6Svk/5/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ H. Š., narodený X. I. XXXX, bytom v Q., F.. J.. I. Č.. XXX/XX, 2/ E. Š., rod. U., narodená XX. D. XXXX, bytom v Q., F.. J.. I. Č.. XXX/XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny č. 15/25, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a?výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre?územné plánovanie a?výstavbu Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Brnianska č. 2038/1 (do 31.03.2024 Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom v Trenčíne, Hviezdoslavova č. 3), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ G. U., bytom v Q., C. Č.. XXXX/XX, 4/ O.. D. J., bytom v Q., U. Č.. XX, 5/ D. T., bytom v Q., C. Č.. XXXX/XX, 6/ O.. A. J., bytom v Q.F., J. Č.. XXX/ XX, 7/ inexdesign s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 276/46, IČO: 50898906, 8/ E. S., bytom v Q., D. U. Č.. XXX/XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. decembra 2022, číslo: OU-TN-OVBP2-2022/039844-002, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ a 2/, proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04. októbra 2023, č. k. TN-11S/16/2023-94, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov 1/ a 2/ zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2022/ 039844-002 zo dňa 27. decembra 2022, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ÚSŽP 2022/2571/114807/14/HoZu, DUD, MsÚ 2019/78552 zo dňa 31. augusta 2022, ktorým stavebníkovi - G. U. vydal stavebné povolenie pre stavbu - novostavba dvojgaráže, umiestnenú podľa LV č. XXXX na pozemku parcely registra C evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X - záhrada, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha, katastrálne

3. Podľa názoru správneho súdu, v rozhodnutiach, ktoré boli vydané po zrušení Krajským súdom v Trenčíne, a ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní, otázka pohody bývania vo vzťahu k námietkam vzneseným žalobcami bola zodpovedaná a orgány verejnej správy vychádzali z argumentácie uvedenej v zrušujúcom rozhodnutí.

4. Z odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy je zrejmé, že vychádzali z dôkazov obstaraných v administratívnom konaní pred zrušením ich rozhodnutí a aj z dôkazov, ktoré boli obstarané po ich zrušení Krajským súdom v Trenčíne. Orgán verejnej správy 1. stupňa vyhodnotil vzdialenosť stavby dvojgaráže od pozemku žalobcov, ako aj od stavby nebytovej budovy na ich pozemku v ich vlastníctve, zhodnotil, ako je stavba umiestnená, prihliadol aj na situovanie ďalšej stavby, vyhodnotil tienenie a celkové pomery na dotknutých pozemkoch. Vyhodnotil tak práve otázku pohody bývania vo vzťahu k žalobcom vzneseným námietkam, a to v rámci príslušných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška č. 532/2002 Z.z.“).

Orgány verejnej správy vychádzali zo vzdialenosti dotknutých stavieb a pozemkov, čo je skutkové zistenie vyvodené zo situačného výkresu a projektovej dokumentácie, a tieto následne vyhodnocovali nielen samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach. O vyhodnotení otázky pohody bývania v širšom kontexte svedčí aj to, že orgány verejnej správy sa zaoberali aj tým, ako sú umiestnené iné už existujúce stavby, ktoré ovplyvňujú užívanie dotknutého pozemku vo vlastníctve

5. K námietke týkajúcej sa schodiska, správny súd uviedol, že z rozhodnutí vyplýva, že pri stavbe bol dodržaný výškový regulatív, ktorý je určený Územným plánom sídelného útvaru Trenčín. Orgán verejnej správy 1. stupňa vyhodnotil užívanie oceľového schodiska z hľadiska prípadného hluku pri jeho používaní, vyhodnotil, že pôjde o občasné používanie schodiska za účelom užívania nebytového priestoru určeného na skladovanie s tým, že občasné používanie bude mať za následok bežnú krokovú hlučnosť, čím nebudú prekročené prípustné hodnoty hladiny hluku a schodisko bude vyrobené v súlade s technickými normami. Žalovaný uviedol, že je povinnosťou stavebníka zabezpečiť bezpečné a pevné uchytenie schodiska bez možných pohybov schodiska. Uviedol aj, že chôdzu po schodisku nie je možné považovať za činnosť so zvýšenou hlučnosťou.

spôsobu používania schodiska, nebude mať za následok závažný neprimeraný zásah do pohody bývania žalobcov, ktorý by nebol tolerovateľný a išlo by o neprimeraný zásah do ich pohody bývania. 6. Stavebný úrad aj žalovaný vychádzali z toho, že povoľovaná stavba bude určitým spôsobom zasahovať do súkromia žalobcov a do pohody ich bývania, pričom z rozhodnutí je ale zrejmé, že orgány verejnej správy dospeli k záveru, že ide o tolerovateľnú mieru zásahu a že nepôjde o zásah vo vysokej miere. Tento záver je výsledkom úvahy orgánov verejnej správy, je logický a je vyvodený z logického a preskúmateľného vyhodnotenia skutkových zistení, vyvodených z vykonaných dôkazov. Nejde o neodôvodnený záver, ktorý je výsledkom úvahy orgánov verejnej správy a je zrejmé, na základe vyhodnotenia ktorých konkrétnych skutočností k nemu orgány verejnej správy dospeli.

8. Správny súd ďalej nesúhlasí s námietkou žalobcov, že zo strany orgánov verejnej správy nebol realizovaný rozbor otázky proporcionality ochrany vlastníckych práv stavebníka a vlastníckych práv žalobcov vo vzťahu k otázke ich pohody bývania. Z preskúmavaného

9. Správny súd ďalej uviedol, že je pravdou, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol nesprávne, že ide o konania o dodatočnom povolení stavby, ale táto nesprávne uvedená skutočnosť nie je spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.

12. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Navrhovali, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a zároveň priznal žalobcom právo na úplnú náhradu trov

zrušené. Orgány verejnej správy sa pri posudzovaní zásahu do pohody bývania žalobcov opätovne obmedzili len na konštatovanie, že zhoršenie pohody bývania sa nepredpokladá, pričom takýto záver o tom, že realizovaním predmetnej stavby nedôjde k zhoršeniu pohody bývania žalobcov, založili len na tvrdeniach o súlade predmetnej stavby s Územným plánom mesta Trenčín a príslušnými stavebnotechnickými predpismi. Záver správneho súdu, že orgány verejnej správy postupovali zákonne, keď vyhodnotili vzdialenosť predmetnej stavby od nehnuteľnosti žalobcov, jej umiestnenie, prípustnú výšku a zatienenie spôsobené už existujúcimi stavbami s poukazom na to, že povoľovaná stavba neprekračuje limity stanovené územným plánom, nemožno podľa žalobcov považovať za správny.

usporiadania územia v danej lokalite, pokiaľ ide o výšku stavieb už stojacich na okolitých nehnuteľnostiach, by orgány verejnej správy museli dospieť k záveru, že realizovaním predmetnej stavby, ktorá síce kritériá stanovené súvisiacimi normami spĺňa, by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov a do pohody ich bývania.

aj obvyklé. S ohľadom na miestne pomery lokality, kde sa nachádzajú aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, ide o stavbu garáže svojou výškou a aj umiestnením schodiska vybočujúcou spomedzi doterajšej zástavby rodinných domov a k nim prislúchajúcim objektov. Povolením predmetnej stavby sa v podstatnej miere zmení spôsob, akým žalobcovia môžu užívať svoju záhradu, a to najmä v dôsledku jej výrazného zatienenia v porovnaní s doterajším stavom, pričom jej užívanie bude súčasne obmedzované aj obťažovaním pohľadom a hlukom. Ani túto námietku správny súd vôbec z hľadiska jej obsahu bližšie neskúmal.

námietok potom stavebný úrad rozhodne, či je stavebný zámer prijateľný, alebo či by neprimerane zasahoval do záujmu určitých účastníkov v prospech iných a prijateľný nie je. Pri posudzovaní vplyvu povoľovanej stavby sa skúma potenciál zásahov do práv vlastníkov susedných pozemkov a podstatné teda je, či určitá stavba môže spôsobovať namietané zásahy, a nie, či k takýmto zásahom už aj fakticky došlo. Pre posúdenie toho, či výhľadom zo schodiska dôjde k obťažovaniu žalobcov pohľadom nad mieru primeranú pomerom, nie je podstatný úmysel osôb využívajúcich schodisko nahliadať do dvora žalobcov, ale samotné umiestnenie tohto schodiska, ktoré tento náhľad objektívne umožňuje. Oceľová konštrukcia schodiska opretá o stenu stavby môže navyše spôsobovať hluk nielen pri využívaní schodiska, ale aj pri silnejších nárazoch vetra, pričom sprístupnenie druhého nadzemného podlažia je možné zabezpečiť aj umiestnením schodiska dovnútra stavby, čím by sa aspoň sčasti minimalizoval zásah do práv vlastníkov susedných pozemkov.

Týmito otázkami sa správne orgány nezaoberali. 18. Podľa názoru žalobcov sa správny súd nedostatočne vysporiadal aj s námietkou týkajúcou sa nedostatočného preskúmania otázky proporcionality práv stavebníka a ochrany vlastníckych práv žalobcov s ohľadom na ich pohodu bývania. Žalobcovia majú za to, že pri náležitom pomeriavaní vzájomne si kolidujúceho práva stavebníka a práva žalobcov ako vlastníkov susedných nehnuteľností, by správny súd musel dospieť k záveru o zjavnej neprimeranosti zásahu do práv žalobcov vzniknutého povolením predmetnej stavby.

19. Posúdenie tak zásadnej otázky, akou je možný zásah do vlastníckeho práva žalobcov obťažovaním pohľadom, hlukom a zatienením v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý by povolením a následným realizovaním predmetnej stavby hrozil a následkom čoho by bolo zásadné zhoršenie dlhodobo zaužívanej miery súkromia a pohody bývania žalobcov, nemôže vychádzať len z úvah orgánov verejnej správy o súlade predmetnej stavby s územným plánom a stavebnotechnickými predpismi, ale musí byť založené aj na zohľadnení určitého subjektívneho hľadiska spočívajúceho v doterajšom spôsobe života žalobcov ako dotknutých vlastníkov susedných nehnuteľností.

III.

21. Žalovaný ani ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

IV.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

25. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

27. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona, stavebný úrad spojí na žiadosť stavebníka územné konanie so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny alebo zo záväzného stanoviska orgánu územného plánovania.

funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. 29.

31. Podľa § 63 stavebného zákona, dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma stavebný úrad aj z hľadiska záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov, a to najmä vtedy, ak na posúdenie postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané podľa tohto zákona, alebo iné predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom začatie stavebného konania; tieto orgány si môžu posúdenie vyhradiť, sú však povinné oznámiť svoje stanovisko najneskoršie pri ústnom pojednávaní alebo v lehote určenej podľa § 61 ods. 3 a 5.

33. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky, umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

účastník 5/ a žalobcovia. Žalovaný vydal dňa 23.1.2020 rozhodnutie č. OU-TN-OVBP2-2020/ 003420-002, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie, a to vzhľadom na to, že prvostupňový správny orgán sa nezaoberal spôsobom odvodu dažďových vôd zo strechy povoľovanej stavby a odvedením vody na terén môže dôjsť k podtekaniu susednej garáže. Prvostupňový správny orgán mal preto v novom prerokovaní vyzvať stavebníkov na doplnenie projektovej dokumentácie o spôsob odvedenia dažďových vôd zo strechy povoľovanej stavby a následne dať možnosť účastníkom konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a rozhodnúť vo veci. Mesto Trenčín vydalo následne dňa 18.9.2020 rozhodnutie č. ÚSŽP 2020/1639/99855/59-Frš MsÚ 2019/78552, ktorým novostavbu dvojgaráže povolilo. Žalobcovia sa aj proti tomuto rozhodnutiu odvolali. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2021/005609-002 zo dňa 12.2.2021 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobcovia podali proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu.

Aj proti tomuto rozhodnutiu sa žalobcovia odvolali. Žalovaný toto odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, a to rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2022/039844-002 z 27.12.2022. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia správnu žalobu. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. TN-11S/16/2023-94 zo dňa 4.10.2023 správnu žalobu zamietol. Žalobcovia podali proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhoduje najvyšší správny súd v tomto konaní.

Po preverení splnenia podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší správny súd stotožňuje so skutkovými závermi správneho súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ako aj žalobcami, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

Kasačná sťažnosť žalobcov neobsahuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa správny súd nebol vysporiadal a ktorými by žalobcovia preukázali konkrétne porušenie alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv. 39. Najvyšší správny súd zastáva názor, že žalobcovia v kasačnej sťažnosti namietali v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby, a s ktorými sa správny súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým sa najvyšší správny súd plne stotožňuje a na tomto mieste na jeho závery odkazuje (pozri body 2 až 10 tohto rozsudku).

Správne orgány sa dostatočne zaoberali práve pohodou bývania a vyčerpávajúco reagovali na všetky vznesené námietky. Pokiaľ ide o samotnú výšku dvojgaráže, tá je v súlade so všetkými dotknutými predpismi, a nedosahuje ani najvyššiu možnú hodnotu. Bolo objektívne preukázané, že príslušná stavba je v súlade s platným Územným plánom sídelného útvaru Trenčín, schváleným uznesením MsZ č. 683 z 12.12.2012 v znení Zmien a doplnkov č. 2 schválených uznesením MsZ č. 338 zo 16.12.2015 v znení Zmien a doplnkov č. 1 schválených uznesením MsZ č. 427 zo 17.12.2016, nakoľko dotknuté pozemky sú definované ako UB 01 - Obytné územie - rodinné domy, s výškovým regulatívom 2 NP+S. V limitoch a regulatívoch zastavanosti územia je pre regulatív UB 01 stanovená maximálna miera zastavania 40 % a minimálny podiel zelene 50 % z celkovej výmery pozemku. Projektová dokumentácia obsahuje prepočet percentuálneho podielu zastavanej plochy (30,25 %) a zelene (58,40 %), čo je v súlade s regulatívom Územného plánu sídelného útvaru Trenčín, v súlade s regulatívom je aj výška

Pokiaľ žalobcovia poukazovali na hypotetické úvahy orgánov verejnej správy ohľadom frekvencie užívania schodiska ako aj hluku tým spôsobeného, potom rovnako ako hypotetické možno vyhodnotiť námietky žalobcov ohľadom možného nahliadania (sledovania) susedných pozemkov až na úroveň narúšajúcu pohodu bývania a tiež možného hluku spôsobeného chôdzou po schodisku. Napokon správne orgány sa tiež vyjadrili aj k možnému hluku spôsobenému chôdzou po schodisku a hlukom, ktorý môžu spôsobovať dotykové plochy schodiska a steny stavby s tým, že je povinnosťou zhotoviteľa stavby zabezpečiť bezpečné a pevné uchytenie schodiska bez možných pohybov schodiska, s možným hlukom spôsobeným nárazmi a trením konštrukcie schodiska o stenu stavby. Samotnú chôdzu po schodisku nie je možné považovať za činnosť so zvýšenou hlučnosťou, pri ktorej je potrebné uvažovať o protihlukových opatreniach.

Daným umiestnením garáže a schodiska nebudú narušené jednotlivé zložky životného prostredia ako je hladina hluku, čistota ovzdušia, emisie pachov a prachu, oslnenie a tým narušená pohoda bývania vo väčšej miere ako je miera primeraná pomerom. V časti vrchnej podesty, ktorá je dlhá 1,2 metra, je schodisko umiestnené protiľahlo k pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. Q..

43. Pohodu bývania treba posudzovať ako skutočnosť, ktorú vníma vlastník nehnuteľnosti susediacej s budúcou stavbou vychádzajúc z jeho subjektívnych pocitov. Pokiaľ však vlastník susediacej nehnuteľnosti tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva na ňom dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali.

45. V danom prípade je z administratívneho spisu zrejmé, že správne orgány prihliadali aj na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami vlastníka - stavebníka a vlastníkov susednej stavby - žalobcov. Aj túto skutočnosť náležite a správne odôvodnili (bližšie pozri stranu 19 prvostupňového správneho rozhodnutia). Výkon vlastníckeho práva neznamená, že podmienky na vlastnenom pozemku budú navždy nemenné. Je na úvahe správnych orgánov, aby posúdili vplyv budúcej stavby na vlastníkov susedných nehnuteľností. Správne orgány sa tu riadne vysporiadali s námietkami ohľadne zásahov stavby dvojgaráže na ich pozemky, respektíve ich vlastnícke právo. 46. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší správny súd podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť žalobcov ako nedôvodnú zamietol. 47. O návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti rozhodol najvyšší správny súd uznesením dňa 29.10.2024. 48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcom, ktorí v tomto konaní úspech nemali, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalším účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP). 49. Najvyšší správny súd konal od 01.04.2024 ako so žalovaným s?Úradom pre územné plánovanie a?výstavbu Slovenskej republiky (príslušným regionálnym úradom), na ktorý prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v?druhom stupni, ak v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad [§ 118 stavebného zákona, § 4a písm. a) zákona č. 608/ 2003 Z. z. o?štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov; oba v?znení zákona č. 46/2024 Z. z.]. 50. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.