6Svk/8/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom v Bratislave, Rovniankova 14, IČO: 31820174, právne zast.: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, IČO: 53929691, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. augusta 2024, Číslo: MK/A/2024/12374-9, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach zo dňa 23. januára 2025, č. k. 3S/46/2024-40, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Košiciach zo dňa 23. januára 2025, č. k. 3S/46/2024-40 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. augusta 2024, Číslo: MK/A/2024/12374-9 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové cesty podľa § 3a ods. 4 zákona č. 153/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), konajúc podľa § 120 zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) povolil stavebníkovi: DUMAD s.r.o., so sídlom Štefánikova 42, Košice, IČO: 50449672 stavbu: „Bytový dom s polyfunkciou „Čížik“, Alvinczyho ul. Košice“ v skladbe stavebného objektu SO 03 - Komunikácie a spevnené plochy, ktorá sa bude nachádzať na pozemkoch, parcely registra

2. Správny súd sa zaoberal prípustnosťou preskúmateľnosti napadnutého uznesenia. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či žalobca pred právoplatnosť napadnutého rozhodnutia vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Táto skutočnosť bola zrejmá z podania žalovaného zo dňa 27. novembra 2024 a predkladacieho listu zo dňa 28. októbra 2024, z ktorých vyplynulo, že žalobca proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie podal (1. odvolanie dňa 20. augusta 2024 a 2. odvolanie dňa 14. októbra 2024), a žalovaný odvolanie podané dňa 14. októbra 2024 ako podnet na preskúmanie už právoplatného rozhodnutia predložil na rozhodnutie príslušnému orgánu, ktorý o odvolaní doposiaľ nerozhodol. Napriek uvedenému je nesporné, že žalobca sa v tomto súdnom konaní domáha súdneho prieskumu prvostupňového rozhodnutia. 3. Žalobca sa v tomto konaní domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia, teda nie rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o riadnom opravnom prostriedku, ktorého použitie mu umožňoval osobitný predpis tak, ako to požaduje § 7 písm. a/ SSP a existencia výnimky z povinnosti uplatniť riadny opravný prostriedok v zmysle § 7 písm. a/ vety za bodkočiarkou SSP nebola preukázaná, správny súd konštatoval, že takéto rozhodnutie orgánu verejnej správy je v zmysle § 7 písm. a/ SSP zo súdneho prieskumu vylúčené.

V tejto súvislosti poukázal najmä na ustanovenia Aarhuského dohovoru. Žalobca upozornil, že napadnuté rozhodnutie trpelo procesnou vadou predchádzajúceho konania, čo spôsobuje jeho nezákonnosť, napriek tomu, že žalobca nebol účastníkom konania, mal právo podať odvolanie, ak sa namietal nesúlad s rozhodnutím EIA alebo zákonom EIA, čo bol aj tento prípad. 5. Žalobca tvrdil, že ako zainteresovaná verejnosť vo vzťahu k § 7 písm. a/ SSP, nemusí spĺňať podmienku vyčerpania riadneho opravného prostriedku, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Z toho žiadal súd, aby mu priznal status zainteresovanej verejnosti. Ďalej poukázal, že ako zainteresovaná verejnosť, ale nie ako účastník konania, upozornil správny orgán, že predmetná stavba má podľa zverejneného oznamu o začatí konania podlahovú plochu prevyšujúcu 10.000 m2 podlahovej plochy, čo robí z projektu stavbu, ktorá podlieha povinnému zisťovaciemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon EIA“). Stavebný úrad mal zaslať žiadosť o vydanie stavebného povolenia príslušnému orgánu

7. Navrhol, aby najvyšší správny súd položil otázku o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 ZFEÚ na Súdny dvor Európskej únie. Zároveň navrhol, aby najvyšší správny súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Z obsahu súdneho spisu mal najvyšší správny súd preukázané nasledovné skutočnosti. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. augusta 2024, Číslo: MK/A/2024/12374-9 - Verejná vyhláška - stavebné povolenie, ktorým povolil stavbu: „Bytový dom s polyfunkciou „Čížik“, Alvinczyho ul. Košice“ v skladbe stavebného objektu SO 03 - Komunikácie a spevnené plochy, ktorá sa bude nachádzať na

Stavebné povolenie bolo doručené formou verejnej vyhlášky, vyvesené bolo na magistráte mesta Košice, na príslušnej mestskej časti a webovom sídle mesta Košice po dobu 15 dní, t. j. od 14. augusta 2024 do 28. augusta 2024, deň doručenia bol 28. augusta 2024.

O tejto skutočnosti bol žalobca oboznámený listom zo dňa 04. októbra 2024, Číslo: MK/A/2024/ 12374-15. Rovnako vyplynulo, že pre navrhovanú činnosť stavby v územnom konaní a ani v stavebnom konaní nebolo vedené zisťovacie konanie, preto z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nebolo vydané žiadne rozhodnutie, a nebol dôvod posudzovať činnosť stavby, preto žalobca nebol účastníkom konania. Žalovaný na základe výzvy správneho súdu informoval správny súd, že celý administratívny spis odstúpil dňa 30. októbra 2024 ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Okresnému úradu Košice, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Komenského 52, 041 26 Košice, pretože žalobca podal dňa 14. októbra 2024 proti uvedenému rozhodnutiu (už v tom čase doručeného a právoplatného) odvolanie ako druhé v poradí.

15. Najvyšší správny súd poukazuje, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu. To však neznamená, že žalobca môže označiť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci a správny súd musí takto označené rozhodnutie podrobiť súdnemu prieskumu. Ustanovenie § 7 SSP upravuje, ktoré rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej moci sú vylúčené zo súdneho prieskumu.

S takýmto konštatovaním však konajúci súd nesúhlasil, pretože túto skutočnosť jednak vylúčil samotný žalobca, keď na niekoľkých miestach vo svojich podaniach upozornil, že nie je a nebol účastníkom administratívneho konania, ale domáha sa takéhoto postavenia, pričom táto skutočnosť zároveň vyplynula z podania žalovaného adresovaného správnemu súdu, v rámci ktorého potvrdil, že nebol dôvod skúmať účastníctvo žalobcu, pretože jeho podané odvolanie nemalo právne účinky odvolania, ale tiež z povahy administratívneho konania nevyvstala takáto možnosť. 17. Úlohou správneho súdu bolo v danom prípade riadne posúdiť, či žalobca mal v administratívnom konaní postavenie účastníka konania, od čoho sa následne odvíjala aj otázka aktívnej vecnej legitimácie na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného. Žalobca opakovane tvrdil, že vystupuje ako zainteresovaná verejnosť, a preto mu podľa jeho názoru prislúchalo právo na podanie odvolania proti stavebnému povoleniu, a následne aj právo stať sa účastníkom odvolacieho konania podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona.

18. Najvyšší správny súd dáva do pozornosti správnemu súdu, že v prípade, ak odmietnutie správnej žaloby spočíva v § 98 ods. 1 písm. g/ a § 7 písm. a/ SSP, musí mať za jednoznačne preukázané, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania, ktorý bol oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku. Z toho dôvodu správny súd dospel k nesprávnemu záveru, keď správnu žalobu odmietol z dôvodu jej neprípustnosti v kontexte § 7 písm. a/ SSP, a preto jeho uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 440 ods. 1 písm.