6Svk/6/2022

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 10. júna 2021, č.k. 14S/39/ 2020-125 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SPP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24. marca 2020, číslo OU-SE-OCDPK-2020/

stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) a § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb.“) postupom podľa § 68 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. povolil zmenu nedokončenej stavby nazvanej - Bytové domy „G. C.“. L. Č.A_ A. E. D. - bytový dom X, komunikácie a spevnené plochy - umiestnenej na pozemkoch parc. č. XXX/XX, XXX/XX S. XXX/XX register „C“, katastrálne územie D., ulica Č. S. G.. G. tak, že došlo k úprave pôvodne povolených parkovacích miest pri zvýšení ich počtu na 31, úprave šírky a rozmiestnenia chodníkov a spevnených plôch v dotknutom území.

3. Krajský súd vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na nerešpektovanie ustanovenia § 140c ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. uviedol, že na základe rozhodnutia Okresného úradu Skalica zo 06. marca 2019 bolo podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „J. K. G. C.“, ktorej účelom je výstavba štyroch päť podlažných objektov, parkovacích miest a napojenie navrhovanej činnosti na inžinierske siete v okrese Skalica, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a pre uvedenú činnosť je preto možné podať návrh na začatie povoľovacieho konania podľa osobitných predpisov.

výroku rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie o neposudzovaní činnosti podľa zákona č. 24/ 2006 Z.z. nadobudlo právoplatnosť dňa 08. apríla 2019. Z administratívneho spisu mal súd rovnako preukázané, že stavebník po prehodnotení optimalizácie spevnených plôch s ohľadom na využívanie CO krytu a počtu bytov v bytovom dome X požiadal o zmenu stavby pred

Stavebník doručil dňa 02. augusta 2019 stavebnému úradu kladné stanoviská spolu s určenými podmienkami, pričom bolo preukázané, že v rámci konania o zmene stavby pred dokončením boli stavebným úradom zabezpečené príslušné záväzné stanoviská a rozhodnutia dotknutých orgánov. Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal dňa 28. augusta 2019 záväzné stanovisko, z ktorého vyplývalo, že žiadosť o zmenu stavby pred dokončením je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č.

Preto mal súd preukázané, že špeciálny stavebný úrad rešpektoval ustanovenie § 140c ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., a preto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 4. K námietke žalobcu, že správne orgány nerešpektovali § 62 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/ 1976 Zb., keď v zmysle ustanovenia § 140b tohto zákona špeciálny stavebný úrad nepožiadal orgán štátnej vodnej správy o stanovisko k jeho pripomienkam a k stavebnému projektu. Súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 61 zákona č. 364/ 2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 364/ 2004 Z.z.“) dal k predmetnej zmene stavby pred dokončením podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona vyjadrenie z 02. mája 2019, z ktorého vyplývalo, že zmena stavby bytového domu X spočíva v zmene vnútornej dispozície bytového domu tak, že namiesto 20-tich navrhovaných

OU- SI-OSZP-2017/000411-002 zo 04. mája 2017, pričom v závere príslušný orgán štátnej vodnej správy uviedol, že vyjadrenie podľa § 28 zákona č. 364/2004 Z.z. sa podľa § 73 ods. 18 tohto zákona považuje za záväzné stanovisko.

Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva sa na základe žiadosti vyjadril k projektovej dokumentácii predmetnej stavby v územnom konaní a nakoľko nedošlo k zmene odpadového hospodárstva stavby, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva sa v stavebnom konaní nevyjadroval, čo vyplýva aj z § 99 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 79/2015 Z.z.“).

rozhodnutia. V tejto súvislosti súd prihliadol práve na samotný predmet administratívneho konania, ktorým bola nepatrná zmena stavby v podobe zvýšenia počtu parkovacích miest, všeobecnú povahu argumentov a pripomienok žalobcu, ktoré spadali skôr do oblasti zisťovacieho konania a taktiež na skutočnosť, a to, že navrhovaná stavba bola už v rámci zisťovacieho konania posudzovaná, žalobca bol na danom konaní účastný, účastný bol aj na stavebnom konaní, a teda mal vedomosti o predmetnej stavbe - komunikácie a spevnené plochy.

Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky evidované pod označením R 122/2003, v zmysle ktorého sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa odstránili formálne pochybenia orgánu verejnej správy, ak nemôžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre účastníka konania, čo platí aj v prípade žalobcu, keďže vzhľadom na záväzné stanovisko Okresného úradu Skalica, odboru starostlivosti o životné prostredie z 28. augusta 2019 bola navrhovaná zmena predmetnej stavby (komunikácie a spevnené plochy) v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z., ako aj s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich

O trovách konania ďalších účastníkov konania 1/ a 4/ rozhodol súd podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší účastníci konania majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Ďalším účastníkom konania 1/ až 4/ súd vyslovene žiadne povinnosti neukladal. Hoci svoje právo vyjadriť sa v správnom súdnom konaní využil ďalší účastník konania 1/, nárok na náhradu trov konania mu nevzniklo, pretože za splnenie povinnosti nemožno považovať splnenie výzvy súdu na vyjadrenie sa k správnej žalobe.

11. V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý proces žalobca namietal, že v priebehu konania sa žiadosťou domáhal, aby súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie na predmet sporu. Predmetnej žiadosti súd nevyhovel i napriek tomu, že SSP v žiadnom svojom ustanovení neurčuje, že nemôže vydať predbežné právne posúdenie prípadu v súlade so subsidiárnou aplikáciou Civilného sporového poriadku. Poskytnutie predbežného právneho posúdenia veci by smerovalo k naplneniu ustanovenia § 111 SSP, kde by poskytnutie predbežného právneho posúdenia bolo vhodným opatrením na zabezpečenie účelu

12. Poukázal na to, že žalobca ako ekologická organizácia má vo svojich cieľoch zlepšovanie životného prostredia, háji a presadzuje verejné záujmy životného prostredia, pričom za verejný záujem možno považovať samotnú účasť a presadzovanie právneho názoru, ktorý konkuruje právnym názorom správnych orgánov, podnikateľov a súdu. Cieľom takéhoto konania je stav, kde je vždy rozhodované v najlepšom záujme životného prostredia za súčasnej odbornej, právnej aj vecnej diskusie s ekologickými združeniami. Účelom podaných stanovísk (aj správnych žalôb) nie je len prispieť k lepšej úrovni životného prostredia v konkrétnom prípade, ale aj prostredníctvom poukazovania na zlyhávanie v jednotlivých prípadoch preukázať, že sa jedná o systematické zlyhávanie, a teda, že nezákonnosť v jednotlivom prípade je dôsledkom zlého fungovania štátnej správy.

V tomto smere aj s odkazom na § 73 ods. 21 zákona č. 364/2004 Z.z. poukázal na zákonnú povinnosť, že rozhodnutie podľa § 16a ods. 13 a ods. 21 je povinným podkladom orgánu štátnej vodnej správy k povoľovaciemu konaniu. Rovnako § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z.z. predstavuje zákonný zákaz vydania povolenia za absencie primárneho posúdenia vplyvov na vody, pričom v tomto prípade takéto primárne posúdenie neprebehlo. Poukázal tiež na odlišný výklad k

rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponovala Rámcová smernica o vode č. 2000/60/ES. V tomto smere odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-461/13, z ktorého vyplýva povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody, kým sa nepreukáže opak v súlade s touto smernicou o vode. Z predmetného rozsudku vyplýva, že povoliť možno len ten projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd, pričom § 16a menovaného zákona požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja so splnením všetkých procesných aj formálnych náležitostí rozhodnutia podľa zákona.

2016. 14. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti vyjadril nesúhlas so záverom krajského súdu, že tým, že správny orgán neposkytol žalobcovi požadované kópie listín, síce procesne pochybil, avšak takéto pochybenie nemalo za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Z rozhodnutia odvolacieho orgánu musí byť zrejmé, že sa skutočne zaoberal podstatnými otázkami, ku ktorým dospel nižší orgán. Obdobne odvolací správny orgán sa nemôže v priebehu preskúmania rozhodnutia, ktoré súvisí s ochranou základných práv a slobôd uchýliť len ku konštatovaniu, že všetky námietky sú v celom rozsahu nedôvodné a nesúvisiace, bez akéhokoľvek ďalšieho priblíženia v tomto rozhodnutí. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa náležitostí odôvodnenia - sp. zn. 10Sža/15/2011, sp. zn. 5Sžo/132/2015, sp. zn. 5Sžo/11/2013, sp. zn. 1So/115/2010.

Európskej únie. 17. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3/ Pri Mlyne 2, s.r.o. a 4/ MTP SPV 3, s.r.o. (predtým „Pri Mlyne 3, s.r.o.“; pozn. súdu), sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadrili. 20. Ďalší účastník konania - 1/ MTP SPV 4, s.r.o. (predtým „Pri Mlyne 4, s.r.o.“; pozn. súdu) sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 14. decembra 2021. Uviedol, že predmetom konania sú len drobné úpravy stavebného zámeru, čo môže byť relevantné pre hmotnoprávne posúdenie veci. Zdôraznil, že proces posudzovania vplyvov na životné prostredie prebehol v skoršom stavebnom konaní, a teda v konaní o zmene stavby pred dokončením, s poukazom na už vydané predchádzajúce rozhodnutie zo 06. marca 2019 sa len posudzovalo, či navrhovaná zmena stavby je v súlade s určenými podmienkami. Pre úplnosť dodal, že vecne zmena stavby spočívala v zúžení parkovacích miest, čím bolo umožnené zvýšenie ich počtu na rovnakej ploche. Nad rámec tejto úpravy pribudli dve novovybudované parkovacie miesta (č. 14 a č. 15), zrealizované zámkovou dlažbou (a nie asfaltom, ako tvrdil žalobca, ktorú skutočnosť overil aj konajúci súd. Žalobca atakuje dve parkovacie miesta vyhotovené zo zámkovej dlažby, ktorých povolenie, ako tvrdí, má zásadný vplyv na zadržiavanie vody v krajine. Ďalej uviedol, že nakoľko žalobca nebol pri podaní správnej žaloby zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50 SSP, mala byť krajským súdom správna žaloba postupom podľa § 98 ods. 1 písm. f/ SSP odmietnutá, i napriek tomu, že táto vada bola zo strany žalobcu dodatočne odstránená. K veci samej uviedol, že Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 61 zákona č. 364/2004 Z.z. dal k predmetnej zmene stavby pred dokončením podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona vyjadrenie z 02. mája 2019, z ktorého vyplýva, že spotreba vody a množstvo odvádzania dažďových a splaškových vôd sa nemení, ostáva rovnaký ako v pôvodnom projekte a súčasne, že zmenu stavby z hľadiska ochrany vodných pomerov je možné realizovať za dodržania podmienok uvedených vo vyjadrení k pôvodnému projektu stavby vydanému Okresným úradom Skalica, odborom starostlivosti o životné prostredie zo 04. mája 2017, č.j. : OU-SI-OSZP-2017/000411-002, pričom v závere príslušný orgán štátnej vodnej správy uviedol, že vyjadrenie podľa § 28 menovaného zákona sa podľa § 73 ods. 18 zákona považuje za záväzné stanovisko. Konajúci súd tiež správne právne posúdil námietku žalobcu ohľadom tvrdenia, že špeciálny stavebný úrad nepožiadal orgán štátnej vodnej správy o stanovisko ako nedôvodnú. Bolo preukázané, že zmenu stavby z hľadiska ochrany vodných pomerov bolo možné realizovať za dodržania podmienok uvedených vo vyjadrení k pôvodnému projektu stavby vydanému Okresným úradom Skalica, odborom starostlivosti o životné prostredie zo 04. mája 2017, č.j.: OU-SI-OSZP-2017/000411-002. K tvrdeniu žalobcu, že nemal prístup k spisu uviedol, že v rámci zisťovacieho konania bol na konaní účastný, rovnako na stavebnom konaní, a teda mal vedomosti o predmetnej stavbe - komunikácie a spevnené plochy. Naviac žalobca bol špeciálnym stavebným úradom upovedomený o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu, ktorú príležitosť však nevyužil. 21. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.1,2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

25. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

27. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej

záujmoch. 30. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24. marca 2020, číslo OU-SE-OCDPK-2020/001049-003, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie mesta Skalica z 20. septembra 2019, číslo SÚ-2019/1418. Predmetným rozhodnutím mesto Skalica ako príslušný špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. a § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. postupom podľa § 68 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. povolil zmenu nedokončenej stavby nazvanej - J. K. „.G. C.“. L. Č. A. E. D. - J. K. X, komunikácie a spevnené plochy - umiestnenej na pozemkoch parc. č. XXX/ XX, XXX/XX S. XXX/XX register „C“, katastrálne územie D., ulica Č. S. G.. G. tak, že došlo k úprave pôvodne povolených parkovacích miest pri zvýšení ich počtu na 31, úprave šírky a rozmiestnenia chodníkov a spevnených plôch v dotknutom území.

Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

34. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. 35. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

37. Podľa § 16 ods. 10 zákona č. 364/2004 Z.z., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len "navrhovaná činnosť") je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a.

39. Podľa § 16a ods. 13 zákona č. 364/2004 Z.z., ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b/, žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti.

realizovať. 41. Podľa § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z.z., povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21. 42.

43. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 44.

45. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že: - mesto Skalica ako príslušný špeciálny stavebný úrad dňa 18. augusta 2017 pod číslom 1707/ 2017 vydal pre stavebníka (tu ďalší účastník konania 1/) stavebné povolenie na stavbu J. K. „.G. C.“. L. Č. A. E. D. - J. K. X, komunikácie a spevnené plochy - umiestnenú na pozemkoch parc. č. XXX/XX, XXX/XX S. XXX/XX register „C“, katastrálne územie D., ulica Č. S. G.. G., na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie dňa 04. apríla 2017 pod číslom 3847/2016, - žalobca dňa 17. apríla 2019 požiadal o zmenu stavby pred jej dokončením [dôvod podania predmetnej žiadosti spočíval v optimalizácii spevnených plôch s ohľadom na využívanie CO krytu, čo viedlo k úprave pôvodne povolených parkovacích miest pri zvýšení ich počtu z pôvodne navrhovaných 26 na 31 a na to nadväzujúcej úprave šírky a rozmiestnenia chodníkov a spevnených plôch v dotknutom území], - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 23. apríla 2019, číslo SÚ-2019/1418 prerušil

zo zákona č. 79/2015 Z.z., zabezpečiť separovaný zber odpadu; v závere požiadal cit.: „(. . .) o doručenie elektronickej kópie spisu (skenu), resp. jeho častí v rozsahu týkajúcich sa (. . .) uplatnených pripomienok (. . .)“], - prvostupňový správny orgán si následne v priebehu stavebného konania (zmena stavby pred dokončením) zabezpečil záväzné stanoviská / vyjadrenia dotknutých orgánov, prípadne ďalšie podklady, konkrétne: i. stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Skalici zo 06. augusta ii. záväzné stanovisko Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Skalici, Odbor poriadkovej a dopravnej polície, Okresný dopravný inšpektorát v Skalici z 10. júla 2019 iii. odborné stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. k projektovej dokumentácii stavby zo 17.

účelových komunikáciách ix. licenčná zmluva z 31. júla 2019 x. záväzné stanovisko mesta Skalica z 12. septembra 2019 pre špeciálny stavebný úrad - prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 14. augusta 2019, číslo SÚ-2019/1418 vydal oznámenie o pokračovaní v konaní o zmene stavby pred dokončením vrátane oznámenia, že upúšťa od miestneho zisťovania a ústneho konania [v predmetnom rozhodnutí zároveň prvostupňový správny orgán poučil účastníkov konania ako aj dotknuté orgány štátnej správy, že svoje námietky a pripomienky k návrhu môžu uplatniť najneskôr do 18. septembra 2019 s poučením, že inak k nim nebude prihliadané; rovnako ich poučil o možnosti nahliadnutia do podkladov v stanovenom mieste a čase; rozhodnutie bolo doručené aj žalobcovi], - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 20. septembra 2019, číslo SÚ-2019/ 1418 povolil zmenu nedokončenej stavby nazvanej - J. K. „.G. C.“. L. Č. A. E. D. - J. K. X,

46. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

E. D. - J. K. X, komunikácie a spevnené plochy už bolo vydané stavebné povolenie dňa 18. augusta 2017 pod číslom 1707/2017; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 22. septembra 2017. Z obsahu administratívneho spisu mal tiež najvyšší správny súd preukázané, že Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa na úseku environmentálneho posudzovania rozhodnutím zo 06. marca 2019, číslo OU-SI-OSZP-2019/ 000143-021 určil, že predmetná stavba ako celok („J. K. G. C.“) sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. s tým, že boli podľa § 29 ods. 13 citovaného zákona určené podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, pričom obsahom tohto rozhodnutia bolo tiež preukázané, že podmienky v danom zisťovacom konaní si uplatnil aj žalobca.

V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku štátnej vodnej správy v stanovisku zo 07. februára 2019 uviedol, že pre spoločný odvod splaškových a dažďových vôd je navrhnutá spoločná kanalizačná prípojka, pričom kanalizácia v areáli bude riešená ako delená. Vody z povrchového odtoku zo spevnených plôch a parkovísk budú do kanalizácie zaústené cez odlučovače ropných látok. Pred zaústením dažďových vôd do jednotnej kanalizácie bude na dažďovej kanalizácii vybudovaná retenčná nádrž s celkovým objemom zadržania zrážkových vôd 40.3 m3. Dodal, že z hľadiska ochrany vodných pomerov k tejto činnosti nepripojil zásadné námietky a posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

Navrhovaná činnosť rovnako nie je zdrojom technologických odpadových vôd. Príspevok splaškových a dažďových odpadových vôd vypúšťaných z objektu navrhovanej činnosti bude k celkovému množstvu vôd vstupujúcich do mestskej čističky odpadových vôd minimálny.

ich podmienkami. Poukázal tiež na to, že k navrhovanej činnosti bolo vydané rozhodnutie v zisťovacom konaní (vyššie zmieňované rozhodnutie zo 06. marca 2019, číslo OU-SI- OSZP-2019/000143-021) a tiež poukázal na ustanovenie § 38 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z., konkrétne, že k vydaniu tohto záväzného stanoviska k zmene stavby pred dokončením boli zaslané dokumenty - oznámenie o pokračovaní konania o zmene stavby pred dokončením, kópia žiadosti o zmenu stavby pred dokončením, vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok určených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní, dokumentácia „J. K. „.

bytov, bude vybudovaných 27 bytov, pričom súčasťou projektu sú aj parkoviská a chodníky, počet parkovacích miest je navrhnutých v počte 31 s tým, že bytový dom bude napojený na všetky inžinierske siete, ktorých sa zmena stavby nedotýka, táto zmena sa dotýka len vnútornej zdravotechniky, a to v rozsahu, ktorý vyplynul zo zmeny dispozície bytov, spotreba vody a množstvo odvádzania dažďových a splaškových vôd sa nemení, ostáva rovnaký ako

stanovisko. 49. Ako nedôvodnú vyhodnotil najvyšší správny súd námietku žalobcu, že správne orgány nepostupovali podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z.z., a teda predtým, než v rámci povoľovacieho konania vydali rozhodnutie (tu rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením), nezabezpečili si rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 16a ods. 13 menovaného zákona o tom, že navrhovaná činnosť je v súlade s environmentálnymi cieľmi stanovenými menovaným zákonom. V tomto smere najvyšší správny súd (odhliadnuc od účelu a predmetu úpravy stanovenej zákonom č. 364/2004 Z.z.; § 1) uvádza, že kľúčovým pojmom na účely možného postupu a splnenia podmienok podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z.z. je pojem „navrhovaná činnosť“, ktorá musí byť v súlade s environmentálnymi cieľmi spočívajúcimi v zabezpečení ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania, a ktoré sú stanovené jednak pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a jednak pre chránené územia, ktorými sú 1. územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, 2. územia s vodou určenou

Environmentálnym cieľom pre útvar povrchovej vody je vykonanie opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody, ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015, ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015, postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok (§ 5 ods. 2). Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd, ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra

intenciách tohto zákona najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvod na postup podľa § 16a menovaného zákona v rámci konania o povolení zmeny stavby pred jej dokončením nie je daný. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením, príslušnú žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením podal stavebník po prehodnotení optimalizácie spevnených plôch s ohľadom na využívanie CO krytu a počtu bytov v príslušnom bytovom dome X. Predmetom žiadosti o zmenu stavby pred dokončením bola úprava pôvodne povoleného počtu 26 parkovacích miest na 31 parkovacích miest (primárne z dôvodu zúženia pôvodne navrhnutých parkovacích miest), úprava šírky a rozmiestnenia chodníkov a spevnených plôch v dotknutom území. Nepatrné rozšírenie parkovacích miest a na to nadväzujúca úprava šírky a rozmiestnenia chodníkov a spevnených plôch s dôrazom na obsah príslušných rozhodnutí a stanovísk / vyjadrení vydaných na to oprávnenými orgánmi štátnej správy (primárne rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní zo 06. marca 2019, číslo OU-SI- OSZP-2019/000143-021, stavebné povolenie z 18. augusta 2017, číslo 1707/2017, stanovisko okresného úradu zo 04. mája 2017, č.j. :

Navyše aj s odkazom na dôvodovú správu k zákonu č. 51/2018 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 364/2004 Z.z. okrem iného tým, že zaviedol konanie podľa § 16a, najvyšší správny súd uvádza, že každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných

ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení je nevyhnutnou podmienkou pre povoľovacie konanie, pred rozhodnutím o umiestnení stavby. Neobstojí ani poukaz žalobcu na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-461/13 vychádzajúci zo sporu týkajúceho sa výstavby na rieke Vezera (Nemecko) spočívajúcej v prehĺbení rieky Vezera, ktorej cieľom bolo umožniť plavbu väčších kontajnerových lodí v prístavoch Bremerhaven (Nemecko), Brake (Nemecko) a Brémy (Nemecko) a s tým súvisiaca otázka významných fyzických zmien a otázka nepriaznivých hydrologických a morfologických dôsledkov uvedeného projektu vo vzťahu k ekosystému

predpisom, predovšetkým právo navrhovať dôkazy a právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Pokiaľ potom správny orgán uvedenej žiadosti žalobcu nevyhovel, možno všeobecne ustáliť, že zo strany správneho orgánu sa jednalo o procesné pochybenie, ktoré však v konečnom dôsledku aj s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci nemalo vplyv na samotnú zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najvyšší správny súd uvádza, že procesné pochybenie správneho orgánu dosahujúce intenzitu pochybenia majúceho vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v kontexte na ustanovenie § 23 ods. 1 Správneho poriadku prichádza do úvahy napríklad vtedy, ak by týmto postupom správneho orgánu bola účastníkovi konania sťažená účinná obrana. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti však neuviedol, v čom postup správneho orgánu pre žalobcu predstavoval tak závažné pochybenie odôvodňujúce zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia založené výlučne len na tomto dôvode. Najvyšší správny súd zároveň zdôrazňuje, že nemožno

poučením, že inak k nim nebude prihliadané; rovnako ich poučil o možnosti nahliadnutia do podkladov v stanovenom mieste a čase; rozhodnutie bolo doručené aj žalobcovi. 51. Najvyšší správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, ako aj rozhodnutia žalovaného.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať

odôvodnil. Rovnako z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa správny orgán vyrovnal so zásadnými návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní.

52. K námietke žalobcu, že v priebehu konania sa žiadosťou domáhal, aby krajský súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie na predmet sporu, čomu však zo strany súdu nebolo vyhovené, najvyšší správny súd uvádza, že predbežné právne posúdenie realizuje súd v rámci predbežného prejednania sporu ako inštitútu typického pre civilný proces upravený v zákone č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, a to pred prvým pojednávaním, ak teda nerozhodne

53. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky najvyšší správny súd konštatuje, že vzhľadom na jeho postavenie ako vnútroštátneho súdneho orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, mu z článku 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku, ktorej zodpovedanie by jej bolo nevyhnutné pre jeho rozhodnutie vo veci. Nie je pritom viazaný návrhmi účastníkov konania. V posudzovanej veci najvyšší správny súd konštatuje, že sám nevzhliadol potrebu predloženia prejudiciálnej otázky. Zo strany žalobcu navrhovaná prejudiciálna otázka bola navyše nekonkrétna, žalobca nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci; ani neformuloval priamy návrh na prerušenie konania.

zamietol. 55. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalším účastníkom konania 1/ až 4/ náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).

V Bratislave dňa 28. februára 2023