6Svk/47/2022

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 28. apríla 2022, č.k. 20S/165/ 2020-73 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SPP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 07. októbra 2020, číslo OU-TT-00P3-2020/030267, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda z 03. júna 2020,

ktoré bolo vydané stavebné povolenie Okresným úradom Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie z 08. marca 2019, číslo OU-DS-OSZP-2019/004925-010 Sza. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu

žaloby. 3. Krajský súd uviedol, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v § 14 Správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané.

V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01. marca 2018, sp. zn. 4Sžk/23/2017, v zmysle ktorého zákon č. 50/1976 Zb. výslovne pomenúva účastníkov konania osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní v Správnom poriadku. Ustanovenie § 140 zákona č. 50/ 1976 Zb. vylučuje aplikáciu ustanovení Správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania. Uviedol, že správne orgány správne nekonali so žalobcom ako s účastníkom stavebného, respektíve kolaudačného konania, nakoľko toto oprávnenie vyplývalo žalobcovi z osobitného predpisu, ktorým bol zákon č. 24/2006 Z. z. (§ 24 až § 27 tohto zákona), teda ako dotknutá

V danom prípade príslušný orgán dňa 24. marca 2020 doručil záväzné stanovisko z 24. marca 2020, č. OÚ-DS- OSZP-2020/010766-02, v ktorom bolo konštatované, že návrh na začatie kolaudačného konania je v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. a s rozhodnutím z 19. mája 2017, č. OÚ- DS-OSZP/2017/005726-018 a s jeho podmienkami.

marca 2020, č. OÚ-DS-OSZP-2020/010766-02, v ktorom bolo uvedené, že návrh na začatie užívacieho vodoprávneho konania (predmetná vodná stavba) je v súlade s rozhodnutím z 19. mája 2017, č. OÚ-DS-OSZP/2017/005726-018 a s jeho podmienkami.

Bolo zistené, že povolením stavby, ani jej budúcim užívaním nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Doplnil, že z obsahu jednotlivých námietok žalobcu, ktoré vzniesol v rámci podaného odvolania ako zainteresovaná verejnosť, nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti a ktoré by mali negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite.

5. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd tiež námietku žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia, respektíve rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a neobsahuje správnu úvahu, ktorou sa správne orgány riadili pri vydávaní napadnutých

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 7. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, keďže takémuto účastníkovi možno priznať trovy konania len v prípade, že tomuto účastníkovi vznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil súd, pričom v danom prípade takáto povinnosť ďalšiemu účastníkovi konania nebola uložená.

9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 10.

11. Namietal odklon krajského súdu od judikatúry a jeho rozdielne rozhodovanie v rovnakých alebo obdobných veciach. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžo/21/2012 (týkajúce sa nutnosti efektívnej a včasnej účasti verejnosti na projektoch ovplyvňujúcich životné prostredie), sp. zn. 3Sži/22/2014 (nemožnosť vylúčenia aplikačnej prednosti Aahurského dohovoru), sp. zn. 3Sžp/48/2009 (nutnosť výkladu práv v súlade s cieľmi Aahurského dohovoru), sp. zn. 5Sžp/41/2009 (čo najširšie účastníctvo verejnosti), rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-416/10, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 107/2019 (legitímnosť snahy o maximalizáciu environmentálnych práv a minimalizáciu zásahov do životného prostredia).

strane žalobcu. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1567/2004 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 32/2009 upriamil pozornosť na šikanózny výkon práva a s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžik/3/2017 vymedzil obsah zneužitia práva na jednej strane a šikanózneho výkonu práva na strane druhej. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/8/2020 uviedol, že samotné naznačenie záverov o zneužívaní práva bez ich dôkladného odôvodnenia robí rozhodnutie orgánov verejnej správy nepreskúmateľnými. Pokiaľ sa krajský súd s touto skutočnosťou nevysporiadal, táto je dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu. 13. Ďalej namietal, že v čase, kedy bolo vydané stavebné povolenie, ktoré predchádzalo kolaudačnému rozhodnutiu, mal stavebník vo svetle § 16 ods. 10 a § 16 zákona č. 364/2004 Z. z. požiadať o posúdenie vplyvov na vody, a to buď pred vydaním územného alebo stavebného

vody.

18. Ďalší účastník konania - PRATO, s.r.o. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 26. septembra 2022. Poukázal na právnu i-relevanciu väčšiny dôvodov uvádzaných žalobcom v kasačnej sťažnosti. Konanie žalobcu, kedy žalobca zašle orgánu verejnej správy rovnaké pripomienky ku každému zámeru bez ohľadu na miestne pomery, charakter činnosti a bez akéhokoľvek odôvodnenia považoval za obštrukciu s úmyslom zdržať investorov pri vybavovaní povolení posudzovanej činnosti podľa osobitných predpisov a nie za skutočný záujem o ochranu životného prostredia. K žalobcom namietanému porušeniu § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. uviedol, že pri určovaní, ktoré zámery (stavby a činnosti) podliehajú postupu podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. orgán štátnej vodnej správy musí vychádzať z úvahy ich možného ovplyvňovania útvarov povrchovej alebo podzemnej vody, a to, či realizáciou daného zámeru môže dôjsť k modifikácií fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmene úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, ktoré môžu viesť k zhoršeniu alebo nedosiahnutiu dobrého stavu vôd alebo zhoršeniu stavu útvaru povrchových vôd z veľmi dobrého na dobrý stav. Orgány štátnej vodnej správy však musia zvážiť, ktoré konkrétne zámery (stavby, činnosti) nepodliehajú konaniu podľa § 16a zákona, aby nedôvodne nežiadali stavebníkov o podanie žiadosti na rozhodnutie a postup podľa § 16a zákona. V tomto prípade Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie pred vydaním povolenia na uskutočnenie vodnej stavby vydal v zmysle § 28 zákona vyjadrenie k zámeru stavby, pričom v tomto vyjadrení (ani v žiadnom inom vyjadrení ani stanovisku) neurčil, aby stavebník požiadal stavebný úrad o rozhodnutie, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b/ zákona. Mal za to, že Okresný úrad Dunajská Streda postupoval správne, pretože pri rozhodovaní vychádzal z § 65 zákona v nadväznosti na výsledky z predchádzajúceho zisťovania určeného hydrogeologickým posudkom vypracovaným oprávneným riešiteľom úloh. V závere tohto posudku bolo konštatovanie, že odvádzaním dažďových vôd, ktoré sú prečistené spôsobom uvedeným v posudku, sa do útvaru kvartérnych podzemných vôd nedostanú znečisťujúce látky a nedôjde k zhoršeniu kvality podzemných vôd záujmového a priľahlého územia. Takéto hydrogeologické posúdenie, ako aj postup stavebného úradu bol v zmysle ustanovení zákona č. 364/2004 Z. z. jednoznačne postačujúci a zákonný, a preto aj stavebný úrad v kolaudačnom rozhodnutí správne konštatoval, že ustanovenie § 16 ods. 10 a ustanovenia § 16a zákona sa predmetnej vodnej stavby netýka. Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, pričom krajský súd použil pri svojej argumentácií správny predpis, tento správne aplikoval a interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne závery. 19. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.1,2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej

záujmoch. 28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 07. októbra 2020, číslo OU-TT-00P3-2020/030267, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda z 03. júna 2020, číslo OU-DS-OSZP-2020/009644-019 Sza.

v k. ú. Š., na ktoré bolo vydané stavebné povolenie Okresným úradom Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie z 08. marca 2019, číslo OU-DS-OSZP-2019/004925-010 Sza. 29. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z., pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu 33) s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia. 34)

31. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. 32. Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

zariadení. 34. Podľa § 81 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

36. Zákon č. 364/2004 Z. z. vytvára podmienky na všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov 1b) v krajine, zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd, manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek, znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, zabezpečenie funkcií vodných tokov, bezpečnosť vodných stavieb, využívanie vody s ohľadom na jej strategický a bezpečnostný význam pre štát, na verejný záujem, potravinovú bezpečnosť štátu a na jej prednostné určenie podľa § 3 ods. 4 (§ 1 ods. 2). Upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona (§ 1 ods. 3).

38. Podľa § 16a ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z., pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti požiada fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len "žiadateľ") orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b/.

40. Podľa § 16a ods. 21 zákona č. 364/2004 Z. z., ak sa v konaní preukáže, že žiadateľ realizáciou navrhovanej činnosti splní podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b/ bodov 1 až 4, orgán štátnej vodnej správy v rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže realizovať. 41.

43. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že: - Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím z 19. mája 2017, číslo OU-DS-OSZP-2017/5726-018 rozhodol, že navrhovaná činnosť „OC -hobbi- a Butikcenter Šamorín“ v obci Š., k.ú. Š., sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z., - mesto Šamorín dňa 20. marca 2018, pod číslom 3540/2017-004/SOcÚ vydalo územné rozhodnutie, - Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím z 08. marca 2019, číslo OU-DS-OSZP-2019/004925-010 Sza vydal stavebné povolenie

- následne navrhovateľ podaním zo 14. februára 2020 podal návrh cit.: „na vydanie užívacieho vodoprávneho povolenia podľa § 26 zákona č. 364/2004 Z.z. (. . .)“ pre vodohospodársku stavbu „So 23a“, „So 23b“, „So 24“,

- prvostupňový správny orgán listom z 03. apríla 2020 oznámil začatie konania vo veci vylúčenia žalobcu z príslušného kolaudačného konania, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 05. mája 2020, číslo OU-DS-OSZP-2020/ 009644-009 Sza vylúčil žalobcu z príslušného kolaudačného konania [dôvod vylúčenia prvostupňový správny orgán odôvodnil aj s odkazom na § 73 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z., podľa ktorého účastníkom vodoprávneho konania je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 24/2006 Z. z.), pričom mal preukázané, že žalobca sa nezapojil do konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z., z čoho vyplývalo, že žalobca, ani ako dotknutá verejnosť nemal postavenie účastníka konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z.], - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 03. júna 2020 povolil užívanie vodnej stavby s názvom „So 23a, So 23b Prípojka a vonkajšia splašková kanalizácia pre Butikcenter, So 24 Vonkajšia dažďová kanalizácia pre Butikcenter“ v rámci stavby s názvom „OC-hobbi-

odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vyhodnotil ako nedôvodný, keďže nezistil rozpor so zákonom, respektíve iným právnym predpisom. 44. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

k. ú. Š., na ktoré bolo vydané stavebné povolenie Okresným úradom Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie z 08. marca 2019, číslo OU-DS-OSZP-2019/004925-010 Sza. V tomto smere najvyšší správny súd zdôrazňuje, že kolaudačné konanie aj z hľadiska právno-teoretického s akcentom na reťazenie správnych aktov nastupuje v prípade, ak predchádzajúce štádia stavebného konania (rozumej územné konanie a stavebné konanie) sú právoplatne skončené (porovnaj možné výnimky - napríklad § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.). V predmetnej veci aj s ohľadom na charakter navrhovanej činnosti v predchádzajúcej vete uvádzaným štádiám stavebného konania navyše predchádzalo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V zisťovacom konaní bolo príslušným správnym orgánom rozhodnuté, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.; žalobca účastníkom zisťovacieho konania nebol, respektíve prvostupňový správny orgán so žalobcom ako s účastníkom konania nekonal. Predmetné rozhodnutie nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom, a preto nadobudlo právoplatnosť dňom 19. júna 2017; rovnako

Len pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že príslušný orgán zašle rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní aj rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a zverejní ho na svojom webovom sídle a zároveň na svojej úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii. Dotknutá obec o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní bezodkladne informuje verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce (§ 29 ods. 15 a 16 zákona č. 24/2006 Z. z.). Územné rozhodnutie rovnako nadobudlo právoplatnosť v procesnom štádiu prvého stupňa; rovnako tak stavebné rozhodnutie (12. apríl 2019).

. .) pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k rovnakému záveru ako dospeli správne orgány oboch stupňov, že na posúdenie účastníctva žalobkyne v kolaudačnom konaní bolo potrené postupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v § 140 stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia

Kolaudačné konanie (. . .) je jedným z konaní, ktoré sú upravené stavebným zákonom, predmetom úpravy ktorého je rozsiahla problematika usporiadania územných celkov, povoľovania konkrétnych stavieb a ich kolaudácie, staveného dohľadu, či vyvlastňovania. Vzhľadom na špecifiká jednotlivých konaní upravuje stavebný zákon niektoré inštitúty odlišne od správneho poriadku, ktorý ako všeobecný právny predpis nemôže obsiahnuť problematiku každého osobitného konania v štátnej správe.“

Navyše kolaudačné rozhodnutie sa vydáva v dobe, kedy posudzovaná stavba nielenže bola povolená a námietky proti jej povoleniu boli vyriešené, ale zároveň táto stavba existuje a je pripravená plniť svoj účel. Zmyslom kolaudačného konania, výsledkom ktorého je vydanie kolaudačného rozhodnutia, je posúdiť, či stavba bola zrealizovaná v súlade s určenými podmienkami, a či je spôsobilá plniť svoj účel. Stavebný úrad tak kolaudáciou završuje proces kontroly toho, či boli dodržané podmienky stanovené v územnom konaní a stavebnom konaní, teda v konaniach, v ktorých sa rozhodovalo o tom, ako bude daná stavba zrealizovaná, vrátane jej užívania čo do

Tento okruh však možno rozšíriť podľa osobitných právnych predpisov, predovšetkým zákonom č. 24/2006 Z. z. a na to nadväzujúcim, respektíve s ním súvisiacim § 73 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z., podľa ktorého účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu - zákona č. 24/ 2006 Z. z. Žalobca účastníkom zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. nebol (bližšie pozri bod 45 tohto rozsudku). Rovnako tento okruh účastníkov konania plynúci z § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. ďalej rozširuje § 78 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého, ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. K uvedenému ustanoveniu následne zodpovedá ustanovenie § 81 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68),

Nakoľko však v prvej etape výstavby sa realizovala iba budova „Butikcenter“, bola k tomu prispôsobená aj vonkajšia splašková a dažďová kanalizácia s tým, že navyše časť kanalizačného potrubia, ktorá mala byť vedená pod komunikáciou, bola realizovaná z dôvodu nevhodných geologických pomerov pod parkoviskami. S ohľadom na to, že žalobca nebol účastníkom zisťovacieho konania, nebol ani účastníkom povoľovacích konaní, teda ani stavebného konania, ktorá skutočnosť vyplývala aj z obsahu príslušného stavebného povolenia, ktoré sa doručovalo prostredníctvom verejnej vyhlášky (s výnimkou žiadateľa) a vyveseného na úradnej tabuli mesta Šamorín a príslušného orgánu štátnej vodnej správy a tiež jeho zverejnením na webovom sídle Okresného úradu Dunajská Streda.

oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 305/2018 Z. z.“). Rovnako namietal, že stavebné povolenie na predmetnú stavbu bolo vydané v čase , keď boli ustanovenia § 16 ods. 10 a § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. dávno platné a účinné, a teda stavebník bol povinný pred vydaním územného alebo stavebného rozhodnutia požiadať o posúdenie vplyvov predmetnej stavby na vody, pričom podľa § 73 ods. 21 zákona č. 364/2004 Z. z. rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a ods. 21 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti; ak sa územné konanie pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej činnosti. Vo vzťahu k prvej námietke (odhliadnuc, že táto bola pomerne všeobecná a žalobca bližšie neuvádzal, aké konkrétne podmienky neboli dodržané) najvyšší správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán listom z 09. marca 2020 požiadal príslušný orgán o vydanie záväzného stanoviska - o potvrdenie dodržania podmienok

Ustanovuje tiež práva a povinnosti osôb na úseku ochrany vôd a vodných pomerov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí v chránenej vodohospodárskej oblasti a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona (§ 1 ods. 1,2). Podľa § 3 ods. 1 menovaného zákona v chránenej vodohospodárskej oblasti možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí účinnejšia ochrana povrchových vôd a podzemných vôd, ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie a obnovy zásob povrchových vôd a podzemných vôd.

8. stavby, ktoré si vyžadujú počas výstavby alebo prevádzky aplikáciu znečisťujúcich látok, - vykonávať leteckú aplikáciu hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov vo vzdialenosti menej ako 50 m od povrchových vôd, odkrytých podzemných vôd a vodných plôch, kde môže dôjsť k znečisteniu vôd alebo k ohrozeniu kvality vôd, - vykonávať plošné odvodnenie lesných pozemkov v rozsahu, ktorým sa narušia vodné pomery v chránenej vodohospodárskej oblasti, - odvodňovať poľnohospodárske pozemky vo výmere väčšej ako 50 ha súvislej plochy, - ťažiť rašelinu v množstve väčšom ako 500000 m3 celkovo na jednom mieste, - ťažiť nevyhradené nerasty povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktorými môže dôjsť k odkrytiu súvislej hladiny podzemnej vody, - ukladať rádioaktívny odpad, - budovať skládky na nebezpečný odpad a zariadenia na zneškodňovanie odpadov, - aplikovať prípravky na ochranu rastlín, ktorých použitie je podľa zoznamu vydaného podľa osobitného predpisu v chránenej vodohospodárskej oblasti zakázané.

Stavba „So 24 Vonkajšia dažďová kanalizácia pre Butikcenter“ slúži na nazbieranie a odvádzanie dažďových vôd zo strechy a z parkovacích plôch objektu Butikcenter do vsakovacieho systému, prostredníctvom ktorého sú postupne nepriamo vypúšťané do podzemných vôd. Za účelom zabránenia zhoršenia kvality podzemných vôd, vody z povrchového odtoku z parkovacích plôch sú pred ich odvádzaním do vsakovacieho systému prečistené v odlučovači ropných látok; na separáciu tuhých nečistôt, ktoré sa môžu dostať do kanalizácie, je osadené pred vsakovacím systémom lapač splavenín.

útvary podzemných vôd a jednak pre chránené územia, ktorými sú 1. územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, 2. územia s vodou určenou na kúpanie, 3. územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, 4. chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd, 5. ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6. referenčné lokality, 7. citlivé oblasti, 8. zraniteľné oblasti, 9. chránené územia a ich ochranné pásma podľa osobitného predpisu (§ 5 ods. 1).

(§ 5 ods. 3). Zákon č. 364/2004 Z. z. v § 16 ods. 10 definuje navrhovanú činnosť ako trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka alebo jej zmenu, ktorá môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav, zmenu fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmenu úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Pod „útvarom povrchovej vody“ treba rozumieť vymedzenú významnú časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody alebo pásmo pobrežnej vody (§ 2 písm. e/) a pod „útvarom podzemnej vody“ vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov (§ 2 písm. f/). V tomto smere sa možno stotožniť s názorom správnych orgánov, že orgány štátnej vodnej správy sú povinné zvážiť, ktoré konkrétne zámery (stavby, činnosti) nepodliehajú konaniu podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. Posúdenie činnosti človeka podľa § 16 ods. 6 písm. b/ menovaného zákona je nevyhnutnou podmienkou pre povoľovacie konanie, pred konaním

človeka, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení. Posúdenie týchto nových činností človeka podľa §16 ods. 6 písm. b/ zákona č. 364/2004 Z. z. v zmysle článku 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú.v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení je nevyhnutnou podmienkou pre povoľovacie konanie, pred rozhodnutím o umiestnení stavby. Súd zároveň opakuje, že predmetom tohto konania je súdny prieskum rozhodnutia vydaného v kolaudačnom konaní.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať

Rovnako z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa správny orgán vyrovnal so zásadnými návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní.

Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých pristúpili k vydaniu rozhodnutia završujúceho proces kolaudácie predmetnej stavby.

53. K námietke žalobcu, že v priebehu konania sa žiadosťou domáhal, aby krajský súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie na predmet sporu, čomu však zo strany súdu nebolo vyhovené, najvyšší správny súd uvádza, že predbežné právne posúdenie realizuje súd v rámci predbežného prejednania sporu ako inštitútu typického pre civilný proces upravený v zákone č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, a to pred prvým pojednávaním, ak teda nerozhodne

54. Najvyšší správny súd rovnako ako nedôvodnú aj s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci vyhodnotil časť „A3 (. . .)“ podanej kasačnej sťažnosti, v ktorej sa žalobca venoval výkladu inštitútu zneužitia práva a bližšie šikanóznemu výkonu práva. V tomto smere najvyšší správny súd len dodáva, že otázka zjavného zneužitia práva a šikanózneho výkonu práva nebola „nosnou témou“ prejednávanej veci. Iná situácia by nastala, ak by napríklad krajský súd odmietol správnu žalobu postupom podľa § 28 v spojení s § 5 ods. 12 SSP z dôvodu, že táto má zjavne šikanózny charakter, prípadne sa ňou sleduje zneužitie práva (porovnaj uznesenie najvyššieho správneho súdu z 23. februára 2022, č. k. 6Svk/14/2021 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 02. februára 2023, sp. zn. I. ÚS 49/ 2023).

55. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky najvyšší správny súd konštatuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16. decembra 2008, Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 29).

V posudzovanej veci najvyšší správny súd (odhliadnuc od predchádzajúceho bodu 54) konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky. Zo strany žalobcu navrhovaná prejudiciálna otázka bola navyše nekonkrétna, žalobca nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci; ani neformuloval priamy návrh na prerušenie konania. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie v režime článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

SSP). Podanie vyjadrenia / stanoviska ku kasačnej sťažnosti bolo koncipované na dobrovoľnej báze, čomu zodpovedalo poučenie, podľa ktorého krajský súd bude inak konať aj bez takéhoto vyjadrenia / stanoviska (č.l. 156 súdneho spisu).

V Bratislave dňa 10. mája 2023