6Szak/3/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca), zo sudkyne JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a zo sudcu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., vo veci žalobcu: M. H., narodený XX. S. XXXX, štátna príslušnosť: Tadžická republika, bez cestovného dokladu, s povolením na trvalý pobyt na Ukrajine na adrese: K. K. č. XX, H., toho času: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: PPZ-HCP-SE5-15-009/2025-ZC zo dňa 17. marca 2025, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 17Saz/1/2025-54 zo dňa 9. apríla 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie na správnom súde

2. Rozhodnutím o zaistení žalovaný s odkazom na ustanovenie § 125 ods. 4, § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z. z.“) rozhodol, že zaisťuje žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu, lebo je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. S odkazom na ustanovenie § 88a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia najviac do 19. septembra 2025.

uzatvárajúc, že dňa 19. decembra 2024 bolo zaistenie žalobcu ukončené a v ten istý deň sa žalobca dostavil na správny orgán s úmyslom požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky; (v) žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo rozhodnutím migračného úradu zrušené dočasné útočisko a dňa 18. júla 2024; (vi) následne dôvodil, že dňa 20. decembra 2024 vydalo Oddelenie azylu PZ Humenné Rozhodnutie o zaistení Čp.: PPZ- HCP-PO12-22-008/2024-AV podľa § 88a ods. 1. písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku, kde bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 19. apríla 2025; (vii) uviedol, že dňa 20. decembra 2024 bol žalobca na základe Rozhodnutia o zaistení Čp.: PPZ-HCP-POl 2-22-008/2024-AV vydaného Oddelením azylu PZ Humenné umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce; (viii)

predstavuje hrozbu pre verejnú bezpečnosť, je násilný a môže ohroziť alebo porušiť základné práva a slobody; (xii) podľa žalovaného je preto v prípade žalobcu dôvod na postup podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.; (xiii) žalovaný taktiež odôvodňoval dĺžku doby zaistenia, pričom uviedol, že podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia; (xiv) nakoniec žalovaný zdôvodnil aplikáciu ustanovenia § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 404/2011 Z. z. konštatujúc, že napriek skutočnosti, že účastník konania ako žiadateľ o udelenie azylu na území Slovenskej republiky má ubytovanie a všetky ďalšie potreby vrátane voľného pohybu zabezpečené v azylovom zariadení, účastníkovi konania nemôže uložiť povinnosť hlásenia pobytu, resp. zložiť peňažnú záruku v zmysle citovaného ustanovenia, nakoľko má za to, že pri uložení takejto povinnosti by mohlo dôjsť k ohrozovaniu bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

5. Správny súd v úvode napadnutého rozsudku zhrnul priebeh administratívneho konania, obsah správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného a citoval ním aplikované právne normy. Následne (v bode 58) sumarizoval sporné a nesporné skutočnosti nasledovne: „Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že po prepustení žalobcu zo zaistenia dňa 19.12.2024 sa žalobca sám dobrovoľne dostavil pred žalovaného a požiadal o udelenie azylu v záchytnom tábore Humenné.

ochrana verejného poriadku a bezpečnosti štátu. Na základe prezumpcie správnosti, ktorá vychádza z predpokladu, že informácie a stanoviská poskytnuté oprávnenými subjektmi sú pravdivé a relevantné, žalovaný aj vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia.“ (bod 69 napadnutého rozsudku).

7. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd uviedol, že táto nie je dôvodná. Poukázal pritom na skutočnosť „ . . . že dňa 14.03.2025 sa riaditeľ Oddelenia azylu PZ Humenné oboznámil s písomnosťou stupňa utajenia „ Vyhradené“. Obsahom predmetnej písomnosti bola správa obsahujúca skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na postup v zmysle ustanovenia §88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku ako aj tým, že dňa 19. februára 2025 bola z Národnej ústredne SIRENE na Oddelenie azylu PZ Humenné doručená informácia, že k uvedenému dňu sú k účastníkovi konania evidované nasledujúce aktuálne záznamy: 1. Francúzsky záznam - podľa čl. 24 Nariadenia 2018/1861 o SIS (zákaz vstupu a pobytu) vytvorený dňa 25.04.2022 Policajnou prefektúrou Paríž, platný do 25.04.2062 z dôvodu napojenia osoby na radikálne islamské hnutie a hrozby pre verejnú bezpečnosť s dôležitou poznámkou "násilný". 2. Slovenský záznam - podľa čl. 3 Nariadenia 2018/1860

Pre bližšie informácie Vám odporúčame obrátiť sa priamo na príslušný slovenský orgán (OHK PZ Košice - letisko). Zároveň v odôvodnení žalovaný uviedol, že pri lustrácii vykonanej v UPZC Sečovce dňa 19.12.2024 mal žalobca v schengenskom informačnom systéme uvedenú iba dôležitú poznámku v zázname Francúzskej republiky, že je násilný a je potrebné kontaktovať NU Sirene. Žalovaný zároveň uviedol, že s poukázaním na uvedené a predovšetkým na francúzsky záznam doručený z NU Sirene je možné dôvodne predpokladať, že žalobca je napojený na radikálne hnutie a predstavuje hrozbu pre verejnú bezpečnosť, je násilný a môže ohroziť alebo porušiť základné práva a slobody.

8. Správny súd ďalej napadnutý rozsudok odôvodnil konštatovaním, že (i) „V reakcii na námietku neurčitosti výroku rozhodnutia, správny súd len stručne uvádza že to, či je žalobca zaistený z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, resp. z oboch, jasne a určito vyplýva z výroku rozhodnutia, ktorý deklaruje určitý právny stav, ktorému korešponduje aj jeho odôvodnenie z ktorého vyplýva, že žalobca predstavuje hrozbu pre verejnú bezpečnosť, je násilný a môže ohroziť alebo porušiť základné práva a slobody. Vzhľadom na uvedené túto námietku žalobcu vyhodnotil správny súd za nedôvodnú.“ (bod 70 napadnutého rozsudku) a následne (ii) záverom, že „Zároveň podľa názoru správneho súdu pre záver žalovaného o existencii bezpečnostného rizika žalobcu postačuje zistenie, že takáto možnosť je najpravdepodobnejším vysvetlením doterajších skutkových zistení a že na základe dostupných údajov sa tieto javia byť významne pravdepodobnejšie ako iné do úvahy pripadajúce vysvetlenia. V posudzovanom prípade žalovaný vnímal u žalobcu bezpečnostné

. . do práva na dobrú správu sa zahŕňa najmä: a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať; b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva; c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje

Vychádzajúc z uvedeného následne správny súd dôvodil, že „K využitiu alternatív zaistenia žalovaný uviedol, že nevyužil jednu z alternatív zaistenia, ktoré zákon o pobyte cudzincov explicitne vyjadruje, práve z dôvodu, že žalobca je žiadateľom o azyl, u ktorého je podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu ako aj verejného poriadku.

zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, ktorým je potreba ochrany bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, je len ťažké si predstaviť, že na dosiahnutie tohto účelu zaistenia je možné využiť iné, menej závažné prostriedky, ako je zaistenie.“.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

na spravodlivý proces). 12. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) SSP žalobca formuloval tak, že ho správny súd naplnil neurčitosťou, nepresvedčivosťou a nedostatočnosťou odôvodnenia napadnutého rozsudku. Namietal, že správny súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevyrovnal ani so žalobnými bodmi, ani s argumentáciou žalobcu prednesenou prostredníctvom jeho právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 9. apríla 2025.

Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2023/977 z 10. mája 2023, ktorej relevantnú časť citoval. Následne žalobca zdôraznil, že pred správnym súdom poukázal na ním predložené početné dôkazy o charaktere režimu v Tadžikistane, ako aj o svojej príslušnosti k politickému opozičnému hnutiu Skupina 24. Uviedol, že aktívne podporoval toto opozičné politické hnutie a vyjadroval svoju nespokojnosť s režimom prostredníctvom účasti v programoch ako napríklad „Hlas ľudu“ a „Pravda a lží“. Taktiež poukázal na list verejného ochrancu práv z 8. januára 2024, ktorého obsah bližšie opísal. Namietal, že správny súd nijakým spôsobom nereagoval na konkrétny obsah týchto listín a nevysporiadal sa ani s argumentáciou žalobcu, že práve takýto spôsob konania orgánov Tadžickej republiky, teda šírenie nepravdivých obvinení z príslušnosti k radikálnym hnutiam, je súčasťou prenasledovania politických oponentov. Následne zdôraznil, že absencia odôvodnenia takéhoto rozhodnutia je znepokojujúca v kontexte opakovaných námietok žalobcu, že vo Francúzsku, kde má byť vytvorený záznam o jeho násilnosti, nikdy nebol, a že na Ukrajine žil bez toho, aby voči nemu boli zo strany

Následne žalobca citoval ustanovenie § 2 ods. 1 písm. l) a písm. m) zákona č. 404/2011 Z. z. argumentujúc, že uvedené ustanovenia definujú ohrozenie bezpečnosti štátu konkrétnym spôsobom a ohrozenie verejného poriadku iným, rovnako konkrétnym spôsobom. Dôvodil, že správny súd nerozlišoval medzi skutočnosťami napĺňajúcimi hypotézu ohrozenia bezpečnosti štátu, alebo ohrozenia verejného

Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/1861 z 28. novembra 2018; (iii) v súvislosti s listinou, ktorú žalobca pripojil ku kasačnej sťažnosti (list verejného ochrancu práv zo dňa 8. januára 2024) žalovaný uviedol, že extradičné konanie nie je predmetom tohto konania, nakoľko žalobca je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a bol ako žiadateľ o azyl aj zaistený; (iv) zdôraznil, že žalovaný pri vydávaní rozhodnutia o zaistení vychádzal zo všetkých dostupných informácií k osobe žalobcu, ktoré tvorili v čase vydania rozhodnutia o zaistení podklad k vydaniu predmetného rozhodnutia; (v) v závere uviedol, že zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. bolo potrebné z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu, ako aj z dôvodu ohrozenia verejného poriadku, nakoľko v tomto prípade možné súbežné ohrozenie bezpečnosti štátu a bezpečnosti verejného poriadku nemožno vylúčiť. Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu potvrdil v

III. Právny názor kasačného súdu

III. A Procesný postup kasačného súdu

16. Senát najvyššieho správneho súdu (ďalej tiež „kasačný súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca v skrátenej lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. b) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Senát najvyššieho správneho súdu rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 25. júna 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). Pred vyhlásením rozsudku sa členovia senátu najvyššieho správneho súdu oboznámili s obsahom utajovanej časti (písomnosti) administratívneho spisu.

III. B Aplikované právne predpisy

Podľa článku 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. 20. Podľa článku 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

23. Podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 404/2011 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. 24.

spolunažívania. 25. Podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného

27. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 28.

30. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie o zaistení, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

(nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku a nemožnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia; viď citácia v bode 12 vyššie). 34. Úvodom kasačný súd uvádza, že v prejednávanej veci nebolo sporným, že žalobca sa dostavil na Oddelenie azylu PZ Humenné dňa 19. decembra 2024 a požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Status žalobcu, ako žiadateľa o udelenie azylu preto zakladal dôvod na aplikáciu ustanovení § 88a a nasl. zákona č. 404/2011 Z. z. Naopak, sporným v prejednávanej veci bolo, či je v prípade žalobcu daný dôvod na jeho zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. Uvedené ustanovenie oprávňuje policajný orgán zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

PPZ- PTC-MTEREX-2025/17-004-V zo dňa 12.02.2025. (Pozn. ďalej taktiež „utajovaná listina“) Obsahom predmetnej písomnosti bola správa SIENA z Bezpečnostnej služby Ukrajiny spracovaná k osobe M. H. obsahujúca skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 písm. d) zákona .

Abstrahujúc podstatu uvedeného správny orgán dôvod zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/ 2011 Z. z. artikuloval/vzhliadol v dôvodnom predpoklade, že je tento „napojený na radikálne islamské hnutie a predstavuje hrozbu pre verejnú bezpečnosť, je násilný a môže ohroziť alebo porušiť základné práva a slobody“. Tento dôvod bol žalobcovi z obsahu preskúmavaného rozhodnutia známy a žalobca ho následne konfrontoval/rozporoval obsahom svojich tvrdení a argumentácie v konaní pred správnym súdom. 35. Žalobca, namietajúc dôsledky nemožnosti oboznámiť sa s obsahom utajovanej listiny, poukazoval na recentnú judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa posudzovania ústavnosti časti ustanovení zákona č. 404/2011 Z. z. Dôvodil, že ním uvádzané nálezy ústavného súdu podporujú jeho námietku, že nemožnosť oboznámenia sa s obsahom utajovanej listiny predstavuje porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Najvyšší správny súd sa s uvedenou námietkou ani so súvisiacimi tvrdeniami žalobcu nestotožnil, naopak dospel k záveru, že osobitne právne posúdenie ústavného súdu obsiahnuté v náleze č. k. PL. ÚS 17/2022-96 zo

Podľa v danom čase účinného znenia § 48 ods. 2 písm. h) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak stanovisko podľa § 125 ods. 6 obsahuje nesúhlas s udelením trvalého pobytu. Išlo teda o stav (právnu úpravu), keď samotný nesúhlas s udelením trvalého pobytu (bez ohľadu na jeho dôvod, resp. odôvodnenie, resp. skutočnosť, či bol jeho obsah účastníkovi známy) bol dôvodom pre jeho neudelenie.

skutočností. Obmedzenie ústavne zaručených procesných práv však nesmie zasiahnuť do samej podstaty týchto práv.“; (ii) „Akceptácia ústavne súladnej miery kontradiktórnosti si však vyžaduje aj zvýšenú aktivitu súdu v porovnaní s postupom orgánu verejnej správy v správnom konaní“; (iii) „Ak sa teda cudzinec žiadajúci o udelenie trvalého pobytu nedozvie žiadne dôvody, pre ktoré spravodajské služby vydali nesúhlasné stanovisko, nemožno hovoriť len o nedodržaní absolútnej kontradiktórnosti konania, tak ako to v stanovisku naznačuje vláda. Nesprístupnením vykonávaného dôkazu en bloc pri každom negatívnom stanovisku podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov sa žiadateľovi o udelenie trvalého pobytu odopiera možnosť vyjadrenia sa k rozhodujúcej skutočnosti, ktorá priamo spôsobuje zamietnutie jeho žiadosti o udelenie trvalého pobytu.“; (iv) „Oboznámenie žiadateľa o udelenie trvalého pobytu aspoň s podstatou dôvodov stanoviska spravodajských služieb, pre ktoré bol v stanovisku Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva vyslovený nesúhlas s udelením trvalého pobytu, by žiadateľovi umožnilo posúdiť, či je pre neho vôbec užitočné obrátiť sa na

36. Z v predchádzajúcom bode opísaných markánt nálezu sp. zn. PL. ÚS 17/2022 je zrejmé, že správnym súdom prejednávaná vec žalobcu vykazuje zásadné odlišnosti. Hoci žalobca, resp. jeho právny zástupca nebol oboznámený s obsahom utajovanej listiny (viď konštatovanie „Možnosť oboznámiť sa s utajovanými písomnosťami zástupca žalobcu ku dňu spracovania vyjadrenia k správnej žalobe vo veci zaistenia žalobcu podľa informácií žalovaného nevyužil.“; bod 23 napadnutého rozsudku) nemožno dospieť k záveru, že by zo strany žalovaného išlo o jej bezvýhradnú akceptáciu, resp. že by žalobca nebol oboznámený s podstatou dôvodov jeho zaistenia. Dôvody zaistenia žalobcu boli naopak žalovaným pregnantne formulované - viď bod 34 vyššie. Nad rámec uvedeného, a vo svetle vyššie opísaného nálezu sp. zn. PL. ÚS 17/2022, sa najvyšší správny súd nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že „ .

V neposlednom rade kasačný súd konštatuje, že o oboznámení sa žalobcu aspoň s podstatou dôvodov jeho zaistenia svedčí aj obsah jeho obrany - viď body 19 až 28 kasačnej sťažnosti žalobcu. 37. Vzhľadom na to, že žalobca v kasačnej sťažnosti tiež naznačoval, resp. tvrdil, že správny súd sa náležite a v súlade so zákonom nevysporiadal so všetkými jeho podstatnými a pre vec relevantnými námietkami, túto námietku tiež kasačný súd preskúmal.

Na druhej strane formulácia ustanovenia § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. obsahuje alternatívnu väzbu, teda potrebu zaistenia asociuje s ohrozovaním bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd v napadnutom rozsudku nevzhliadol žalobcom identifikované nesprávne právne posúdenie, keďže ani sebadôslednejšie vysporiadanie sa s otázkou „zameniteľnosti hypotéz“ podľa § 2 ods. 1 písm. l) a písm. m) zákona č. 404/2011 Z. z. (viď bod 35 kasačnej sťažnosti) by žalobcovi neprinieslo [aj vzhľadom na znenie § 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.] priaznivejší efekt.

40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 25. júna 2025