6Svk/45/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcov: 1/ DOMOV DS, s.r.o., so sídlom v Dunajskej Strede, Trhovisko 7/235, IČO: 46135201, 2/ Propriété, s.r.o., so sídlom v Dunajskej Strede, Ulica Gyulu Szabóa 6293/64A, IČO: 50424742, obaja právne zastúpení: JUDr. Jurajom Bilickým, advokátom, so sídlom v Nitre, Pri strelnici 64, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Trnave, Vajanského 2, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 8, IČO: 31749542, 2/ JUDr. Ladislav Jakubec, súdny exekútor, so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. februára 2021, Číslo: OU-TT-OOP5-2021/ 003126-003, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 16. februára 2023, č. k. 20S/35/2021-137, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu 1/ a žalobcu 2/ zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I.

a vrátenia veci na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu 1/ a žalobcu 2/ a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda zo dňa 27. augusta 2020, Číslo: X-76/2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ a „prvostupňový orgán“), ktorým bol zamietnutý návrh podľa § 59a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) podaný žalobcom 2/ na opravu chyby v katastrálnom operáte.

k nehnuteľnostiam, ale slúži k uvedeniu údajov katastra do súladu s listinami založenými v zbierke listín. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona slúži na opravovanie chýb, ktoré najčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru popisných informácií katastra alebo do súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Ide najmä o neprávne údaje na liste vlastníctva alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej mapy. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností (resp. iných oprávnených osôb), na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov, či na preskúmavanie zákonnosti zápisov. Znamená to, že z § 59 ods. 1 katastrálneho zákona jednoznačne vyplýva, že konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu, čo však nie je tento prípad.

katastra. Ide o tzv. zásadu priority zápisov, ktorá znamená, že práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa orgánu katastra doručili zmluvy, verejné listiny, alebo iné listiny. Rozhodujúci je časový moment doručenia návrhu na vklad alebo návrhu na záznam, resp. záznamovej listiny orgánu katastra. Zo zápisov k predmetnému bytu na liste vlastníctva je evidentné, že vklad záložného práva v prospech štátneho fondu rozvoja bývania, bol na základe záložnej zmluvy č. 201/1382/2010 zo dňa 25. 02. 2013 do katastra nehnuteľností povolený pod č. V-1534/13, č. z. 1041/13 dňa 16. 04. 2013, pričom záložné právo bolo registrované

5. Tiež konštatoval, že z ustanovení katastrálneho zákona vyplýva, že skutočne neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by splnomocňovalo orgány katastra zapísať zákonné záložné právo mimo poradia podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona a tiež ho žiadne zákonné ustanovenie nezbavuje povinnosti dodržiavať pri výkone zákonného záložného práva § 151k a § 151ma Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že žalovanému neprináleží posudzovať otázku právnych účinkov verejných listín. V rámci konania o oprave chýb nie sú dotknuté práva účastníkov, či ďalších osôb domáhať sa ochrany v občiansko-právnom konaní na príslušnom súde (napr. žalobou o určenie prednostného záložného práva veriteľa, resp. či zmluvné záložné právo naďalej trvá alebo zaniklo). 6. Pokiaľ ide o žalobcami doložený výklad Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 07. 05. 2021 týkajúci sa zákonného záložného práva, tak z tohto stanoviska vyplýva, že otázka poradia záložných práv a prípadná priorita zákonného záložného práva doteraz v rámci právnej praxe nie je ustálená. V tomto výklade je tiež uvedené, že úplnú jednoznačnosť nevnášajú do riešenia tohto problému ani ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré síce vnímajú existenciu zákonných záložných práv, avšak poradie ich uspokojenia na zálohu už osobitné pravidlo nestanovujú. V závere však svojho výkladu Ministerstvo spravodlivosti SR uviedlo, že pre uspokojenie pohľadávky zabezpečenej zákonným záložným právom nie je smerodajný moment registrácie záložného práva. V tejto súvislosti krajský súd dodal, že takýto výklad jednak nie je pre súd záväzný a na druhej strane z tohto stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR tiež vyplýva, že otázka poradia záložných práv v rámci právnej praxe nie je doposiaľ ustálená. Krajský súd uviedol, že pokiaľ aj žalobcovia poukázali na niektoré rozhodnutia súdov, ktoré sa zaoberali tzv. prioritou zápisov záložných práv do katastra, tak tieto rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax, okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré boli vydané v občiansko-právnom konaní a nie v rámci správneho súdnictva. Krajský súd mal za to, že pre poradie záložných práv je rozhodujúci čas ich registrácie, tak ako to vyplýva z § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie čas ich vzniku. Taktiež je potrebné považovať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v danej veci za dostačujúce, pretože odvolací správny orgán nie je povinný posudzovať všetky odvolacie námietky, avšak len také, ktoré sú relevantné pre samotné rozhodnutie, čo v danom prípade nastalo. 7. Krajský súd dospel k záveru, že žalobcovia sa nemôžu domáhať zápisov vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností postupom podľa § 59 katastrálneho zákona, pretože nebolo preukázané, v konaní postupom podľa § 59 katastrálneho zákona, že by správne orgány boli povinné vykonať opravu údajov katastra, ktoré by boli v rozpore s predloženými verejnými listinami, inými listinami alebo výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo výsledkami revízie údajov katastra. Za tohto stavu súd preto žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 8. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žalovanému, aj keď bol úspešný, ich nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli. Taktiež ich nepriznal ani ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP.

9. Žalobca 1/ a žalobca 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu napadli rozsudok krajského súdu v zákonnej lehote kasačnou sťažnosťou zo dňa 1. júna 2023. 10. Namietali, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čo spočívalo v tom, že postup správneho orgánu bol v zjavnom rozpore so zásadami dobrej verejnej správy, ako sú presvedčivosť rozhodovania, transparentnosť, procesná korektnosť, prehľadnosť a právna istota. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje náležité odôvodnenie. Správny orgán vyslovil svoj vlastný právny názor, pričom sa nevyjadril a neanalyzoval argumenty a právne vety predložené žalobcami. Najmä čo sa týka otázky, z akého dôvodu krajský súd nepovažoval zákonné záložné právo za prednostné. 11. Nesprávne právne posúdenie zároveň vychádza z nesprávnej interpretácie § 15 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. v spojení s § 151ma ods. 3 a § 151k ods. 1 občianskeho zákonníka. Žalovaný zastával názor, že poradie záložných práv sa riadi výlučne momentom ich registrácie, pričom vychádzal z § 151k ods. 1 občianskeho zákonníka, naopak právny názor žalobcov vychádzal z § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. V súvislosti s tým poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov, konkrétne rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21. 11. 2012, sp. zn. 4C/127/2009; rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18. 10. 2016, sp. zn. 9C/268/2016 alebo uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 06. 2017, sp. zn. 7CoE/ 124/2016, z ktorých vyplynulo, že zápis do katastra nehnuteľností má deklaratórny charakter... ...akékoľvek záložné právo zriadené vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v prospech tretieho subjektu je vždy neskoršieho poradia ako zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov v dome za predpokladu reálnej existencie splatných pohľadávok ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na základe týchto rozhodnutí tak žalobcovia odvodzovali nesprávne právne posúdenie krajským súdom, obdobne aj prvostupňové rozhodnutie. 12. Ďalej poukázali, že žalobcovia sa nikdy nedomáhali zápisu práv k nehnuteľnostiam v opravnom konaní, ako na to poukázal krajský súd. 13. Navrhli, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň prizná žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu.

02. 2024 na vedomie. Ďalšiemu účastníkovi v poradí 2/ bolo vyjadrenie žalovaného k podanej kasačnej sťažnosti žalobcov doručené dňa 22. 02. 2024 na vedomie.

IV.

29. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

31. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 32. Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.

34. Podľa § 59a ods. 1 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 splnené, okresný úrad rozhodne o oprave chyby alebo vyhotoví protokol o oprave chyby. 35. Podľa § 59a ods. 2 katastrálneho zákona, ak nie sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 splnené, okresný úrad návrh na opravu chyby rozhodnutím zamietne alebo oznámi navrhovateľovi dôvod nevykonania opravy chyby.

splnená. 37. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

zálohu. 39. Podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.

41. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.

Pohľadávky zabezpečené týmito právami, ak nie sú splatné, sa nestávajú dňom prechodu vlastníctva predmetu dražby splatnými. 43. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

S. G.. Verejná listina bola v katastri nehnuteľností prevedená pod č. Z-1108/20, pričom dobrovoľná dražba sa konala na návrh vlastníkov bytov a nebytových priestorov v polyfunkčnom dome nachádzajúcom sa na H. O.. č. XXX/XX, S. G. v zastúpení správcom domu domov - DS, s.r.o. ako výkon prednostného záložného práva podľa § 15 ods. 1 katastrálneho zákona.]; - prvostupňový orgán následne dňa 10. 07. 2020 vydal upovedomenie o začatí konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, pričom ustálil, že uvedený návrh žalobcu 2/ považoval za nedôvodný; - následne vydal prvostupňový orgán dňa 27. 08. 2020, Číslo: X-76/2020 rozhodnutie, ktorým návrh podľa § 59a ods. 2 katastrálneho zákona v celom rozsahu zamietol [odôvodnil, že pri zápise verejných listín - osvedčení o dražbe v súlade s § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka a zohľadňuje poradie zápisov záložných práv v katastri nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že záložné právo v prospech štátneho fondu rozvoja bývania bolo do katastra nehnuteľností

45. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru o nedôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti žalobcom 1/ a žalobcom 2/.

V podanej kasačnej sťažnosti žalobcovia namietali, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 47. Sporným v danom prípade bolo, či postup žalovaného, resp. prvostupňového orgánu v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte bol správny a zákonný, a to v kontexte záložných práv jednotlivých účastníkov administratívneho konania. Preto najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na zodpovedanie tejto otázky.

konania. Len pre doplnenie, najvyšší správny súd dopĺňa, že predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia v správnom súdnictve je posúdenie, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

polohovo zmenené (písm. b/); údaj o viacnásobnom vlastníctve, ak s tým súhlasia všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci a iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo podľa inej listiny a nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci tejto nehnuteľnosti, a nejde o opravu uvedené v písmene a/ (písm. c/); údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva (písm. d/); údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválené registra obnovenej evidencie pozemkom, ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu (písm. e/); výmeru parcely registra „C“ zapísanú v liste vlastníctva, ak nevyhovuje kritériu na posudzovanie rozdielov medzi výmerou parcely vypočítanou zo súradníc lomových bodov obvodu parcely a výmerou vedenou v súbore popisných informácií (písm. f/) a výmeru parcely registra „E“ (písm. g/). Ako bolo konštatované, nesprávne údaje v katastri nehnuteľností môžu vzniknúť činnosťou orgánov katastra alebo iných orgánov verejnej moci alebo osôb vyhotovujúcich zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny, alebo

50. Najvyšší správny súd tiež zdôrazňuje, že inštitút opravy chýb, ako osobitný druh katastrálneho konania, je nenahraditeľným v oblasti zdokonaľovania bázy údajov katastra nehnuteľností. Táto báza údajov tvorí hlavný prvok štátneho informačného systému, od ktorého sa odvíja plnenie všetkých jeho úloh, smerujúcich najmä k zvyšovaniu právnej istoty vlastníkov nehnuteľností a k budovaniu právneho štátu. Najčastejším dôvodom začatia konania o oprave chýb je rozpor zapísaného, resp. zakresleného údaja v katastri s verejnou alebo inou listinou, na podklade ktorej k zápisu rozporných skutočností do katastra došlo, resp. ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú existenciu zapísaných, či inak evidovaných údajov katastra (bližšie pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. septembra 2015, sp. zn. 7Sžr/53/2014). Zároveň z § 59a ods. 2 katastrálneho zákona vyplýva, že ak nie sú podmienky na opravu chyby

51. V neposlednom rade, najvyšší správny súd poukazuje, že spor o existenciu záložného práva (poradie záložných práv), či už žalobcu 2/ alebo ďalších účastníkov konania patrí do právomoci civilného súdu, a to z dôvodu, že v praxi orgán katastra nemôže v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte rozhodovať spor o (ne)existenciu určitého práva k nehnuteľnosti. Orgánu katastra totiž nebola katastrálnym zákonom ani iným právnym predpisom zverená právomoc rozhodovať takéto spory.

52. Pre úplnosť ešte najvyšší správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. marca 2023, sp. zn. 1Cdo/249/2021, v ktorého odôvodnení bolo konštatované, že „ . . . aj podľa názoru dovolacieho súdu v predmetnej veci, ak žalobcovia predmetnou žalobou majú záujem dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti a v prípade, ak súd vyhovie žalobe, tak dôjde k zmene, ak príslušný kataster vymaže zápis záložného práva k dotknutej nehnuteľnosti, čím by sa tak odstránil stav právnej neistoty žalobcov, pričom žalobcovia nemajú inú možnosť ani inú žalobu, ktorou by sa domáhali výmazu záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej sú vlastníkmi. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo potrebné v predmetnej veci skúmať, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP, keď ako vlastníci predmetných nehnuteľnosti mali záujem na tom, aby záložné právo na Liste vlastníctva vyznačené nebolo, pretože zapísané záložné právo ich môže obmedzovať pri nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami.“ Vzhľadom na

53. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalobcami vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

Obdobne ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods.