← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·25. 10. 2022

6Svk/5/2021

ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200068.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Okresný súd Prešov
Sp. zn. 1. inštancie
6S/8/2020
IČS
8020200068
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. G. H., bytom E. XXXX/X, D., 2. C.. G.. Ľ.Š. W., bytom Š. XXX/XX, H. M., právne zastúpených advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovanej: Obec Veľká Lomnica, Tatranská 175/23, Veľká Lomnica, za účasti: 1. Y. D., bytom C. XXX/ XX, H. M., 2. N. D., bytom C. XXX/XX, H. M., 3. K. I., bytom E.. A. XXX/XX, M., 4. B.. Ž. I., bytom C. XX, H. M., 5. G. I., bytom E.. A. XXX/XX M., 6. B.. A. L., bytom Q. XXX, H. M., o správnej žalobe opomenutého účastníka proti rozhodnutiu žalovaného č. SP/367-002/19-Šk zo dňa 24. septembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcov 1. a 2. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/8/2020-78 zo dňa 05. mája 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov 1. a 2. zamieta . Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta. Účastníkom konania a ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 6S/8/2020-78 zo dňa 05. mája 2021 žalobu z 27. januára 2020, doručenú správnemu súdu 28. januára 2020, ktorou sa žalobcovia 1. a 2. domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SP/367-002/19-Šk zo dňa 24. septembra 2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie s tým, že žalovaný je povinný uvedené rozhodnutie doručiť žalobcom v postavení opomenutého účastníka konania v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcom neprináležal v zmysle § 97 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) status účastníka konania o neodkladných zabezpečovacích prácach, nakoľko nemajú vlastnícke právo k stavbe, o ktorú pri nariadení neodkladných zabezpečovacích prác ide. Preto dospel k záveru, že správny orgán nepochybil, keď rozhodnutie týmto subjektom nedoručil a postupom správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona, k zásahu do práv žalobcov.

3. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobcom neuznal postavenie opomenutého účastníka konania, t.j. nebolo možné nariadiť postup v zmysle § 179 SSP. Zároveň tiež konštatoval, že z tohto dôvodu žalobcom nie je možné priznať účastníctvo v konaní pred správnym súdom v zmysle § 178 ods. 1 SSP. 4. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

II.

5. Proti rozhodnutiu krajského súdu podali žalobcovia 1. a 2. včas kasačnú sťažnosť. 6. Namietali, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP), ako aj, že podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP).

7. Namietali vážne pochybenia žalovaného, spočívajúce vo vyfabulovaní potreby realizácie zabezpečovacích prác na nelegálnej stavbe, ktorých skutkový ani právny základ nikdy neexistoval, nakoľko mali za to, že v danom čase, teda dňa 24. septembra 2019 sa preukázateľne čierna stavba nachádzala v stave realizácie hrubej stavby, pozostávajúcej zo železobetónového skeletu s tehlovými výplňami na oplotenom pozemku bez prístupu tretích osôb. Ďalej uviedli, že skutkový základ administratívneho rozhodnutia neobstojí, keďže nešlo o zabezpečovacie práce, o čom bol správny súd upovedomený zo žaloby a viacerých vyjadrení žalobcov.

8. Krajskému súdu ďalej vyčítali, že napriek poukazu žalobcov na skutočnosti, že nejde o zabezpečovacie práce, tento posudzoval vec podľa ustanovení stavebného zákona, týkajúcich sa legálnych stavieb, pričom opomenul, že daná stavba nie je právoplatne povolenou stavbou. Preto podľa žalobcov nebolo dôvodné účastníctvo v administratívnom konaní posudzovať podľa § 97 stavebného zákona, ale naopak správny súd mal právne postavenie žalobcov posúdiť podľa § 59 stavebného zákona.

9. Rovnako tak uviedli, že pri hodnotení dôkazov sa krajský súd výrazne odklonil aj od platnej judikatúry, konkrétne od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 422/2018-46 zo dňa 13. decembra 2018, nakoľko účelovým konaním stavebného úradu obce Veľká Lomnica, spojenom s rozhodnutím zo dňa 24. septembra 2019, bol vykonaný pokus o elimináciu žalobcov z uplatnenia svojich práv, pričom toto konanie žalovaného zabezpečilo nenáležitú výhodu stavebníkovi.

10. Kasačný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. j/ SSP videli v postupe správneho orgánu, a to vo formálnom označení rozhodnutia zo dňa 24. septembra 2019 na ďalší výkon stavebných prác, deklarovaných ako zabezpečovacie, hoci podľa žalobcov nebolo čo zabezpečiť.

11. Navrhli, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Alternatívne žiadali uznesenie krajského súdu zmeniť a rozhodnutie žalovaného č. SP/367-002/19-Šk zo dňa 24. septembra 2019 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania na krajskom, ako aj kasačnom súde v plnom rozsahu.

12. V závere kasačnej sťažnosti navrhli kasačnému súdu, aby priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok z dôvodu predpokladanej intenzívnej stavebnej činnosti stavebníka bez príslušného právoplatného stavebného povolenia. Taktiež uviedli, že stavebník od 08. apríla 2019 protizákonne zhotovoval novostavbu polyfunkčného objektu, pričom vplyvom jeho stavebnej činnosti na hranici pozemkov sú ohrozené chránené záujmy žalobcov a tretích osôb, predovšetkým pokojné užívanie nehnuteľností a ostatné práva a právom chránené záujmy žalobcov, ktorí doteraz pokojne užívali svoje nehnuteľnosti. 13. Žalovaný, ako ani ďalší účastníci konania 1. až 6. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcov písomne nevyjadrili.

III.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcov 1. a 2. nie je dôvodná.

15. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým tento v zmysle § 98 ods. 1 písm. e/ SSP odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou žalobu žalobcov, ktorou sa títo domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SP/367-002/19-Šk zo dňa 24. septembra 2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie s tým, že žalovaný je povinný uvedené rozhodnutie doručiť žalobcom v postavení opomenutého účastníka konania v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

16. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že účastník konania 3. žiadosťou, doručenou žalovanému dňa 23. septembra 2019, požiadal o súhlas s vykonaním nevyhnutných zabezpečovacích prác na rozostavanej stavbe, a to z dôvodu zamedzenia značných majetkových „hodnôt“ na rozostavanej stavbe, Polyfunkčný objekt v obci H. M., na pozemku parc. č. L.-V. XXX/X, L.-V. XXX/X, XXX/X, L.-V. XXX/X, L.-V. XXXX/X, L.-V. XXXX/ XX, L.-V. XXXX/XX K. L.-V. XXXX/XX, v rozsahu nevyhnutných zabezpečovacích prác - vytvorenie strešnej konštrukcie so strešnou krytinou, pozostávajúcich z doplnenia atikového muriva strechy, vytvorenia tepelnoizolačnej vrstvy, mikroventilačnej vrstvy, osadenia strešnej krytiny PVC so zvarovanými spojmi, osadenia oplechovania atiky a realizácie dažďových zvodov. 17.

O podanej žiadosti rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SP/367-002/19-Šk zo dňa 24. septembra 2019, ktorým podľa § 94 ods. 1 stavebného zákona nariadil vlastníkovi rozostavanej nelegálnej stavby: „Polyfunkčný objekt v obci H. M.“, na pozemku parc. č. L.-V. XXX/X, L.- V. XXX/X, XXX/X, L.-V. XXX/X, L.-V. XXXX/X, L.-V. XXXX/XX, L.-V. XXXX/XX K. L.- V. XXXX/XX, katastrálne územie H. M., K. I. (účastníkovi konania 3.) vykonať neodkladné zabezpečovacie práce na existujúcej rozostavanej stavbe formou vytvorenia strešnej konštrukcie a krytiny v nevyhnutnom rozsahu pre zabezpečenie rozostavanej stavby proti poveternostným vplyvom, a to z doplnenia atikového muriva strechy, vytvorenia tepelnoizolačnej vrstvy, mikroventilačnej vrstvy, osadenia strešnej krytiny PVC so zvarovanými spojmi, osadenia oplechovania atiky a realizácie dažďových zvodov, s termínom začatia prác ihneď po obdržaní tohto rozhodnutia.

Zároveň týmto rozhodnutím stanovil podmienky pre vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác, ktoré je vlastník stavby povinný dodržať. Taktiež v zmysle § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodol o odňatí odkladného účinku tohto rozhodnutia. 18. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe opomenutého účastníka zo dňa 24. júna 2020 uviedol, že v súčasnosti stavebný úrad v samostatnom konaní vedenom pod sp. zn. SP/ 500/19-Šk rozhoduje o dodatočnom povolení stavby: „Polyfunkčný objekt v obci H. M.“,

na pozemkoch parc. č. L.-V. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX K. XXXX/XX, katastrálne územie H.L. M. pre stavebníka K. I.. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v zmysle platného listu vlastníctva č. XXXX je C.. G.. Ľ. W. podielovým spoluvlastníkom susedného pozemku parc. č. L. V. XXX/X v spoluvlastníckom podiele 39/ 559-tín so spoluvlastníkmi Y. D. a manželkou N., A.. D. v spoluvlastníckom podiele 520/ 559-tín, avšak na tento pozemok musí prechádzať cez stavbu rodinného domu súp. č. XXX ako jediným prístupom, ktorý je v zmysle LV č. XXX vo výlučnom vlastníctve Y. D. a manželky N., rod. D., na ktorom neviazne žiadna ťarcha vo forme práva prechodu v prospech C.. G.. Ľ. W.. 19.

Spornou otázkou v prejednávanej veci je to, či správny súd správne posúdil účastníctvo žalobcov v konaní o nariadenie neodkladných zabezpečovacích prác, a či bol preto daný dôvod na uloženie povinnosti žalovanému doručiť rozhodnutie v tejto veci žalobcom podľa ustanovenia § 179 ods. 1 SSP.

IV.

20. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 21. Podľa § 179 ods. 3 SSP doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. 22. Podľa § 179 ods. 4 SSP po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. 23. Kasačný súd poznamenáva, že správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ správnej žaloby, ktorej procesná úprava je v podstate plne vymedzená v § 179 SSP. Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka je čiastočne odlišné od bežného konania o všeobecnej správnej žalobe. Správny súd totiž pri správnej žalobe opomenutého účastníka preskúmava, či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka a či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri roky. Opodstatnenosť vydávania sa žalobcu za opomenutého účastníka zisťuje správny súd preskúmaním príslušného administratívneho spisu, prípadne z vyjadrenia žalovaného. Pre úspešnosť žaloby musia byť obe vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotené správnym súdom za preukázané. Inak povedané obe tieto skutočnosti predstavujú kumulatívne podmienky, len za splnenia ktorých môže správny súd správnej žalobe opomenutého účastníka vyhovieť.

24. Za účelom posúdenia spornej otázky v prejednávanej veci je potrebné bližšie sa zaoberať otázkou účastníctva v konaní o nariadení zabezpečovacích prác v zmysle stavebného zákona. 25. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy účastníctva obsiahnutej vo všeobecnom predpise procesného správneho práva (§ 14 správneho poriadku), je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak) a ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Zároveň ale, stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, preto sa v prejednávanej veci neuplatňuje § 14 správneho poriadku, ale účastníctvo obsiahnuté v špeciálnom predpise - stavebnom zákone (podporne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/1/2010 z 29. marca 2011, ktorého závery si osvojil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k.

III. ÚS 752/2017-19 z 12. decembra 2017). 26. V nadväznosti na uvedené najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že vo vzťahu ku konaniu o nariadení zabezpečovacích prác stavebný zákon zakotvuje v ustanovení § 97 ods. 1 špeciálnu úpravu účastníctva v konaní, v zmysle ktorej účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe, a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím

priamo dotknuté. Z dikcie citovaného ustanovenia teda vyplýva, že pri stanovení okruhu účastníkov predmetného konania je úlohou stavebného úradu posúdiť, či vo vzťahu k právnickým osobám, ako aj fyzickým osobám, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe, môžu byť tieto vydaným rozhodnutím priamo dotknuté.

27. Skutočnosti tvrdené žalobcami, konkrétne, že účelovým konaním žalovaného bol vykonaný pokus o elimináciu žalobcov z uplatnenia svojich práv, nemohol kasačný súd v danom prípade vyhodnotiť ako relevantné. Z obsahu administratívneho spisu totiž nevyplýva, že by žalobcovia mali vlastnícke alebo iné práva k stavbe, vo vzťahu ku ktorej stavebný úrad nariadil vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác. Preto ani nebola dôvodná ich námietka, že žalobcom prislúcha účastníctvo v uvedenom administratívnom konaní.

28. Kasačný súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcov, že nakoľko sa v danom prípade jedná o nelegálnu stavbu, nebolo dôvodné účastníctvo v administratívnom konaní posudzovať podľa § 97 stavebného zákona, ale naopak správny súd mal právne postavenie žalobcov posúdiť podľa § 59 stavebného zákona. Zo znenia ustanovenia § 97 ods. 1 stavebného zákona totižto vyplýva, že na jeho aplikáciu v konaní podľa stavebného zákona, skutočnosť, či sa jedná o povolenú stavbu alebo nie, nemá vplyv.

29. Napokon neopodstatnenými sú aj kasačné námietky žalobcov, že v tomto prípade bola potreba zabezpečovacích prác vyfabulovaná, a tiež, že sa ani nejedná o zabezpečovacie práce. Ako už bolo uvedené, v tomto druhu konania je úlohou súdu skúmať, či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka, nemôže sa preto zaoberať námietkami smerujúcimi proti samotnému rozhodnutiu žalovaného, na ktorých uplatnenie je oprávnený žalobca v konaní o všeobecnej správnej žalobe.

30. Kasačný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto (obdobne ako správny súd) dospel k záveru, že žalobcom nie je možné priznať postavenie opomenutého účastníka, a teda ani účastníctvo v konaní pred správnym súdom v zmysle § 178 ods. 1 SSP.

31. Vzhľadom k tomu, že správny súd postupoval správne, keď po tom, čo sa v konaní podľa §

179 ods. 1 SSP nestotožnil s tvrdením žalobcov, pokračoval v konaní podľa § 179 ods. 7 SSP a preskúmaním procesných podmienok konania žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP odmietol, kasačný súd rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcov ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 32. Žalobcovia 1. a 2. sa v kasačnej sťažnosti domáhali priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP zamietol vzhľadom k tomu, že v danej veci sa nezaoberal meritórnymi námietkami, ale procesnou stránkou veci. 33. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1, § 169 SSP a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcom 1. a 2. nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva (168 SSP). Ďalším účastníkom konania 1. až 6. kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov konania nepriznal. 34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. októbra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 6Svk/5/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik