6Svk/44/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14, IČO: 31820174, právne zast.: JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom a konateľom Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska č. 29, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom v Žiline, Vysokoškolákov č. 8556, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ W. M., narodená XX. J. XXXX, bytom v L., W. O. Č.. XXX a 2/ M. Š., narodená XX. W. XXXX, bytom v L., W. O. Č.. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. marca 2020, číslo OU- ZA-OSZP3-2020/013635-002, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 06. marca 2023, č.k. 30S/221/2021-91, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

decembra 2019, číslo 18340/2019-63813/2019-OŽP-SKU. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 písm. f/ zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 416/2001 Z.z.“) a § 69 ods. 1 písm. d/ a f/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) vydal podľa § 47, § 48 a § 82 zákona č. 543/2002 Z.z. súhlas na výrub 2 ks drevín druhu breza (Betula pendula) s obvodom kmeňov 140 cm a 129 cm nameraných 130 cm nad zemou, rastúce na parc. č. S.-N. XXXX, k.ú. G..

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 23 ods. 1-4, § 33 ods. 2, § 46, § 47 ods. 1-3 Správneho poriadku a v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej

4. Ohľadom námietky žalobcu o nedoručení kópie spisov sa krajský súd stotožnil s odôvodnením žalovaného, ktorý správne poukázal na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžp/3/2013, podľa ktorých cit.: „Zmyslom § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie mohli uplatniť svoje výhrady resp. urobiť procesné návrhy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia správny orgán je povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Žiadne ustanovenie Správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať kópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť.“ Rovnako krajský súd nevzhliadol v postupe správnych orgánov porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď z príslušného oznámenia o začatí konania mal preukázané, že žalobca bol poučený o možnosti nahliadnutia do administratívneho spisu, o práve oboznámiť

Postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade so Správnym poriadkom, naplnil konkrétne i požiadavku na postup správneho orgánu čo najúplnejšie zistiť skutočný stav veci všetko pri zachovaní procesných práv účastníka konania. 5.

Aarhuského dohovoru. Jej primárnym cieľom je ochrana životného prostredia a potreba umožniť verejnosti účinne participovať na zachovaní priaznivého životného prostredia sprístupňovaním informácií v oblasti životného prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať skutočný obsah a nie je možné sa jej len formálne dovolávať. K absencii výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutí krajský súd uviedol, že v rozhodnutí je uvedená konečná spoločenská hodnota stromov. Správny orgán tiež v rozhodnutí riadne určil náhradnú výsadbu 2 ks dreviny tuja a 1 ks smrek. 6. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

II.

Rovnako namietal neposkytnutie kópií administratívneho spisu i napriek tomu, že o ich zaslanie žiadal. V tomto smere namietal porušenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého musí správny orgán postupovať takým spôsobom, aby zbytočne nezaťažoval účastníkov konania. Namiesto odoslania elektronickej správy musí účastník konania prísť osobne do sídla správneho orgánu a nafotiť alebo nakopírovať dokumenty, ktoré správny orgán vytlačil z elektronického spisu, čo možno chápať ako porušenie článku 3 Aarhuského

Podaním žiadosti podľa článku 4 Aarhuského dohovoru žalobcovi vznikol právny nárok na zaslanie týchto podkladov. Vzhľadom na to, že neboli zverejnené informácie nemohla sa verejnosť domáhať svojich práv, nakoľko správne orgány si nesplnili povinnosť ohľadom jej informovania. Správny orgán si zamieňa informovanie verejnosti a informovanie účastníka konania, pričom nezohľadňuje postavenie verejnosti ako subjektu sui generis. V tomto smere namietal

výsadby. To spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď nie je možné určiť, či náhradná výsadba je primeraná. 13. V závere s ohľadom na tvrdenú absenciu eurokonformného výkladu a aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., smernice EIA a Aarhuského dohovoru zo strany správnych orgánov ako aj súdov, požiadal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, aby sa podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkou cit.: i. „Či samotné vyžadovanie informácií v konaniach vo veciach životného prostredia je zneužívaním práva, ktoré priznáva Aarhuský dohovor verejnosti a zaväzuje Slovenskú republiku ako stranu dohody“ ii. „Či požadovanie informácií v rámci konania vo veciach životného prostredia v zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru je v súlade s právom Európskej únie a ak áno, či odmietnutie poskytnutia informácií správnym orgánom na základe takejto žiadosti je v súlade s právom

III.

15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

16. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

IV.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

správy. 23. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/200 Z.z. určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny. 25. Zákon č. 543/2002 Z.z. upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

28. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/200 Z.z., na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

30. Podľa § 48 ods. 1 časť pred bodkočiarkou zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa.

33. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

35. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 36.

37. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

39. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

konaní [vyjadril preferenciu odbornej starostlivosti o drevinu pred jej úplným vyrúbaním, žiadal predložiť projektovú dokumentáciu preukazujúcu nemožnosť zachovania predmetných stromov, predložiť projekt sadových a parkových úprav po realizácii zámeru žiadateľa, analýzu súčasného výskytu a stavu drevín, zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu, návrhy rámcových opatrení týkajúcich sa starostlivosti o dreviny, zoznam a vymedzenie pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, katastrálnu mapu s územným priemetom výskytu drevín a pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, výpočet spoločenskej hodnoty podľa príslušnej vyhlášky; navrhol, aby výpočet spoločenskej hodnoty mal tabuľkovú formu a bol súčasťou vydaného výrubového rozhodnutia, žiadal, aby boli objektívne a odborne preukázané dôvody opodstatnenosti výrubu a tiež preukázaná primeranosť náhradnej výsadby; navrhol zabezpečiť / realizovať i. dokument starostlivosti o dreviny, ii. dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, respektíve, že sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou dreviny a vyčíslujúci

žalobcovi bolo príslušné oznámenie elektronicky doručené dňa 26. novembra 2019, - žalobca sa ústneho pojednávania spojeného s miestnou ohliadkou nezúčastnil, ktorú skutočnosť už avizoval vo svojom podaní z 15. novembra 2019, - rozhodnutím z 10. decembra 2019 prvostupňový správny orgán vydal súhlas na výrub 2 ks drevín druhu breza (Betula pendula) s obvodom kmeňov 140 cm a 129 cm nameraných 130 cm nad zemou, rastúce na parc. č. S.-N. XXXX, k.ú.

41. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

43. K výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutiach správnych orgánov, ktorý kvantifikuje a v jednom údaji koncentruje viaceré zákonom vyžadované náležitosti rozhodnutia o výrube, a teda porovnaním výpočtu spoločenskej hodnoty s voľnou úvahou správneho orgánu a zabezpečenými dôkazmi je možné si overiť, skontrolovať, či rozhodnutie je zákonné, primerané a vecne správne, najvyšší správny súd uvádza, že prvostupňové správne rozhodnutie z 10. decembra 2019 obsahuje tabuľku výpočtu spoločenskej hodnoty oboch drevín.

Zároveň uvedené hodnoty boli modifikované s ohľadom na tzv. prirážkový index podľa prílohy č. 35 Vyhlášky č. 24/2003 Z.z. Konkrétne prvostupňový správny orgán predmetným drevinám priradil index 0,6 - jednoznačne preukázaný nepriaznivý vplyv dreviny na statiku objektov a budov alebo drevín a ohrozenie prevádzkyschopnosti inžinierskych sietí, zatienenie nad hodnoty povolené normami a spôsobenie nadmernej vlhkosti obytných a iných objektov a poškodenie dreviny alebo iným spôsobom znížená jej fyziologická hodnota v rozpätí 26 - 60% (stredné poškodenie) 0,9 - krátkoveká drevina, čomu následne zodpovedala výsledná spoločenská hodnota 870,48 eur a 795,96 eur, celkovo 1.666,44 eur. Iný prirážkový index, najmä prostredníctvom ktorého by sa navyšovala spoločenská hodnota príslušných drevín (1,2 - napríklad vek stromu viac ako 100 rokov, 1,3 - napríklad rastúca v brehových porastoch, 1,4 - napríklad rastúca v parku, verejnom sade, v záhrade, 1,5 - napríklad rastúca v botanickej záhrade, zoologickej záhrade, arboréte, 2,0 - rastúca v národnom parku

. .) udelenie takéhoto súhlasu je možné len za predpokladu, že správny orgán po dostatočnom dokazovaní, obstaraní potrebných podkladov pre rozhodnutie a presnom a úplnom zistení skutočného stavu má za to, že ide o odôvodnený prípad výrubu. Takéto stanovisko teda možno zaujať len na základe posúdenia ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka.“ Najvyšší správny súd uvádza, že predmetné dreviny boli šetrením na miestnej ohliadke (ktorej sa žalobca nezúčastnil) zhodnotené odborným pracovníkom prvostupňového správneho orgánu so záverom, že má zníženú fyziologickú a estetickú hodnotu v rozmedzí od 26 do 60%, keď boli v minulosti pravidelne radikálne orezávané, nakoľko boli nevhodne vysadené pod vzdušné elektrické vedenie; rovnako rastú v tesnej blízkosti oplotenia s betónovým základom (0,5 m), kde koreňový systém môže spôsobiť jeho poškodenie. Tiež uviedol, že v dnešnej dobe koruny oboch stromov opätovne zasahujú do vedenia a hrozí jeho poškodenie. Ponechanie drevín sa nedá docieliť ich orezaním, nakoľko orez by musel byť radikálny a dreviny by prestali plniť svoje funkcie.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 10Sžo/74/2016 sa jednalo o výrub 65 stromov a 17 kríkových porastov, ktoré plnohodnotne slúžili svojmu účelu, mali určenú priaznivú indexáciu, t.j. boli v dobrom stave a navyše tvorili jeden z posledných mestských parkov v danom meste s tým, že náhradná výsadba na streche plánovaných podzemných garáží by mala zanedbateľný prínos, keďže priestor by nebol verejne prístupný a zďaleka by neboli naplnené funkcie parku v takej miere, ako tomu bolo predtým. Najvyšší súd Slovenskej republiky potom dospel k záveru, že pri vydaní súhlasu na výrub stromov nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, a to v súvislosti s posúdením ekologických a estetických funkcií drevín. Správne orgány sa vecou riadne nezaoberali a napriek tomu, že zákon v danom prípade umožňuje správnym orgánom použiť zákonom povolenú správnu úvahu pri rozhodovaní o udelení súhlasu na výrub stromov, podľa názoru súdu táto nebola dostatočným spôsobom odôvodnená. V predmetnej veci z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu však jasne vyplýva správna úvaha opierajúca sa v prvom rade o zistenia odborného pracovníka získané formou miestnej ohliadky, že

Rovnako sa prvostupňový správny orgán riadne vysporiadal aj s požiadavkami žalobcom uplatnenými v podaní z 15. novembra 2019 a tieto vyhodnotil ako neopodstatnené; vypracovanie dokumentu starostlivosti o dreviny vo výrubovom konaní nepovažoval za potrebné, nakoľko bola jasne dokázaná opodstatnenosť výrubu predmetnej dreviny v zmysle platných právnych predpisov v oblasti ochrany prírody; navyše tento dokument sa vypracúva pre verejné priestranstvá. V tomto prípade išlo o dreviny nachádzajúce sa na súkromnom pozemku a rovnako na súkromnom pozemku sa uskutoční aj náhradná výsadba. K požiadavke doloženia dendrologického a fytopatologického posudku uviedol, že pracovník orgánu ochrany prírody je odborne spôsobilý a dostatočne skúsený s príslušným vzdelaním na to, aby posúdil fyziologický stav dreviny, ako aj jej vplyv na okolie; požadovanie predloženia dendrologického a fytopatologického posudku vo vzťahu k príslušným drevinám by bolo navyše neefektívne z hľadiska zásad hospodárnosti a rýchlosti konania.

Pokiaľ išlo o mapové podklady, tieto tvorili prílohu žiadosti na výrub dreviny a pre správny orgán boli postačujúce na to, aby bola drevina identifikovaná v teréne. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní.

45. K žalobcom uplatnenej námietke, že v prvostupňovom správnom rozhodnutí absentovalo uvedenie minimálneho obvodu drevín náhradnej výsadby, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď nie je možné určiť, či náhradná výsadba je primeraná, najvyšší správny súd uvádza, že túto námietku žalobca neuplatnil v odvolaní podanom proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu z 10.decembra 2019, a teda žalovaný na túto námietku nemohol relevantne reagovať.

Pokiaľ prvostupňový správny orgán v rozhodnutí o výrube žiadateľovi uložil povinnosť zrealizovať náhradnú výsadbu presne špecifikovaných drevín, konkrétne 2 ks drevín tuja (Thuja occidentalis) a 1 ks dreviny druhu smrek (Picea glauca), nemožno takéto rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné a zakladajúce dôvod na jeho zrušenie.

46. K žalobcom namietanému neposkytnutiu kópií administratívneho spisu i napriek tomu, že o ich zaslanie žiadal najvyšší správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva konkrétne špecifikovaná žiadosť žalobcu o zaslanie kópie administratívneho spisu. V prvom žalobcovom podaní (15. november 2019) v priebehu správneho konania žalobca oznámil prvostupňovému správnemu orgánu, že sa nezúčastní miestnej ohliadky spojenej s ústnym pojednávaním s tým, že zápisnicu z miestnej ohliadky a prípadne ďalšie relevantné podklady rozhodnutia požiadal zaslať na e-mailovú adresu, alebo do elektronickej schránky. Takto formulovanú žiadosť nemožno chápať ako žiadosť o vyhotovenie a preposlanie kópie administratívneho spisu. Ďalšie žalobcom v konaní realizované podanie predstavovalo až odvolanie proti rozhodnutiu z 10. decembra 2019, v ktorom žalobca vyčítal prvostupňovému správnemu orgánu, že tento nevyhovel žiadosti žalobcu o zaslanie kópie spisu. Ako už súd uviedol vyššie, z obsahu administratívneho spisu takáto žiadosť nevyplýva.

kasačnej sťažnosti však neuviedol, v čom postup správneho orgánu pre žalobcu predstavoval tak závažné pochybenie odôvodňujúce zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia založené výlučne len na tomto dôvode. Najvyšší správny súd zároveň zdôrazňuje, že nemožno prehliadnuť aj okolnosti a špecifiká prejednávanej veci, pričom podstatný podklad pre vydanie rozhodnutia predstavovala samotná žiadosť navrhovateľky (ďalšieho účastníka konania 1/) vrátane príloh (obrazové a grafické zobrazenie miesta výrubu a výpis z listu vlastníctva), ďalej oznámenie o začatí konania z 20. novembra 2019 a zápisnica z miestnej ohliadky, pričom podstatný obsah relevantných podkladov bol vnesený do odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené, a teda mal možnosť sa s ním riadne oboznámiť. Rovnako prvostupňový správny orgán listom z 20. novembra 2019 oznámil účastníkom konania (teda aj žalobcovi) začatie konania vo veci vydania súhlasu na výrub drevín spojeného s ústnym pojednávaním a miestnou ohliadkou, ktorej sa žalobca

. .) ak ide o chyby rozhodnutia odstrániteľné výkladom, napr. s prihliadnutím na celkový obsah rozhodnutia, obsah spisu alebo na úkony správnych orgánov a účastníkov, v dôsledku čoho nebudú ďalej existovať pochybnosti o význame rozhodnutia, nie je dôvod na jeho zrušenie, ktoré by neúčelne predlžovalo konanie a odďaľovalo nastolenie právnej istoty (I. ÚS 71/2022, rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1Afs/38/2006 a 6Ads/17/2013).

Najvyšší správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu. V tejto súvislosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

(IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06).

48. K návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok najvyšší správny súd konštatuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16. decembra 2008, Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 09. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 29). Vzhľadom na postavenie

V posudzovanej veci najvyšší správny súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky. Podľa názoru súdu, prvá žalobcom predložená prejudiciálna otázka („Či samotné vyžadovanie informácií v konaniach vo veciach životného prostredia je zneužívaním práva, ktoré priznáva Aarhuský dohovor verejnosti a zaväzuje Slovenskú republiku ako stranu dohody“) vecne nekorešponduje s tu prejednávanou vecou, nakoľko tak správne orgány, ako aj krajský súd vo vzťahu k žalobcovi nekonštatovali zneužitie práva. Vo vzťahu k druhej prejudiciálnej otázke („Či požadovanie informácií v rámci konania vo veciach životného prostredia v zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru je v súlade s právom Európskej únie a ak áno, či odmietnutie poskytnutia informácií správnym orgánom na základe takejto žiadosti je v súlade s právom Európskej únie“) súd uvádza, že v predmetnej veci žalobca namietal porušenie článku 3 a článku 4 Aarhuského dohovoru z titulu, že podaním žiadosti podľa článku 4 Aarhuského dohovoru mu vznikol právny nárok na zaslanie podkladov tvoriacich podklad pre vydanie rozhodnutia a vzhľadom na to, že neboli zverejnené informácie nemohla

obrany. 49. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 50. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní žiadne trovy konania nevznikli.

V Bratislave dňa 28. augusta 2024