← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·13. 7. 2022

6Sžf/68/2015

ECLI:SK:NSSSR:2022:4014200648.1

ZamietaZastavuje konaniePotvrdzujePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
15S/21/2014
IČS
4014200648
Citované
7× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (odvolateľa): Dareq s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 47635177 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/199668/2014/857 zo dňa 24. apríla 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/21/2014-76 zo dňa 24. marca 2015, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie sa zastavuje . II. Účastníkom konania sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 15S/21/2014-76 zo dňa 24. marca 2015 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/199668/2014/857 zo dňa 24.04.2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 37.925,80 eura. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. 2. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca prostredníctvom splnomocneného advokáta dňa 15.05.2015 odvolanie, navrhujúc postupom podľa § 250j zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za nezákonný z dôvodov vymedzených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ OSP. 3. Na výzvu krajského súdu sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním doučeným dňa 14.09.2015 žalovaný, ktorý zastal názor, že krajský súd rozhodol správne, keď žalobu zamietol a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok ako vecne správny potvrdil. Záverom poukázal na skutočnosť, že žalobu podala spoločnosť HOCHBAU KONSTRUKTION s.r.o., ktorá bola počas súdneho konania zrušená bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka a od 14.01.2015 sa jej právnym nástupcom stala spoločnosť Akradia s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46593888. Spoločnosť Akradia s.r.o. bola následne zrušená bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka a jej právnym nástupcom sa od 02.04.2015 stala spoločnosť Dareq s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 47635177 s konateľom: Cristian Trifa, U.. I. B.. E.. H. H..XX, O., Rumunsko. Dodal, že táto spoločnosť je nekontaktná a dlhodobo so správcom dane nekomunikuje a nespolupracuje.

4. Po podaní odvolania bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 27.05.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 4K/63/2014. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 104/2015, K012442 dňa 03.06.2015, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu konania ex lege v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (účinného v čase vyhlásenia konkurzu) (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“). 5.

Prejednávaná vec bola dňa 28.09.2015 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S - sp. zn. 6Sžf/68/2015. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 6. Vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. (účinnú v čase od vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu až do 31.12.2019), bolo možné v konaniach prerušených podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. pokračovať iba na návrh správcu, a preto najvyšší súd adresoval správcovi úpadcu (žalobcu) niekoľko výziev za účelom zistenia, či v súlade s citovaným ustanovením navrhuje pokračovať v začatom súdnom konaní.

Správca v reakcii na výzvy opakovane nesúhlasil a nenavrhoval, aby sa v predmetnom konaní prerušenom ex lege ďalej pokračovalo. 7. S účinnosťou od 01.01.2020 došlo zákonom č. 390/2019 Z. z. k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorý podľa nového znenia umožňuje ukončiť prerušené súdne konanie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, a to aj napriek neudeleniu súhlasu správcu úpadcu na pokračovanie v konaní. Podľa novej právnej úpravy, ak správca nedá súhlas na pokračovanie v prerušenom súdnom konaní najneskôr do skončenia prvej schôdze veriteľov, súd je povinný vyzvať správcu a úpadcu na predloženie návrhu na pokračovanie v konaní.

Za predpokladu, že správca súhlas na pokračovanie v konaní predloží, súd v prerušenom konaní ďalej koná so správcom ktorý sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. V prípade, ak správca súhlas neudelí, no udelí ho sám úpadca, súd pokračuje v konaní s úpadcom. Ak súhlas nepodá ani jeden z uvedených, má sa za to, že nastali účinky späťvzatia žaloby.

Následkom je teda obligatórne zastavenie konania. 8. V prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť aj na prechodné ustanovenie § 206j zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého sa novelizované ustanovenie § 47 ods. 4 aplikuje aj v konaniach, v ktorých bol konkurz vyhlásený pred 01.01.2020. 9. Z výpisu z Obchodného vestníka č. 141/2015, K016507 zo dňa 24.07.2015 vyplýva, že na deň 04.09.2015 o 14.15 hod. bola zvolaná prvá schôdza veriteľov úpadcu (žalobcu). Návrh na pokračovanie v predmetnom konaní do konca prvej schôdze veriteľov podaný nebol.

10. V dôsledku uvedeného vyzval Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výzvou zo dňa 10.02.2022 správcu žalobcu, ako aj samotného žalobcu, aby v lehote 30 dní odo dňa jej doručenia podali najvyššiemu správnemu súdu návrh na pokračovanie v konaní, resp.

aby vyjadrili súhlas s pokračovaním v konaní. Najvyšší správny súd ich zároveň poučil o následkoch nepodania návrhu na pokračovanie v konaní, ktoré majú za kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. účinky späťvzatia žaloby.

Z opatrnosti ich upozornil, že predošlé výzvy opakovane adresované správcovi boli realizované v režime pôvodnej právnej úpravy, resp. že odpovede na ne mali byť realizované v iných časových lehotách ako je lehota vyplývajúca z novelizovaného § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a preto mal najvyšší správny súd za potrebné opätovne vyzvať správcu, ako aj žalobcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní predmetnou výzvou.

11. Z poštovej doručenky založenej v súdnom spise vyplýva, že správcovi žalobcu bola predmetná výzva doručená dňa 21.02.2022. Výzva adresovaná žalobcovi (v dôsledku vyhlásenia konkurzu podľa § 52 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zanikajú úpadcove jednostranné úkony týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho plnomocenstvá a preto výzva nebola zasielaná jeho bývalej právnej zástupkyni) bola zasielaná do jeho elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, pričom z elektronickej doručenky založenej v súdnom spise vyplýva, že zásielka mu bola doručená dňa 27.04.2022 uplatnením zákonnej fikcie doručenia. 12.

Dňa 25.02.2022 bola najvyššiemu správnemu súdu doručená odpoveď správcu žalobcu na vyššie uvedenú výzvu, ktorou nesúhlasil a nenavrhoval, aby sa v predmetnom konaní ďalej pokračovalo. 13. Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

14. Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 15. Podľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.

Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. 16. Podľa § 207 ods. 2 a 3 OSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

17. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

18. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

19. Najvyšší správny súd má preukázané, že zverejnením uznesenia Okresného súdu Bratislava I dňa 03.06.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 4K/63/2014, bolo predmetné konanie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu ex lege prerušené.

Zároveň má najvyšší správny súd za to, že boli splnené podmienky predpokladané v § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., keďže tak správca žalobcu, ako ani žalobca sám, návrh, resp. súhlas s pokračovaním v konaní, napriek výzve najvyššieho správneho súdu, nevyjadrili.

Tým, že súhlas nebol udelený, má sa za to, že nastali účinky späťvzatia odvolania a na strane súdu vznikla zákonná povinnosť súdne (odvolacie) konanie obligatórne zastaviť. (k tomu pozri aj Ďurica, M. § 47 [Súdne a iné konania]. In: Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha:

C. H. Beck, 2021, s. 467 - „Ak správca nedá súhlas na pokračovanie v konaní a predloží ho úpadca alebo nerozluční spoločníci, súd pokračuje v prerušenom konaní s týmito účastníkmi. V prípade, že súhlas na pokračovanie nepodá ani správca a ani úpadca, resp. jeho nerozluční spoločníci, nastávajú účinky späťvzatia žaloby. Z týchto dôvodov musí konajúci súd konanie zastaviť.“). 20.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že ustanovenie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. síce explicitne pojednáva o účinkoch späťvzatia žaloby, avšak s prihliadnutím na účel novej právnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorej zámerom bolo predovšetkým ukončiť veľké množstvo konaní prerušených v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok jedného z účastníkov konania, keď zároveň nebolo možné dosiahnuť súhlas správcu na pokračovanie konaní, je najvyšší správny súd toho názoru, že analogicky možno účinky späťvzatia vzťahovať aj na iné podania vo veci samej, ako napríklad odvolania alebo dovolania.

21. V prospech tohto výkladu svedčí aj rozhodovacia prax najvyššieho súdu, napríklad uznesenie sp. zn. 2Obdo/27/2016 zo dňa 30.09.2021 alebo 4Cdo/68/2021 zo dňa 27.05.2021, v ktorých najvyšší súd vyslovil názor, že „.

. .keďže dovolanie predstavuje osobitný procesný návrh vo veci samej rovnako ako žaloba (k tomu viď aj ustanovenie § 123 ods. 2 CSP), je prípustná aplikácia ustanovenia § 47 ods. 4 druhá až štvrtá veta zákona č. 7/2005 Z.z. aj na štádium dovolacieho konania, ak je konkurz vyhlásený na majetok dovolateľa a správca nepodal návrh na pokračovanie v dovolacom konaní podľa § 47 ods. 4 prvej vety zákona č. 7/ 2005 Z. z., s tým, že ak v určenej lehote (nie kratšej ako 30 dní) dovolateľ a ani jeho správca nepodajú návrh na pokračovanie v dovolacom konaní, má nepodanie návrhu na pokračovanie v dovolacom konaní účinky späťvzatia dovolania.“.

22. Naviac, aj dôvodová správa k zákonu č. 390/2019 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 7/2005 Z.z. (§ 47) dopady nečinnosti správcu, resp. dlžníka/úpadcu artikuluje vo vzťahu k súdnemu konaniu, resp. k sporu ako takému - extenzívne („Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. [.

. .] Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“). Je nepochybné, že za „spor“ alebo „súdne konanie“ je možné považovať aj konanie na odvolacom súde, nielen konanie na súde prvého stupňa (na základe žaloby).

23. Pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že v prípade naplnenia podmienok zastavenia súdneho konania podľa § 47 zákona č. 7/2005 Z. z., účinky späťvzatia nastávajú ex lege a pre zastavenie konania sa nevyžaduje súhlasný prejav druhej procesnej strany - žalovaný (k tomu porovnaj napr. Ďurica, M. § 47 [Súdne a iné konania]. In: Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie.

Praha: C. H. Beck, 2021, s. 467 „V prípade, že súhlas na pokračovanie nepodá ani správca a ani úpadca, resp. jeho nerozluční spoločníci, nastávajú účinky späťvzatia žaloby. Z týchto dôvodov musí konajúci súd konanie zastaviť.

Pretože v tomto prípade nie je žaloba vzatá späť, ale nastávajú len účinky späťvzatia, zastaveniu konania nemôže zabrániť druhá sporová strana, ktorá má opačné procesné postavenie. . .“). 24. S prihliadnutím na vyššie uvedené, najvyšší správny súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), odvolacie konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6Sžf/68/2015 z dôvodu, že nastali účinky späťvzatia odvolania, postupom podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 207 ods. 2 a 3 OSP, zastavil. 25.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší správny súd rozhodol (výrok II.) podľa ustanovenia § 246c OSP v spojení s § 224 ods. 1, s § 146 ods. 1 písm. c/ a s § 492 ods. 2 SSP, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolacie konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu 26.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 13. júla 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 6Sžf/68/2015 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik