6Svk/5/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I. B., nar. XX. I. XXXX, bydliskom: Ľ. Š.Ú. Č.. XXX, XXX XX D. Y., právne zastúpeného: JUDr. Ľudovít Surma, advokát so sídlom: Pavlice č. 183, 919 42 Pavlice, proti žalovanému: Obec Veľké Kostoľany, IČO: 00313149, so sídlom: M. R. Štefánika č. 800/1, 922 07 Veľké Kostoľany, právne zastúpeného: JUDr. Maroš Prosman, advokát a konateľ spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36865281, so sídlom: Hlavná č. 31, 917 01 Trnava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 13. septembra 2022, č. k. 43Sa/25/2021-116, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta . Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Napadnuté rozhodnutie a priebeh konania

2. Správny súd postupoval podľa § 248 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") a podľa § 99 písm. h) SSP s poukazom na to, že žalovaný po dôvodne podanej žalobe svoju nečinnosť odstránil, preto bolo potrebné konanie zastaviť. Žalobca podaním zo dňa 10. mája 2022 oznámil, že žalovaný mu dňa 9. mája 2022 požadované informácie sprístupnil, a teda odstránil svoju nečinnosť. Správny súd skonštatoval, že sprístupnením informácie dodatočne odpadli dôvody pre konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, hoci žaloba bola podaná dôvodne.

4. K meritu veci krajský súd uviedol, že konanie žalovaného bolo možné považovať za nečinnosť, keď žalovaný svoje rozhodnutie o nesprístupnení informácie zmenil tak, že žalobcovi tieto informácie poskytne nahliadnutím do dokladov na obecnom úrade, aj keď iným spôsobom, ako žalobca žiadal, ale žalobcovi tieto informácie do podania žaloby neposkytol. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v danej veci bolo vydané fiktívne rozhodnutie o odvolaní žalobcu a že rozhodnutie z 3. marca 2021 o zmene rozhodnutia o nesprístupnenie informácie bolo len neformálnym oznámením. Naopak, mal za to, že išlo o riadne rozhodnutie v zmysle SSP so všetkými predpísanými náležitosťami.

II. Kasačná sťažnosť

III. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

10. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním doručeným správnemu súdu 9. januára 2023. Zvýraznil význam a podstatu pojmu procesné zavinenie, ktoré je podľa jeho názoru potrebné posudzovať komplexne a extenzívne. Žalovanému vytkol, že nerešpektoval svoje údajné fiktívne rozhodnutie a po tom, ako zmaril poskytnutie požadovaných informácií, ich v plnom rozsahu poskytol. Pokiaľ mal za to, že nie je nečinný, nemal informácie poskytnúť. Ak tak urobil, procesne zapríčinil odpadnutie dôvodu meritórneho rozhodovania. Ku konkrétnym námietkam sťažovateľa doplnil, že nedoručenie podania žalobcu nemožno považovať za nesprávny procesný postup súdu, keďže takúto povinnosť mu neukladá žiadne ustanovenie. Vo vzťahu k obsahu informácií sa vyjadril, že sťažovateľ túto skutočnosť nijakým spôsobom nespochybnil a žiadne faktické výroky v kasačnej sťažnosti nevzniesol. Po vykonaní dokazovania nevznikli pochybnosti o tom, že požadované informácie boli poskytnuté. Krajský súd podľa neho nevybočil z normatívneho rámca obsiahnutého v ustanovení § 99 písm. h) SSP a práva žalovaného na spravodlivý proces neboli porušené. Požadované informácie boli sprístupnené nahliadnutím v celom rozsahu, avšak neboli vyhotovené fotografie všetkých z nich. Skutočnosť, že informácie boli sprístupnené vo viacerých dokumentoch, nie je podľa žalobcu dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné aplikovať § 167 ods. 3 písm. a) SSP. V rámci konečného návrhu napokon navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcovi priznať náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100 %. 11. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo dňa 20. januára 2023 doručené (na vedomie) sťažovateľovi, ktorý sa k nemu už ďalej nevyjadroval.

13. Podľa § 248 SSP, ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. 14. Podľa § 99 písm. h) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis. 15. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 16. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 17. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 19. Predmetom tohto kasačného konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia krajského súdu, ktorý v danej veci zastavil konanie s poukazom na § 99 písm. h) SSP v spojení s § 248 SSP a o trovách konania rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal ich úplnú náhradu. 20. Sťažovateľ uplatnil dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) a § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v rámci ktorých namietal, že: - mu ako účastníkovi konania pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo doručené späťvzatie žaloby, na základe ktorého došlo k zastaveniu konania, - súd sa nevysporiadal s otázkou, či prílohy doručené súdu žalobcom obsahovali informácie, ktoré boli žiadané, - žaloba nebola podaná dôvodne a došlo k nesprávnej interpretácii konania žalovaného, - správny súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 171 ods. 1 SSP v dôsledku nesprávnej interpretácie termínu procesné zavinenie, pričom správne mal aplikovať ustanovenie § 170 písm. b) SSP, - súd sa nezaoberal možnosťou aplikácie § 167 ods. 3 písm. a) SSP. 21. Pod nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý založiť kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v konkrétnom konaní, za podmienky, že miera tohto porušenia bude viesť k záveru o nespravodlivosti súdneho procesu, a súčasne takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu zákona. 22. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spočívajúci v rozhodnutí krajského súdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona) je daný v prípadoch, ak kasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký aplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného práva. 23. Z obsahu spisového materiálu vrátane obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že:

nevyhovení žiadosti o poskytnutie informácií, a to v jeho prospech - možnosťou nahliadnutia do spisu. - Z e-mailovej komunikácie (datovanej v priebehu marca 2021) medzi pracovníčkou Obecného úradu Veľké Kostoľany a žalobcom je zrejmé, že nahliadnutie do spisu nebolo žalobcovi umožnené z dôvodov na strane žalovaného. - Obecnému úradu Veľké Kostoľany bola dňa 28. mája 2021 doručená sťažnosť na nečinnosť zo strany žalobcu. - Žalobca sa žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podanej podľa § 242 ods. 1 SSP domáhal uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť v stanovenej lehote požadované

24. Vo vzťahu k zastaveniu konania podľa § 99 písm. h) SSP v spojení s § 248 SSP najvyšší správny súd uvádza, že zvolený procesný postup a vydané rozhodnutie krajského súdu v tomto smere je plne v súlade so zákonom, keďže boli splnené zákonné predpoklady podľa § 248 SSP, teda po podaní žaloby došlo k odstráneniu nečinnosti žalovaného.

scanov všetkých požadovaných dokumentov), správny súd nemá dôvod o tejto skutočnosti pochybovať. Skúmanie efektívneho odstránenia nečinnosti by pripadalo do úvahy len v prípade, ak by jej odstránenie tvrdil žalovaný, resp. ak by bola spochybnená samotným žalobcom.

25. V nadväznosti na uvedené je potrebné zastavenie konania podľa § 248 SSP vo vzťahu k náhrade trov konania vnímať nie v zmysle § 170 písm. b) SSP, ale ako žalovaným zavinené zastavenie konania podľa § 171 ods. 1 SSP, ktoré je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k § 170 písm. b) SSP. Pojem procesné zavinenie je v súvislosti s § 171 ods. 1 SSP nutné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, keďže zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva. Skutočnosti rozhodujúce pre vznik takejto zodpovednosti sú potom len tie, ktoré vznikli po začatí konania, t. j. po podaní žaloby, a v dôsledku ktorých je potrebné priznať náhradu trov konania ostatným účastníkom, ktorí na zavinení nemali svoj

26. V predmetnej veci je nesporné, že konaním žalovaného po podaní žaloby došlo k zmene procesnej situácie tým, že žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do spisu a vyhotoviť si z neho fotodokumentáciu, a tým uskutočniť jemu patriace práva v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. Zmenou v správaní žalovaného sa dosiahol stav, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáhal, teda došlo k jeho uspokojeniu na základe postupu žalovaného, preto nebol dôvod na pokračovanie v konaní. Je preto možné rezultovať, že zastavenie konania zapríčinil žalovaný, ktorý zmenil svoj postoj v danej veci, preto je aplikácia ustanovenia § 171 ods. 1 SSP plne odôvodnená a je v súlade so zákonom. Do úvahy potom neprichádza ani aplikácia § 167 ods. 3 písm. a) SSP, v zmysle sťažnostných námietok, pretože skutočnosť, že žiadosť o poskytnutie informácií bola „veľmi široká" nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Najvyšší správny súd dodáva, že správny súd nebol povinný vysporiadať sa s možnosťou či nemožnosťou aplikácie všetkých ustanovení, ktoré sa týkajú rozhodovania o trovách konania,

podľa § 462 ods. 1 SSP. Argumentácia krajského súdu vo vzťahu k dôvodnosti žaloby bola formulovaná výlučne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, preto námietky sťažovateľa smerujúce proti takémuto odôvodneniu zakladajú neprípustnosť kasačnej sťažnosti podľa § 439 ods. 3 písm. c) SSP (v predmetnej časti).

29. Rovnako kasačný súd nemôže konštatovať naplnenie dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, pretože v danej veci nedošlo k späťvzatiu žaloby v zmysle § 63 SSP. Späťvzatie žaloby je samostatným procesným inštitútom a jeho základom je vôľa žalobcu, nezávislá od konania žalovaného. Podanie žalobcu označené ako „Oznámenie odstránenia nečinnosti žalovaného" nemožno považovať za späťvzatie žaloby, ale za podklad pre postup súdu podľa § 248 SSP. Skutočnosť, že toto podanie žalobcu nebolo doručené na vyjadrenie žalovanému, nemožno považovať za nesprávny procesný postup, resp. za porušenie zákona, ba dokonca za znemožnenie realizácie procesných práv účastníka konania s následkom porušenia práva na spravodlivý proces, keďže zákon pre postup podľa § 248 SSP nevyžaduje súhlas druhého účastníka tak, ako je to pri zastavení konania podľa § 99 písm. c), písm. d) SSP. Nedoručenie predmetného podania nie je spôsobilé mať vplyv ani na zachovanie kontradiktórnosti konania, keďže jeho obsahom bolo konanie samotného žalovaného, ktorého vzhľadom na právne zastúpenie advokátom nebolo potrebné osobitne poučovať o existencii

V. Náhrada trov konania

31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.

VI. Pomer hlasov

32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [§ 139 ods. 4 (veta prvá) SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a s § 463 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. marca 2023