6Svk/8/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:5021200023.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/6/2021
- IČS
- 5021200023
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: Urbariát - pozemkové spoločenstvo Liptovská Lúžna, so sídlom Liptovská Lúžna 481, IČO: 30231582, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Brož, s. r. o., so sídlom A. Bernoláka 1400/7, Ružomberok, IČO: 52959601, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556, Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa národného parku Nízke Tatry, so sídlom Partizánska cesta 69, Banská Bystrica, 2/ PRALES, občianske združenie, so sídlom Komenského 482/21, Banská Bystrica, IČO: 42071879, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/033275-005 z 19. novembra 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/6/2021 z 29. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žiadnemu z účastníkov konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Okresný úrad Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie (prvostupňový orgán) rozhodnutím č. OU-RK-OSZP-2020/00142-038/Ol z 19. mája 2020 (prvostupňové rozhodnutie) zakázal žalobcovi podľa § 4 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny vykonávať všetky lesohospodárske činnosti na tam uvedených pozemkoch v k. ú. N. N. do 31. decembra 2022, v súvislosti s cieľom zabezpečiť ochranu biotopu hlucháňa hôrneho.
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2020/033275-005 z 19. novembra 2020 (preskúmavané rozhodnutie) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Okrem iného v odôvodnení reagoval na tvrdenia žalobcu z odvolania, že mu bolo prvostupňovým orgánom upreté právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní vo veci a vyjadriť sa k predmetu konania. S názorom žalobcu sa nestotožnil, a popísal aj procesný vývoj v tejto veci. Dospel k záveru, že žalobca bol riadne predvolaný na pojednávanie konané 10. marca 2020, no bez náležitého ospravedlnenia sa nedostavil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 31S/6/2021 z 29. septembra 2022 (napadnutý rozsudok) zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (SSP) správnu žalobu žalobcu proti preskúmavanému rozhodnutiu. 4. Okrem iného nepovažoval za opodstatnené námietky žalobcu, tvrdiaceho prikrátku lehotu na prípravu na ústne pojednávanie. V prípade termínu pojednávania stanoveného na 10. marca 2020 išlo totiž v poradí o tretí termín, keďže predchádzajúce pojednávania museli byť odročené z dôvodov existujúcich na strane žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že predmet konania bol žalobcovi známy už pri nariadení termínu ústneho pojednávania na 30. januára 2020 i v čase druhého termínu dňa 14. februára 2020. Správny súd vnímal snahy žalobcu o odročenie druhého a tretieho pojednávania ako obštrukčné správanie, keďže v oboch prípadoch prvostupňový orgán doručoval účastníkom predvolania v dostatočnom časovom predstihu, pričom následne si ich advokát prevzal až pár dní pred stanoveným termínom (v prípade termínu stanoveného na 14. februára 2020 bola zásielka prijatá advokátom do elektronickej schránky 29. januára 2020 a doručená až 11. februára 2020, predvolanie na 10. marca 2020 bolo prijaté do elektronickej schránky 21.februára 2020, doručené 06. marca 2020). Označený modus operandi advokáta podľa správneho súdu nesvedčí o snahe o rýchle bezprieťahové prejednanie a rozhodnutie veci, ale skôr o jeho zdržiavaní. K námietke, že 10. marca 2020 boli na území SR prijaté reštrikcie v súvislosti s pandémiou COVID-19 (vyhláška č. OLP/ 2405/84443 Úradu verejného zdravotníctva z 9. marca 2020), správny súd uviedol, že tieto sa netýkali neverejných pojednávaní (§ 21 ods. 3 Správneho poriadku); obava štatutárnych zástupcov žalobcu nebola opodstatnená, keďže žalobca bol zastúpený v konaní advokátom, ktorý mohol aj bez prítomnosti zastúpeného zabezpečiť efektívnu ochranu jeho práv v konaní. Napokon súd zdôraznil, že žalobcovi i jeho zástupcovi bola doručená zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 10. marca 2020, ku ktorej mali možnosť sa vyjadriť v lehote siedmich dní.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu
5. Žalobca (sťažovateľ) zastúpený advokátom podal kasačnú sťažnosť, ktorou navrhol zrušenie napadnutého rozsudku aj preskúmavaného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. 6. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym posúdením veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Pripomenul, že upovedomenie o ústnom pojednávaní konanom 10. marca 2020 bolo doručené jeho zástupcovi 6. marca 2020. Tvrdil, že z doktrinálneho výkladu ustanovenia § 41 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán je povinný fyzicky doručiť predvolanie účastníkovi konania a to v dostatočnom časovom predstihu (minimálne päť dní pred konaním úkonu) tak, aby mal účastník konania priestor na prípravu na úkon. Lehota podľa neho začala plynúť doručením predvolania a nie jeho odoslaním na prepravu. Preto nepovažoval za splnené podmienky na vykonávanie ústneho pojednávania za neúčasti sťažovateľa a jeho zástupcu.
Tak došlo podľa sťažovateľa k porušeniu zásady legality správneho konania a znemožneniu účastníkovi konania zúčastniť sa na úkone. 7. Tiež namietal, že ústne pojednávanie 10. marca 2020 nebolo možné objektívne uskutočniť z dôvodu, že od toho istého dňa bolo rozhodnutím hlavného hygienika zakázané konanie všetkých športových, kultúrnych aj verejných podujatí na celom území Slovenskej republiky. 8. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa ku kasačnej sťažnosti.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
9. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do šiesteho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“). Na základe § 27c ods. A bod (ii) rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 6 bola táto vec prerozdelená do piateho senátu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
10. Kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP). 11. Prieskumom napadnutého rozsudku správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) kasačný súd zistil nedôvodnosť kasačnej sťažnosti. Rozsudkom ju preto podľa § 461 SSP zamietol.
12. Sťažovateľom presadzovaný doktrinálny výklad, požadujúci minimálne päťdňový predstih doručenia predvolania podľa § 41 ods. 1 Správneho poriadku pred akýmkoľvek prejednaním veci, nie je správny. Ak by mala presne takáto lehota bezvýnimočne platiť, bolo by namieste očakávať, že by bola zákonodarcom ustanovená v zákone.
13. Správny poriadok síce ustanovil povinnosť prizvať účastníkov konania na ústne pojednávanie (§ 21 ods. 2), ako aj doručovanie takýchto predvolaní ako dôležitých písomností do vlastných rúk (§ 24 ods. 1), avšak presnú lehotu neupravil. Postup prvostupňového orgánu tak aj v súdenej veci treba posúdiť najmä z hľadiska dodržania zásady úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, s ktorou súvisí aj povinnosť správneho orgánu dať účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku). Preto je potrebné prihliadať na zmysel a účel správneho konania, jeho jednotlivých štádií a úkonov.
14. Správny súd nepochybil, keď pri posudzovaní takéhoto žalobného bodu vyšiel z toho, že išlo už o tretí termín pojednávania, pretože prvé dva boli na žiadosť sťažovateľa zrušené, no predmet konania bol sťažovateľovi i jeho zástupcovi po celý čas dobre známy, a nič podstatné v konaní sa okrem predvolaní na pojednávania v konaní medzičasom neudialo. Preto je udržateľný záver žalovaného i správneho súdu, že predvolanie, doručené (až po využití štedrých úložných lehôt sťažovateľom i jeho zástupcom) v piatok pred utorňajším pojednávaním, neporušilo procesné právo sťažovateľa na účasť na pojednávaní ani právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia.
15. Rovnako je nedôvodná argumentácia vyhláškou hlavného hygienika. Správny súd v bode 27 napadnutého rozsudku vec právne posúdil a uzavrel, že obmedzenia sa netýkali neverejných podujatí. Sťažovateľ s týmto právnym posúdením veci v kasačnej sťažnosti súhlasil, dodal však, že bolo potrebné vnímať aj kontext ostatných opatrení hlavného hygienika.
Ani z tohto kontextu a poznania vtedajšej spoločenskej situácie však podľa kasačného súdu neplynie záver o nezákonnosti konania pojednávania 10. marca 2020. 16. Z argumentácie sťažovateľa ani zo spisu nevyplynulo, že by sťažovateľ či jeho zástupca žiadal o zmenu termínu kvôli svojim zdravotným ťažkostiam alebo obavám o svoje zdravie; v žiadosti o zrušenie termínu ústneho pojednávania zástupca uviedol len nedodržanie dostatočnej lehoty, minimálne päť pracovných dní.
17. Napokon je vhodné pripomenúť, že sťažovateľovi jeho neúčasť na pojednávaní nebola kladená na ťarchu, nebol za ňu sankcionovaný a bola mu daná možnosť reagovať na priebeh pojednávania, z ktorého mu bola zaslaná zápisnica. Z dostupných informácií sa teda vec javí tak, že žalovaný dbal na práva sťažovateľa primerane okolnostiam veci.
18. Náhradu trov neúspešný sťažovateľ nemá podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a contrario, a žalovanému orgánu štátnej správy nárok na náhradu trov konania tiež nepatrí (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. januára 2025