6Svk/5/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200726.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/103/2018
- IČS
- 8018200726
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej a sudcov JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: G.. U. O., S. W. X. P.U. XXX/XX, X., zastúpeného: JUDr. Dagmar Schmidtová, advokátka, so sídlom Hlavná 1416/28, Poprad, proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Námestie mieru č. 3, Prešov, za účasti: 1/. P. Š., S. W.: O. XX, F., 2/ Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Správa povodia Dunajca a Popradu, so sídlom Levočská 31, Poprad, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP3-2018/035577-005/HAM zo 4. októbra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/103/2018-82 z 30. septembra 2021, ECLI:SK:KSPO:2021:8018200726.8, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/103/ 2018-82 zo dňa 30. septembra 2021 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. II. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta .
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-PP-OSZP-2018/002109-006-HJ z 02.05.2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) na základe podnetu P. Š. žalobcovi podľa § 66 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej „vodný zákon“) uložil žalobcovi opatrenie na odstránenie nedostatkov, zistených pri miestnom šetrení v rámci štátneho vodoochranného dozoru dňa 05.12.2017. Opatrením uložil žalobcovi povinnosť odstrániť navýšenie stupňa a uviesť stavbu „Stupeň na potoku Lopušná“ v Lopušnej Doline v k.ú. D. do pôvodného stavu v súlade s parametrami uvedenými v rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia v Poprade, č. j. 2005/01524-LB zo 06.09.2005, ktorým bolo vydané povolenie na užívanie uvedenej vodnej stavby. 2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OOP3-2018/035577-005/HAM z 04.10.2018 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Krajský súd v Prešove (ďalej „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 6S/103/ 2018-82 z 30.09.2021, ECLI:SK:KSPO:2021:8018200726.8 (ďalej „napadnutý rozsudok“), podľa § 191 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej „SSP“) na podklade správnej žaloby žalobcu zrušil preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 4. Správny súd v rozsudku uviedol, že správne orgány boli povinné náležitým spôsobom prešetriť skutkový stav v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania, s poukazom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti správneho konania prešetriť vo vzájomných súvislostiach nielen konanie žalobcu, ale aj ďalšieho účastníka konania (P. Š.), ako to opakovane žalobca žiadal pri miestnom zisťovaní dňa 05.12.2017 a v podanom odvolaní. Následne mal správny orgán dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu. Až na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, po posúdení jednotlivých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, mohli podľa správneho súdu orgány štátnej vodnej správy dospieť k správnym právnym záverom, a teda či sa žalobca a ďalší účastník konania 1/ ako vlastníci či užívatelia vodných stavieb dopustili konania v rozpore s príslušnými ustanoveniami vodného zákona, či na konanie mali súhlas orgánu štátnej vodnej správy a správcu toku, a ich konania naplnili skutkovú podstatu priestupku v zmysle vodného zákona. 5. Zaujal tiež názor o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť, keď sám žalovaný v rozhodnutí poukázal na procesné pochybenia, najmä skutočnosť, že žalobca viackrát upozornil prvostupňový orgán na podozrenie o porušení zákona navrhovateľom, čo mal žalovaný považovať za podnet na vykonanie štátneho vodoochranného dozoru a tento preveriť v súlade so zásadou oficiality. Sporné skutočnosti mohol pritom podľa súdu preveriť samotný odvolací orgán. Žalovaný prvostupňovému orgánu tiež vytkol, že sa v súlade so zásadou materiálnej pravdy mal zaoberať každým podaním, týkajúcim sa nepovolených zásahov na vodnom toku. Súd mal za to, že v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, by sa tým vylúčila potreba opakovať miestne zisťovanie za účasti účastníkov konania a dotknutých orgánov. Podľa správneho súdu nepostačuje konštatovanie žalovaného, že konanie oznamovateľa, spočívajúce v nevhodnom umiestnení výtoku ČOV takmer na hladine toku a vykonaní rozsiahleho zásahu do koryta vodného toku bez súhlasu orgánu štátnej vodnej správy a správcu toku, nesúvisí s konaním žalobcu, a toto konštatovanie vzbudzuje pochybnosti o nerovnosti účastníkov konania. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy tak podľa súdu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a žalobou napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného
6. Žalovaný podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP - krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP - krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a napokon podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP - krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ kasačnému
súdu navrhol, aby postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 7. Sťažovateľ vo vzťahu ku kasačnému dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zotrval na názore, že skutkový stav nebol sporný. Prvostupňový orgán žalobcu vyzval na zosúladenie stavby „stupeň na potoku Lopušná“ s povolením na užívanie vodnej stavby, čo žalobca písomne odmietol urobiť. Skutkový stav bol s ohľadom na predmet konania náležite zistený a vykonanie neoprávneného zásahu do vodného toku žalobca nepoprel.
8. Predmetom správneho konania bolo zistenie skutočností, či žalobca do vodného toku zasiahol, nie dôvod, prečo tak urobil. Dôvod konania žalobcu nemá vplyv na to, že jeho konanie je v rozpore s príslušnými ustanoveniami vodného zákona.
9. Sťažovateľ nesúhlasil ani s druhým dôvodom zrušenia rozhodnutia súdom, spočívajúcim v nepreskúmateľnosti z dôvodu nezrozumiteľnosti. Žalovaný sa v rozhodnutí zaoberal odvolacími námietkami nad potrebnú mieru, nič to ale nemení na skutočnosti, že odvolacie námietky nesúviseli s daným konaním. Konštatovanie, že prvostupňový orgán mohol preveriť všetky zásahy na toku v rámci jedného miestneho zisťovania, neznamená, že ich mal prejednať v jednom konaní. Skutkový stav bol nesporný, keďže žalobca tento skutkový stav nepoprel a sám nezákonný stav napravil. Naopak, krajský súd išiel nad rámec konania a zasiahol do právomoci správnych orgánov, pretože zisťoval skutkový stav, netýkajúci sa predmetného konania v rozpore s ustanovením § 119 SSP.
10. Sťažovateľ ďalej rozsudku vytkol následný postup uložený správnym súdom, v zmysle ktorého budú správne orgány povinné v novom konaní po vrátení veci povinné vychádzať z novovzniknutého skutkového stavu, vzhľadom na to, že žalobca 12.12.2018 splnil opatrenia uložené správnym orgánom. Zisťovanie skutkového stavu správnymi orgánmi, odlišného od času vedenia správneho konania, uložené rozhodnutím krajského súdu považoval za neúčelné, zmätočné a nezrozumiteľné (§ 27 ods. 3 SSP), rozporné s princípom právnej istoty, pretože skutkový stav sa v merite preukázateľne zmenil a dôvod na vydanie opatrenia na odstránenie nedostatkov tak odpadol.
11. Vo vzťahu ku kasačnému dôvodu nesprávneho procesného postupu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s vyjadreniami účastníkov na pojednávaní. Poukázal tiež na nesprávne určený okruh účastníkov súdneho konania. Účastníkom súdneho konania nemal byť P. Š., podávateľ podnetu na začatie správneho konania, pretože tento nebol účastníkom správneho konania.
Taktiež považoval za neprijateľné, aby žalobca na pojednávaní konanom takmer po troch rokoch od podania žaloby výrazným spôsobom doplnil do súdneho spisu nové listiny bez možnosti ich doručenia a vyjadrenia sa zo strany žalovaného. Krajský súd tieto listiny nemal podľa § 5 ods. 1, ods. 3 a ods. 9 SSP pripustiť a doplniť nimi súdny spis.
12. Vo vzťahu ku kasačnému dôvodu odklonu od rozhodovacej činnosti kasačného súdu argumentoval tým, že sa krajský súd výrokom napadnutého rozsudku odklonil od judikátu (R 95/2004), podľa ktorého o všeobecnej správnej žalobe možno rozhodnúť len podľa § 191 ods. 1 SSP. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky uvedené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou a správny súd nie je oprávnený ani povinný sám vyhľadávať možné nezákonnosti správneho rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sž-o-KS 132/2004). Doplnenie rozsahu a dôvodov podanej žaloby, ku ktorému došlo na pojednávaní, považoval za neprípustné. Správny súd mal v danej veci skúmať skutkový a právny stav do času vydania žalobou napadnutého rozhodnutia, a nie rušiť rozhodnutie na poklade skutočností, ktoré nastali po jeho vydaní. 13. Sťažovateľ napokon podľa § 447 SSP požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, dôvodiac tým, že právoplatnosťou rozsudku krajského súdu bude povinný opätovne začať konanie vo veci, v ktorej už žalobca vykonal uložené opatrenie. Žalobca po právoplatnosti rozhodnutia odstránil nezákonný stav a teda zistený stav sa podstatným spôsobom zmenil. Pokiaľ by žalovaný začal nové konanie vo veci, konanie by vyústilo do zastavenia konania a žalobca by sa voči žalovanému mohol domáhať náhrady škody. Kasačnému súdu preto navrhol, aby kasačnej sťažnosti priznal odkladný účinok a pozastavil účinky rozsudku správneho súdu do rozhodnutia o kasačnej sťažnosti. 14. Žalobca ani ďalší účastníci konania 1/ a 2/ sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadrili.
IV. Právne posúdenie kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), najskôr postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal oprávnený subjekt (§ 442 ods. 1 SSP) včas (§ 443 ods. 1 SSP), a je prípustná (§ 439 SSP), preskúmal v medziach sťažnostných bodov napadnutý rozsudok. Rozhodol jednomyseľne rozsudkom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol od 20.09.2023 zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (www.nssud.sk). 16. Sťažovateľ v rámci kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) tvrdil, že skutkový stav bol s ohľadom na predmet konania náležite zistený. Vykonanie neoprávneného zásahu do vodného toku nepopiera ani samotný žalobca a tieto skutočnosti vyplývajú jednak z rozhodnutí žalovaného ako aj z priebehu konania. Kasačný súd považuje za udržateľný záver, že v konaní bolo z administratívneho konania preukázané, že žalobca neoprávnene zasiahol do vodného toku zvýšením vodnej stavby „Stupeň na potoku Lučivná“. Z napadnutého druhostupňového rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca ako účastník konania a vlastník vodnej stavby konal v rozpore s § 26 ods. 1 vodného zákona, podľa ktorého sa na zmenu vodnej stavby vyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy. Nasvedčuje tomu aj obsah záznamu z 12.12.2018, v zmysle ktorého žalobca v rámci vodoochranného dozoru vo veci dodržania rozhodnutia splnil uložené opatrenie a neoprávnenú zmenu vodnej stavby odstránil. I keď sťažovateľ ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí konštatoval určité procesné pochybenia, tieto sa týkali konania o podnete žalobcu na vykonanie štátneho vodoochranného dozoru vo vzťahu k odlišnému subjektu a k zásahom tejto osoby do vodného toku, ktoré neboli predmetom vodoochranného dozoru. Konštatované porušenie zásady rýchlosti a hospodárnosti konania bez ďalšieho taktiež nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.
17. Kasačný súd sa teda stotožnil s názorom sťažovateľa uvedeným v kasačnej sťažnosti, v zmysle ktorého bolo v administratívnom konaní podstatné posúdiť, či žalobca neoprávnene zasiahol do vodného toku. Je potrebné súhlasiť s názorom sťažovateľa, že na posúdenie veci nemá vplyv skutočnosť, či zásahy do vodného toku vykonali aj iné osoby (P. Š.).
Dá sa ustáliť, že predmetom vodoochranného dozoru pred správnymi orgánmi boli nepovolené zásahy žalobcu v koryte vodného toku Lopušná a kontrola dodržiavania povinností uložených žalobcovi rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v roku 2005 č.j. 2005/ 01524-LB zo dňa 06.09.2005, o povolení užívania vodnej stavby. Správny súd sa však v napadnutom rozsudku s touto argumentáciou a ustálením predmetu konania žalovaným nezaoberal, nie je preto zrejmé, v čom správne orgány podľa neho pochybili, keď údajne nedostatočne zisťovali skutkový stav veci. Správny súd svojimi závermi smeroval k tomu, že žalovaný mal vykonávať jedno administratívne konanie o viacerých porušeniach zákona, s argumentom o povinnosti konať z úradnej moci. Bližšie však už nevysvetlil, prečo by mal o oboch veciach konať práve v jednom konaní.
18. Taktiež je potrebné prisvedčiť kasačnej námietke, v zmysle ktorej správny súd nedostatočne ozrejmil svoju úvahu, na podklade ktorej dospel k záveru o potrebe doplnenia dokazovania, okrem iného tiež o vyjadrenie správcu vodného toku.
Z napadnutého rozsudku (bod 55) je nepochybné, že správny orgán prvého stupňa správcu vodného toku - Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. OZ, Správa Dunajca a Popradu a obec Lučivná oboznámil s konaním miestneho zisťovania dňa 05.12.2017 pred rekreačnými domami v Lopušnej doline. Taktiež boli správnym vopred orgánom vyzvaní, aby na ústnom pojednávaní (miestnom zisťovaní) predložili všetky doklady súvisiace s predmetnou vecou - rozhodnutia, vyjadrenia, súhlasy a ďalšie. Zástupcovia správcu vodného toku sa zúčastnili miestneho zisťovania dňa 05.12.2017 a k tomuto sa mali možnosť vyjadriť a možnosť vyjadriť sa mali tiež účastníci vodného dozoru. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na § 66 ods. 4 vodného zákona, v zmysle ktorého orgány štátnej vodnej správy môžu (a teda nie sú povinné) pri vykonávaní štátneho vodoochranného dozoru vyžadovať spoluprácu odborných subjektov, subjektov sledujúcich kvalitu a zdravotnú bezchybnosť vôd, správcu vodného toku či ďalších právnických osôb. Z tohto dôvodu sa kasačnému súdu javí ako nedôvodná konštatácia
krajského súdu, v zmysle ktorej správne orgány riadne nekonali v súčinnosti s účastníkmi konania či s dotknutými subjektmi dozoru a týmto neumožnili sa vyjadriť. 19. Vo vzťahu ku kasačnej námietke nesprávneho procesného postupu správneho súdu (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) sťažovateľ namietol porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, pretože súd nezohľadnil vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a tiež sa nezaoberal prednesmi sťažovateľa na pojednávaní. V súvislosti s touto námietkou je potrebné uviesť, že i keď správny súd v odôvodnení rozsudku v stručnosti zhrnul vyjadrenie žalovaného (body 25 až 29 rozsudku), s argumentmi žalovaného sa v analytickej časti rozhodnutia v podstate žiadnym spôsobom nevysporiadal. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia v zásade zrekapituloval priebeh vodoochranného dozoru a miestneho zisťovania pred orgánmi štátnej vodnej správy a následne v rozsudku v podstate zopakoval úvodnú časť rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa tento zaoberal zásadou hospodárnosti konania či rýchlosti konania a túto časť rozhodnutia prevzal do odôvodnenia rozhodnutia. Účastníci správneho súdneho konania sú si rovní a patrí
im tiež právo v rovnakej miere uplatňovať procesné práva. Legitímnym právom účastníkov konania pritom je, že sa vznesenými námietkami bude konajúci správny súd zaoberať, k čomu však v prejednávanom konaní nedošlo. 20. Kasačný súd vo vzťahu k sťažovateľovmu spochybneniu účastníctva v súdnom konaní voči P. Š. (ďalší účastník konania 1/) poukazuje na to, že tohto ako ďalšieho účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. b/ SSP označil v správnej žalobe žalobca.
Z predmetného ustanovenia vyplýva, že podľa žalobcu išlo o ďalšieho účastníka, na ktorého sa pre nerozlučné spoločenstvo práva a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania muselo tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu. Sťažovateľ namietal, že tento účastník bol len podávateľom podnetu, nebol účastníkom správneho konania. Kasačnému súdu veru nie je zrejmé, prečo správny súd považoval pána Š. za ďalšieho účastníka konania, keď nebol účastníkom administratívneho konania v zmysle vodného zákona a nevidno ani uvedené nerozlučné spoločenstvo. Z toho, na akých východiskách je koncipovaný napadnutý rozsudok, sa možno domnievať, že správny súd ho za účastníka považoval na základe úvah o potrebe vysporiadania sa v administratívnom konaní aj s konaním tejto osoby. Ako však kasačný súd už uviedol, toto právne posúdenie predmetu a rozsahu administratívneho konania bolo nesprávne. Správny súd sa bude musieť otázkou účastníctva pána Š. v ďalšom konaní zaoberať, ale na základe listín v administratívnom a súdnom spise sa kasačnému súdu javí sťažovateľova námietka ako dôvodná.
Okruh účastníkov konania určuje SSP v § 32 a ďalších osobitných ustanoveniach. 21. Vo vzťahu k doplneniu nových dôkazov a listín žalobcom na súdnom pojednávaní, kasačný súd poukazuje na právnu úpravu vykonávania dôkazov podľa § 124 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého správny súd vykonáva dôkazy v zásade na pojednávaní a podľa § 125 SSP účastníci konania a osoby zúčastnené na konaní majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom. Z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania nevyplýva skutočnosť, že listinné dôkazy, na ktoré jednotliví účastníci konania poukazovali na ústnom pojednávaní, boli súdom poskytnuté žalovanému a ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ na oboznámenie či vyjadrenie v súlade so zákonnou úpravou § 125 SSP a žalobcom predložená dokumentácia nie je ani riadnou súčasťou súdneho spisu. Podstatným je však pre kasačný súd zistenie, že z týchto listinných dôkazov správny súd pri rozhodovaní nevychádzal, preto nedôslednosť správneho súdu neviedla k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces.
22. Sťažovateľ sťažnostný bod o odklone od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu založil na argumentácii, v zmysle ktorej sa súd neriadil princípom právnej istoty a ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu vyjadrenou v stanoviskách a rozhodnutiach najvyššieho súdu. Podľa sťažovateľa sa mal krajský súd v rozsudku odkloniť od judikátu (R 95/ 2004), pretože v konaní o všeobecnej správnej žalobe možno rozhodnúť len spôsobom podľa § 191 ods. 1 SSP. Z obsahu rozsudku krajského súdu je však zrejmé, že na podklade správnej žaloby rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a písm. e/ SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 23. Ďalej namietal porušenie dispozičnej zásady postupom správneho súdu, pretože sa zaoberal námietkami, ktoré neboli obsahom odvolania a pripustil rozšírenie žaloby žalobcom na pojednávaní. Kasačný súd k tejto námietke konštatuje, že správny súd naozaj posudzoval stručnú správnu žalobu pomerne extenzívne, ale zároveň platí, že pre jeho rozhodnutie sa dá nájsť opora v žalobných bodoch. Toto konštatovanie nie je v rozpore so závermi kasačného
súdu o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom. 24. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti je potrebné poznamenať, že o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti možno rozhodnúť za predpokladu, ak by v zmysle § 447 ods. 1 SSP právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Pretože žalovaný argumentoval vlastne iba hrozbou konania o náhradu škody zo strany žalobcu, nešlo o situáciu, kedy by bolo možné na strane žalovaného konštatovať hrozbu vzniku závažnej ujmy v zmysle § 447 ods. 1 SSP. Otázka, či preskúmavané rozhodnutie bolo nezákonné, nezávisí od priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti, a v prípadnom civilnom konaní o náhradu škody bude civilný súd prihliadať na finálne meritórne rozhodnutie v správnom súdnictve.
25. Kasačný súd vzhľadom na dôvodnosť sťažnostných bodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP a § 440 ods. 1 písm. g/S SSP napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudkom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva z krajského súdu v zmysle § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
26. Správny súd bude vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie súdu podľa § 462 ods. 1 SSP v novom konaní zmysle § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu. 27. O?trovách konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 SSP v ďalšom konaní správny súd.
28. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. septembra 2023