6Svk/9/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:8019200033.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/1/2019
- IČS
- 8019200033
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík 26, IČO: 31303862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Organizačná zložka OZ Šariš, so sídlom Obrancov mieru č. 6, 080 01 Prešov, zastúpeného JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom, so sídlom v Bratislava, Krížna č. 56, 821 08 Bratislava, a 2/ LESPROJEKTA, s.r.o., so sídlom v Prešove, Palackého č. 8, IČO: 36825841, o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. novembra 2018 sp. zn. 2885/2018-720, číslo záznamu: 26285/2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného a kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/1/2019-146 zo 7. októbra 2021, ECLI:SK:KSPO:2021:8019200033.3, v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/ 1/2019-239 z 31. januára 2022, ECLI:SK:KSPO:2022:8019200033.5, takto
rozhodol:
I. Kasačné sťažnosti sa zamietajú . II. Návrh ďalšieho účastníka konania v 1. rade na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta . III. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov (ďalej „prvostupňový orgán“) z 26.05.2014 č. OU-PO-OOP4-2014/2415-11-MOP (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) bol podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej „zákon o lesoch“) schválený program starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy Sabinov, s dobou platnosti 2014 - 2023 na celkovej výmere 2391,8266 ha lesných pozemkov (ďalej aj „PSL“). 2. Žalovaný rozhodnutím č. 3996/2014-720 z 18.09.2014 (ďalej „prvé rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 3. Prvé rozhodnutie žalovaného bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/19/2016 z 26.02.2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201958.1, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove. Dôvodom zrušenia prvého rozhodnutia žalovaného bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Súd vytkol žalovanému najmä to, že nebolo zrejmé, ako dospel k úvahe, že nie je predpoklad vplyvu PSL na územia európskeho významu SKUEVO331 Čergovský Minčol, SKUEVO332 Čergov a na chránené vtáčie územia Čergov, ktoré sú zaradené do sústavy chránených území NATURA 2000. 4. Žalovaný rozhodnutím číslo spisu: 2885/2018-720, číslo záznamu 26285/2018, z 09.11.2018 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení okrem iného uviedol, že opätovne neuvádza svoje vyjadrenia z prvého rozhodnutia žalovaného, ktorými sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu, a ktoré Najvyšší súd nijako nespochybnil. 5. K dôvodu zrušenia prvého rozhodnutia žalovaného uviedol, že vplyv na územia sústavy chránených území NATURA 2000 sa posudzuje postupom podľa zákona o ochrane prírody. Tvrdil, že vyjadrenie Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, č. OU- PO-OSZP1-2014/015159-4 z 05.05.2014, ktoré je záväzné ako stanovisko dotknutého orgánu, bolo súčasťou spisového materiálu predloženého prvostupňovým orgánom žalovanému. Pokračoval, že kvôli dôvodu uvedenému v rozsudku Najvyššieho súdu doplnil prvostupňový orgán do spisu odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove č. RCOP PO/549/2014 z 11.04.2014, čím odstránil pochybnosť o spôsobe zistenia úvahy, podľa Najvyššieho súdu zásadnej pre vydanie konečného rozhodnutia.
II. Konanie pred správnym súdom
6. Žalobca podal na Krajský súd v Prešove správnu žalobu, ktorou navrhol zrušenie preskúmavaného rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávnosť právneho posúdenia veci, a nepreskúmateľnosť preskúmavaného rozhodnutia. Podľa neho si žalovaný neuzrejmil, že je povinný vysporiadať sa v celom rozsahu s odvolacími námietkami žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, súc navyše viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej „správny súd“) správnej žalobe vyhovel a rozsudkom č. k. 5S/1/2019-146 z 31.01.2022, ECLI:SK:KSPO:2021:8019200033.3 zrušil preskúmavané rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
8. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu. Preskúmavané rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom konštatoval, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V tejto súvislosti správny súd poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol iba to, že sa k týmto odvolacím námietkam vyjadril už v prvom rozhodnutí žalovaného, ktoré však bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.02.2018 sp. zn. 5Sžo/19/2016. To však podľa správneho súdu neznamená, že sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami, a teda nebol dodržaný § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Tiež sa podľa správneho súdu žalovaný neriadil dôvodmi zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu. 9. Ďalej správny súd uviedol, že bolo potrebné, aby žalovaný reagoval na podstatné odvolacie námietky týkajúce sa naplnenia účelu predmetu ochrany v územiach NATURA 2000, k čomu žalobca argumentoval aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.
III. Kasačné sťažnosti
10. Žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ 1/“) kasačnou sťažnosťou žiadal zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu. Tvrdil, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, a nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. Mal za to, že sa vysporiadal s námietkami, ktoré považoval za podstatné a právne relevantné. Tvrdil, že postupoval spolu s prvostupňovým orgánom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s aplikačnou a právnou praxou, a že sa vysporiadal s pripomienkami a požiadavkami subjektov konania, riadne odôvodnil svoje skutkové závery, pretože plne akceptoval záväzné vyjadrenie dotknutého orgánu v konaní. 11. Sťažovateľ 1/ tvrdil, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, ako a na základe ktorých skutočností, úvah a dôkazov zo spisového materiálu dospel k záverom a aké správne úvahy použil, pričom vychádzal zo skutkového stavu a odôvodnenia v prvom rozhodnutí žalovaného. Žalovaný mal za to, že bol zohľadňovaný stav biotopov, ktoré sú súčasťou sústavy NATURA 2000. Zdôrazňoval, že stanovisko Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie z 05.05.2014 bolo záväzné a bolo súčasťou administratívneho spisu. Ochrana území NATURA 2000 bola podľa žalovaného zabezpečená prostredníctvom pripomienok a požiadaviek uplatnených týmto dotknutým orgánom v zmysle § 67 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. V dôsledku toho žalovaný nesúhlasil s tvrdením správneho súdu o nedostatočnom odôvodnení oboch administratívnych rozhodnutí. 12. Tiež namietal proti záveru, že sa neriadil dôvodmi zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu; poukázal na doplnenie spisového materiálu. Tvrdil, že žalovaný ani prvostupňový orgán nemajú kompetenciu posudzovať záväzné stanovisko odboru starostlivosti o životné prostredie okresného úradu. 13. Argumentoval tiež, že rozhodnutie sa nezrušuje pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vo veci iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. 14. K bodu 42 odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný uviedol, že tam citované rozhodnutie Súdneho dvora EÚ tu nie je aplikabilné, pretože v tamojšom prípade nebolo vykonané hodnotenie vplyvu navrhovaných opatrení na územia európskeho významu v súlade so smernicou o biotopoch. Naopak tu sporný PSL bol schválený po záväznom stanovisku.
15. Správny súd podľa žalovaného nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu, ktorý pri posudzovaní zákonnosti prvého rozhodnutia žalovaného nespochybnil prvostupňové rozhodnutie. 16. Žalobca navrhol vo vyjadrení zamietnutie kasačnej sťažnosti žalovaného. Tvrdil, že prvé rozhodnutie žalovaného prestalo jeho zrušením právne existovať, preto ak naň žalovaný poukazoval v preskúmavanom rozhodnutí, nevysporiadal sa s odvolacími námietkami.
Podľa neho z rozsudku Najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa žalovaný nemal zaoberať odvolacími námietkami. Hoci sa podľa žalobcu žalovaný zaštiťuje záväzným stanoviskom orgánu ochrany prírody, nevyplýva z neho, že by správny orgán nebol povinný rešpektovať požiadavky plynúce zo zaradenia týchto území do sústavy NATURA 2000 a venovať sa ochrane biotopov a osobitne chránených území.
17. S kasačnou sťažnosťou žalovaného sa vo vyjadrení stotožnil ďalší účastník konania 1/. 18. Ďalší účastník konania 1/ (ďalej aj „sťažovateľ 2/“) podal osve tiež kasačnú sťažnosť, a navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu.
Tvrdil porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu. Tvrdil, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia je dostatočne podrobné, a dôvody, ktoré k nemu viedli, nie je potrebné opakovať. Správny orgán podľa neho nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre vec. Argumentoval, že žalovaný postupoval podľa Správneho poriadku i zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu, a poukázal aj na doplnenie administratívneho spisu o stanovisko Štátnej ochrany prírody, pričom zdôraznil jeho záväzný charakter a nemožnosť jeho posudzovania
žalovaným. 19. Sťažovateľ 2/ tvrdil, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a súd ho neodôvodnil dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo. Správny súd podľa neho iba opakuje myšlienku, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, ale nedáva presvedčivú odpoveď, ako dospel k záveru o nedostatočnosti jeho odôvodnenia. Pokračoval, že z napadnutého rozsudku neplynie ani to, prečo by sa mal žalovaný zaoberať aj nepodstatnými odvolacími námietkami, a aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami súdu a jeho právnymi závermi. Tiež namietal, že správny súd nevysvetlil, prečo je podľa neho nedostatočné zdôvodnenie k námietkam týkajúcim sa ochrany území NATURA 2000.
20. Sťažovateľ 2/ navrhol priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Tvrdil, že neexistencia platného PSL ohrozuje cieľavedomé a racionálne hospodárenie v lesoch, a bude mať pre sťažovateľa 2/ závažné dôsledky v podobe povinnosti platiť daň z nehnuteľností bez možnosti hospodárenia v lese, výpadku na tržbách za predaj surového dreva, a nákladmi na zamestnancov. Dopady podľa neho budú aj na zmluvných dodávateľov a odberateľov, ako i ďalších obhospodarovateľov lesov. Vylúčil rozpor odkladného účinku kasačnej sťažnosti s verejným záujmom, pretože verejným záujmom je v zmysle zákona o lesoch zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. 21. Žalobca vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že žalovaný odkázal na už neexistujúce prvé rozhodnutie žalovaného. Podľa žalobcu pri tvrdení o nemožnosti prehodnocovania záväzného stanoviska nepolemizuje sťažovateľ 2/ ani tak s názorom správneho súdu, ako skôr so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu.
Poukázal na nutnosť objasniť, ako sa zohľadnili požiadavky na ochranu biotopov druhov, osobitne chránených území a predmetu ochrany v nich. 22. K odkladnému účinku kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch je zabezpečené racionálne hospodárenie v lesoch aj pri neexistencii platného PSL.
Tiež poukázal na to, že verejným záujmom je aj záujem v oblasti životného prostredia. 23. Žalovaný sa stotožnil s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa 2/.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
24. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 6S. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 6. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačných sťažností a z toho prípadne vyplývajúce dôvody ich odmietnutia. Po konštatovaní ich včasnosti, ako aj splnenia ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačné sťažnosti prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk a obe kasačné sťažnosti ako nedôvodné podľa § 461 SSP zamietol.
26. Kasačná sťažnosť žalovaného bola postavená na tvrdení, že správny súd vec nesprávne právne posúdil a nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu. Kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka konania 1/ tvrdila najmä nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
27. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach oboch kasačných sťažností dospel k záveru o ich nedôvodnosti. Správny súd za vadu preskúmavaného rozhodnutia (v súlade s hlavnými argumentami zo správnej žaloby) považoval to, že sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nevenoval všetkým odvolacím námietkam z odvolania žalobcu. Napriek tomu, že správny súd mohol dôkladnejšie popísať, ktoré konkrétne odvolacie námietky žalobcu neboli rozhodnutí žalovaného posúdené, a výstižnejšie odôvodniť aj svoj záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave, najdôležitejšie zistenie správneho súdu, že v poslednom odvolacom rozhodnutí chýba vyhodnotenie odvolacích námietok žalobcu, sa aj kasačného súdu javí ako udržateľné a relevantné, a správny súd nepochybil, ak dôsledku toho videl potrebu zrušenia preskúmavaného rozhodnutia.
28. K tomuto záveru ho vedie okrem iného aj fakt, že predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ešte ako súdu odvolacieho konštatovalo nedostatočne zistený skutkový stav veci, pričom Najvyšší súd vtedy nekonštatoval správnosť právneho posúdenia odvolacích námietok v prvom rozhodnutí žalovaného. I kasačný súd by očakával, že po odstránení zistenej vady nedostatočne zisteného skutkového stavu (pri viazanosti právnym názorom Najvyššieho súdu) žalovaný ako odvolací orgán riadne nanovo posúdi odvolacie námietky žalobcu.
Za vysporiadanie sa s odvolacími námietkami nemožno v takýchto okolnostiach považovať odkaz na odôvodnenie správnym súdom skôr zrušeného rozhodnutia správneho orgánu. 29. Kasačný súd rozumie tomu, že sa obom sťažovateľom javí pohľad správneho súdu ako formalistický.
Faktom však zostáva, že Správny poriadok v § 47 ods. 3 jasne ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Preskúmavané rozhodnutie v podstate len oznamuje, že sa s časťou odvolacích námietok žalovaný nezaoberá, pretože ich už vyhodnocoval v skoršom rozhodnutí, ktoré však bolo zrušené pre nedostatočne zistený skutkový stav. Aj kasačný súd by očakával, že žalovaný sa vecou bude zaoberať v celom kontexte a vydá riadne odôvodnené rozhodnutie.
30. Sťažovatelia navyše vychádzajú z nesprávneho chápania obsahu rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý nekonštatoval správnosť vyhodnotenia týchto ostatných námietok. Tieto časti odôvodnenia prvého rozhodnutia žalovaného neposudzoval, pretože zistil závažnejšiu vadu rozhodnutia. Preto je aj nedôvodná námietka, že správny súd nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu. Rovnako Najvyšší súd nekonštatoval ani správnosť prvostupňového rozhodnutia.
31. Z preskúmavaného rozhodnutia a napokon ani z kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ nevyplýva, prečo sa v preskúmavanom rozhodnutí venoval iba problému týkajúcemu sa podkladov rozhodnutia (najmä pokiaľ ide o záväzné stanovisko, odborné stanovisko, a ich právny význam), a prečo ostatné odvolacie námietky považoval podľa svojho stanoviska v kasačnej sťažnosti za nepodstatné a nerelevantné.
32. Vo vzťahu k nepriznaniu odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že sťažovateľom 2/ uvádzané dôvody nepredstavujú v kontexte druhu jeho hospodárskej (podnikateľskej) činnosti, ako i všeobecne známeho rozsahu tejto činnosti, závažnú ujmu (§ 447 ods. 1 SSP). Ako správne poznamenal žalobca vo vyjadrení, neexistencia programu starostlivosti o les nevylučuje vykonávanie hospodárskej činnosti, hoci je pravda, že vzniká nutnosť žiadať o schvaľovanie jednotlivých hospodárskych opatrení podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch.
Okrem toho, tvrdená ujma, ktorá vo svojej podstate odkazuje na nenaplnenie plánovaného objemu ťažby, je s ohľadom na charakter hospodárenia v lesoch v nezanedbateľnej časti odstrániteľná pri prípadnej ťažbe v neskoršom období, ak budú splnené (okrem iného) požiadavky ochrany životného prostredia. Sťažovateľ 2/ nepresvedčil kasačný súd, že by takáto tvrdená hospodárska ujma zásadne prevažovala nad záujmom na ochrane životného prostredia, ktorý stojí na druhej strane, a ktorého ochrana je práve v týchto konaniach spochybnená. 33.
O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa zásady úspechu v zmysle § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Úspešnému žalobcovi preto priznal nárok na náhradu trov voči obom neúspešným sťažovateľom. Ďalšiemu účastníkovi konania v 2. rade nepriznal kasačný súd náhradu trov konania s ohľadom na jeho pasivitu v kasačnom konaní, ako i s ohľadom na jeho procesné postavenie ďalšieho účastníka konania, ktorému nebola uložená zo strany správneho súdu povinnosť, s ktorou by boli spojené trovy (§ 169 SSP).
34. Tento rozsudok prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. júna 2024