6Svk/5/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: U.. I. I., narodený XX. A. XXXX, bytom v E., B.. O.. I. č. XI., právne zast.: JUDr. Mariánom Juskom, advokátom a konateľom Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom v Košiciach, Račí potok č. 2385/3, IČO: 53769589, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 02. septembra 2022, číslo SL-OLVS-2022/007477-002, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo 06. novembra 2024, č. k. BA-6S/250/2022-136, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave zo 06. novembra 2024, č. k. BA-6S/250/2022-136 mení tak, že správnu žalobu žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

61 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol rozklad žalobcu podaný proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu z 08. júla 2022, číslo KM-TO2-2022/003398-004 a toto rozhodnutie

Nitre - vedúceho 1. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre - vedúceho 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre - vedúceho 3. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre - vedúceho 4. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre - vedúceho 1. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre - vedúceho 2. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre - vedúceho 3. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre.

3. Správny súd uviedol, že z Nariadenia Ministerstva vnútra č. 21/2017 o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru (ďalej len „Nariadenie č. 21/2017“; pozn. súdu), na podklade ktorého boli vyhotovené Záznamy o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia vyplýva, aké skutočnosti môžu byť obsahom požadovaných informácií, pričom niet dôvodu rozumne sa domnievať, že ide o údaje týkajúce sa súkromia dotknutých osôb; naviac žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol len to, že požadované údaje zasahujú do súkromia dotknutých osôb, ich osobnosti, pracovnoprávnych vzťahov, sociálneho a personálneho statusu, avšak pre prijatie uvedeného záveru neposkytol dostatok akýchkoľvek dôvodov; nie je zrejmé, aké údaje zasahujúce do sociálneho či osobného statusu by hodnotenie výkonu štátnej služby malo obsahovať.

týkali napríklad súkromného či rodinného života dotknutých osôb; súčasne poukázal na to, že výsledky hodnotenia sú oznamované spoločne všetkým policajtom, a teda aj v tejto súvislosti odkaz žalovaného na ochranu súkromia neobstojí. Pokiaľ žalovaný (až vo vyjadrení k žalobe) uviedol, že aj spôsob plnenia si pracovných povinností je hodný ochrany ako informácia spadajúca do sféry súkromia, s uvedeným sa správny súd nestotožnil; obsahom jednotlivých podkladov, na základe ktorých sa uvedené hodnotenie vypracováva, sa správny súd nezaoberal, keďže to presahuje predmet tohto súdneho konania. Nesprístupnenie hodnotení jednotlivých dotknutých osôb (nadriadených) vykonávať štátnu službu nemožno podľa správneho súdu odôvodniť ochranou súkromia a osobných údajov, keďže tieto osoby sú v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v súlade s princípom prevažujúceho verejného záujmu povinné strpieť zverejňovanie svojich osobných údajov, medzi ktoré patria okrem iného aj platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie, ktoré sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Hodnotenie bolo vykonané na základe internej normy, ktorú vydal minister ako hlavný predstavený vo veciach služobného pomeru policajtov na zabezpečenie jednotného postupu v oblasti hodnotenia, pričom sa ním získavajú poznatky, ktoré môžu tvoriť podklad pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru, vrátane rozhodovania vo veciach priznávania odmien (ktorý postup žalovaný nespochybnil). Zverejnenie platových náležitostí plynúcich zo zákona a odmietnutie sprístupnenia faktického podkladu, na základe ktorého boli tieto náležitosti určené, predstavuje náležite neodôvodnený nepomer tvrdenej ochrany súkromia a obmedzenia práva na informácie v neprospech kontroly nakladania s verejnými prostriedkami. Rozsah obmedzenia práva na informácie v zmysle § 9 ods. 1,2 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré ustanovenie predstavuje výnimku zo sprístupňovania informácií a je obmedzením práva na informácie podľa článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné vykladať vždy reštriktívne. K námietke, že požadované informácie obsahovali osobné údaje smerujúce k identifikovateľnosti konkrétnych fyzických osôb, správny súd uviedol, že v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. pri nadriadených v služobnom pomere sa uplatňuje výnimka z ochrany osobných údajov v rozsahu tam určenom a súčasne iné okolnosti alebo skutočnosti, ktoré by mali byť obsahom požadovaných informácií, ktoré by umožnili identifikáciu konkrétnej fyzickej osoby, okrem tých, ktorých sprístupnenie vyplýva z § 9 ods. 3 menovaného zákona, správne orgány neuviedli; uviedli len všeobecné úvahy o povahe osobných údajov a potrebe ich ochrany. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného, že záznamy o hodnoteniach dotknutých osôb vzhľadom na „citlivosť ich obsahu“ nemožno sprístupniť žiadateľom ani v prípade osôb patriacich pod režim ustanovenia § 9 ods. 3 zákona, správny súd s poukazom na Nariadenie uviedol, že tak z napadnutého, ako aj z prvostupňového správneho rozhodnutia neboli zrejmé také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali uvedenému záveru žalovaného, prezentovaného naviac až vo vyjadrení k žalobe. 4. Vo veci úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

nemožno subsumovať pod žiadnu z kategórií informácií ustanovených v písm. a/ až g/ § 9 ods. 3 menovaného zákona, ktoré by bolo potrebné o vymedzených osobách na základe žiadosti sprístupniť, a to aj bez ich súhlasu. Výpočet údajov, ktoré je možné podľa uvedeného ustanovenia sprístupniť je taxatívny, a preto ho nemožno rozširovať a dopĺňať o iné osobné údaje.

Požadované služobné hodnotenia len môžu tvoriť jeden z podkladov pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru uskutočneného nadriadeným, vrátane rozhodovania vo veciach priznávania odmien, čo absolútne nenapĺňa atribúty stanovené § 9 ods. 3 písm. g/ zákona. Na rozdiel od názoru správneho súdu žalovaný potom zastal názor, že povinné osoby pri aplikácii § 9 ods. 3 zákona nemôžu postupovať neprimerane rozširujúco na úkor ochrany osobných údajov osôb, hoci aj patriacich medzi osoby vymedzené v tomto ustanovení.

uskutočňovanie moci, realizáciou funkčných vzťahov spojených so vzťahom nadriadenosti voči vonkajšej sfére. Služobné hodnotenia príslušníkov Policajného zboru zaradených na riadiacich funkciách svojím obsahom predstavujú práve pracovný aspekt služobného pomeru, a teda realizáciu vzťahu zamestnanca k zamestnávateľskému subjektu. V danom prípade teda nejde o priamy výkon ich ústavných alebo zákonných právomocí v styku s verejnosťou. Podľa žalovaného potom na závere o neverejnosti a nemožnosti sprístupniť požadované služobné hodnotenia bez súhlasu dotknutých osôb nemohla nič zmeniť ani tá skutočnosť, že oblasti hodnotenia, spôsob a kritériá hodnotenia príslušníkov Policajného zboru upravuje interná

Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“; pozn. súdu) a nemožno ich poskytovať inému okruhu osôb, ako tomu, ktorý je určený príslušným právnym predpisom. 9.

10. V závere zdôraznil, že argumentácia možnosťou identifikácie dotknutých osôb bola použitá na podporu tvrdenia žalovaného, že požadované informácie majú charakter osobných údajov a údajov zasahujúcich do osobnostnej sféry určiteľnej fyzickej osoby. Žalovaný teda týmto skonštatoval len existenciu prepojenosti požadovaných informácií na určitú/určiteľnú fyzickú osobu. Uvedeným konštatovaním nebola nijako spochybnená skutočnosť, že u osôb vymenovaných v § 9 ods. 3 zákona sa sprístupňujú taxatívne vymenované osobné údaje, medzi inými aj meno a priezvisko a funkcia, atď., aj keď umožňujú identifikáciu osoby.

11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

správy. 19. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

21. Zásadná úloha, ktorú bolo potrebné v predmetnej veci vyriešiť spočívala v tom, či v kontexte na § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. možno v celom (prípadne aspoň v obmedzenom) rozsahu sprístupniť služobné hodnotenie výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru vyhotovené podľa Nariadenia č. 21/2017.

23. Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

26. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 27. Podľa článku 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače

29. Podľa článku 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 30. Zákon č. 211/2000 Z.z. upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1).

32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 33. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; 13) súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 14)

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom obecného zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, 16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere 16g) (odkaz na zákon č. 73/1998 Z.z.; pozn.) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. 16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a/ titul, b/ meno, c/ priezvisko, d/ funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e/ pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,

36. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

žalobcu [príslušné záznamy o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia vyhodnotil ako akty presahujúce limity určené zákonom č. 211/2000 Z.z., ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do súkromia žalobcom označených osôb; otázka hodnotenia príslušníka Policajného zboru a s tým súvisiacich doplňujúcich informácií vo vzťahu na konkrétne identifikovaného policajta nie sú okolnosti patriace verejnej sfére; žiadateľ označil osoby policajtov tak, že títo sú nezameniteľní s inými osobami, teda vyjadril žiadosťou komplex prvkov, ktorý kreuje významom to, čo § 2

- na podaný rozklad žalobcom, žalovaný napadnutým rozhodnutím z 02. septembra 2022 zamietol rozklad žalobcu podaný proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu z 08. júla 2022, číslo KM-TO2-2022/003398-004 a toto rozhodnutie potvrdil [stotožnil sa so závermi, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán, vo vzťahu k § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. konštatoval, že žiadateľom (žalobcom) požadované informácie nepatria medzi taxatívne určený rozsah údajov, ktoré je možné o dotknutých osobách bez ich súhlasu sprístupniť, záznamy o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia označených osôb nemožno poskytnúť pre existenciu prekážky plynúcej z § 9 ods. 1,2 zákona č. 211/2000 Z.z., § 12 menovaného zákona nemožno na prejednávaný prípad aplikovať, keď požadované údaje tvoria jeden celok obsahujúci osobné údaje a v celom rozsahu predstavuje zásah do súkromnej a osobnej sféry dotknutých osôb].

Základné právo na informácie v zmysle článku 26 Ústavy Slovenskej republiky je nevyhnutné vykladať v kontexte demokratického a právneho charakteru štátu, ktorý je ako jeden zo základných princípov formulovaný v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, respektíve ďalším subjektom (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2001, sp. zn. I. ÚS 57/00). K samotnému obsahu informácií Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo 16. júna 1999, sp. zn. II. ÚS 10/99 uviedol, že Ústava Slovenskej republiky prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií.

39. Ako už bolo vyššie uvedené, právo na informácie je v Ústave Slovenskej republiky systematicky zaradené medzi práva politické a možno ho chápať (aj) ako prostriedok účasti na politickom živote štátu. Je to právo na informácie v politickom slova zmysle, ktoré možno chápať veľmi široko, teda pôjde o informácie, ktoré človek žijúci v štáte potrebuje k tomu, aby v prakticky dosiahnuteľnej miere poznal, čo sa deje na verejnosti v jeho okolí.

mravnosti. (článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V súvislosti s obmedzením práva na informácie najvyšší správny súd uvádza, že toto je možné výlučne za splnenia troch podmienok, a to zákonnosti (zásah do tohto práva možno vykonať len na základe zákona a v súlade s ním), legitímnosti cieľa (Ústava Slovenskej republiky taxatívne vymenúva dôvody obmedzenia práva na informácie) a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto zmysle uvádza, že cit.: „ (.

. . Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej materiálnej podmienky stačí preukázanie existencie jedného z citovaných

Týmto, vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky „vykonávacím“ zákonom je predovšetkým zákon č. 211/2000 Z.z., ktorý primárne upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Vychádzajúc z článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v kontexte na článok 26 ods. 5 zákonodarca v § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. zaviedol inštitút obmedzenia prístupu k informáciám formou legislatívneho vymedzenia prípadov tohto obmedzenia.

Policajného zboru - riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre - zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre - riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre - zástupcu riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v

Uvedenej žiadosti nebolo zo strany povinnej osoby v celom rozsahu vyhovené, pričom povinná osoba a rovnako tak žalovaný sa opierali o dôvod plynúci z § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobcom žiadanú informáciu / informácie teda nesprístupnili z dôvodu ochrany osobnosti a osobných údajov dotknutých osôb.

To však samo o sebe ešte neznamená, že všetky informácie vznikajúce (v akejkoľvek forme a podobe) pri výkone štátnej služby, prípadne v súvislosti s výkonom štátnej služby sú prístupné verejnosti bez obmedzenia. Vo vzťahu k žalobcom požadovaným Záznamom o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia dotknutých nadriadených v služobnom pomere je potrebné posúdiť, či sa na tieto služobné hodnotenia nevzťahuje niektorá z výnimiek plynúca zo zákona č. 211/2000 Z.z. odôvodňujúca jeho nesprístupnenie verejnosti.

V zmysle príslušnej žiadosti žalobca žiadal Záznamy o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia osôb, ktoré spadali pod pojem „nadriadení v služobnom pomere“. U týchto subjektov prevažuje verejný záujem, z ktorého dôvodu potom sú povinné strpieť zverejnenie osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko, funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Žalobcom požadované Záznamy o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia do tohto zákonom vymedzeného rozsahu nespadajú a povinná osoba nemala aj s ohľadom na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky takto zákonom presne vymedzený rozsah rozširovať nad jeho rámec.

zákona „občianska česť“ a ako navyše vyplýva z dôvodovej správy, je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou (Lazar, J. a kolektív, Občianske právo hmotné, Tretie doplnené a prepracované vydanie, 1. zväzok, 2006, ISBN 80-8078-084-6, s. 171-172). Podľa názoru najvyššieho správneho súdu sem možno zaradiť aj ochranu občana v pracovno- právnych, prípadne štátnozamestnaneckých vzťahoch. Služobné hodnotenie príslušníka Policajného zboru priamo nesúvisí s výkonom štátnej služby v ponímaní vo vzťahu k verejnosti.

Nejde teda o prejav výkonu služobnej činnosti smerom navonok, vo vzťahu k verejnosti, ale práve naopak, ide o úkony smerujúce voči (hodnotenému) policajtovi realizujúce sa vo vnútornej sfére policajného zboru. Za tohto stavu potom neobstojí poukaz žalobcu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 05. januára 2001, sp. zn. PL. ÚS 44/2000, keďže tento sa dotýkal výkonu služobnej právomoci na verejnosti (zhotovenie obrazovej snímky počas výkonu svojej služobnej právomoci na verejnosti). Len pre úplnosť však možno dodať, že predmetný nález navyše uvádzal, že samotné postavenie osoby verejného záujmu (verejného činiteľa) nevylučuje takúto osobu z uplatnenia občianskoprávnej ochrany osobnosti. 43. Žalobcom požadované záznamy o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia dotknutých nadriadených v služobnom pomere vychádzali zo služobného hodnotenia realizovaného bezprostredne nadriadeným podľa interného aktu - Nariadenia č. 21/2017. Služobné hodnotenie na účely tohto nariadenia predstavuje súbor opatrení a činností, ktoré sú predmetom hodnotenia, pričom hodnotenia vykonané od posledného služobného hodnotenia

Výkon štátnej služby policajta sa hodnotí spravidla cez merateľné kritériá, ktoré pripravuje bezprostredne nadriadený s vyššími nadriadenými na základe dosahovanej kvantity, kvality a včasnosti výkonu štátnej služby, samostatnosti a iniciatívy pri výkone štátnej služby.

Znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov a informácií potrebných na riadny výkon štátnej služby sa overujú písomným testom (článok 3 ods. 1,2,4,5 Nariadenia č. 21/2017). Hodnotenie sa vykonáva s cieľom skvalitnenia výkonu štátnej služby a poskytuje priestor pre vzájomný dialóg medzi bezprostredne nadriadeným a policajtom. Je nástrojom na dosahovanie lepších výsledkov a zameriava sa hlavne na svedomité plnenie úloh, na riadne a včasné vykonávanie štátnej služby, zvyšovanie si odborných vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných na výkon štátnej služby a prehlbovanie si kvalifikácie. Výsledky hodnotenia a dĺžka skutočného výkonu štátnej služby v hodnotenom období sú jedným z podkladov pre rozhodovanie nadriadeného vo veciach služobného pomeru hodnoteného policajta. Zároveň bezprostredne nadriadený hodnotí policajta slovne; slovné hodnotenie uvedie v zázname o hodnotení. Bezprostredne nadriadený vedie evidenciu podkladov k hodnoteniu v písomnej forme alebo v elektronickej forme (článok 3 ods. 6,7). Z Nariadenia č. 21/2017 ďalej vyplýva, že o hodnotení podriadeného príslušníka

Záznam o hodnotení sa vyhotovuje v 2 rovnopisoch. Rovnopis záznamu o hodnotení sa po vyjadrení policajta zakladá do osobného spisu a slúži ako podklad na vykonanie služobného hodnotenia podľa § 27 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. (článok 7 ods. 1,2,3,10,11,12).

zákona č. 211/2000 Z.z. V zásade ide o materiál, ktorý sa zakladá do osobného spisu policajta, ktorý vedie služobný úrad (§ 252 zákona č. 73/1998 Z.z.), obsahuje osobné údaje, keď jeho účelom je hodnotenie kvalít a osobnostných predpokladov hodnoteného policajta v súvislosti s výkonom štátnej služby v štruktúre Policajného zboru.

Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu - rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s ním súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom

Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 30. júna 2020, číslo 83/2020 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť)], čo aj vzhľadom na už vyššie vymedzený charakter Policajného zboru a najmä striktný aspekt riadenia v kontexte na prísne dodržiavanie služobnej disciplíny možno zhodnotiť ako neprípustné. Možno len pre úplnosť doplniť, že služobné hodnotenie sa zakladá do osobného spisu policajta, ktorý vedie služobný úrad (§ 252 zákona č. 73/1998 Z.z.), pričom zákon už bližšie neurčuje, respektíve neurčuje osoby, ktoré majú oprávnenie do tohto spisu nahliadať. To však neznamená, že právo na informácie z osobného spisu patrí každému. Z povahy veci však možno usúdiť, že do osobného spisu, prípadne k informáciám v ňom obsiahnutým má v rámci štruktúry Policajného zboru prístup samotný policajt, jeho nadriadený, prípadne ďalšie osoby v súvislosti s inšpekčnou činnosťou.

Osobnými údajmi sú podľa tohto zákona údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu (§ 2). Tento zákon takisto upravuje ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Za takéhoto stavu najvyšší správny súd sa stotožnil so žalovaným, že žalobca vo svojej žiadosti označil osoby príslušníkov Policajného zboru tak, že sú nezameniteľní s inými, teda v žiadosti uviedol taký súhrn prvkov, ktoré je nevyhnutné podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. subsumovať pod pojem „osobný údaj“.

Nadväzne na to ďalej uvádzal, že služobné hodnotenie bolo vykonané na základe internej normy, ktorú vydal minister ako hlavný predstavený vo veciach služobného pomeru policajtov na zabezpečenie jednotného postupu v oblasti hodnotenia, pričom sa ním získavajú poznatky, ktoré môžu tvoriť podklad pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru, vrátane rozhodovania vo veciach priznávania odmien.

Požadované informácie o služobných hodnoteniach nemajú priamy vplyv na zložky platu príslušníka Policajného zboru a na základe samotných týchto údajov nemožno vyčísliť výšku odmeny, prípadne inej zložky platu dotknutých osôb. Požadované služobné hodnotenia len môžu tvoriť jeden z podkladov pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru uskutočneného nadriadeným, vrátane rozhodovania vo veciach priznávania odmien, čo nemôže napĺňať atribúty stanovené § 9 ods. 3 písm. g/ zákona č. 211/2000 Z.z.

46. S ohľadom na § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. a s tým správnym súdom uvádzanú potrebu anonymizácie požadovaných písomností, žalovaný v tomto konkrétnom prípade vyhodnotil ako nelogickú a neúčelnú, keď služobné hodnotenie a výsledok hodnotenia osôb špecifikovaných v žiadosti podľa žalovaného požíva ochranu pred sprístupňovaním na základe žiadostí o informácie. Anonymizáciou jednotlivých dokumentov by sa žalobcovi v konečnom dôsledku poskytli len mená, priezviská a funkcie dotknutých osôb a jednotlivé hodnotené oblasti, nie však samotný výsledok hodnotenia. Najvyšší správny súd tento názor žalovaného plne akceptuje a stotožňuje sa s ním. Možno len dodať, že vo vydaní rozhodnutia o nesprístupnení žiadaných informácií v celom rozsahu na jednej strane a v sprístupnení informácií v anonymizovanej podobe na strane druhej v tomto konkrétnom prípade z pohľadu žalobcu a charakteru ním požadovaných informácií nemožno badať zásadnejší rozdiel.

48. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho súdu a rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil tak, že správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

50. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.