6Svk/5/2021

1. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 6S/8/2020-78 zo dňa 05. mája 2021 žalobu z 27. januára 2020, doručenú správnemu súdu 28. januára 2020, ktorou sa žalobcovia 1. a 2. domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SP/367-002/19-Šk zo dňa 24. septembra 2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie s tým, že žalovaný je povinný uvedené rozhodnutie doručiť žalobcom v postavení opomenutého účastníka konania v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcom neprináležal v zmysle § 97 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) status účastníka konania o neodkladných zabezpečovacích prácach, nakoľko nemajú vlastnícke právo k stavbe, o ktorú pri nariadení neodkladných zabezpečovacích prác ide. Preto dospel k záveru, že správny orgán nepochybil, keď rozhodnutie týmto subjektom nedoručil a postupom správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona, k zásahu do práv žalobcov.

3. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobcom neuznal postavenie opomenutého účastníka konania, t.j. nebolo možné nariadiť postup v zmysle § 179 SSP. Zároveň tiež konštatoval, že z tohto dôvodu žalobcom nie je možné priznať účastníctvo v konaní pred správnym súdom v zmysle § 178 ods. 1 SSP. 4. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5. Proti rozhodnutiu krajského súdu podali žalobcovia 1. a 2. včas kasačnú sťažnosť. 6. Namietali, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP), ako aj, že podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP).

8. Krajskému súdu ďalej vyčítali, že napriek poukazu žalobcov na skutočnosti, že nejde o zabezpečovacie práce, tento posudzoval vec podľa ustanovení stavebného zákona, týkajúcich sa legálnych stavieb, pričom opomenul, že daná stavba nie je právoplatne povolenou stavbou. Preto podľa žalobcov nebolo dôvodné účastníctvo v administratívnom konaní posudzovať podľa § 97 stavebného zákona, ale naopak správny súd mal právne postavenie žalobcov posúdiť podľa § 59 stavebného zákona.

10. Kasačný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. j/ SSP videli v postupe správneho orgánu, a to vo formálnom označení rozhodnutia zo dňa 24. septembra 2019 na ďalší výkon stavebných prác, deklarovaných ako zabezpečovacie, hoci podľa žalobcov nebolo čo zabezpečiť.

12. V závere kasačnej sťažnosti navrhli kasačnému súdu, aby priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok z dôvodu predpokladanej intenzívnej stavebnej činnosti stavebníka bez príslušného právoplatného stavebného povolenia. Taktiež uviedli, že stavebník od 08. apríla 2019 protizákonne zhotovoval novostavbu polyfunkčného objektu, pričom vplyvom jeho stavebnej činnosti na hranici pozemkov sú ohrozené chránené záujmy žalobcov a tretích osôb, predovšetkým pokojné užívanie nehnuteľností a ostatné práva a právom chránené záujmy žalobcov, ktorí doteraz pokojne užívali svoje nehnuteľnosti. 13. Žalovaný, ako ani ďalší účastníci konania 1. až 6. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcov písomne nevyjadrili.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcov 1. a 2. nie je dôvodná.

16. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že účastník konania 3. žiadosťou, doručenou žalovanému dňa 23. septembra 2019, požiadal o súhlas s vykonaním nevyhnutných zabezpečovacích prác na rozostavanej stavbe, a to z dôvodu zamedzenia značných majetkových „hodnôt“ na rozostavanej stavbe, Polyfunkčný objekt v obci H. M., na pozemku parc. č. L.-V. XXX/X, L.-V. XXX/X, XXX/X, L.-V. XXX/X, L.-V. XXXX/X, L.-V. XXXX/ XX, L.-V. XXXX/XX K. L.-V. XXXX/XX, v rozsahu nevyhnutných zabezpečovacích prác - vytvorenie strešnej konštrukcie so strešnou krytinou, pozostávajúcich z doplnenia atikového muriva strechy, vytvorenia tepelnoizolačnej vrstvy, mikroventilačnej vrstvy, osadenia strešnej krytiny PVC so zvarovanými spojmi, osadenia oplechovania atiky a realizácie dažďových zvodov. 17.

Zároveň týmto rozhodnutím stanovil podmienky pre vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác, ktoré je vlastník stavby povinný dodržať. Taktiež v zmysle § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodol o odňatí odkladného účinku tohto rozhodnutia. 18. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe opomenutého účastníka zo dňa 24. júna 2020 uviedol, že v súčasnosti stavebný úrad v samostatnom konaní vedenom pod sp. zn. SP/ 500/19-Šk rozhoduje o dodatočnom povolení stavby: „Polyfunkčný objekt v obci H. M.“,

Spornou otázkou v prejednávanej veci je to, či správny súd správne posúdil účastníctvo žalobcov v konaní o nariadenie neodkladných zabezpečovacích prác, a či bol preto daný dôvod na uloženie povinnosti žalovanému doručiť rozhodnutie v tejto veci žalobcom podľa ustanovenia § 179 ods. 1 SSP.

20. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 21. Podľa § 179 ods. 3 SSP doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. 22. Podľa § 179 ods. 4 SSP po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. 23. Kasačný súd poznamenáva, že správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ správnej žaloby, ktorej procesná úprava je v podstate plne vymedzená v § 179 SSP. Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka je čiastočne odlišné od bežného konania o všeobecnej správnej žalobe. Správny súd totiž pri správnej žalobe opomenutého účastníka preskúmava, či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka a či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky. Opodstatnenosť vydávania sa žalobcu za opomenutého účastníka zisťuje správny súd preskúmaním príslušného administratívneho spisu, prípadne z vyjadrenia žalovaného. Pre úspešnosť žaloby musia byť obe vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotené správnym súdom za preukázané. Inak povedané obe tieto skutočnosti predstavujú kumulatívne podmienky, len za splnenia ktorých môže správny súd správnej žalobe opomenutého účastníka vyhovieť.

III. ÚS 752/2017-19 z 12. decembra 2017). 26. V nadväznosti na uvedené najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že vo vzťahu ku konaniu o nariadení zabezpečovacích prác stavebný zákon zakotvuje v ustanovení § 97 ods. 1 špeciálnu úpravu účastníctva v konaní, v zmysle ktorej účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe, a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím

27. Skutočnosti tvrdené žalobcami, konkrétne, že účelovým konaním žalovaného bol vykonaný pokus o elimináciu žalobcov z uplatnenia svojich práv, nemohol kasačný súd v danom prípade vyhodnotiť ako relevantné. Z obsahu administratívneho spisu totiž nevyplýva, že by žalobcovia mali vlastnícke alebo iné práva k stavbe, vo vzťahu ku ktorej stavebný úrad nariadil vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác. Preto ani nebola dôvodná ich námietka, že žalobcom prislúcha účastníctvo v uvedenom administratívnom konaní.

29. Napokon neopodstatnenými sú aj kasačné námietky žalobcov, že v tomto prípade bola potreba zabezpečovacích prác vyfabulovaná, a tiež, že sa ani nejedná o zabezpečovacie práce. Ako už bolo uvedené, v tomto druhu konania je úlohou súdu skúmať, či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka, nemôže sa preto zaoberať námietkami smerujúcimi proti samotnému rozhodnutiu žalovaného, na ktorých uplatnenie je oprávnený žalobca v konaní o všeobecnej správnej žalobe.

31. Vzhľadom k tomu, že správny súd postupoval správne, keď po tom, čo sa v konaní podľa §