6Sžfk/11/2021

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 100359508/2018 zo dňa 13.02.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 as 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 6.123,27 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2012. 2. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane, že žalobca v daňovom priznaní k DPH za preverované zdaňovacie obdobie uviedol výšku zdaniteľných obchodov, ktorá nezodpovedala zisteniam správcu dane, čím došlo k porušeniu § 8, 9 a § 69 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“). Správca dane odôvodnil prvostupňové rozhodnutie výsledkami daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I., II., III., a IV. štvrťrok 2012 (daňová kontrola začala dňa 23.11.2016), o ktorej výsledku vyhotovil protokol č. 102047223/2017 zo dňa 27.09.2017 (ďalej aj „protokol“). Žalobca nepriznal dodanie tovaru a služby podľa zákona o DPH na predajných miestach - reštaurácia Čertov dvor a reštaurácia Grill House 27 na základe vydaných pokladničných dokladov, ktoré boli zaevidované v pokladničnom systéme PAS - predaj a sklady. Dňom dodania tovaru, resp. služby vznikla žalobcovi daňová povinnosť a to na základe preukázateľne vydaných pokladničných dokladov, ktoré sa neprenášali do fiškálnej pamäte elektronickej registračnej pokladnice (ďalej aj „ERP“). 3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101189819/2018 zo dňa 19.06.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žaloby, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (vrátane prvostupňového rozhodnutia), vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 SSP tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal. 7. Krajský súd v prvom rade považoval za potrebné konštatovať, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia orgánov finančnej správy vo veci určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2012. Z týchto dôvodov krajský súd zaujal stanovisko, že nie je oprávnený zaoberať sa žalobnými námietkami, ktoré sa týkajú nezákonnosti zabezpečenia elektronických registračných pokladníc žalobcu a databázových súborov programu PAS inštalovaného v počítači, ktorý tvoril neoddeliteľný celok elektronickej registračnej pokladnice. Konanie o zabezpečení ERP je samostatným konaním podľa § 41 Daňového poriadku v spojení so zákonom č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

8. K tvrdeniam žalobcu o nezákonnosti postupu pri zabezpečovaní ERP správny súd poukázal na bod 35 rozsudku kasačného súdu sp. zn. 3Sžfk/44/2019 zo dňa 10.09.2019 (konanie o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/12/2018-76 zo dňa 25.10.2018; preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102310189/2019 zo dňa 06.11.2017 o určení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015).

10. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd žalobnú námietku, podľa ktorej správca dane v rozpore s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, na základe ktorého bol rozdiel dane

spis. Podľa krajského súdu aj s touto žalobnou námietkou sa už vysporiadal kasačný súd vo svojom rozsudku sp. zn. 3Sžfk/44/2019. 11. V konaní pred správnym súdom žalobca ďalej namietal, že nepozmeňoval údaje v ERP, pretože mohlo ísť „o prípadný technický defekt registračnej pokladnice.“ Správny súd považoval za správnu formuláciu odpovede žalovaného na túto žalobnú námietku vo vyjadrení žalovaného zo dňa 14.12.2018: „Expertízou zistená skutočnosť, že pozmeňované údaje v ERP (obchádzanie štandardných činností ERP) bolo realizované inštaláciou nadradeného programového vybavenia PAS - predaj a sklady, nezodpovedá formulácii, že išlo o „prípadný defekt vo fungovaní registračnej pokladnice“, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe, ale o cielený zásah do fungovania ERP vykonaný za účelom pozmeňovania údajov o prijatých tržbách.“ Skutočnosť, že Colnému úradu Bratislava pri vykonávaní technickej expertízy ERP sa z ERP koncové štvorčíslie 7005 nepodarilo nasimulovať napodobeninu pokladničného dokladu, nesvedčí pre záver, že touto ERP neboli vydávané napodobeniny pokladničných dokladov, ktoré neboli zaznamenané v kontrolných záznamoch fiškálnej pokladne, resp. v

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku týkajúcu sa podpisovania písomností správcom dane. Argumentoval tým, že podpisovanie písomností na daňových úradoch upravuje interný riadiaci akt Finančného riaditeľstva SR č. 4/2016 platný od 01.08.2016 - Podpisový poriadok finančnej správy. Vyhotovenie poverenia na výkon daňovej kontroly a jeho podpísanie zamestnancom správcu dane na vykonanie daňovej kontroly u sťažovateľa zo dňa 20.10.2016 č. 104150035/2016 bolo v súlade s Daňovým poriadkom, ako aj uvedeným interným predpisom.

14. Správny súd, v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku, pre celkový obraz riešenej problematiky poukázal na to, že u žalobcu bolo vykonaných viacero daňových kontrol zameraných na daň z príjmu fyzickej osoby, ako aj daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie

Vo vzťahu k DPH krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 8S/72/2018 zo dňa 23.01.2020 (zdaňovacie obdobie január 2014). Vyššie uvedenými rozhodnutiami boli žaloby žalobcu zamietnuté. Rozsudkom krajského súdu č. k. 7S/111/2018-76 zo dňa 10.06.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27.08.2020, bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorého predmetom bolo vyrubenie rozdielu DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012, a to na základe výsledkov daňovej kontroly zachytenej v Protokole č. 102047223/2017 zo dňa 27.09.2017, t. j. daňovej kontroly týkajúcej sa aj zdaňovacieho obdobia III. štvrťroku 2012. Správny súd ďalej uviedol, že s obsahom uvedených rozhodnutí sa oboznámil v rámci prípravy na pojednávanie v súdenej veci a poukázal na to, že tieto rozhodnutia vychádzajú zo spoločného skutkového základu (zaistenie ERP žalobcu, vykonávané expertízy, samotný proces daňových kontrol a pod.), ako aj totožného právneho posúdenia jednotlivých rozhodujúcich skutočností. Správny súd sa na závery týchto rozhodnutí

I. Konanie pred kasačným súdom

A. Kasačná sťažnosť 15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že (i) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), (ii) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a (iii) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§

Sťažovateľ mal za to, že program PAS a databázy programu PAS tvoria samostatné predmety odlišné od ERP. Preto ich zabezpečenie na dátových nosičoch musí byť vykonané postupom podľa § 40 ods. 1 Daňového poriadku (zabezpečenie veci), a to aj vtedy, ak takéto databázové súbory sa nachádzajú na počítačoch zabezpečených v rámci zabezpečenia ERP.

Z porovnania obratov z predloženej evidencie DPH (mesačné uzávierky) predloženej žalobcom k výkonu daňovej kontroly s obratmi - tržby cez PAS poskytnutými oddelením certifikácia foréznej analýzy Colného úradu Bratislava vyplýva rozdiel v tržbách u pokladníc koncové číslo: 7003 a 7005 za mesiace júl, august, september 2012, t. j. III. štvrťrok 2012, rozdiel (t. j. krátenie tržby) vo výške 36.739,48 eur (53.218,63 eur - 16.479,15 eur), z toho DPH 20 % - 6.123,27 eur.“ V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že prípadný skreslený príjem zo zdaniteľného plnenia sa vždy musel viazať na reálne vydaný pokladničný doklad, ktorých počet mal byť teda rovnako zaznamenaný vo všetkých databázach programu PAS, ktoré boli podľa zistení Colného úradu Bratislava určené na zaznamenanie počtu vydaných pokladničných dokladov. Podľa sťažovateľa nebol riadne zdokumentovaný a preukázaný počet dokladov, na základe ktorých mal údajne prijať platby mimo kontrolného záznamu; - k argumentácii správneho súdu, „že je nelogické a v rozpore so zdravým rozumom sa domnievať, že zamestnanci žalobcu pri poskytovaní reštauračných služieb v reštauráciách

Podľa sťažovateľa žiaden údaj získaný pri expertízach nepreukazuje, že tovar bol skutočne zákazníkom dodaný (či už s pokladničným dokladom alebo bez), pričom k tomu mohli poskytnúť relevantnú informáciu len zamestnanci žalobcu; - sťažovateľ opätovne namietal aj neúplnosť daňového spisu, ktorý neobsahoval CD nosič, na ktorý explicitne odkázalo odôvodnenie správcu dane ako aj finančného riaditeľstva a nevypočutie zamestnancov Colného úradu Bratislava; - ďalej namietal, že krajský súd nepodrobil hlbšiemu prieskumu právnu úvahu správcu dane ohľadom skutočnej výšky základu dane sťažovateľa a namietal aj odklon krajského súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu. V tejto časti kasačnej sťažnosti argumentoval najmä tým, že právna úvaha daňových orgánov vedie k logickému sporu, keďže pochybnosti o správnosti údajov v kontrolnom zázname ERP (z hľadiska narušeného fungovania a možných zásahov žalobcom), správca dane nahradil „pravdepodobnou“ správnosťou údajov v súboroch programu PAS.

Tvrdil, že dokazovanie v daňovom konaní neprebehlo v súlade so zákonom, pričom sťažovateľovi bolo znemožnené, aby efektívne vykonával svoje oprávnenia pri dokazovaní. Tým, že krajský súd uvedenú skutočnosť nezohľadnil, sa odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu; - v súvislosti s výkladom rozdelenia dôkaznej povinnosti sťažovateľ poukázal na rozhodnutia kasačného súdu vo veciach sp. zn. 5Sžf/97/2009, 8Sžf/51/2010 a 8Sžf/9/2012. B. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že zotrváva na argumentácii uvedenej v odôvodnení svojho rozhodnutia a vo vyjadrení k žalobe. Žalovaný zastával názor, že znižovanie tržieb sťažovateľom bolo jednoznačne preukázané, ako to vyplýva z rozhodnutí Colného úradu Košice o prepadnutí ERP, pretože na preverovaných ERP boli preukázateľne vydávané pokladničné doklady, ktorých presné a ani iné kópie sa neprenášali do prevádzkovej pamäte, do kontrolného záznamu vytváraného v zmysle § 2 písm. y) zákona o používaní ERP a ich sumárne údaje do fiškálnej pamäte.

Krajský súd už viacerými rozsudkami rozhodol vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby a vo veci vyrubeného rozdielu na dani z pridanej hodnoty, a to tak, že žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. 18. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 3Sžfk/44/2019 zo dňa 10.09.2019, ktorým bola ako nedôvodná zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/12/2018-76 zo dňa 25.10.2018.

Navrhol, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 6Sžfk/11/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

21. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku: „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

23. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku: „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

24. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku: „Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

27. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane sťažovateľovi v sume 6.123,27 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2012. V medziach kasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

28. Kasačný súd zistil, že predmetom konania v konaní pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2021 zo dňa 28.06.2022, 1Sžfk/ 62/2020 zo dňa 26.10.2022, 1Sžfk/58/2021 zo dňa 25.05.2022, 1Sžfk/71/2019 zo dňa 25.05.2022 a sp. zn. 1Sžfk/15/2020 zo dňa 16.12.2021 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/44/2019 zo dňa 10.09.2019. V predmetných konaniach považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú a kasačné sťažnosti sťažovateľa zamietol.

. .]“, resp. v hranatých zátvorkách vykonáva iné úpravy a doplnenia textu. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú (taktiež v záujme prehľadnosti) číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku. 29. „Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil.

vyjadrený v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/15/2020 zo dňa 16.12.2021, v zmysle ktorého „právoplatné rozhodnutie o prepadnutí ERP a výsledky technickej expertízy sú dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o ktorých dôveryhodnosti kasačný súd nemal

32. Kasačný súd má za preukázané, že krátenie tržieb sťažovateľom bolo jednoznačne preukázané, pretože na oboch preverovaných ERP (prevádzka Grill House DKP č. 6981072168207003 a prevádzka Čertov dvor DKP č. 6981072168207005) boli preukázateľne vydávané pokladničné doklady, ktorých presné a ani iné kópie sa neprenášali do prevádzkovej pamäte, do kontrolného záznamu vytváraného v zmysle zákona č. 289/2009 Z.z. a ich sumárne údaje do fiskálnej pamäte pokladníc v zdaňovacom období [III. štvrťrok 2012].

34. K námietke odklonenia sa krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je

že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy.

36. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

37. Kasačný súd považuje za potrebné dať do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“) sp. zn. IV. ÚS 306/2020-20 zo dňa 23.06.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť sťažovateľa (v obdobnej právnej veci) vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR v právnej veci vedenej pod sp. zn. 3Sžfk/ 44/2019 zo dňa 10.09.2019. V rámci ústavnej sťažnosti sťažovateľ namietal neúplnosť administratívneho spisu, ktorý neobsahoval CD nosič, na ktorý explicitne odkázalo odôvodnenie správcu dane ako aj finančného riaditeľstva. Sťažovateľ taktiež namietal nevypočutie osôb vykonávajúcich expertízu a nevykonanie znaleckého dokazovania, resp. dodatočnej expertízy. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí uviedol, že „pokiaľ ide o viazanosť Daňového úradu Košice (rozhodujúceho vo vyrubovacom konaní o správnom určení dane) rozhodnutím Colného úradu Košice o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice, prelomenie prezumpcie správnosti tohto individuálneho správneho aktu predpokladá a vyžaduje vyslovenie nezákonnosti a zrušenie rozhodnutia na to povolaným orgánom v rámci

. .] Ústavný súd dáva v tomto smere do pozornosti, že sťažovateľ mal možnosť oboznámiť sa s CD nosičom, ktorý bol prílohou písomnej odpovede Colného úradu Bratislava a ktorý obsahoval dátové údaje získané z registračných pokladníc v rámci konania o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice, ako aj pri daňovej kontrole a v daňovom konaní týkajúcom sa vyrubenia rozdielu dane z príjmov za rok 2014.“ V uznesení sp. zn. IV. ÚS 306/2020-20 zo dňa 23.06.2020 sa Ústavný súd SR (za obdobného skutkového a právneho stavu) zaoberal totožnými námietkami sťažovateľa, ako sú námietky sťažovateľa prezentované v súdenej veci v podanej kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu, a vyhodnotil ich ako zjavne neopodstatnené.

správneho súdu. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd, postupom podľa § 461 SSP, kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol. 39. Záverom kasačný súd, v súvislosti s otázkou prípustnosti resp. povinnosti zohľadnenia konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR pri svojom rozhodovaní, poznamenáva, že konštantnú prax judikovanú Najvyšším súdom SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, a to aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 1 SSP, že v súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu

41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.