6Svk/9/2021

Odôvodnenie

I.

konanie. 2. Napadnutým rozhodnutím č. OU-PO-OOP6-2018/0022251-01-LIM zo dňa 05. júna 2018 žalovaný ako príslušný orgán postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor č. OU-PO-PLO-2018/000516-059-MI zo dňa 22. januára 2018, ktorým tento v konaní podľa § 9 ods. 3 v súčinnosti s § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „reštitučný zákon“) rozhodol, že spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností a podielov na majetku Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba (žalobca) nevydáva nehnuteľnosti a nepriznáva právo na náhradu za nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 370 za časť parcely mpč. XXX/X - pasienok Švorcov kút o výmere 6 91 40 m2 - v katastri nehnuteľností súčasť pozemkov C-KN parcela č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/

4. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán nedostatočne zisťoval skutkový stav, ktorý bol nevyhnutný na riadne posúdenie veci a zároveň skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.

úrad. Nakoľko predpokladom na úspešné uplatnenie reštitučného nároku je preukázanie tej skutočnosti, že reštitučného nároku sa domáha oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej alebo Českej republiky, má tam trvalý pobyt a ktorej pôda, budovy alebo stavby patriacej k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo iné právnické osoby v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990, z uvedeného je možné konštatovať, že tieto skutočnosti mali byť oprávnenými osobami aspoň tvrdené. Zdôraznil však, že nie je možné urobiť záver, že oprávnená osoba, ktorá uvedené skutočnosti tvrdí, avšak ich nepreukázala v konaní, nakoľko nedisponuje uvedenými listinným dôkazmi, neuniesla dôkazné bremeno. Je povinnosťou správneho orgánu, ktorý disponuje oprávneniami a má v kompetencii žiadať iné orgány verejnej správy o súčinnosť, dôkazy označené oprávnenými osobami získať a nezaťažovať subjekty práva dôkazným bremenom v šikanóznom rozsahu.

Z predmetného podania je zrejmé, čoho sa oprávnené osoby domáhali, na základe akého právneho úkonu došlo k odňatiu pôdy, a v akom období k odňatiu pôdy došlo. Krajský súd zároveň poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutie Okresného národného výboru, poľnohospodárskeho odboru, v Poprade č. 4229/62-Jk zo dňa 30. júla 1962 je súčasťou administratívneho spisu (čl.306) a vyplýva z neho, že spoločnosť Bývalých urbarialistov v Štrbe bola medziiným aj pozemnoknižným vlastníkom parc. č. XXX/X zapísaným v zápis. č. 370 kat. územia obce Š. a Jednotné roľnícke družstvo v Štrbe sa stalo právnym nástupcom poľnohospodárskeho nehnuteľného majetku tejto spoločnosti. V zmysle uvedeného rozhodnutia došlo k odňatiu vlastníctva pôvodným vlastníkom bez náhrady.

V zmysle Stanov predmetného Združenia bol výkonným orgánom Výbor Združenia, ktorý prejednával a schvaľoval otázky činnosti Združenia, splnomocňoval svojich členov na konania v jednotlivých veciach týkajúcich sa Združenia vo vzťahu k iným právnym subjektom a orgánom štátnej moci a správy, pričom na prvom svojom zasadaní členovia Výboru spomedzi seba zvolili predsedu Združenia. Predseda Združenia bol ich štatutárnym zástupcom a zastupoval Združenie navonok v konaní s inými právnymi subjektmi, mal právo podpisu a na právne úkony týkajúce sa vlastníckych zmien nehnuteľného majetku Združenia potreboval predseda predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia.

8. V súvislosti s uvedeným krajský súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/152/2016 zo dňa 23. augusta 2017, v ktorom tento uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky má za preukázané, že výbor združenia podal dňa 26. mája 1992 žiadosť o navrátenie vlastníctva k pôde na príslušný Obvodný pozemkový úrad v Malackách. Takto postupoval výbor združenia na základe poverenia oprávnených osôb odsúhlasenom na verejnom zhromaždení vlastníkov dňa 28. júna 1992, kde bolo väčšinou hlasov vlastníkov výboru združenia udelené oprávnenie na uplatnenie nárokov na vydanie nehnuteľností podľa

Je teda jednoznačné, že oprávnené osoby (reštituenti) konajúc podľa zákona č. 229/1991 Zb. splnomocnili súhlasom majiteľov väčšiny podielov výlučne na uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva výbor združenia.“ V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež vyslovil: „Vychádzajúc z teórie práva platí, že vzťah medzi splnomocniteľom a splnomocnencom je zmluvným vzťahom. Dohoda o plnomocenstve môže byť uzavretá písomne, ústne, dokonca aj konkludentne. Plnomocenstvo je iba jednostranným právnym úkonom, ktorým zastúpený dáva správnemu orgánu na vedomie, že ho splnomocnenec je oprávnený zastupovať. Podľa § 17 ods. 3 Správneho poriadku „splnomocnenie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice.

Podľa odbornej literatúry (Kolektív autorov: Správne konanie komentár k správnemu poriadku. Tlačová, edičná a propagačná služba, Bratislava 1969, s. 63) písomné plnomocenstvo je možné nahradiť čestným vyhlásením. Plnomocenstvo má iba deklaratórnu povahu. To, že neexistuje v písomnej podobe, neznamená, že vzťah zastúpenia neexistuje. Preukázané až následne neznamená, že zastupovanie v rozhodnej dobe neexistovalo. Správny poriadok neurčuje ani to, že písomné plnomocenstvo je potrebné „vopred“ predložiť správnemu orgánu. Ak plnomocenstvo bude predložené správnemu orgánu dodatočne, nedostatok písomného plnomocenstva je zhojený a úkony, ktoré zástupca vykonal pred predložením písomného plnomocenstva sú schválené účastníkom konania. Za písomné plnomocenstvo je potrebné považovať aj akýkoľvek písomný prejav, ktorým účastník konania dáva najavo, že konkrétna osoba ho mohla a v akom rozsahu

9. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/304/2009 zo dňa 21. apríla 2010 vyplýva „na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov. Vzhľadom na uvedené teda urbárska spoločnosť ako právny predchodca navrhovateľa bola oprávnená v reštitučnom konaní podľa zákona o pôde vystupovať len ako zástupca oprávnených osôb na základe plnej moci svojich členov podľa § 37 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.“

Mal za to, že na rozhodnutie o uplatnenom reštitučnom nároku je nevyhnutné, aby sa správne orgány najskôr vysporiadali so Stanovami ZBUOŠ, z ktorých vyplýva, že predmetné Združenie bolo zriadené za účelom obnovenia výkonu vlastníckeho práva bývalých štrbských urbarialistov a ich právnych nástupcov, ktoré bolo zrušené zákonom č. 2/1958 Zb. a vykonávajúcimi predpismi. Taktiež z administratívneho spisu je zrejmé, kto bol v apríli 1992 jeho členom, teda kto bol viazaný Stanovami ZBUOŠ, a kto s nimi vyjadril súhlas.

11. Krajský súd poukázal aj na tú skutočnosť, že v administratívnom spise sa zároveň nachádza aj podanie žalobcu zo dňa 10. novembra 1992, adresované Pozemkovému úradu Poprad, v zmysle ktorého si žalobca uplatnil nárok na vydanie aj ďalších nehnuteľnosti podľa § 9 reštitučného zákona. Z uvedeného podania vyplýva, že súčasťou podania sú aj stanovy Združenia bývalých urbarialistov obce Štrba s registráciou, rozhodnutie odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Liptovskom hrádku, kópie vložiek z pozemkovej knihy č. 330, 366, 371, 473 a výzvy na uzatvorenie dohody o vydaní nehnuteľnosti.

1992. Krajský súd však konštatoval, že uvedené listinné doklady nie sú v súčasnosti súčasťou súdu predloženému administratívneho spisu. Pokladal za nevyhnutné poukázať na fakt, že o vyššie uplatnených nárokoch oprávnených osôb bolo rozhodnuté rozhodnutiami Okresného úradu v Poprade č.k. 370/2001-dr.Ne zo dňa 8. marca 2001, č.k. 371/2001-dr.Ne zo dňa 9. marca 2001, č.k. 1230/2001-dr.Ne zo dňa 15. augusta 2001, č.k. 1499/2001-dr.Ne zo dňa 4. októbra 2001, č.k. 42/2002-dr.Ne zo dňa 8. januára 2002, č.k. 43/2001-dr.Ne zo dňa 8. januára 2002, č.k. 2887/763/2005-dr.Ne zo dňa 16. októbra 2005, č.k. 2886/763/2005-dr.Ne zo dňa 17. októbra 2005, pričom v odôvodnení uvedených rozhodnutí dospel správny orgán k záverom o splnení podmienok na priznanie reštitučného nároku osobám zastúpeným ZBUOŠ. Konkrétne v rozhodnutí Okresného úradu v Poprade, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. 1828/99-dr. Hy zo dňa 14. septembra 1999 správny orgán konštatoval,

Následne pozemkové spoločenstvo bolo registrované podľa § 40 zákona o pozemkových úpravách v znení účinnom od 26. augusta 1993 a napokon registrované podľa § 31 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 181/1995 Z.z.“).

12. Krajský súd taktiež dal do pozornosti skutočnosť, že napriek existencii viacerých parciálnych rozhodnutí, ktorými boli oprávneným osobám, zastúpeným predsedom ZBUOŠ, priznané reštitučné nároky, nedošlo zo strany jednotlivých účastníkov konania k spochybneniu ich účasti v reštitučnom konaní ani k spochybneniu prejavu vôle smerujúcej k začatiu reštitučného konania a uplatnenia ich nárokov.

Z uvedenej výzvy však zároveň vyplýva, že správnemu orgánu bola predložená zápisnica zo znovuobnovujúcej schôdze zo dňa 26. apríla 1992, ktorá neobsahovala prezenčnú listinu a z výpisu bolo zrejmé len to, koľko osôb sa valnej hromady zúčastnilo, v súvislosti s čím správny súd uviedol, že ani uvádzaná zápisnica nie je súčasťou administratívneho spisu, teda správnemu súdu nebolo zrejmé, čo bolo predmetom tejto schôdze a aké závery na nej boli

konkrétnou výmerou a podielom voči celkovej výmere, terajšou oprávnenou osobou a vzťahom k pôvodnému vlastníkovi, matričné údaje oprávnených osôb, zoznam terajších vlastníkov, splnomocnenie oprávnených osôb pre ich zastupovanie ZBUOŠ, zápisnica z ustanovujúceho valného zhromaždenia a písomné materiály o nadobudnutí nehnuteľností od bývalých vlastníkov-zemepánov.

Za danej situácie nemožno konštatovať, že žalobca si nesplnil povinnosť preukázať ním uplatnený nárok, ak reagoval správnemu orgánu na jeho výzvu tým, že uviedol, kde sa dokumenty nachádzajú, a že je v rozpore so zásadou hospodárnosti vyhotovovať kópie všetkých listinných dokladov, pričom umožnil správnemu orgánu do týchto listín nahliadnuť a vyhotoviť si potrebné odpisy, resp.

15. Z oznámenia správneho orgánu žalobcovi zo dňa 19. septembra 1996 vyvodil, že správny orgán pre ďalšie konanie považoval za potrebné spresniť identifikáciu na katastrálnom odbore tak, aby výmery zodpovedali údajom z pozemnoknižných vložiek, taktiež považoval za potrebné uzavrieť dohody o vydaní nehnuteľností s povinnými osobami na základe upravenej identifikácie, spracovať zoznam oprávnených osôb podľa § 4 reštitučného zákona s vykázaním pôvodných vlastníkov a s vyznačením spoluvlastníckych podielov podľa pozemnoknižných podkladov. Správny orgán zároveň uviedol, že určené spresnenie vlastníkov podielov urbárskeho majetku uľahčí prácu pri dedičských konaniach a pri usporiadaní vlastníctva podľa zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Z písomnosti správneho orgánu zo dňa 9. októbra 1997 nachádzajúcej sa v administratívnom spise je zrejmé, že správny orgán predvolal žalobcu pred správny orgán na deň 15. októbra 1997 o 9:00 za účelom riešenia uplatnených nárokov a splnenie požiadaviek správneho orgánu.

rozhodnutia. K rovnakým záverom správny orgán dospel aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach, a to rozhodnutiach Okresného úradu v Poprade č.k. 370/2001-dr.Ne zo dňa 8. marca 2001, č.k. 371/2001-dr.Ne zo dňa 9. marca 2001, č.k. 1230/2001-dr.Ne zo dňa 15. augusta 2001, č.k. 1499/2001-dr.Ne zo dňa 4. októbra 2001, č.k. 42/2002-dr.Ne zo dňa 8. januára 2002, č.k. 43/2001-dr.Ne zo dňa 8. januára 2002, č.k. 2887/763/2005-dr.Ne zo dňa 16. októbra 2005, č.k. 2886/763/2005-dr.Ne zo dňa 17. októbra 2005.

nehnuteľnosti- parciel č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X S. XXXX/X, ktoré k 29. decembru 1992 boli už na LV č. XXXX. Zároveň žiadal aj o položku vykonaných zmien 214/92 z LV č. XXXX v katastrálnom území Š. a položky vykonaných zmien zo súčasného LV č. XXXX v katastrálnom území Š., a to VZ 681/96, Z 262/99 a rozhodnutie X285/01.

Oprávneným osobám bola priznaná náhrada za pozemky, v rozhodnutí špecifikované v podieloch podľa zoznamu spoluvlastníkov, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia. Po zrušení predmetného rozhodnutia správneho orgánu č.k. 2011/051/1263-KJ zo dňa 30. mája 2011 rozsudkom krajského súdu č.k. 2Sp/21/2011-66 zo dňa 28. marca 2012, v ktorom bola ako hlavný dôvod zrušenia preskúmavaného rozhodnutia označená skutočnosť, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal využitím jednotlivých častí pôvodnej mpč. 907/1 ako CKN podľa ich súčasného stavu, preto mu bola uložená povinnosť zabezpečiť k písomnej identifikácii jednotlivých parciel aj grafickú identifikáciu, prípadne geometrický plán, z ktorých by bolo možné úplne a presne zistiť ako sú využívané, resp. zastavané časti pôvodnej mpč. a na základe zistených skutočností posúdiť splnenie, resp. nesplnenie účelu vydania pôvodnej parcely mpč. 907/1 nielen ako celku, ale aj podľa jej častí, správny orgán následne v administratívnom konaní vykonával úkony za účelom zabezpečenia grafickej identifikácie parciel.

XXX/ X- pasienok Švorcov kút o výmere 69140 m2- v katastri nehnuteľností súčasť pozemkov CKN parcela č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom

17. Krajský súd k uvedeným skutočnostiam dodal, že ako bolo vyššie konštatované správny orgán nedostatočne zisťoval skutkový stav a na základe tohto vydal vo veci rozhodnutie. Mal za to, že ZBUOŠ podalo v zákonnom ustanovenej lehote návrh na vydanie pozemkov podľa reštitučného zákona, z ktorého vyplývalo kto, voči komu, akej veci sa domáha a čo navrhuje (náležitosti podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku). V návrhu bolo označené rozhodnutie, na základe ktorého došlo k odňatiu pôdy bez náhrady. Z uvedených informácií bol správnemu orgánu zrejmý predmet konania. Bolo povinnosťou správneho orgánu v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku ustáliť zoznam oprávnených osôb, teda zistiť, kto boli bývalí urbarialisti v Štrbe, ktorým boli odňaté pozemky na pozemnoknižnej parc. č. XXX/X zapísanej v zápis. č. 370 kat. územia obce Š. a či osoby, ktoré v čase založenia ZBUOŠ boli členmi Združenia, boli zároveň aj oprávnenými osobami v zmysle § 4 reštitučného zákona. V súvislosti s uvedeným bude úlohou správneho orgánu riadne identifikovať pôvodný subjekt (jednotlivých pôvodných

Záver žalovaného o tom, že oprávnené osoby si neuplatnili svoj nárok v zákonnom stanovenej lehote sa preto javil správnemu súdu minimálne predčasný a zároveň aj zmätočný. Taktiež vyslovil, že po vrátení veci bude úlohou správneho orgánu zistiť zoznam pôvodných urbárnikov, porovnať ho so zoznamom členov ZBUOŠ v čase ustanovujúcej schôdze dňa 26. apríla 1992 a na základe uvedených zistení dospieť k záveru, či osoby, ktoré splnomocnili predmetné združenie, boli oprávnenými osobami podľa § 4 reštitučného zákona, a ak dospeje k záveru, že sa jednalo o oprávnené osoby, bude jeho úlohou rozhodnúť o uplatnenom nároku týchto osôb.

II.

21. Tvrdil, že v napadnutom rozhodnutí sú podrobne uvedené dôvody, ktoré ho viedli ku konštatovaniu, že žalobca nesplnil podmienku uvedenú v § 42a zákona o pozemkových úpravách, podľa ktorej právo oprávnených osôb uvedených v § 37 ods. 1, 2 nezanikne, ak ho na obvodnom pozemkovom úrade uplatnia v lehote do 31. decembra 1993.

dôkazov na úkor iných oprávnených osôb v iných konaniach, čím by rozhodovacia činnosť bola výrazne obmedzená, ak nie znemožnená. 22. Za nesprávny označil záver krajského súdu o nedostatočne zistenom skutkovom stave vecí, ako aj jeho záver o rozpore skutkového stavu, z ktorého vychádzal v napadnutom rozhodnutí, s obsahom administratívneho spisu. Mal za to, že jeho postup bol presne opačný. Teda dostatočne zistil skutkový stav a správne skonštatoval, že písomné dôkazy predložené v relevantnom čase zo strany žalobcu predložené neboli a ani neexistuje o tom žiaden dôkaz. Doplnil, že dôvody, ktoré viedli právneho predchodcu správneho orgánu prvého stupňa ku konštatovaniu vo svojich rozhodnutiach, že boli splnené podmienky ustanovené na priznanie reštitučného nároku, nie sú žalovanému známe, keďže písomné dôkazy predložené neboli a žalobca nepredložil jediný dôkaz, že tak v minulosti urobil. Zastával názor, že pri vydávaní týchto rozhodnutí nebol zo strany vtedajšieho správneho orgánu dodržaný zákon, avšak s ohľadom na uplynuvšiu dobu od ich vydania, nie je možné ich postup a vydané rozhodnutia v zmysle Správneho súdneho poriadku preskúmať.

Nesúhlasil ani s názorom krajského súdu, ktorý vyslovil, že správne orgány sa mali vysporiadať so stanovami ZBUOŠ ako žalobcu. Namietal, že na takéto konanie nie je relevantný dôvod. Dal do pozornosti, že v zmysle § 4 ods. 1 reštitučného zákona je oprávnenou osobou štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území, a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Z pohľadu zákona sú teda oprávnenými osobami fyzické osoby a to aj v prípade, že ide o osoby, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 37 ods. 1 a § 42a zákona o pozemkových úpravách. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že ak si oprávnené osoby zvolili na zastupovanie ZBUOŠ, je to prejav ich vôle, čo ich však nezbavuje ako oprávnené osoby povinnosti predkladať správnemu orgánu dôkazy o uplatnenom nároku, napríklad aj prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Ďalej namietal, že pokiaľ je zástupcom právnická osoba alebo konkrétne združenie, nie je povinnosťou správnych orgánov skúmať stanovy,

Za absurdný označil názor správneho súdu, podľa ktorého mal správny orgán vykonať ohliadku miesta v zmysle § 21 správneho poriadku na mieste označenom žalobcom a požiadať o vyhotovenie kópií len tých dokladov, ktoré by považoval za potrebné. Súčasne označil za zákonnú povinnosť žalobcu v zákonom ustanovenej lehote, resp. na výzvu správneho orgánu predložiť v ustanovenej lehote požadované listiny, a to v origináloch alebo overených kópiách. Uviedol, že nečinnosť žalobcu nemôže ísť na ťarchu správneho orgánu, ktorý by mal tak aktívne suplovať činnosť a povinnosť žalobcu ako účastníka konania.

Teda nepredložili listiny, ktoré by preukázali ich nárok. Zotrval na názore, že členstvo v ZBUOŠ je vo vzťahu k oprávnenosti osôb z pohľadu zákona irelevantné a nie je potrebné ho skúmať, pretože oprávnenými osobami sú fyzické osoby a oprávnenou osobou môže byť aj ten, kto nie je členom ZBUOŠ a naopak, teda člen ZBUOŠ nemusí spĺňať podmienky zákona a nie je oprávnenou osobou.

III.

26. Žalobca sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 30. marca 2021 v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom krajského súdu, považujúc ho za vecne správny a zákonný. Žalovaným v kasačnej sťažnosti uplatnený kasačný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP nepokladal za naplnený. Mal za to, že tak žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa svojím konaním odňali žalobcovi možnosť pred ním riadne konať. Rovnako tak im vyčítal, že nedostatočne a neúplne zistili skutkový stav veci, ktorého zistenie bolo potrebné pre rozhodnutie, a taktiež na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napokon namietal, že základ napadnutého rozhodnutia žalovaného je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Taktiež tvrdil, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa vydali rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s vykonaným dokazovaním, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vykazujú do vysokej miery znaky arbitrárnosti. Súčasne mal za to, že správne orgány založili hodnotenie dôkazov na ľubovôli. Navrhol, aby Najvyšší správny súd

IV.

29. Vyjadrenia žalovaného, ako aj účastníkov konania 1., 2. ku kasačnej sťažnosti boli doručené žalovanému dňa 03. mája 2021 na vedomie.

V.

dôvodná. 31. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a f/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OOP6-2018/0022251-01-LIM zo dňa 05. júna 2018 a rozhodnutie Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor č. OU-PO-PLO-2018/000516-059-MI zo dňa 22. januára 2018 vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor č. OU-PO-PLO-2018/000516-059-MI zo dňa 22. januára 2018, ktorým tento v konaní podľa § 9 ods. 3 v súčinnosti s § 11 ods. 2 reštitučného zákona rozhodol, že spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností a podielov na majetku Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba (žalobca) nevydáva nehnuteľnosti a nepriznáva právo na náhradu za nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 370 za časť parcely mpč. XXX/X - pasienok Švorcov kút o výmere 6 91 40 m2 - v katastri nehnuteľností súčasť

Zásadnou otázkou, ktorú bolo v kasačnom konaní potrebné vyriešiť, bolo právne posúdenie veci krajským súdom, ktorý sa nestotožnil so závermi správnych orgánov, že žalobca v zmysle § 9 ods. 3 a § 11 ods. 2 reštitučného zákona nemá nárok na vrátenie nehnuteľností a nepriznáva sa mu nárok na náhradu za nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 370 časť parcely mpč. XXX/X - pasienkov Švorcov kút o výmere 69140 m2 - v katastri nehnuteľností súčasť pozemkov CKN parcela č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/., XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX zapísaných v liste

SNR. Ďalej bolo zo spisového materiálu zistené, že podľa výpisu z evidencie pozemkových spoločenstiev Obvodného pozemkového úradu Poprad č. 2008/2156/323 zo dňa 25. februára 2008 je Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba registrované v súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z ako subjekt bez právnej subjektivity. Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba bolo zapísané do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou, ku dňu

správnemu orgánu zo strany ZBUOŠ doručené „Prehlásenie pre pozemkový úrad v Poprade o existujúcich písomných materiáloch“, v zmysle ktorého malo ísť o materiály: 1. Pozemnostné vložky katastrálneho územia Š., Š. G., C. a E. (Majetková podstata „A“ a vlastníci „B“),

4. Pozemnostný hárok oprávnenej osoby s výmerou a podielom po pôvodnom vlastníkovi, 5. Matrične údaje oprávnených osôb, 6. Zoznam terajších vlastníkov s rodným číslom, miestom trvalého bydliska, 7. Splnomocnenie oprávnených osôb pre ich zastupovanie ZBUOŠ,

10. Písomné materiály o nadobudnutí nehnuteľností od bývalých vlastníkov - zemepánov. Zároveň združenie prehlásilo, že ide o rozsiahlu zbierku dokumentov dosahujúcu niekoľko tisíc strán, tieto dokumenty sa nachádzajú v priestoroch ZBUOŠ a sú pre potreby pozemkového úradu kedykoľvek k dispozícii.

Pavlom Jenčíkom, predsedom pozemkového spoločenstva, proti povinnej osobe Hotely Mládeže Slovakia, a.s., priznané vlastnícke právo k pozemkom z dôvodu, že tie boli po prechode vlastníctva zastavané a bolo im v súlade s § 11 ods. 2 reštitučného zákona priznané právo na náhradu za nehnuteľnosť, pôvodne zapísanú v pozemnoknižných vložkách č. 370/2499, časť parcely mpč. XXX/X - parcela C-KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 377 m2, parcela C-KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 78 m2, parcela C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2088 m2, parcela C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2, parcela C-KN č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 26236 m2, parcela C-KN č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 214 m2, parcela C-KN č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 4858 m2, parcela C-KN č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 1117 m2, parcela C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, parcela C-KN č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 1189 m2, parcela C-KN č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 34459 m2. Predmetné rozhodnutie bolo po podanom opravnom

36. V ďalšom konaní tak Okresný úrad Poprad listom zo dňa 04. decembra 2017 vyzval žalobcu na predloženie dokladov: - plnomocenstva oprávnených osôb k roku 1992 udelených I. C., vtedajšiemu predsedovi ZBUOŠ, - zoznam pôvodných vlastníkov nehnuteľností, na ktoré bol uplatnený nárok, - zoznam oprávnených osôb po pôvodných vlastníkoch, ak pôvodný vlastník zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, spolu s príslušnými matričnými dokladmi, dedičskými rozhodnutiami, preukazujúcimi právne nástupníctvo po pôvodných vlastníkoch, - zoznam dedičov po oprávnených osobách, pričom predložené zoznamy musia obsahovať vlastnícke podiely pôvodných vlastníkov a od nich sa odvíjajúce vlastnícke podiely oprávnených osôb a ich dedičov, v súlade s prv uvedenými dokladmi. Zároveň správny orgán poučil účastníka konania o lehote 30 dní od doručenia výzvy, ako aj o tom, že ak nebudú menované doklady predložené správnemu orgánu, nárok na vydanie nehnuteľností nebude priznaný. Na to rozhodnutím zo dňa 04. decembra 2017, č. OU-PP- PLO-2017/000452-057-MI prerušil konanie. Na výzvu správneho orgánu žalobca požadované

V napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že ak žalobca napriek opakovaným výzvam neodstránil nedostatky podania spočívajúce v nepredložení písomných dôkazov o uplatnenom nároku tak, ako to ukladal § 42a zákona o pozemkových úpravách, a ako bol žalobca poučený správnym orgánom o povinnosti predložiť, a to splnomocnenie osôb, v mene ktorých mal I. C. uplatniť nárok, zoznam pôvodných vlastníkov, oprávnených osôb nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania, zoznam oprávnených osôb po pôvodných vlastníkoch, ak títo zomreli, a to vrátane príslušných matričných dokladoch potvrdzujúcich právne nástupníctvo.

37. Najvyšší správny súd, konfrontujúc kasačné dôvody s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ako i s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že krajský súd v prejednávanej veci nevyhodnotil správne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, keď dospel k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, ako aj o rozpornosti zisteného skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu.

39. Pre konanie okresného úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd dáva do pozornosti, že povinnosť správneho orgánu zistiť skutočný stav veci je vyjadrením zásady materiálnej pravdy v správnom konaní. Proces získavania podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní má niektoré špecifiká, najmä v porovnaní so súdnym konaním. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o konanie začaté na podnet účastníka alebo na podnet správneho orgánu. Pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie sa správny orgán spravidla obmedzí na posúdenie predložených podkladov a ich podradenie pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy. Uvedené však nevylučuje, ak to vyžaduje povaha veci alebo ustanovuje osobitný právny predpis, aby správny orgán nariadil aj ústne

Podstatu prejednacej zásady predstavuje aktívna súčinnosť účastníkov pri získavaní potrebných poznatkov o rozhodujúcich skutočnostiach a je uplatňovaná v konaní začatom na základe podania návrhu účastníka (dispozičná zásada). V tomto prípade je neunesenie dôkazného bremena spojené s nepriaznivými dôsledkami pre účastníka konania. Naopak pri konaní, ktoré začal správny orgán z vlastného podnetu (zásada oficiality), povinnosť zistiť skutočný stav veci je vo verejnom záujme a dôkazné bremeno spočíva v plnom rozsahu na správnom orgáne (vyhľadávacia zásada). Teda žiaden z účastníkov takéhoto konania nie je procesne zodpovedný za to, či sa určitú skutočnosť podarí alebo nepodarí preukázať. Vychádzajúc z analýzy zásad upravených v správnom konaní, podľa ktorých rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 2 správneho poriadku), ale aj účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie (§ 33 ods. 1 správneho poriadku), a tiež účastník je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (§ 34 ods.

konania, príp. iných konaní, v ktorých osoba vystupuje ako účastník konania (a to napr. aj v rámci aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 44. Uvedené právne úvahy vedú kasačný súd ku skúmaniu otázky rozloženia dôkazného bremena v reštitučnom konaní. Touto otázkou sa už zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Sžo/204/2015 zo dňa 24. mája 2017 vyslovil: „V prvom rade je nevyhnutné poukázať na to, že vlastnícke tituly vymedzené v § 6 reštitučného zákona zákonodarca vymedzil ako reštitučné, t.j. kvalitatívne tak, že môžu byť na žiadosť oprávnenej osoby podrobené skúmaniu a pri zistení ich existencie a splnení ďalších podmienok môžu byť prelomené v prospech oprávnenej osoby na jej žiadosť vydaním rozhodnutia o vydaní nehnuteľností, výrokom o priznaní vlastníckeho práva. Skutočnosť, že vlastnícke tituly vymedzené v § 6 reštitučného zákona môžu byť na žiadosť oprávnenej osoby podrobené preskúmaniu nasvedčuje tomu, že práve doterajší vlastník, resp. jeho právny nástupca by mal znášať dôkazné bremeno, že jeho vlastnícky titul z obdobia rokov 1948-1989 zodpovedá skutočnému stavu.

45. V danom prípade je však potrebné zdôrazniť, že u oprávnenej osoby (žalobca) sa nejedná o stav dôkaznej núdze, keď je zrejmé, a vyplýva to najmä z písomností adresovaných žalobcom správnemu orgánu prvého stupňa (list žalobcu zo dňa 19. decembra 1995), že žalobca tvrdí, že požadovanými listinnými dôkazmi disponuje, avšak ich nepredložil z dôvodu ich obsiahlosti.

nároku. Dôkazné bremeno teda ani v reštitučnom konaní nespočíva na pleciach správneho orgánu v absolútnej miere, pretože tento má len za splnenia podmienky aktívnej súčinnosti oprávnenej osoby v konaní možnosť riadne vyhodnotiť všetky rozhodujúce skutočnosti pre vydanie rozhodnutia vo veci samej.

48. V prvom rade kasačný súd dáva do pozornosti, že ohliadka je síce typickým dôkazným prostriedkom, pomocou ktorého správny orgán získava poznatky o dôležitej skutočnosti, ktorá má byť podkladom pre správne rozhodnutie, samotným cieľom vykonania ohliadky správnym orgánom však je oboznámenie sa s nejakým hmotným predmetom, alebo zistenie stavu nehnuteľnosti. Navyše ohliadka na mieste samom sa týka spravidla nehnuteľností.

Krajský súd tak opomenul, že týmto záverom presunul zákonnú povinnosť žalobcu na správny orgán, pričom tým nedocielil ani odstránenie nehospodárnosti, na ktorú poukázal, keďže v takomto prípade by musel náklady na vyhotovenie odpisov, resp. fotokópií znášať správny orgán, nakoľko listinné dôkazy, na predloženie ktorých bol žalobca vyzvaný, nevyhnutne musia byť súčasťou administratívneho spisu. Len samotné nahliadnutie do týchto listín v sídle žalobcu na rozhodnutie o uplatnenom nároku nepostačuje.

Je preto potrebné prisvedčiť záverom žalovaného, ktorý nemohol žalobcovi priznať uplatnený nárok, keď tento neposkytol aktívnu súčinnosť, bez ktorej si správny orgán sám nemohol potrebné doklady zabezpečiť, čo malo za následok preklúziu lehoty uvedenú v § 42 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách a zánik práva.

52. Vzhľadom na uvedené krajský súd jednoznačne pochybil, keď mal za to, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov je potrebné zrušiť pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, ako aj rozpor zisteného skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnym spisom.

55. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 56. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 27. apríla 2023