6Sžfk/23/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LLM., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): ANTES PLUS, spol. s r.o., so sídlom Cyrila a Metoda 1, 071 01 Michalovce, IČO: 31695132, právne zastúpený: JUDr. Radoslav Soták, advokát so sídlom Námestie slobody 7, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : 102010182/2018 z 9. októbra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/143/2018 - 56 zo 14. októbra 2020, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Z protokolu vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi - SECRET GROUP, s.r.o. (zdaňovacie obdobie november 2011) vyplýva, že správca dane kontrolou predložených dokladov a na základe preverovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal reálnosť nadobudnutia služieb, pričom bolo zistené porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“ alebo „zákon o DPH“). Jednalo sa o dodanie služby - odvysielanie reklamy na LED obrazovkách v Košiciach a Poprade. Z uvedeného dôvodu vznikol rozdiel práva na odpočítanie dane v sume 12000,04 eur. K zisteniu správcu dane žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že s týmto záverom nesúhlasí, objednané služby - odvysielanie reklamy boli zrealizované a uhradené.

Správca dane súčasne skonštatoval, že vyhotovením faktúry bez materiálneho základu spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. (spoločnosť bola na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 29CbR/91/2015 zo 6. septembra 2017 vymazaná dňom 19. januára 2018 z Obchodného registra - poznámka kasačného súdu) nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, ale v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH zo spornej faktúry v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.

3. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH, pretože žalobca službu fakturovanú spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. nepreukázal. Žalobca síce tvrdil, že reklama bola odvysielaná a dôkazmi preukazoval, že reklamný spot bol vyhotovený, že reklama mala byť odvysielaná na konkrétnych LED obrazovkách v priebehu mesiaca november 2011 a že za službu zaplatil, podstatné ale bolo, že okrem uvedených tvrdení a formálnych dôkazov nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie služby.

Podľa článku IV obstarávateľ bol povinný pri obstaraní reklamy konať s náležitou odbornou starostlivosťou a podľa pokynov objednávateľa. Z vyjadrení bývalého konateľa spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. vyplynulo, že spot mal vyrobiť on osobne a na LED obrazovkách ho mali odvysielať spoločnosti BAMARK, s.r.o. a CMM - City Managment media, s.r.o. Správca dane tieto tvrdenia preveroval u uvedených spoločností a zistil, že spoločnosť BAMARK, s.r.o., ktorá mala na LED obrazovkách v Prešove odvysielať reklamný spot žalobcu a túto službu fakturovať spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., vlastnila iba jednu LED obrazovku v Prešove na Čiernom moste, neobchodovala so spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o., nemala s ňou žiadne obchodné vzťahy, nevystavila pre túto spoločnosť žiadne faktúry, bývalý konateľ spoločnosti F.. S. G. nepoznal túto spoločnosť ani jej bývalého konateľa M. Š..

Pri druhom pojednávaní dňa 28.05.2018 uviedol, že nemá k dispozícii účtovníctvo spoločnosti, aby si dané vzťahy overil, ale keby mu ho správca dane predložil, vedel by, či mal so spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. obchodný vzťah alebo nie. Uviedol, že spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. mohla patriť medzi spoločnosti, s ktorými obchodoval. Pri druhom pojednávaní už S. S. správcovi dane uviedol, že pozná M. Š. a spomenul si na odvysielanú reklamu pre žalobcu na jednodňovú chirurgiu. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že reálnosť poskytnutia reklamnej služby na LED obrazovkách v Prešove na Čiernom moste, v Prešove - Sekčove a v Košiciach na Moldavskej ceste nebola potvrdená, pretože uvedené spoločnosti nevlastnili ani nedisponovali LED obrazovkou v Prešove - Sekčove, odvysielanie reklamy na LED obrazovke v Prešove - Čierny most spoločnosť BAMARK, s.r.o. nepotvrdila a tvrdenia jej bývalého konateľa F.. S. G. boli podporené aj predloženými dokladmi tejto spoločnosti. Odvysielanie reklamy na LED obrazovke na Moldavskej ceste v Košiciach bývalý konateľ spoločnosti CMM - City Managment Media, s.r.o. nepreukázal, jeho tvrdenia o reklamnom

II. Konanie pred správnym súdom

5. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako len „správny súd“) správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 6. K námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k všetkým podkladom napadnutého rozhodnutia pred jeho vydaním v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a to konkrétne s odpoveďou Tatra banky, a.s., ktorú zaslala na základe písomnej žiadosti správcu dane správny súd uviedol, že správne orgány v danej veci procesne nekonali a nerozhodovali na základe správneho poriadku, ale na základe daňového poriadku a preto táto námietka nemôže byť z povahy veci dôvodná. Navyše, v odvolacom konaní sa s ňou správny orgán vysporiadal (str. 16 napadnutého rozhodnutia), pričom správny súd z administratívneho spisu zistil, že správca dane zaslal uvedenú výzvu Tatra banke, a.s. na základe vyjadrenia svedka S., ktorý dňa 28.05.2018 okrem iného uviedol, že úhrady boli prijímané na účet spoločnosti CMM - City Managment Media s.r.o. Teda Tatra banka, a.s. správcovi dane

Z administratívneho spisu vyplýva, že na základe opakovanej žiadosti žalobcu správca dane dňa 25.04.2018 zaslal F.. S. G. predvolanie na výsluch svedka, ktoré F.. G. neprevzal. Následne správny orgán posudzoval v konaní jeho skoršiu výpoveď z 2. marca 2017, pričom ju vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, pričom takémuto hodnoteniu dôkazov nie je možné nič vytnúť, naviac skutočnosti, ktoré mal svedok preukázať boli preukázané inými dôkazmi, ktoré predložila spoločnosť BAMARK, s.r.o., ktorej konateľom bol svedok. 8. Ďalej správny súd ohľadom námietky žalobcu, že správca dane vyhodnotil výpoveď svedka S. jednostranne v jeho neprospech nestotožniac sa s týmto tvrdením uviedol, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného sa uvádza akým spôsobom tento posudzoval výpoveď svedka S. S. (konkrétne napríklad poukázal na rozpor ohľadom predmetu reklamy, keď tento tvrdil, že malo ísť o jednodňovú chirurgiu).

10. Rovnako sa správny súd nestotožnil ani s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti aj s odkazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane po zistení, že spoločnosť CMM-City Managment Media, s.r.o. zanikla dňa 17.06.2014 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou TATRAN MEDIA, s.r.o. a tá zanikla dňa 22.07.2014 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Media Invest One s.r.o., ktorá je právnym nástupcom sedemnástich spoločností, si žalovaný vyžiadal doklady od spoločnosti Media Invest One s.r.o., ktorá však zásielku obsahujúcu výzvu neprevzala z dôvodu, že je na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri neznáma.

11. K prenosu dôkazného bremena správny súd s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 401/2009 uviedol, že v danom prípade žalobca správcovi dane nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na spornej faktúre od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. Správny súd mal za to, že správca dane v danom prípade neposudzoval iba formálnu stránku predloženej faktúry, ale preveroval, či predložená faktúra a dôkazy predložené žalobcom odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Predloženie faktúry ešte samo osebe nepreukazuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu s tým, že faktúra a ďalšie doklady sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak skutočnosti na nich uvedené majú pravdivý a reálny základ. Správny súd súčasne v tejto súvislosti uviedol, že sa nebude zaoberať rozsudkom Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), nakoľko tento sa netýka preskúmavaného prípadu, ale karuselových daňových podvodov.

12. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ Správneho súdneho poriadku. 13. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci argumentoval, že mu žalovaný neumožnil vyjadriť sa k všetkým podkladom napadnutého rozhodnutia pred jeho vydaním v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže nebol oboznámený s odpoveďou Tatrabanky, a.s. s tým, že táto žiadosť adresovaná a podaná Tatrabanke, a.s. sa ani v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane neuvádzala, napriek tomu, že v administratívnom spise bola.

V tejto súvislosti poukázal na to, že nikde v rozhodnutí nie je uvedené z akého dôvodu navrhli vypočuť tohto svedka, tiež zdôraznil, že jeho výsluch bol potrebný a účelný dodajúc, že týmto postupom mu žalovaný odňal možnosť riadne konať. 15. Ďalej namietal, že výpoveď svedka S., ako aj iných dôkazov žalovaný vyhodnotil v jeho neprospech, pričom správny súd hodnotenie dôkazov potvrdil. V súvislosti s týmto svedkom poukázal na to, že tento pripustil, že spolupráca medzi spoločnosťami SECRET GROUP, s.r.o. a CMM-City Managment Media s.r.o. mohla existovať, avšak toto vyjadrenie v napadnutom rozhodnutí absentuje.

V tejto súvislosti doplnil, že toto dokazovanie bolo uložené správcovi dane a nie žalobcovi, preto poukaz správneho súdu na neunesenie dôkazného bremena je v tomto smere nesprávny. 17. Ďalej argumentoval, že správca dane mal v rámci zistenia skutkového stavu konfrontovať tvrdenie svedka G. so svedkom Š., pretože svedok Š. dňa 15.10.2015 tvrdil, že od spoločnosti BAMARK s.r.o. a CMM-City Managment Media s.r.o. dostal za poskytnuté služby faktúry.

Mal za to, že ťažkosti daňových subjektov SECRET GROUP s.r.o., resp. TATRAN MEDIA, s.r.o., Media Invest One s.r.o. mu nemôžu byť na ťarchu. 20. Tvrdil, že predložil všetky dôkazy, ktorými mohol objektívne disponovať na preukázanie správnosti ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní za kontrolované obdobie, konkrétne bankové výpisy o úhradách, rámcovú zmluvu s prílohami, faktúru a CD s reklamným spotom, vyjadril sa k okolnostiam uzavretia zmluvy, k jej ekonomickej opodstatnenosti, k spôsobu určenia ceny za reklamy, preukázal nárast tržieb ako vplyv reklamy. Rovnako poukázal na to, že disponoval existenciou materiálneho plnenia a teda vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 29. marca 2021 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 6Sžfk/23/2021. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

25. Na úvod Najvyšší správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP), tieto výnimky sa však na danú vec nevzťahujú. Konkrétne správny súd zisťuje, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahuje zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

27. Na úvod kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi - osobe registrovanej pre DPH) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej implementácie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre DPH (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

28. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby, pričom za deň dodania tovaru alebo služby sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH),

29. Obsahom administratívneho spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia mal kasačný súd preukázané, že konajúce daňové orgány na základe vykonaného dokazovania spochybnili samotnú existenciu plnenia (služby), konkrétne dodanie reklamy na LED obrazovkách v Košiciach a v Prešove, ktorú mala sťažovateľovi dodať spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o.

V danom prípade bola teda spochybnená materiálna existencia plnenia, čo následne viedlo k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

Práve vo vzťahu k uvedeným spoločnostiam kasačný súd zdôrazňuje nasledovné skutočnosti : (i) reklamné spoty mali byť vysielané v Prešove - Čierny most a Sekčov a v Košiciach - Moldavská cesta, pričom ani jedna zo spoločností nevlastnila LED obrazovku v Prešove - Sekčov; (ii) malo ísť o reklamu na kamerové systémy a stavebnú činnosť sťažovateľa, svedok S. S. však uviedol, že si pamätá, že išlo o reklamu na jednodňovú chirurgiu; (iii) sťažovateľ až ako prílohu k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane zo 16. júna 2016 predložil správcovi dane rámcovú zmluvu, fotky reklamných spotov a CD reklamného spotu, pričom sa nezúčastnil dňa 7. júna 2016 prerokovania pripomienok k protokolu; (iv) z výpovede svedka M. Š. (bývalý konateľ spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o.) z 15. októbra 2015 vyplýva, že CD s reklamným spotom, ktorý mal vyrobiť, má v dispozícii sťažovateľ, ktorý sa tohto výsluchu nezúčastnil; spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. nevlastnila média, na ktorých mala byť prezentovaná reklama, uviedol, že vlastníkom média v Prešove bola spoločnosť BAMARK s.r.o. a v

USB kľúč odovzdal externej spoločnosti, ktorá zabezpečovala správu a vysielanie reklamy na LED obrazovke (viii) S. S. následne vypovedal dňa 28.05.2018 v prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa, pričom uviedol, že reklamu spoločnosti ANTES PLUS, spol. s r.o. si pamätá, išlo o jednodňovú chirurgiu (podľa CD nosiča, ktorý predložil sťažovateľ až ako prílohu k odvolaniu, v podstate potom, ako to vo svojej výpovedi uviedol M. Š., sa malo ale jednať o kamerové systémy a stavebnú činnosť), účtovníctvo nemá, aby si mohol overiť obchodné vzťahy, potvrdil, že úhrady boli prijímané na účet spoločnosti, na otázku právneho zástupcu sťažovateľa pripustil, že objednávka a zmluva mohla byť uzatvorená pre spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. uviedol súčasne, že si nepamätá, ale mohlo to byť pre tento subjekt; (ix) z listín predložených Tatra bankou, a.s. vyplýva, že na účet spoločnosti CMM - City Managment s.r.o. neboli v zdaňovacom období november 2011 zasielané platby od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. ani od spoločnosti ANTES PLUS, spol. s r.o.

31. Kasačný súd zastáva názor a to s poukazom na bod 30 tohto rozsudku, že spochybnenie vôbec materiálneho plnenia by nebola spôsobilá zvrátiť ani opätovná výpoveď svedka F.. Z. G., ktorý vo svojej výpovedi dňa 2. marca 2017 potvrdil, že so spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. neobchodoval, pričom táto skutočnosť je potvrdená aj na základe predložených listinných dôkazov - evidencia DPH za IV. Štvrťrok 2011. Naviac, sťažovateľ vyčíta správcovi dane, že sa nepokúsil opätovne zabezpečiť účasť F.. Z. G., pričom na ústnom pojednávaní konanom dňa 2. marca 2017 sa sám nezúčastnil.

Tým, že daňové orgány na základe vyššie uvedených zistení spochybnili, že spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. nedodala sťažovateľovi službu tak, ako to bolo deklarované na spornej faktúre, spochybnili aj jednu z hmotnoprávnych podmienok - postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Daňové orgány nepožadovali od sťažovateľa kontrolu subdodávateľov, ale preukázanie priameho dodávateľa sťažovateľa, čo je jeho zákonnou povinnosťou, a preto naňho neodôvodnene nepreniesli dôkazné bremeno tak, ako to tvrdí sťažovateľ.

Smernice Rady 2006/112/ES, pričom platí, že jednou z nich je podmienka, aby tovar alebo služby boli dodané osobou, ktorá má postavenie zdaniteľnej osoby. 34. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry SDEÚ preukázanie uvedenej hmotnoprávnej podmienky - že tovar (služba) bol dodaný zdaniteľnou osobou - prislúcha daňovému subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie DPH (Ferimet, C-281/20, bod 38; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 33). SDEÚ zároveň k tomu dopĺňa, že zdaniteľná osoba je povinná predložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH, a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34).

36. Práve s poukazom na body 33 až 35 tohto rozsudku preto kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa, že práve z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane nebolo zo strany správcu dane potrebné preukazovať existenciu daňového podvodu. Preto odvolávanie sa na rozsudky SDEÚ je v danom prípade irelevantné. 37.

Daňové konanie nie je ale konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 14. novembra 2018, sp.zn. I. ÚS 377/2018-53, v zmysle ktorého ,,Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne

38. V posudzovanej veci bolo aj s poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom na sťažovateľovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi dokladmi) preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku na odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období, t.j., že došlo k reálnemu dodaniu služieb, ktorú dodávku deklaroval predložením spornej faktúry od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. Bolo tak primárne na sťažovateľovi, aby preukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných plnení, ktorých preukázanie vyžaduje § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, čo sa však nestalo.

Vo vzťahu k zisteniam viažucim sa k jednotlivým spoločnostiam však neboli preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia a to z dôvodov podrobne opísaných v bode 30 tohto rozsudku. 40.

41. Kasačný súd považuje za rozhodujúce v posudzovanom prípade, či sťažovateľ nielen splnil, ale i preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností (body 29 až 40 tohto rozsudku) preto kasačný súd uzavrel, že sťažovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok uplatnenia odpočítania dane v zmysle ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keď nepreukázal dodanie deklarovanej služby (jeho existenciu) v súlade s preloženou faktúrou, na základe ktorej si odpočítanie dane uplatnil. Preto je namieste záver správneho súdu, ktorým odobril zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Preto aj túto námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. 43. S poukazom na vyššie uvedené kasačný súd nezistil žiaden dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP

44. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznal a to z dôvodu, že sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania v zásade neprislúcha. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. mája 2023