6Svk/48/2022

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného - Uznesenie členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia „Žľab“ Drietoma z 27. februára 2022, Číslo: 1/2022, ktorým žalovaný zamietol žalobcom podané odvolanie a potvrdil disciplinárne rozhodnutie z 05. decembra

Uviedol, že povahou rozhodnutia v disciplinárnom konaní sa zaoberal už Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v uznesení zo 04. júna 2014, sp. zn. 4Nds/2/ 2014 konštatoval cit.: „ (.

Ako represívna norma, resp. kódex uvedenej záujmovej korporácie, slúžiaca na administratívne trestanie uzavretého okruhu osôb, založenom na ich príslušnosti k záujmovej korporácii v súvislosti so štátom regulovaným výkonom práva poľovníctva, je svojou povahou administratívna norma. Je nepochybné, že návrhom napadnuté rozhodnutia odporcu, t. j. rozhodnutia vydané v rámci dvojinštančného disciplinárneho konania, majú charakter individuálneho správneho aktu, ktorý svojím enunciátom zásadne zasahuje do práv a povinností navrhovateľa vo vzťahu k jeho právu výkonu poľovníctva v rámci poľovníckeho združenia ako záujmovej korporácie.“ Krajský súd sa s uvedeným právnym názorom plne stotožnil a pri posudzovaní právomoci z uvedeného názoru aj vychádzal. 3.

výkonu práva poľovníctva má presahy (prieniky) s verejnou správou, hoci ide o reguláciu záujmovej samosprávy. Tento prienik je aj v oblasti trestania členov poľovného združenia. Základným princípom trestania (aj správneho) je, že sa dokazuje vina obvinenému, a na tomto princípe je postavené aj trestanie záujmovou samosprávou (poľovným združením) svojho člena. Následne aj prieskum takéhoto rozhodnutia je postavený na prieskume rozhodnutia, či boli splnené podmienky na jeho vydanie, či je preskúmateľné, keďže uvedené rozhodnutia zásadným spôsobom zasahujú do základných práv občanov. Na rozdiel od uvedeného postupu v občianskoprávnom vzťahu a spore musí každý žalobca preukázať svoj nárok (že má pravdu), čo podlieha zásadne inému procesnému postupu zo strany súdu. Preto aj právna úprava občianskoprávnych sporov je upravená zákonom č. 160/2015 Z.z. - Civilným sporovým poriadkom a prieskum správnych žalôb zákonom č. 162/2015 Z.z., pričom oba uvedené predpisy upravujú priebeh súdneho konania zásadne odlišným spôsobom.

Krajský súd mal za to, že uvedený postup by poprel základné zásady ochrany občana v právnom štáte a došlo by k denegatio iustitiae v podobe odopretia práva na prístup k súdu. 4. Následne po ustálení svojej právomoci vo veci konať krajský súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu správnej žaloby so záverom, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď napadnuté rozhodnutie po formálnej stránke nezodpovedalo ustanoveniu § 13 ods. 3 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, absentovali v ňom úvahy, ktoré viedli žalovaného k jeho rozhodnutiu, žiadnym spôsobom sa žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu podanými v odvolaní s tým, že nestačí uviesť, že prvostupňový orgán podrobne zdôvodnil napadnuté rozhodnutie, prípadne, že stav vyplýva zo zápisníc, ako aj

II.

10. Záverom navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý

rozsudok

krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

11. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním zo 07. decembra 2021 s tým, že sa stotožnil so závermi, ku ktorým dospel krajský súd; námietky žalovaného uplatnené v kasačnej sťažnosti považoval za nedôvodné. Vo vzťahu k právomoci správneho súdu na prejednanie danej veci poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Sdo/4/2012, sp. zn. 4Nds/2/2012, sp. zn. 6Nds/1/2014 a sp. zn. 4Sžo/15/2016. V ďalšom sa tiež stotožnil so záverom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie je neprekúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatok základných náležitostí. 12. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

IV.

13. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanému dňa 14. decembra 2022 na vedomie.

V.

20. Podľa § 7 písm. d/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 21. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z., na účely toho zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky; je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. 22.

sú: a/ ministerstvo, b/ okresný úrad v sídle kraja, c/ okresný úrad. 24. Podľa § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z.z., občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona. 25.

26. Od 01. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“). V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z.z., správne súdy začnú svoju činnosť 01. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 01. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna daná právomoc správnych súdov.

V danom prípade, spornou otázkou zostalo, či správnemu súdu z ustanovení SSP vyplýva právomoc preskúmavať rozhodnutia (uznesenia členskej schôdze poľovníckeho združenia) všeobecne, čo sa týka postavenia poľovníckych združení, respektíve konkrétne v prejednávanom prípade možnosť preskúmavať rozhodnutie vo veci vylúčenia člena poľovníckeho združenia, a teda, či je daná v tejto veci právomoc správneho súdu, alebo naopak je daná právomoc civilného súdu. Z tohto dôvodu najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na zodpovedanie tejto otázky, ktorú v danom prípade považoval za kľúčovú.

29. Poľovnícke združenie, o aké sa jedná v tu prejednávanej veci, je poľovníckou organizáciou podľa § 32 v spojení s § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z.z. Poľovnícke združenie ako organizačná zložka Slovenského poľovníckeho zväzu je prostredníctvom Slovenského poľovníckeho zväzu členom Slovenskej poľovníckej komory s tým, že ako člen Slovenskej poľovníckej komory sa podieľa na chove zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie vrátane jej lovu. Má vlastné stanovy upravujúce jeho názov, poslanie, pôsobnosť, cieľ a rozsah, organizačnú štruktúru, členstvo, práva a povinnosti členov, orgány (členská schôdza, výbor, dozorná rada), členskú disciplínu, hospodárenie, zánik. Stanovy poľovníckeho združenia následne dopĺňa Domáci poriadok, ktorý bližšie definuje práva a povinnosti členov, systém prác a riadenia činnosti poľovníckeho združenia tak, aby výkon práva poľovníctva a jeho organizácia boli v súlade so zákonmi, predpismi, záujmami a cieľmi poľovníctva a spoločnosti. V oblasti disciplinárnej sa poľovnícke združenie riadi Disciplinárnym poriadkom Slovenského poľovníckeho zväzu.

V slovenskom právnom poriadku to formálne dokazuje napríklad aj § 1 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v

Masarykova univerzita, 2014. s. 52). Záujmovú samosprávu je potrebné považovať za prvok demokratickej formy vlády, pretože rovnako ako právny štát, s ktorým sa spája ústavná ochrana mnohých princípov, tak aj demokratický štát implikuje súbor princípov, foriem a metód uplatňovania verejnej moci a jednou z nich je záujmová samospráva.

Poľovnícke združenie je právnickou osobou zriadenou podľa zákona č. 274/2009 Z.z., ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, združujúcou občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky; je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa SSP sa za orgány verejnej správy považujú aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 4 písm. d/ SSP). Rozhodnutia poľovníckeho združenia by podliehali súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.

Možno pod ňou rozumieť správu verejných záležitostí, realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte, je správou vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako zákonom uloženú povinnosť, a to z titulu svojho postavenia ako verejno-právnych subjektov.

zákonom. S poukazom na podstatu prejednávanej veci je nesporné, že rozhodnutie, o aké ide v tu prejednávanej veci, je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby, ale nie je rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy); jedná sa o rozhodnutie vydané výlučne v rámci vnútornej autonómie poľovníckeho združenia. V prejednávanej veci sa žalobca dopustil porušenia Stanov a Domáceho poriadku poľovníckeho združenia, t.j. predpisov vykazujúcich výlučne súkromnoprávny charakter, keďže boli vydané poľovníckym združením, ktoré má povahu právnickej osoby.

32. Podporne možno poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 08. novembra 2018, sp. zn. 1KO/35/2018, v ktorom súd uviedol cit.: „ (. . .) Najvyšší súd Slovenskej republiky už podľa prechádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok) účinnej do 30. júna 2016 sa ustálil v názore, že orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávne osoby rozhodujú na základe Stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej a že na konanie nie sú splnené podmienky pre súdny prieskum ich rozhodnutia podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej správne súdnictvo. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú Stanovy.

Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.“ V obdobnom zmysle rozhodol najvyšší súd tiež vo veci vedenej pod sp. zn. 1KO/4/2020.

. .) Druhou obdobne problematickou črtou praktického chápania postavenia poľovníckych organizácií je judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zjavne vychádzajúca z právneho názoru, podľa ktorého sú poľovnícke organizácie subjektmi záujmovej samosprávy, a teda sú nadané výsadami verejnej

Orgány poľovníckeho združenia. . . rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú Stanovy.“ (uznesenie najvyššieho súdu z 20. marca 2012 vo veci sp. zn. 6 Nds 3/2012). Neskôr však najvyšší súd svoj postoj zmenil, a to počnúc rozsudkom z 22. augusta 2012 vo veci sp. zn. 2 Sdo 4/2012, v ktorom na podklade podrobnej rekapitulácie právnej úpravy poľovníctva vykazujúcej črtu verejného záujmu jednoznačne zaujal názor, podľa ktorého „podľa zákona č. 274/2009 Z. z. sa poľovnícke združenie považuje za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva“. Citovaný názor bol neskôr zopakovaný napríklad v uznesení sp. zn. 6 Nds 1/2014 z 10. apríla 2014. Ústavný súd k ustaľujúcej sa judikatúre najvyššieho súdu uvádza, že v právnom štáte je absolútne vylúčené priznať akejkoľvek právnickej osobe verejno-mocenské oprávnenia bez explicitnej opory v

Na tom nič nemení skutočnosť, že zákon o združovaní sa na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič na tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon práva poľovníctva vykazuje evidentný verejnoprávny rozmer. V slovenskom právnom prostredí existuje množstvo občianskych združení a iných subjektov tzv. tretieho sektora, ktorých nezisková aktivita je vecne orientovaná na sféru priraditeľnú k verejnému záujmu (oblasť starostlivosti o sociálne odkázaných, oblasť zdravotníctva, sféra starostlivosti a ochrany o životné prostredie, o kultúrne pamiatky a pod.). U žiadneho z týchto subjektov to však ipso facto nemá za následok jeho právnu kvalifikovateľnosť ako subjektu záujmovej samosprávy podieľajúceho sa na výkone verejnej moci. Samotná orientácia aktivity príslušného subjektu na spoločenské vzťahy zahŕňajúce evidentný prvok verejného záujmu nepostačuje pre záver o danosti verejnomocenského postavenia tohto subjektu. K popísanej orientácii nevyhnutne musí pristúpiť aj explicitné zákonné zakotvenie pôsobnosti a právomoci, v súhrne teda kompetencie

Možno teda uzavrieť, že uznesenie členskej schôdze poľovníckeho združenia o vylúčení člena z poľovníckeho združenia je síce svojou povahou rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia (fyzickej osoby), nie je však rozhodnutím, ktoré by bolo vydané vo verejnom záujme, respektíve v dôsledku výkonu verejnej moci ako takej. Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym, o ktorom sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, preto nespadá do oblasti verejnej správy.

zmysle § 467 ods. 3 SSP. 37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.