6Svk/5/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200043.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-11S/16/2023
- IČS
- 3023200043
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ H. Š., narodený X. I. XXXX, bytom v Q., F.. J.. I. Č.. XXX/XX, 2/ E. Š., rod. U., narodená XX. D. XXXX, bytom v Q.F., F.. J.. I. Č.. XXX/XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny č. 15/25, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a?výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre?územné plánovanie a?výstavbu Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Brnianska č. 2038/1 (do 31. marca 2024 Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom v Trenčíne, Hviezdoslavova č. 3), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ G. U., bytom v Q., C. Č.. XXXX/XX, 4/ O.. D. J., bytom v Q., U. Č.. XX, 5/ D. T., bytom v Q., C. Č.. XXXX/XX, 6/ O.. A. J., bytom v Q., J. Č.. XXX/XX, 7/ inexdesign s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 276/46, IČO: 50898906, 8/ E. S., bytom v Q., D. U. Č.. XXX/XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. decembra 2022, Číslo: OU-TN-OVBP2-2022/039844-002, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. októbra 2023, č. k. TN-11S/16/2023-94, o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta .
Odôvodnenie
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 4. októbra 2023, č. k. TN-11S/16/2023-94 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. decembra 2022, Číslo: OU-TN-OVBP2-2022/039844-002,
ktorý zamietol ich odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy I. stupňa zo dňa 31. augusta 2022, Číslo: ÚSŽP 2022/2571/114807/14/HoZu, DUD, MsÚ 2019/78552 vo veci povolenia stavby podľa § 88b a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) „novostavba dvojgaráže“ umiestnená podľa LV č. XXXX na pozemku parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X - záhrada, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha, k. ú.
Q., pre stavebníka G. U.Ű., a toto potvrdil. 2. Žalobcovia proti rozsudku správneho súdu podali kasačnú sťažnosť, v ktorej zároveň podali v súlade s § 447 ods. 1 SSP návrh na priznanie odkladného účinku tejto kasačnej sťažnosti.
3. Podľa § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
4. Podľa § 447 ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.
5. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 6. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti je upravený v § 446 a § 447 SSP s tým, že všeobecne platí pravidlo, že pokiaľ Správny súdny poriadok neustanoví inak, kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok. Výnimku predstavuje práve § 446 ods. 2 SSP, podľa ktorého kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe alebo žalobe proti inému zásahu, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému
v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia. V ostatných prípadoch, v zmysle už zmieneného všeobecného pravidla, kasačná sťažnosť odkladný účinok nemá, avšak sťažovateľ má možnosť procesným predpisom predpísaným postupom (§ 447 ods. 1 SSP) podať návrh na priznanie odkladného účinku. Možnosť podania tohto návrhu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Keďže návrh na priznanie odkladného účinku má povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku.
7. Najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že v prípade priznania odkladného účinku (fakultatívna možnosť) je potrebné skúmať „hrozbu závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá v prejednávanom prípade na ťarchu žalobcu. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť.
Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku správneho súdu priamo hrozil, alebo už nastal.
8. V predmetnej veci návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podali žalobcovia. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. decembra 2022, Číslo: OU-TN-OVBP2-2022/039844-002, ktorý zamietol odvolanie žalobcov proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy I. stupňa zo dňa 31. augusta 2022, Číslo: ÚSŽP 2022/ 2571/114807/14/HoZu, DUD, MsÚ 2019/78552 vo veci povolenia stavby podľa § 88b a § 66 stavebného zákona „novostavba dvojgaráže“ umiestnená podľa LV č. XXXX na pozemku parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X - záhrada, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha, k. ú. Q., pre stavebníka G. U., a toto rozhodnutie potvrdil.
Správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože nezistil nedostatky rozhodnutia žalovaného a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia. Žalobcovia v podanej kasačnej sťažnosti v časti návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti uviedli, že realizáciou rozhodnutia stavebného úradu o povolení predmetnej stavby hrozí žalobcom závažná a len ťažko napraviteľná ujma spočívajúca v úplnom dokončení stavebných prác, čím by zároveň došlo aj k zmareniu účelu predmetnej kasačnej sťažnosti a znemožneniu ochrany vlastníckeho práva žalobcov.
V prípade, ak by došlo k zrušeniu rozhodnutia stavebného úradu o povolení predmetnej stavby, malo by to za následok vznik ďalších neprimerane vysokých nákladov na odstránenie stavby, ktoré by znášal stavebník, pričom priznaním odkladného účinku by boli jednak práva žalobcov dostatočne chránené a predišlo by sa tým vzniku akejkoľvek ďalšej ujme aj na strane stavebníka. Zároveň konštatovali, že nie je žiaden dôvod, pre ktorý by priznanie odkladného účinku mohlo byť v rozpore s verejným záujmom.
9. Keďže správny súd zamietol žalobu podanú žalobcami, v prejednávanej veci by uvedené malo za následok, že žalobcovia viazaní právnym názorom prezentovaným správnym súdom, by mali vzhľadom na vyslovený právny názor o správnosti postupu žalovaného vo veci povolenia stavby podľa § 88b a § 66 stavebného zákona „novostavba dvojgaráže“ pre stavebníka G. U. v súdnom konaní v pozícii ďalšieho účastníka, by ďalej prebiehali stavebné práce na uvedenej stavbe. Žalobcovia v rámci návrhu o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti dôvodili, že im hrozí závažná a ťažko napraviteľná ujma spočívajúca v úplnom dokončení stavebných prác, a zároveň v prípade ich úspechu v súdnom konaní, by zároveň stavebník znášal neprimerane vysoké náklady na odstránenie stavby.
Najvyšší správny súd uvádza, že hrozba závažnej ujmy na subjektívnych právach by mala byť priamo viažuca sa na účastníka, ktorý navrhuje priznanie odkladného účinku, v danom prípade žalobcov. Vzhľadom na uvedené okolnosti, však najvyšší správny súd takú mieru závažnej ujmy na strane žalobcov nezistil. Tvrdenia, ktorými žalobcovia odôvodňovali opodstatnenosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, nemôžu viesť k?tomu, aby bolo žiadosti vyhovené, pretože žalobcovia nepredostreli a neosvedčili relevantnú argumentáciu o?hroziacej vážnej ujme, značnej finančnej/hospodárskej škode či inom vážnom nenapraviteľnom následku napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Žalobcovia nepreukázali, že by im v dôsledku trvania účinkov rozsudku správneho súdu priamo hrozila závažná ujma. Potenciálny úspech v súdnom konaní, by naopak znamenal, tak ako to uviedli aj žalobcovia, odstránenie stavby a s tým spojené náklady, ktoré by však išli na ťarchu samotného stavebníka a nie žalobcov.
10. Rozhodnutie najvyššieho správneho súdu o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Výnimočnosť tohto procesného úkonu správneho súdu spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného rozhodnutia správneho súdu.
11. Najvyššiemu správnemu súdu zároveň nie je známe, že by zamietnutím odkladného účinku kasačnej sťažnosti mohlo dôjsť k ujme na verejnom záujme.
12. Záverom najvyšší správny súd konštatuje, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcov na odkladný účinok kasačnej sťažnosti, a to aj vo svetle vyššie uvedeného, dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Najvyšší správny súd preto s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nevyhovel. 13. Záverom najvyšší správny súd pripomína, že nepriznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa žiadnym spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. 14. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a § 463 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. októbra 2024