6Svk/8/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1022201658.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-6S/267/2022
- IČS
- 1022201658
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu:
F.. L. Q., narodená XX. L. XXXX, E. Z. XXX/XX, B., zastúpená: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, Bratislava, IČO: 47239441, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, IČO: 00151866, za účasti: 1.
F.. F. L., Z. X. XXXX/XX, B., 2. J. X., I. XX, B., 3. P. X., K. X, B., 4. X. X., K. X, B., 5. J. P., K. XX, B., 6. F.. E. A., K. XX, B., 7. J.. D.. F. A., K. XX, XXX XX, 8. T. B., Z. U. XXXXX/X, B.-Z. F., 9. X. F., O. X, B., 10. D. Š., O. XXXX/X B.-J., 11. E. T., O. X, B., 12. V. B., O. X, B., 13. F. X.Á_, O. X, B., 14. P.. F. R., X. V. XXX/F, B., 15. F.. F. L., Q. XX, B., 16. X.. P. X., X.., A. X, B., 17. L.. D.. T.. F. T., X.., O. XX, B., 18. F.. M. B., A. XX, B., 19. J. B., A. XX, B., 20. F.. X. A., O. X, B., 21. F. F., A. XX, B., 22. F. F., A. XX, B., 23. K. H., O.É_ X, B., 24. A. X., O. XXXX/ X, B., 25. F. X., O. X/A, B., 26. V. Š., Z. X. XX, B., 27. X.. L. Q., V. XX, B., 28. B.. B. Q., V. XX, B., 29. B.. L. Q., V. XX, B., 30. X.. B. Q., V. XX, B., 31. T. Š., O. X, B., 32. K. Š., F. Z.. XXXX/XX, F. X. X., 33. P. B., O. X, B., 34.
E. B., O. X, B., 35. Š.K_ B., O. X, B., 36. B. B., O. X, B., 37. Ľ. B., O. X, B., adresa pre doručovanie: XXX XX X. XXX, 38. F. B., O. X, B., 39. A. B., O. X, B., 40. A. O., O. X, B., 41. Q. O., O. X, B., 42. L. O., O. X, B., 43. B. O., O. X, B., 44. P. A., O. X, B., 45. A.Z. E. I., O. X, B., 46. K. E., O. X, B., 47. L. F., O. X, B., 48. Q. X., O. X, B., 49. F. Š., O. X, B., 50. F. Š., O. X, B., 51. F. Š., O. X, B., 52. F. Š., A. XXXX/XC, J., 53. X. Š., O. X, B., 54. T. Š., O. X, B., 55. L. I., O. X, B., 56. P. I.Á_, O. X, B., 57. K. I., O. X, B., 58. T. B., O. X, B., 59. F. U., O. X, B., 60. P. O., O. X, B., 61. K. O., O. X, B., 62. Q. P., O. X, B., 63. X. A., O. X, B., 64. M. A., O. X, B., 65. A. X., O. X, B., 66. T. Q., O. X, B., 67.
P. K.Ó_, O. X, B., 68. F. V., O. X, B., 69. F. I., O. X, B., 70. D.. X. Ž., K. XX, B., 71. F.. A. Ž., K. XX, B., 72. D.. F. Z., O. XX, B., 73. D.. I. Z., O. XX, B., 75. F.. F. Š., V. X, B., 76. D.. Ľ. Š.M_, V. X, B., 77. D.. P. F., O. XXXXX/XXE, B., 78. L.. D.. F.. D. F., O. XX/F, B., 79. D.. X. V., B. XX, B., 80. F.. F. O., F. X, B., 81. F. P., F. XXXXX/X, B., všetci v zastúpení:
JUDr. Martina Urbanová, Pri Vinohradoch 269/F, 831 06 Bratislava, 82. Priatelia Rače, občianske združenie, so sídlom Závadská 7615/4, Bratislava-Rača, IČO: 45789444, 83. Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31820174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53929691, 84.
Cyklokoalícia, občianske združenie, so sídlom Karadžičova 3968/6, 821 08 Bratislava, IČO: 31800394, 85. Mestská časť Bratislava-Rača, so sídlom Kubačova 21, Bratislava, IČO: 00304557, 86. Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, Bratislava, IČO: 00603317, 87.
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00603481, 88. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36022047, 89. Grunt, a. s., Horská 11/C, Bratislava, IČO: 35771160, zastúpený:
Dentos Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36861391, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/ 89925/KVJ zo dňa 26. októbra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka v 83. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/267/2022-1059 zo dňa 18. mája 2023,
takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nepri?znáva nárok na náhradu trov kasačného konania. III. Ďalším účastníkom nepri?znáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") rozsudkom č. k. 6S/267/2022-1059 zo dňa 18. mája 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok") postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") zamietol správnu žalobu žalobcu (ďalej aj „správna žaloba"), ktorou sa tento domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/89925/KVJ zo dňa 26. októbra 2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie"). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) odvolanie žalobcu, ako aj účastníkov konania 1. a 82. a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Rača (ďalej len „prvostupňový správny orgán") č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 2. júla 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie").
2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol o umiestnení stavby „Obytný súbor Dolný Slanec, Bratislava - Rača", na pozemkoch reg. „C" parc. č. XXXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX/X-X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXXX (M.-A. XXXXX/X), k.ú. J., a na pozemkoch reg. „C" parc. č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, k.ú. V., pre navrhovateľa - spoločnosť GRUNT, a.s., Horská 11/C, 831 52 Bratislava, IČO: 35771160. 3. Napadnutému rozsudku krajského súdu predchádzalo jeho skoršie rozhodnutie - rozsudok č. k. 5S/4/2019-396 zo dňa 28. januára 2020 (ďalej len „prvý rozsudok"), ktorým krajský súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti preskúmavaného
rozhodnutia. Krajský súd svoj prvý rozsudok odôvodnil tým, že (i) konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, pričom námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie preskúmavaného rozhodnutia; (ii) uviedol, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán správne postupovali a rozhodnutia vydali na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, vo svojich rozhodnutiach uviedli relevantné právne predpisy, ako aj rozvili svoju správnu úvahu; (iii) ďalej dôvodil, že záväzným podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je územný plán obce alebo územný plán zóny, pričom v danom prípade Stanoviská dotknutých orgánov k navrhovanej stavbe boli kladné.
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (ďalej aj „hlavné mesto") listom zo dňa 6. apríla 2018 potvrdilo vydané súhlasné záväzné stanovisko k investičnej činnosti; (iv) vo vzťahu k súhlasu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 20033/3702/2017/SM1/RAK zo dňa 6. decembra 2017 s umiestnením komunikácie označenej ako S0 206, uviedol, že starosta Mestskej časti Bratislava - Rača nepochybil pri vydávaní tohto súhlasu; (v) konštatoval, že kompetencia starostu Rače pri vydávaní súhlasu je daná §
13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb."); (vi) poukázal taktiež na kladné stanovisko hlavného mesta č. MAGS OUIC 52925/16-348085 zo dňa 16. augusta 2017 a záväzné stanovisko č. MAGS OUIC 39279/18-11818 zo dňa 6. apríla 2018, pričom označil za nesporné, že hlavné mesto je tvorca a „vykladač" územného plánu chrániaci verejný záujem; (vii) vo vzťahu k námietke žalobcu, že preskúmavané rozhodnutie vychádzalo aj z podkladov, ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, keď žalobca poukázal na podanie prvostupňového správneho orgánu označené ako „predloženie odvolania proti rozhodnutiu č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 2. júla 2018", uviedol, že táto námietka neobstojí a nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Jedná sa totiž o písomnosť, ktorou stavebný úrad predložil spisový materiál na odvolacie konanie odvolaciemu orgánu; (viii) za neopodstatnenú pokladal aj ďalšiu námietku, týkajúcu sa doručovania prvostupňového
rozhodnutia, keď mal za to, že uvedené rozhodnutie bolo doručené správne v súlade s § 26 správneho poriadku, t. j. vyvesením na úradnej tabuli správneho orgánu. 4. Proti prvému rozsudku podal žalobca, ako aj účastník konania 82. (Združenie domových samospráv, o. z.) kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") rozsudkom sp. zn. 6Svk/8/2021 z 25. októbra 2022 tak, že prvý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší správny súd svoj zrušujúci rozsudok odôvodnil tým, že (i) prvému rozsudku krajského súdu chýba argumentačne zrozumiteľný a jasný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení; (ii) uviedol, že krajský súd svoj prvý rozsudok náležitým a dostatočne presvedčivým spôsobom neodôvodnil, z ktorého dôvodu ho najvyšší správny súd považoval za nepreskúmateľné rozhodnutie; (iii) konštatoval, že v odôvodnení prvého rozsudku absentuje riadne zdôvodnenie, na základe akého myšlienkového postupu, teda akých relevantných skutkových okolností a právnych argumentov krajský súd dospel k záveru o súlade navrhovanej komunikácie s územným plánom, nakoľko krajský súd opomenul reagovať na argumenty žalobcu, že prístupová komunikácia k stavbe je umiestnená na území viníc, čím bolo popreté funkčné využitie územia v zmysle územného plánu, keďže účelom predmetnej komunikácie podľa podanej žiadosti navrhovateľa nemá byť zabezpečenie možnosti obhospodarovať vinice; (iv) za dôvodnú pokladal aj námietku žalobcu, že krajský súd
nevenoval dostatočnú pozornosť ani otázke riešenia retencie dažďových vôd vo vzťahu k navrhovaným opatreniam navrhovateľa a postačujúcim spôsobom neodôvodnil, prečo dospel k záveru, že tieto v zmysle návrhu navrhovateľa sú prejavom komplexného riešenia; (v)
krajskému súdu tiež vytkol, že sa opomenul vysporiadať s odpoveďou na žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vo vzťahu k platnosti súhlasu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 20033/3702/2017/SMI/RAK zo dňa 6. decembra 2017.
5. Po vrátení veci kasačným súdom rozhodol krajský súd o správnej žalobe opätovne - napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd, po tom, ako zhrnul priebeh správneho, ako aj súdneho konania a aplikovateľné právne predpisy, napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) k obom záväzným stanoviskám hlavného mesta (zo dňa 16. augusta 2017 a 6. apríla 2018) uviedol, že v procese územného plánovania dochádza k váženiu celého radu záujmov súkromných i verejných a výsledkom potom musí byť rozhodnutie o uprednostnení niektorých záujmov pred inými pri súčasnom zachovaní právom predvídanej proporcionality a ochrany základných práv pred svojvoľnými a excesívnymi zásahmi; (ii) konštatoval, že voľba konkrétnej podoby využitia určitého územia nie je výsledkom ničoho iného, než určitej politickej procedúry v podobe schvaľovania územného plánu, v ktorej je vôľa politickej jednotky, ktorá o ňom rozhoduje, obmedzená, a to nie nevýznamne, požiadavkou nevybočenia z určitých vecných (urbanistických, ekologických, ekonomických a ďalších) mantinelov daných zákonnými pravidlami územného plánovania; (iii) v tejto súvislosti uzavrel,
že z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že konajúce orgány verejnej správy (stavebný úrad a žalovaný) pri svojom rozhodovaní o návrhu posudzovaného projektu navrhovateľa postupovali v súlade so zákonom, keďže pri posudzovaní návrhu projektu vychádzali z obsahu záväzných stanovísk dotknutých orgánov - hlavné mesto Bratislava a Slovenský vodohospodársky podnik š. p. (ďalej len SVP), pričom konštatovali súladnosť navrhovaného stavebného projektu s platným územným plánom; (iv) následne sa krajský súd vysporiadal s námietkou neplatnosti súhlasu Mestskej časti Bratislava - Rača č. 20033/ 3702/2017/SM1/RAK zo dňa 6. decembra 2017 s umiestnením posudzovanej komunikácie SO 206, ktorý bol realizovaný prostredníctvom starostu tejto mestskej časti, konštatujúc, že starosta Mestskej časti Bratislava - Rača nijako nepochybil pri vydávaní tohto súhlasu; (v) námietku nepreskúmateľnosti oboch preskúmavaných rozhodnutí vo vzťahu k SO 410 - verejná kanalizácia a v časti posúdenia súladu stavby SO 206 - miestna komunikácia Horská - Račianska ulica s územným plánom obce a s tým súvisiaci nedostatočne zistený skutkový
stav veci, krajský súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú; (vi) následne sa krajský súd zaoberal námietkou, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo aj z podkladov, ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia s poukazom na podanie prvostupňového správneho orgánu označené ako „predloženie odvolania proti rozhodnutiu č. 10957/19/2018/UPSP-PR zo dňa 02.07.2018", ktorú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko sa jedná o písomnosť, ktorou stavebný úrad predložil spisový materiál na odvolacie konanie odvolaciemu orgánu; (vii) rovnako tak vyhodnotil námietku týkajúcu sa doručovania prvostupňového rozhodnutia, konštatujúc, že toto bolo doručené správne v súlade s ustanovením § 26 správneho poriadku, t. j. vyvesením na úradnej tabuli správneho orgánu; (viii) v závere krajský súd skonštatoval, že „ .
. . po preskúmaní veci dospel k záveru, že dôvody žalobkyne uvedené v žalobe, ako aj dôvody uvedené vo vyjadreniach ďalších účastníkov konania, a to Združenie domových samospráv, F.. F. L. sú neopodstatnené a nemajú oporu v príslušných zákonných ustanoveniach.".
6. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil, ďalšiemu účastníkovi konania (spoločnosti Grunt, a. s., Bratislava) priznal právo na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalobcovi, a to
v súlade s § 169 SSP.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
7. Proti napadnutému rozsudku podal ďalší účastník v 83. rade (ďalej aj „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP].
8. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti v stručnosti opísal priebeh administratívneho konania. Uviedol, že krajský súd nesprávne právne posúdil skutočnosť, že Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (ďalej len „hlavné mesto") má kompetenciu „pripomienkovať a usmerňovať investičnú činnosť" v zmysle § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. Zdôraznil, že hlavné mesto vydáva aj záväzné stanoviská podľa § 140a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „zákon č. 50/ 1976 Zb."), ktoré je však iným vyjadrením nielen svojím formálnym určením, ale aj svojím obsahom a účelom. Krajský súd podľa sťažovateľa nesprávne právne posúdil rozdiel medzi týmito dvoma stanoviskami hlavného mesta. Následne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), na rozsudok sp. zn. 5Sžo/54/2016 a rozsudok sp. zn. 6Sžo/2/2016, ktorých relevantnú časť citoval.
V tejto súvislosti konštatoval, že krajský súd pochybil a zároveň nesprávne právne posúdil meritum sporu tak, že stotožnil usmerňujúce stanovisko podľa zákona č. 369/1990 Zb. a záväzné stanovisko podľa zákona č. 50/1976 Zb. Sťažovateľ potom venoval priestor judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd") týkajúcej sa výkladu a aplikácie zákonov, a to v súvislosti s konštatovaním krajského súdu, že podoba využitia určitého územia je výsledkom politickej procedúry v podobe schvaľovania územného plánu. Zdôraznil, že samotné overovanie súladu s platným územným plánom nie je a nemôže byť súčasťou politického rozmeru spoločenského dohadovania na územnom pláne. Následne uviedol, že bolo potrebné zabezpečiť záväzné stanovisko mesta o súlade s územným plánom, ale rovnako bolo potrebné zabezpečiť aj záväzné stanovisko orgánu štátnej vodnej správy. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 391/09, ako aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vetrenko v. Moldavsko, ktoré by mali mať vplyv na
vysporiadanie sa krajského súdu s argumentami sťažovateľa. 9. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril ďalší účastník v 89. rade svojím podaním zo dňa 11. marca 2024. Uviedol, že je úplne zmätočné, ktoré zo záväzných stanovísk hlavného mesta spomínaných sťažovateľom má mať usmerňovací charakter a ktoré má mať záväzný charakter, teda v čom malo nesprávne právne posúdenie krajského súdu spočívať.
K ďalším námietkam sťažovateľa uviedol, že tento nešpecifikoval charakter, akého administratívneho konania mal byť krajským súdom nesprávne právne posúdený. Poukázal na ustanovenie § 440 ods. 2 SSP. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že podľa sťažovateľa nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom má spočívať v tom, že tento nesprávne posúdil námietky sťažovateľa, ktorými sa nezaoberal a zároveň rozsudkom mal rozhodnúť aj o argumentácii, ktorú sťažovateľ uvádzal, avšak bez toho, že by sa tým riadne zaoberal.
Akcentoval skutočnosť, že takýto dôvod kasačnej sťažnosti je v príkrom rozpore s ustanovením § 440 ods. 4 SSP. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol, alternatívne, aby ju v súlade s § 459 SSP odmietol, keďže nemá náležitosti podľa § 440 ods. 1 SSP. 10.
Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo sťažovateľovi doručené dňa 9. mája 2024. Sťažovateľ na neho reagoval podaním z 9. mája 2024, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru bola kasačná sťažnosť jasne formulovaná, a teda, že je jasné, čo sťažovateľ tvrdí, čoho sa domáha a na základe akých argumentov. Zdôraznil, že vnášanie politiky do právnej otázky môže spochybňovať nezávislosť a nestrannosť súdu. Konštatoval, že ďalší účastník konania v 89. rade svoje právo na vyjadrenie zneužil šikanóznym spôsobom tak, aby svojím vyjadrením uviedol kasačný súd do omylu. V ďalšom odkázal na ustanovenie § 59 a § 58 ods. 2 SSP. Zdôraznil, že sťažovateľ je zainteresovanou verejnosťou podľa § 42 SSP. Následne citoval časť
komentára k čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že má za to, že najvyšší správny súd k sťažovateľovi dlhodobo pristupuje diskriminačne.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu
11. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 12. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu.
Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 25. septembra 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
III. B Aplikovateľné právne predpisy
14. Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.
15. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
16. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
17. Podľa § 140a ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí.
18. Podľa § 140a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, obec ako dotknutý orgán uplatňuje v konaniach obsah územnoplánovacej dokumentácie, najmä zásady a regulatívy záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a ďalšie záujmy, ak jej to vyplýva z osobitných predpisov.
19. Podľa § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
20. Podľa § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu.
Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. 21. Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci.
22. Podľa § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 369/1990 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, obec pri výkone samosprávy najmä obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.
III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia
23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia. Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 6 vyššie.
24. V prejednávanej veci bol rozsudok krajského súdu napadnutý kasačnou sťažnosťou ďalšieho účastníka v 83. rade, ktorý dôvodil, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci sťažovateľ vzhliadol v tom, že (i) „Súd pochybil a zároveň nesprávne právne posúdil merito sporu tak, že stotožnil usmerňujúce stanovisko podľa zákona o obecnom zriadení a záväzné stanovisko podľa stavebného zákona. Rovnako postupoval nesprávne, keď nezobral do úvahy teleologicky výklad ich špecifík ako aj zásadu rovnosti účastníkov konania pred správnym orgánom." (bod 10 kasačnej sťažnosti); (ii) „Správny súd v rozpore s ústavou nesprávne právne posúdil charakter administratívneho
konania . . ." (bod 16 kasačnej sťažnosti); a (iii) „Správny súd nesprávne právne posúdil skutočnosť, že rozhodnutím o správnej žalobe žalobcu rozhodol aj o argumentácii, ktorú sťažovateľ uvádzal, bez toho aby sa s nimi relevantne vysporiadal." (bod 22 kasačnej sťažnosti).
25. Kasačný súd súc konzistentný v rámci svojej rozhodovacej praxi v prvom rade konštatuje, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Na jednej strane strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. Na strane druhej, rozsahovo hoci aj excesívna kasačná sťažnosť, ktorá je však obsahovo nesúrodá, nedostatočne argumentačne konkrétna, príp. naopak, vykazujúca vysokú mieru všeobecnosti a argumentačnej abstraktnosti, má za následok, že sa súd pri „vysporiadaní" takejto kasačnej sťažnosti obmedzí na podstatu veci a s jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada prostým odkázaním na príslušnú pasáž odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (k tomu pozri analogicky rozsudky Najvyššieho správneho súdu českej republiky sp. zn. 1AS/132/ 2021-30 z 15.07.2021, 1Afs/163/2021-52 z 12.10.2021 a 3Afs/284/2022-99 zo 14.04.2023). Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal súd reagovať na každé jednotlivé
tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna, príp. správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu (pozri tiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/10/2025 z 24. júna 2025). Nad rámec uvedeného kasačný súd uvádza, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a správnych súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi správneho súdu. Kasačná sťažnosť sťažovateľa je v prevažnej miere formulovaná vo všeobecnej rovine a značne neurčito, pričom súvis týchto námietok s predmetnou vecou nebol sťažovateľom kvalifikovane špecifikovaný.
26. Optikou vyššie uvedeného kasačný súd posudzoval aj námietky sťažovateľa uvedené v bode 24 sub. (ii) a (iii) vyššie - námietky nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, ktoré malo spočívať v nesprávnom právnom posúdení charakteru administratívneho konania a v nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v nevysporiadaní sa s argumentáciou
sťažovateľa. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 440 ods. 2 prvá veta SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, námietky sťažovateľa boli nadmieru všeobecné a neurčité, a to ako v rovine ním uvádzaného právneho posúdenia zo strany krajského súdu, tak vo vymedzení nesprávnosti tohto právneho posúdenia. Inými slovami tvrdenie, že krajský súd nesprávne právne posúdil charakter administratívneho konania, resp. tvrdenie, že nesprávne právne posúdenie malo spočívať v tom, že krajský súd relevantne nereagoval na nešpecifikovanú „argumentáciu" sťažovateľa, nepredstavujú vymedzenie kasačného dôvodu v súlade s ustanovením § 440 ods. 2 prvá veta SSP.
27. Kasačný súd sa následne zaoberal aj námietkou sťažovateľa, ktorý dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vzhliadol v tom, že „Súd pochybil a zároveň nesprávne právne posúdil merito sporu tak, že stotožnil usmerňujúce stanovisko podľa zákona o obecnom zriadení a záväzné stanovisko podľa stavebného zákona.
Rovnako postupoval nesprávne, keď nezobral do úvahy teleologicky výklad ich špecifík ako aj zásadu rovnosti účastníkov konania pred správnym orgánom.". 28. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť právne posúdenie veci a postup žalovaného aj krajského súdu pri rozhodovaní a vydaní preskúmavaného rozhodnutia.
Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a krajským súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom. Nie je povinnosťou súdu nahrádzať rolu žalobcu a domýšľať miesto neho kasačné námietky a s tým súvisiacu argumentáciu, resp. dôvody tvrdení o nezákonnosti správnou žalobou napadnutého preskúmavaného rozhodnutia.
Bolo by nad rámec potrebný pre rozhodnutie, keby (kasačný) súd v jeho odôvodnení reagoval aj na tvrdenia formulované bez relevantného zdôvodnenia. 29. Kasačný súd teda konštatuje, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zrozumiteľne neuvádza, ktoré stanovisko hlavného mesta má byť usmerňujúcim stanoviskom podľa zákona č. 369/ 1990 Zb. a ktoré záväzným stanoviskom podľa zákona č. 50/1976 Zb.
Rovnako tak sťažovateľ neuvádza, v čom má spočívať „nesprávne právne posúdenie merita sporu", resp. v čom má spočívať stotožnenie opísaných, avšak nešpecifikovaných stanovísk hlavného mesta. Pokiaľ by sa aj kasačný súd rozhodol domyslieť si (resp. z administratívneho spisu vyvodiť), že má ísť o stanoviská hlavného mesta č. MAGS OUIC 52925/16-348085 zo 16. augusta 2017 a č. MAGS OUIC 39279/18-11818 zo 6. apríla 2018, následná argumentácia sťažovateľa (spočívajúca v tom, že má ísť o dva rôzne druhy stanovísk), resp. že v danom prípade nejde o stanovisko podľa § 140a a § 140b zákona č. 50/1976 Zb., nedáva zmysel.
Nutné je ešte dodať, že napriek jasne artikulovanej výhrade ďalšieho účastníka v 89. rade k tejto námietke sťažovateľa, ktorá výhrada bola obsiahnutá v podaní zo dňa 11. marca 2024, sťažovateľ vo svojej reakcii z 9. mája 2024 uvedenú námietku žiadnym spôsobom zmysluplne nevysvetlil.
30. Po preskúmaní veci a po vyhodnotení sťažnostných bodov (obsahu kasačnej sťažnosti) vo vzťahu k?napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od?logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
31. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti preto kasačný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom rozsudku vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Preto námietky uvedené v?kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
III. D Záver
32. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 33. O?trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v?spojení s § 168 a 169 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal a ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, keďže im súdom neboli uložené žiadne povinnosti a súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mali byť trovy konania v zmysle § 169 SSP priznané. 34. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. septembra 2025