018, č. MF/015398/2018-352.

4. Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) uznesením sp. zn. 30S/178/2019 zo dňa 28. júla 2022 zrušil uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš č. 19/2018 zo dňa 15. februára 2018 v časti II. bod 1. V odôvodnení rozhodnutia správny súd konštatoval, že napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 19/2018 zo dňa 15. februára 2018 v časti II. bod 1 je v rozpore so zákonom, keď mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš prijatím tohto uznesenia konalo a rozhodlo spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí a ustanovením § 8 ods. 3 zákona o obecnom

Obchodná spoločnosť aj so stopercentnou majetkovou účasťou obce je samostatným subjektom vlastníckeho práva, odlišným od obce. Ak chce obec previesť do vlastníctva obchodnej spoločnosti ďalší majetok, okrem vkladu do základného imania, potom tak môže urobiť len niektorým zo spôsobov definovaným v ustanovení § 9a ods. 1 zákona o majetku obcí, podľa ktorého prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať a) na základe obchodnej verejnej súťaže, b)dobrovoľnou dražbou alebo c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu.

uvedenej obchodnej spoločnosti. 7. Aj podľa názoru správneho súdu ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o majetku obcí je potrebné vo vzťahu k § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí vykladať reštriktívne a možnosť zákonným spôsobom vložiť majetok jednotky územnej samosprávy do majetku obchodnej spoločnosti viazať výlučne na dôvody konkretizované zákonodarcom priamo v ustanovení § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí. Je totiž potrebné rozlišovať medzi pojmom vyjadreným v ustanovení § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí vyjadreným slovným spojením „základné imanie obchodnej spoločnosti“ a pojmom vyjadreným slovným spojením „majetok obchodnej spoločnosti“. I keď ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona dostatočne nerozlišuje medzi základným imaním obchodnej spoločnosti a majetkom obchodnej spoločnosti, s poukazom na znenie § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí žalovaný mal a mohol v posudzovanej veci postupovať iba spôsobom, v rámci ktorého by vklad svojho nehnuteľného majetku realizoval výlučne do základného imania obchodnej spoločnosti Mestské športové zariadenia,

Predstavuje peňažné vyjadrenie súhrnu vkladov všetkých spoločníkov počas existencie spoločnosti, pričom môže byť vytvorené vkladmi tak vo forme peňažnej ako aj nepeňažnej. Pokiaľ ide o vzťah základného kapitálu a majetku obchodnej spoločnosti, od základného imania je potrebné odlišovať imanie alebo čisté obchodné imanie obchodnej spoločnosti, resp. podobné ekonomické kategórie. Základné imanie je zdrojom financovania, a v účtovníctve vystupuje na strane pasív. Vyjadruje len hodnotu vkladov, ktoré spoločníci vložili do obchodnej spoločnosti odo dňa jej založenia, nie však jej hodnotu. Základné imanie na rozdiel od obchodného majetku je vo svojej podstate iba účtovnou veličinou, ktorá zväčša nezodpovedá reálnemu stavu majetku spoločnosti. Povinnú tvorbu základného imania zákon v ustanovení § 58 ods. 2 Obchodného zákonníka výslovne ustanovuje iba pre spoločnosť s ručením obmedzeným a pre akciovú spoločnosť, resp. pre jednoduchú spoločnosť na akcie. Pojem „obchodný majetok“ je vymedzený v ustanovení § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom ide o súhrn majetkových hodnôt, t. j. všetkých aktív podniku.

Obchodné imanie je teda súhrnom aktív a pasív. Pasíva (záväzky) možno do obchodného imania zahrnúť len za predpokladu, že podnikateľovi vznikli v súvislosti s podnikaním. Pokiaľ takáto súvislosť absentuje, záväzky nemožno zahrnúť do obchodného imania.

zákonom. Vzhľadom na to, že obsahom napadnutého uznesenia Mestského zastupiteľstva Liptovský Mikuláš č. 19/2018 zo dňa 15. februára 2018 v časti II. bod 1. bol porušený zákon tým, že Mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš rozhodlo v rozpore s ustanovením § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí a ustanovením § 8 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, správny súd toto uznesenie v označenej časti podľa § 356 ods. 3 SSP zrušil. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. c/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

9. Žalovaný (sťažovateľ) podal proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal nedostatočné odôvodnenie správneho súdu a vysporiadanie sa s argumentáciou žalovaného a zároveň nesprávne právne posúdenie správneho súdu (§ 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP), domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a vec žiadal vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 10.

Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 4 písm. l/ zákona o obecnom zriadení, v ktorom sa spomína „majetková účasť“ bez toho, aby bolo vyjadrené, že musí ísť výlučne o účasť na základnom imaní. Správny súd podľa jeho názoru svoje právne posúdenie veci založil na formalistickom, gramatickom a nedôvodne reštriktívnom výklade § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o majetku obcí v konfrontácii s ustanovením § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí.

Rovnako tak zákon neupravuje všetky majetkové dispozície obce ako akcionára či spoločníka spoločnosti, t. j. ako má postupovať pri rozdelené zisku. Nie je však udržateľné tvrdiť, že tieto úkony, častokrát aj s majetkovým dopadom, obec ako akcionár či spoločník nemôže realizovať len preto, že ich zákon o majetku obcí výslovne neupravuje.

14. Ak je účelom zákona, aby sa obec mohla stať akcionárom či spoločníkom obchodnej spoločnosti, potom je nelogické a v rozpore s účelom zákona, aby obec nemohla realizovať oprávnenia akcionára či spoločníka v celom rozsahu. Vytvorenie kapitálového fondu, či už peňažným alebo nepeňažným príspevkom, pritom môže byť dôležitým nástrojom súvisiacim s majetkovou primeranosťou obchodnej spoločnosti - napr. na predchádzanie krízy v spoločnosti podľa § 67a Obchodného zákonníka a s ňou spojených negatívnych následkov.

16. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27. októbra 2022, v ktorom uviedol, že je zrejmé, že jednotky územnej samosprávy nie sú plnohodnotnými účastníkmi obchodnoprávnych, či súkromnoprávnych vzťahov pri porovnaní rozsahu ich práv a povinností s inými pravidelnými účastníkmi týchto vzťahov. Je nesporné, že v prípade, ak by zákonodarca mal záujem obci (mestu) poskytnúť možnosť realizovať jej práva inak, než ako ich upravil v ustanovení § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí, malo by predmetné ustanovenie iný obsah, prípadne by medzičasom došlo k zrušeniu zákona o majetku obcí ako celku, čo sa však nestalo. Práve naopak, zákonodarca predmetný právny predpis opakovane novelizoval s tým, aby eliminoval obchádzanie jeho ustanovení jednotkami územnej samosprávy. 17. Žalobca nepovažuje nestotožnenie sa súdu s právnym názorom žalovaného za nesprávny procesný postup, ktorým nielenže malo byť žalovanému znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva, ale dokonca sa tak malo stať v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

III. Posúdenie kasačného súdu

20. Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 21. Podľa § 8 ods. 3 zákona o obecnom zriadení majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať.

23. Podľa § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu. 24. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o majetku obcí obecné zastupiteľstvo schvaľuje vklady majetku obce do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností.

Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 27. Podľa § 350 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného zákona.

30. Kasačný súd považuje argumenty a relevantné právne závery s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu za dostatočné a nad rámec v ňom obsiahnutých záverov uvádza nasledovné:

Majetok obce je jedným zo základných Ústavou SR garantovaných pilierov ekonomickej samostatnosti obce a nezávislosti rozhodovania obce o užívaní svojho majetku. Tento majetok obce má podľa zákona o obecnom zriadení slúžiť na plnenie zákonom stanovených kompetencií obce, pričom tento majetok sa má zveľaďovať a zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom obce je originálna kompetencia obce, ako verejnoprávnej korporácie združujúcej predovšetkým jej obyvateľov, pričom uvedené vyplýva aj z Ústavy SR.

subjektov. Je nesporné, že zákony normujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce ohľadom voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom. Majetok obce slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním, a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.

35. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia a odchýliť sa od neho je potrebné iba v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, čo však nie je posudzovaný prípad.