6Svk/7/2021

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd") uznesením z 20. apríla 2021, č. k. 5S/ 31/2018-155 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"), zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 6. februára 2018, č. 2018/1588:1-60B0 (ďalej aj „administratívne rozhodnutie"), začaté na základe správnej žaloby podanej žalobcom dňa 15. februára 2018, a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd postupoval v zmysle § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP"), keď v konaní zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nebolo možné odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP. Skúmaním podmienok konania správny súd zistil, že žalobcovi počas konania zaniklo právne zastúpenie na základe plnej moci udelenej advokátke JUDr. Lucii Axamskej, pretože táto advokátka mala pozastavený výkon advokácie, a žalobca nedoložil plnomocenstvo udelené inému zvolenému advokátovi na zastupovanie v konaní pred správnym súdom, hoci bol na jeho predloženie vyzvaný uznesením správneho súdu z 3. decembra 2020, č. k. 5S/31/2018-150, a bol poučený o následkoch jeho nedoloženia v stanovenej lehote. Uznesenie bolo žalobcovi doručené do elektronickej schránky fikciou doručenia dňa 19. decembra 2020 a stanovená lehota na predloženie plnomocenstva žalobcovi uplynula dňom 4. januára 2021. 2. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP [správne malo byť podľa § 170 písm. b) SSP, poznámka kasačného súdu] s poukazom na to, že konanie bolo zastavené a žalovanému ani ďalšiemu účastníkovi v konaní žiadne trovy nevznikli, preto nebolo potrebné aplikovať ustanovenie § 171 ods. 1 SSP. 3. Administratívnym rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu zo dňa 30. novembra 2017 a potvrdil rozhodnutie ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 8. novembra 2017, č. 2017/13100:5-59AA, ktorým bolo zrušené právoplatné rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Sekcie regionálneho školstva z 22. júna 2017, č. 2017/8466/23758:2-10H0, o zmene v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, spočívajúcej v zmene zriaďovateľa Súkromného gymnázia EISB, Kalinčiakova č. 12, Bratislava, a Súkromnej základnej školy EISB, Kalinčiakova č. 12, Bratislava, z pôvodného zriaďovateľa právnickej osoby EIS Bratislava, s.r.o., Kalinčiakova č. 12, Bratislava, na nového zriaďovateľa EIS Bratislava, o.z., Matejkova č. 30, Bratislava v celom rozsahu.

4. Proti uzneseniu správneho súdu z 20. apríla 2021, č. k. 5S/31/2018-155, podal dňa 18. júna 2021 prostredníctvom právneho zástupcu Mgr. Dávida Štefanku kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj „sťažovateľ"), ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie, pri súčasnom plnom priznaní náhrady trov konania sťažovateľovi. Kasačnú sťažnosť odôvodnil s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f), písm. j) SSP, keď mal za to, že správny súd mu svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby ako účastník konania uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že jeho podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V dôsledku takéhoto rozhodnutia nedošlo k zaujatiu autoritatívneho stanoviska správneho súdu k meritórnym výhradám sťažovateľa, ktoré uplatnil. Ďalej uviedol, že v čase doručenia predmetnej výzvy na predloženie plnomocenstva, ktorá bola navyše doručená s použitím fikcie doručenia, nebolo možné zvoliť si právneho zástupcu, a to z dôvodu, že v tomto čase platil na území Slovenskej republiky núdzový stav spojený so zákazom vychádzania, ktorý trval nepretržite od 1. októbra 2020 do 14. mája 2021. Sťažovateľ preto nemal možnosť uzatvoriť zmluvu o právnom zastupovaní a plnomocenstvo predložiť, predložil ho však spolu s kasačnou

Dávidovi Štefankovi dňa 17. júna 2021 predložil i Žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na predloženie plnomocenstva zo dňa 16. júna 2021 (ďalej len „žiadosť"), ktorú odôvodnil obdobne ako kasačnú sťažnosť.

zamietol. 7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním doručeným správnemu súdu 26. augusta 2021. Kasačnú sťažnosť označil za nedôvodnú a s argumentáciou prezentovanou žalobcom sa nestotožnil. Vyjadril názor, že správny súd postupoval správne a zákonne a v potrebnom a dostatočnom rozsahu sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré viedli k zastaveniu konania, správne vyhodnotil, že v konaní nebola splnená obligatórna procesná podmienka - podmienka povinného právneho zastúpenia a táto nebola ani v dodatočnej lehote odstránená. Žalobca podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty 18. júna 2021 a plnú moc udelil advokátovi 17. júna 2021, teda až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca teda do právoplatnosti napadnutého rozhodnutia relevantnými skutkovými tvrdeniami neuviedol dôvod, prečo napriek výzve a poučeniu nepredložil plnomocenstvo zvoleného

konzekvenciami. Napadnuté konanie a rozhodnutie preto podľa názoru žalovaného nevykazuje žiadne vady, ktoré by žalobcovi znemožnili, aby uskutočňoval svoje procesné práva, a neobstojí ani jeho námietka, že nemal možnosť uzatvoriť zmluvu o právnom zastupovaní z dôvodu núdzového stavu. Žalovaný uzavrel, že zo strany správneho súdu nedošlo žiadnym spôsobom k porušeniu ustanovení všeobecne záväzných predpisov, napadnuté rozhodnutie je vecne správne, postup súdu zákonný a námietky žalobcu neopodstatnené.

Medzi takéto výnimky patrili aj advokáti, ktorých bolo možné kontaktovať nielen osobne, ale aj elektronicky či telefonicky, resp. bola možnosť plnú moc udeliť elektronickou formou. Žalobca teda podľa ďalšieho účastníka mal možnosť zvoliť si právneho zástupcu, udeliť mu plnomocenstvo a doručiť ho súdu v stanovenej lehote napriek núdzovému stavu. K fikcii doručenia ďalší účastník argumentoval tým, že žalobca ako adresát elektronickej úradnej správy mal aktivovanú elektronickú schránku, preto bolo jeho zodpovednosťou, aby elektronickú schránku kontroloval a oboznámil sa s doručenými dokumentami. Žalobca mal podľa neho objektívnu možnosť sa s výzvou súdu oboznámiť, keďže táto sa nachádzala v jeho dispozičnej sfére, v elektronickej schránke. Preto ani doručenie výzvy súdu s použitím fikcie doručenia nemožno považovať za porušenie jeho práv. Ďalší účastník uzavrel, že súd vykonal potrebné opatrenia na odstránenie nedostatku procesnej podmienky, spočívajúce v zaslaní výzvy spolu s poučením o následkoch jej nevyhovenia, preto je napadnuté rozhodnutie zákonné a predstavuje správny procesný postup súdu. Zastavenie konania pre neodstránenie procesnej podmienky nie je

Vzhľadom na uvedené v súlade s § 461 SSP navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a priznal mu právo na náhradu trov kasačného konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd"), ako súd rozhodujúci o kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP], po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s obsahom a rozsahom kasačnej sťažnosti a po jej preskúmaní v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť podľa § 461 SSP, a to z nasledovných dôvodov: 15. Podľa § 49 ods. 1 SSP žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. 16. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. 17. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 18. Sťažovateľ uplatnil dôvody kasačnej sťažnosti spočívajúce v tom, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP], a v tom, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že podanie bolo nezákonne odmietnuté [§ 440 ods. 1 písm. j) SSP].

Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 440 SSP vyplýva, že pojem „právo na spravodlivý proces" nahrádza doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom", nakoľko obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces" vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti; nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie kasačnej sťažnosti.

Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie (spravodlivý proces) je obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho protokolov, ktorý bol uverejnený oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. s účinnosťou od 18. marca 1992. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava"), keďže medzi oboma úpravami existuje zhoda zámerov a obdobný obsah (II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07). Obsah tohto práva pritom nie je daný len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale patrí do neho i zákonom dovolené konanie súdov a iných orgánov, pretože každé také konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením tohto ústavou zaručeného práva a súčasne porušením práva na spravodlivý proces. 21.

V predmetnej veci sťažovateľ správnemu súdu vytkol nesprávny procesný postup spočívajúci vo vydaní nemeritórneho rozhodnutia, ktorým bolo zastavené konanie o správnej žalobe z dôvodu nedostatku povinného právneho zastúpenia ako jednej z podmienok konania pred správnym súdom, ktorý nedostatok nebol odstránený ani na výzvu súdu.

23. Z obsahu spisového materiálu vyplývajú nasledujúce skutočnosti: - dňa 9. októbra 2018 bolo správnemu súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu Mgr. Dávida Štefanku o ukončení právneho zastupovania; - dňa 17. októbra 2018 bola súdu predložená plná moc na zastupovanie žalobcu zo strany JUDr.

výkon advokácie; - uznesením správneho súdu (vydaným vyšším súdnym úradníkom) z 3. decembra 2020, č. k. 5S/31/2018-150, bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenie uznesenia predložil originál, prípadne úradne overenú fotokópiu plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v predmetnom konaní alebo potvrdenie, že zamestnanec alebo člen žalobcu, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, má vysokoškolské právnické vzdelanie

- dňa 20. apríla 2021 bolo pod č. k. 5S/31/2018-155, vydané napadnuté uznesenie, ktorým správny súd zastavil konanie o správnej žalobe pre nesplnenie procesnej podmienky povinného právneho zastúpenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 19. mája 2021, kedy bolo riadne doručené do elektronickej schránky žalobcu.

Reakcia žalobcu prišla až po vydaní zastavujúceho uznesenia, keď tento podal kasačnú sťažnosť. 25. Vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré podľa tvrdenia žalobcu objektívne nebolo možné odstrániť nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia, treba uviesť, že v čase, kedy žalobca výzvu mal prevziať (19. december 2020), nadobudla účinnosť vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 45, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí, uverejnená vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, čiastka č. 26/2020 (ďalej len „vyhláška"), vydaná podľa § 5 ods. 4 písm. k), § 59b zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu pandémie

v znení uznesenia vlády č. 718 (zverejneným v Zbierke zákonov pod č. 315/2020), v spojení s uzneseniami vlády č. 804 (zverejneným v Zbierke zákonov pod č. 386/2020) a č. 807 (zverejneným v Zbierke zákonov pod č. 427/2020) a ďalšími uzneseniami, so začiatkom od 1. októbra 2020, a bol ukončený uplynutím 14. mája 2021 (uznesením vlády č. 260, zverejneným v Zbierke zákonov pod č. 175/2021). V rámci obmedzenia slobody pohybu a pobytu, ktoré boli zavedené v súvislosti s núdzovým stavom, boli stanovené výnimky, medzi ktoré okrem iných patrila i cesta na výkon podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti a cesta späť.

Do úvahy pripadala aj možnosť oznámiť súdu ťažkosti so zabezpečovaním právneho zastupovania a požiadať o dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti, resp. o jej predĺženie, keďže išlo o lehotu určenú súdom (§ 67 SSP). Žalobca však v tomto smere nevyvinul žiadnu aktivitu.

29. Rovnako tak nemožno považovať za relevantnú sťažovateľom zvýrazňovanú skutočnosť, že výzva súdu mu bola doručená s použitím fikcie doručenia, keďže ide o jeden zo zákonom ustanovených inštitútov, ktorý je možné aplikovať po splnení zákonných podmienok, a jeho účinky sú rovnocenné účinkom riadnej formy doručenia. Osobitne vo vzťahu k žalobcovi ako právnickej osobe sa v tomto prípade doručovalo do elektronickej schránky v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, pre ktoré platí fikcia doručenia podľa § 32 ods. 5 písm. b) tohto zákona.

30. Správny súd postupoval správne, keď žalobcu po zistení nedostatku procesnej podmienky (§ 49 ods. 1 SSP) bez ohľadu na štádium konania (§ 97 SSP) vyzval na jeho odstránenie (§ 161 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s § 25 SSP), pri súčasnom stanovení primeranej lehoty na realizáciu výzvy a pri splnení všeobecnej poučovacej povinnosti (§ 26 ods. 1 SSP), a následne konanie o správnej žalobe zastavil, pretože nedostatok nebol odstránený ani v lehote stanovenej súdom, ani dodatočne, napriek dlhšiemu časovému odstupu, bez akéhokoľvek adekvátneho zdôvodnenia a bez akejkoľvek komunikácie so súdom. Vzhľadom na charakter podmienky povinného právneho zastúpenia v konaní o správnej žalobe nebolo možné jej nedostatok eliminovať samotným súdom, bez súčinnosti žalobcu, preto ho správny súd vyhodnotil ako taký, ktorý nemožno odstrániť, a konanie zastavil podľa § 99 písm. b) SSP. Postupom správneho súdu, ktorý bol procesne správny a súladný so zákonom, potom nemohlo dôjsť k porušeniu zákona ani k znemožneniu realizácie práv účastníka, a teda ani k porušeniu práva na spravodlivý

31. Pokiaľ ide o dôvod kasačnej sťažnosti, založený na takom postupe správneho súdu v konaní alebo pri jeho rozhodovaní, ktorým dôjde k porušeniu zákona v dôsledku nesprávneho odmietnutia podania [§ 440 ods. 1 písm. j) SSP], ten Správny súdny poriadok upravuje ako dôvod sťažnosti, ktorý je voči ostatným dôvodom špeciálnym, osobitným, pretože je vyhradený len pre určitý typ rozhodnutia, a to pre uznesenie o odmietnutí podania podľa § 59 ods. 3 SSP. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Tento kasačný dôvod sa týka výlučne prípadov, keď sťažovateľ nesúhlasí s odmietajúcim rozhodnutím správneho súdu vo vzťahu k podaniu, ktoré on sám ako podávateľ v súdom stanovenej lehote neopravil či nedoplnil, a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať. Špeciálnosť a osobitosť tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje len na úzky okruh prípadov, vylučuje možnosť použiť ho analogicky v prípadoch

V.

33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal [§ 167 ods. 1 (a contrario) v spojení s 467 ods. 1 SSP]. Žalovanému nárok na náhradu trov konania kasačný súd nepriznal s poukazom na § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP, a ďalšiemu účastníkovi ho priznať nemohol, pretože neboli splnené podmienky podľa § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.

VI.

34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [§ 139 ods. 4 (veta prvá) SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a s § 463 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. októbra 2022