6Svk/49/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Rdent s. r. o., so sídlom v Prešove, Soľanková č. 16, IČO: 50648233, právne zast.: Mgr. Tomášom Kaščákom, advokátom so sídlom v Prešove, Soľanková č. 16, proti žalovanému: Krajský súd v Prešove so sídlom v Prešove, Hlavná č. 22, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. júna 2022, č. k. 5S/92/2019-67, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 14. júna 2022, č. k. 5S/92/2019-67 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení § 3 ods. 1, § 18 ods. 1,2,3, § 19 ods. 1,2,3, § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“), § 53 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

V. z 26. marca 2019 2. Ktorému sudcovi alebo senátu bola táto vec pridelená 3. Aké úkony boli Okresným súdom Prešov v tejto veci doposiaľ vykonané 4. Požiadal o sprístupnenie všetkých súdnych rozhodnutí vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, vydanej v tejto veci. Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) ako povinná osoba sprístupnil žalobcovi prípis z 24. septembra 2019 bez vydania rozhodnutia vo veci, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť v zmysle § 19 ods. 2 Správneho poriadku posúdil ako žiadosť o podanie informácie o stave konania, ktorú postúpil na vybavenie zákonnému sudcovi JUDr.

Súd v predmetnom konaní o preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného v administratívnom konaní na základe správnej žaloby je oprávnený skúmať, či povinná osoba má povinnosť poskytnúť žiadateľovi požadované informácie alebo ak žiadosti nevyhovie, má povinnosť vydať písomné

Takáto informácia mu bola sprístupnená. Aj prípis odvolacieho alebo nadriadeného súdu je jedným zo spôsobov vybavenia (rozhodnutia) veci odvolacím (nadriadeným) súdom. Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie, urobí rozhodnutie zápisom v spise.

Nemohol žalovaný vydať rozhodnutie, rozhodnúť o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu, pretože žiadne fiktívne rozhodnutie povinnou osobou nebolo vydané. Neexistoval predmet odvolacieho konania. Nedošlo teda ani k vydaniu fiktívneho rozhodnutia odvolacím orgánom podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Fiktívne rozhodnutie povinná osoba nevydala, teda rozhodnutie, ktorého preskúmania sa žalobca domáhal podaným odvolaním, neexistovalo, neexistoval spôsobilý predmet odvolacieho konania na preskúmanie. A z tohto dôvodu nemohol ani odvolací orgán zamietnuť odvolanie, pretože nebolo proti akému rozhodnutiu zamietať odvolanie, keďže také rozhodnutie (fiktívne), ktorého preskúmania sa žalobca domáhal, neexistovalo. 4. Ďalej uviedol, že ani v odpovedi zaslanej žalovaným žalobcovi vo forme prípisu z 18. októbra 2019, nezistil pochybenie. Žalovaný informoval žalobcu, že aj podľa jeho názoru je jeho podanie žiadosťou o podanie informácie o stave konania v trestnej veci, v ktorej je účastníkom konania, a teda nejde o podanie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., a preto správne

Z postupu okresného súdu ako povinnej osoby a žalovaného teda vyplýva, že žiadosť žalobcu bola povinnou osobou posúdená správne. Na prvé dve otázky číslo konania a meno zákonného sudcu mu bolo priamo odpovedané listom z 24. septembra 2019 a následne emailom z 09. októbra 2019 boli žiadateľovi poskytnuté informácie o možnosti prístupu elektronického spisu, ako aj oznámenie o tom, že nebolo vo veci doposiaľ vydané žiadne

vyhovené. Z postupu okresného súdu ako povinnej osoby nevyplýva, že by chcel žalobcovi utajiť spôsob vybavenia jeho žiadosti, respektíve nesprístupniť mu informáciu, ktorou disponoval, práve naopak, žalobcovi ako žiadateľovi boli poskytnuté všetky informácie. Žalobca tak postupom správnych orgánov nebol ukrátený na svojich právach, pretože k porušeniu práv žalobcu na prístup k informáciám nedošlo. Prípis žalovaného z 18. októbra 2019 navyše nie je rozhodnutím o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu, a preto nemusel spĺňať náležitosti rozhodnutia podľa Správneho poriadku, keďže žalovaný nebol povinný vydať o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu rozhodnutia. Vydaniu prípisu nemohlo ani predchádzať správne konanie, pretože žiadaná informácia bola žalobcovi sprístupnená a tým bolo konanie o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie skončené, keďže odvolanie proti sprístupneniu informácie nie je prípustné. Ak povinná osoba nedisponovala informáciou podľa predstáv žiadateľa, nedošlo k porušeniu práv žiadateľa. Žiadateľ má podľa § 3 ods. 1 zákona č.

6. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SPP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 9.

Taktiež absentuje posúdenie zákonnosti a dopadov takéhoto postupu povinnej osoby na práva žalobcu, keďže informácia o stave konania nebola nikdy poskytnutá. Ako neprípustný označil postup, aby pri posudzovaní úkonu účastníka bol určitému úkonu dávaný iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka.

Poukázal na skutočnosť, že jeho žiadosť nebola podľa ustanovení trestného zákona nikdy vybavená a takéto posúdenie zo strany správneho orgánu bolo zjavne účelové a činené v snahe vyhnúť sa splneniu povinností podľa zákona č. 211/2000 Z. z.

Bez ohľadu na to, že žiadosť bola posúdená ako žiadosť o informácie o stave konania, takáto informácia mala byť podľa žalobcu poskytnutá spôsobom a v lehotách podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Trestný poriadok v tomto prípade nestanovuje žiaden postup súdu a ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z. sú v tomto prípade plne aplikovateľné. V tejto súvislosti poukázal na to, že požadované informácie o úkonoch a rozhodnutiach súdu sa týkali činnosti súdu a teda jeho činnosti podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“).

Podľa žalobcu nebolo možné posúdiť žiadosť inak, ako žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. 11. Rovnako podľa názoru žalobcu nie je možné za poskytnutie informácie považovať zriadenie prístupu do neúplného spisu a ani oznámenie možnosti nahliadnuť do súdneho spisu.

. .) „Nie je možné odmietnuť právo žiadateľa na poskytnutie informácie žiadanej podľa zákona č. 211/2000 Z. z. z dôvodov aplikácie ustanovenia § 23 ods. 2 Správneho poriadku (z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/1/2010 zo dňa 16.06.2010). Ak by sme pripustili výklad žalovaného správneho orgánu, že právo na nahliadnutie do spisu v zmysle § 23 ods. 2 Správneho poriadku predstavuje zákonný dôvod obmedzenia sprístupnenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z. z., znamenalo by to absurdnú situáciu, pretože množstvo požadovaných informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. sa v nejakom spise nachádza a špecifikovaný okruh osôb má právo do toho spisu nahliadať. V prípade pripustenia výkladu, aký navrhuje žalovaný, by bolo možné veľkú časť žiadostí o poskytnutie informácií odmietať s tým, že sú súčasťou spisu a určitý okruh osôb má právo do nich nahliadať. Takýto stav nie je v právnom štáte a demokratickej spoločnosti žiaduci.“ Podľa názoru žalobcu možno tieto závery zovšeobecniť na nahliadanie do akýchkoľvek spisov, a to aj do spisov v trestných veciach.

K zriadeniu prístupu do neúplného elektronického spisu navyše došlo až po vydaní a doručení fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby a po podaní odvolania. Podľa žalobcu nie je možné, aby sa povinná osoba svojvoľne rozhodla informácie o svojej činnosti neposkytnúť a aby odkázala len na možnosť nazrieť do spisu. Považoval v tomto smere právne posúdenie súdu o dostatočnosti sprístupnenia informácie vo forme jednostrannej informácie o možnosti nahliadnutia do spisu, a teda v rozpore s požiadavkou žalobcu, za nesprávne a podľa jeho názoru bolo povinnosťou povinnej osoby informáciu o vykonaných úkonoch a rozhodnutiach vo veci poskytnúť. 12. Ďalej namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, čo konkrétne bolo dôvodom pre zamietnutie správnej žaloby a podľa akých predpisov mala vôbec povinná osoba pri vybavovaní žiadosti a odvolania postupovať. Zatiaľ čo v bode 50 krajský súd uvádzal, že žiadosť bola posúdená ako žiadosť o podanie informácie o stave konania, v bode 56 uvádzal, že žalobcovi boli poskytnuté všetky informácie, keďže mu boli informácie o možnosti prístupu elektronického spisu, ako aj oznámenie o tom, že nebolo vo veci doposiaľ vydané žiadne

Správny poriadok síce pripúšťa, aby správny orgán podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku sám rozhodol, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, toto zákonné ustanovenie však súd neaplikoval. Pokiaľ došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia a postúpeniu odvolania žalovanému, bolo povinnosťou žalovaného postupovať podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Na toto zákonné ustanovenie krajský súd naopak výslovne odkázal, z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejmé, ako ho vyložil a ako ho na predmetnú vec aplikoval. Rovnako bez akéhokoľvek zdôvodnenia akceptoval a považoval za správne možné sprístupnenie informácií po uplynutí lehoty pre ich poskytnutie, po vydaní rozhodnutia a po podaní odvolania.

14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním z 13. decembra 2022. 16. Uviedol, že zákon č. 211/2000 Z. z. je vybudovaný (okrem iného) aj na princípe neformálnosti a princípe prednosti obsahu pred formou. Povinné osoby posudzujú podania podľa obsahu, nie formy, ak je podanie žiadosťou o informácie, tak je irelevantná forma, teda označenie, ak žiadateľ svoje podanie nazve žiadosťou o informáciu, no z obsahu podania je nepochybné, že sa sťažuje na postup povinnej osoby, povinnosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. nie sú dané a podanie je nevyhnutné posúdiť ako sťažnosť a v tomto smere ho ako vecne vybaviť. Žiadosť o informácie, ktorou žalobca žiadal okresný súd ako povinnú osobu sprístupniť informácie o súdnom konaní 41T/26/2019 bolo potrebné posúdiť ako žiadosť o stave súdneho konania, nie ako žiadosť v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko žiadateľ vystupoval ako oznamovateľ trestného činu a poškodený v tomto súdnom konaní.

Povinným osobám zároveň zákon neprikazuje si takýto súhlas dotknutej osoby vyžiadať. Otázku č. 3 a 4 žiadosti smerujúcu k rozhodovacej činnosti súdu by pri posudzovaní žiadosti striktne formálne podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. odmietla s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Sži/ 8/2009, sp. zn. 8Sži/20/2012). K odkazu žalobcu na § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že podľa tohto ustanovenia by povinná osoba na žalobcu nazerala ako na „verejnosť“ a v prípade, že by v konaní 41T/26/2019 bolo vydané nejaké rozhodnutie, bolo by žalobcovi poskytnuté po vykonaní opatrení na ochranu práv a právom chránených záujmov (anonymizácií údajov). Dodal, že v konaní v tom čase neboli vydané žiadne rozhodnutia, ktorú skutočnosť si žalovaný overil u povinnej osoby. Ďalej uviedol, že ak povinná osoba posúdi žiadosť o sprístupnenie informácií podľa obsahu ako žiadosť o informáciu o stave konania, neplynie na jej vybavenie lehota podľa zákona č. 211/2000 Z. z. s tým, že v danej veci boli

informácie. Ak v danom prípade nešlo o žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z., žalovaný ani nemohol vydať rozhodnutie s náležitosťami podľa Správneho poriadku. Pokiaľ žalovaný ako aj povinná osoba poskytli žalobcovi informácie mimo režimu zákona č. 211/2000 Z. z., bol žalobcovi ako účastníkovi konania poskytnutý širší rozsah práv, ktorý mu vyplýva z Trestného

IV.

18. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 19. decembra 2022 na vedomie s tým, že žalobca dodatočne k veci zaslal vyjadrenie z 24. marca 2023, v ktorom pre podporu svojich tvrdení odkázal na uznesenie najvyššieho správneho súdu z 03. augusta 2022, sp. zn. 4Svk/23/ 2022; predmetné vyjadrenie bolo zaslané žalovanému na vedomie dňa 29. marca 2023.

V.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

správy. 25. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

Pod akou spisovou značkou je pred Okresným súdom v Prešove vedené súdne konanie o obžalobe na obvinenú Mgr. V. zo dňa 26. marca 2019; 2. Ktorému sudcovi alebo senátu bola táto vec pridelená; 3. Aké úkony boli Okresným súdom v Prešove v tejto veci doposiaľ vykonané; 4. Žiadam o sprístupnenie všetkých súdnych rozhodnutí, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, vydaných v tejto veci.“ - žalobca žiadal predmetné informácie poskytnúť elektronicky na ním zadanú emailovú adresu, alebo do príslušnej elektronickej schránky, - súčasne požiadal o zriadenie prístupu do elektronického súdneho spisu vedeného v predmetnej trestnej veci, - okresný súd na predmetnú žiadosť žalobcu odpovedal podaním z 24. septembra 2019 [žalobcovi jednak oznámil, že jeho podanie posúdil ako žiadosť o podanie informácií o stave konania a jednak mu oznámil, že vec bola postúpená zákonnému sudcovi, ktorému bola táto vec, pôvodne na príslušnej okresnej prokuratúre vedená pod sp. zn. 1Pv 431/18/7707 a následne po podaní obžaloby na okresnom súde pod sp. zn. 41T/26/2019, pridelená na prejednanie a rozhodnutie],

- žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním z 18. októbra 2019 [v predmetnom podaní / liste žalovaný žalobcovi oznámil, že žiadosť žalobcu neposúdil ako žiadosť o sprístupnenie informácie, ale v zmysle § 19 ods. 2 Správneho poriadku ako žiadosť o podanie informácií o stave konania v trestnej veci, ktorá bola postúpená na vybavenie zákonnému sudcovi; právo žalobcu ako poškodeného podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku nazerať do spisov, preštudovať ich sa v konaní realizuje prostredníctvom informačného centra okresného súdu, na ktorom sa vec nachádza; zároveň žalobcu upovedomil o tom že jeho požiadavke o sprístupnenie elektronického spisu bolo vyhovené], - medzitým, dňa 09. októbra 2019 okresný súd žalobcovi oznámil prístupové heslo k elektronickému súdnemu spisu (s tým, že podľa oznámenia elektronický súdny spis neobsahuje kompletný spisový materiál); zároveň žalobcu upovedomil o tom, že do kompletného spisu možno kedykoľvek nahliadať, ďalej, že vo veci je vytýčený termín hlavného pojednávania, vec bola pridelená zákonnému sudcovi JUDr. Vorobelovi a je vedená pod sp. zn. 41T/26/2019 a vo

28. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.

30. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia

v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany .

nemal vzťahovať menovaný zákon, potom nie je najvyššiemu správnemu súdu zrejmé, z akého dôvodu sa krajský súd v bodoch 51 a nasl. rozsudku zaoberal tým, že okresný súd (navyše krajským súdom opakovane označovaný ako povinná osoba podľa zákona č. 211/2000 Z. z.) informácie, ktoré v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu, ktorými v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu disponoval žalobcovi sprístupnil, čím teda nebol daný dôvod vydávať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu, a preto nemohla nastať ani fikcia vydania rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu. Krajský súd ďalej v tomto smere pokračoval, ďalej cit.: „ (.

53. Preto nie sú dôvodné námietky žalobcu o tom, že Okresný súd Prešov ako povinná osoba v zákonnej lehote o jeho žiadosti nerozhodla a ani všetky požadované informácie nesprístupnila, a teda na základe právnej fikcie vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie a toto rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím o odvolaní. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Žalobca mal právo na informáciu, ktorou v čase rozhodovania povinná osoba disponovala. Takáto informácia mu bola sprístupnená. Aj prípis odvolacieho alebo nadriadeného súdu je jedným zo spôsobov vybavenia (rozhodnutia) veci odvolacím (nadriadeným) súdom.

Takéto (fiktívne) rozhodnutie povinnej osoby nebolo vydané, pretože žalobcovi bola poskytnutá požadovaná informácia - rozhodnutie vydané vo forme prípisu, preto správne žalovaný oznámil túto skutočnosť žalobcovi prípisom zo dňa 18.10.2019. Nemohol žalovaný vydať rozhodnutie, rozhodnúť o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnúť informáciu, pretože žiadne fiktívne rozhodnutie povinnou osobou nebolo vydané.

34. V tomto smere najvyšší správny súd zastáva názor, že pokiaľ sa krajský súd stotožnil so záverom, že žiadosť žalobcu nemožno subsumovať pod režim zákona č. 211/2000 Z. z., bolo potom jeho primárnou úlohou sa riadne argumentačne vysporiadať práve s touto kľúčovou okolnosťou a uviesť k tomu jasné a presvedčivé dôvody. Primárne v takom prípade bolo jeho úlohou riadne a presvedčivo odôvodniť, z akých dôvodov sa nemôže účastník konania (v tomto konkrétnom prípade žalobca vystupoval v procesnej pozícii poškodeného podľa Trestného poriadku) domáhať sprístupnenia informácií aj cestou zákona č. 211/2000 Z. z., a teda jasne vymedziť vzťah medzi Trestným poriadkom a zákonom č. 211/2000 Z. z.

Platná právna úprava však popri zákone č. 211/2000 Z. z. upravuje v jednotlivých oblastiach výkonu verejnej moci, respektíve ako súčasť procesných práv účastníka správneho konania, možnosť požiadať o určité druhy informácií aj na základe iných právnych predpisov [napríklad § 23 Správneho poriadku, § 55 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, § 133 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)]. Konkrétne predpisy stanovujú spôsoby prístupu, rozsah poskytovaných informácií, okruh osôb oprávnených sa s nimi oboznamovať aj ďalšie podmienky prístupu k nim. V takýchto prípadoch je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje.

Rovnako podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01. augusta 2012, sp. zn. 3Sži/3/2012, administratívne konanie i následné súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sú návrhovými konaniami, preto konajúce orgány sú viazané rozsahom návrhu žiadateľa i právnym režimom, ktorý si pri uplatňovaní žiadosti zvolil. Ak žiadateľ jednoznačne uvedie právny režim svojej žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z., povinné osoby musia odôvodniť, či mu môžu vyhovieť, alebo nie. Upriamovanie pozornosti žiadateľa na iné právne možnosti je nadbytočné a vedie k nepreskúmateľnosti právneho režimu, v ktorom povinné osoby o žiadosti rozhodli.

Za týchto okolností preto nemožno konštatovať, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu je v tejto podstatnej časti riadne zdôvodnené a v neposlednom rade aj presvedčivé, ktoré sa riadne vysporiadava pre danú vec kľúčovými a vyššie označenými skutočnosťami.

patrí. 39. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

42. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:

V Bratislave dňa 20. apríla 2023