6Sžfk/24/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200092.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/44/2020
- IČS
- 3020200092
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DREVOIMPORT s.r.o. so sídlom Kolačno 2, 958 41 Kolačno, IČO 44782179, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47234776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100215667/2020 zo dňa 20. januára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/44/2020-267 zo dňa 18. novembra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/44/2020-267 zo dňa 18. novembra 2020 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania
1. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 101614596/2019 zo dňa 03.07.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“) určený rozdiel v sume 105244,80 eura na DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 a žalobcovi bol nadmerný odpočet zo sumy 124305,06 eura znížený na sumu 19060,26 eura, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o. za dodanie kryštálového cukru (v celkovom množstve 835,20 ton).
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že v kontrolovanom zdaňovacom období október 2013 bolo s kryštálovým cukrom obchodované v rámci reťazca JaS Trading s.r.o. (Čeko) -CHRISTAL FOOD Kft (HU) resp. Balinger Lebensmittel Kontor GmbH (DE)- SATIS-SK s.r.o. (SR) -YENISEI s.r.o. (SR) - DREVOIMPORT s.r.o. (SR) - NO LIMIT FOOD LTD (UK) - MORE-VEGYES Kft. (HU), CSÍZ FAMILY Kft. (HU), PROGOODS WELL Kft. (HU), SIROKMÁN EXPORT-IMPORT Kft. (HU).
3. Správca dane uviedol, že z vyjadrení žalobcu vyplýva, že obchodná spolupráca prebiehala osobne, telefonicky a mailom, za dodávateľa komunikovali konateľ Ing. Lubomír Zajíc a pani S. a za žalobcu konateľ Tibor Paulovič, H.. X. O. a P. W.. Miesto nakládky cukru bolo v sklade spoločnosti ERA-PACK-PLUS s.r.o. alebo v sklade v Hornej Potôni. Za spoločnosť YENISEI s.r.o. bola pri nakládke a vykládke prítomná pani S. a za spoločnosť DREVOIMPORT s.r.o.
H.. X. O. a P. W.. Tieto osoby kontrolovali tovar čo do množstva a kvality. 4. Ohľadne spoločnosti SATIS-SK s.r.o. správca dane zistil, že táto bola registrovaná na DPH od 18.10.2011 a od 30.09.2015 má zrušenú registráciu DPH.
V podaných daňových priznaniach k DPH za zdaňovacie obdobia roka 2013 spoločnosť vykazovala vysoké obraty a nízke daňové povinnosti. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 platiteľ SATIS-SK s.r.o. uviedol na riadku 03 (dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a 9 zákona - základ dane) a na riadku 04 (dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a 9 zákona - daň) omnoho nižšie sumy, než aké boli uvedené na faktúrach, na základe ktorých daňový subjekt YENISEI s.r.o. deklaroval nákup cukru od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. V podanom daňovom priznaní platiteľ SATIS-SK s.r.o. nepriznal žiadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu Európskej únie. Zamestnanci správcu dane uskutočnili na adrese sídla spoločnosti miestne zisťovanie, pričom zistili, že na budove nie je nikde vyznačený jej obchodný názov, sídlom spoločnosti je byt v bytovom dome, na adrese ktorého je registrovaných veľa obchodných spoločností.
5. Konateľ spoločnosti SATIS-SK s.r.o. Tomáš Kuzma pred správcom dane dňa 04.04.2019 uviedol, že nevie, akou ekonomickou činnosťou sa spoločnosť SATIS-SK s.r.o. v roku 2013 zaoberala, nemala žiadnych zamestnancov majetok, ani sklady, len prenajaté kancelárske priestory, k reálnosti obchodovania s cukrom sa nevedel vyjadriť, cukor, ani kamión nikdy nevidel, ani certifikáty, nemá vedomosť o tom, ako prebiehali obchody, ani o preprave cukru, jeho nakládke, zrejme išlo o fiktívne obchody, on nič neobjednával. Faktúry vystavoval buď E. B. alebo jeho syn a on ich len podpísal, kto ich doručil spoločnosti YENISEI s.r.o., nevie. Taktiež nevie, či spoločnosť SATIS-SK s.r.o. odviedla DPH za predaj cukru.
Spoločnosť SATIS-SK s.r.o. mala jeden bankový účet, s ktorým disponoval okrem neho ešte jeden pán zo Semerova, ktorého meno nevedel. K internetbankingu nemal oprávnenie, týmto disponoval E. B.. Tomáš Kuzma len podpisoval faktúry, na príkaz E. B. vyberal peniaze v banke.
Nevedel, či spoločnosť SATIS-SK s.r.o. poskytla spoločnosti YENISEI s.r.o. nejaké certifikáty a osvedčenia potrebné pre skladovanie a manipuláciu s cukrom. S Lubomírom Zajícom sa stretol v bare E. B. v Semerove, asi za účelom podpísania zmluvy na predaj cukru.
K dôvodom zmeny svojej výpovede uviedol, že v predchádzajúcej výpovedi hovoril to, čo mu prikázal Lubomír Zajíc. 6. I. W. - vlastník priestorov nachádzajúcich sa na adrese Horná Potôň 1221 v rozhodnom období uviedol, že tieto priestory prenajal spoločnosti SATIS-SK s.r.o. na základe zmluvy zo dňa 03.06.2013. Za spoločnosť SATIS-SK s.r.o. rokoval s Tomášom Kuzmom.
V objekte skladov sa nenachádza ani strážna služba a ani kamerový systém, vstupy a výstupy osôb do areálu skladov nie sú evidované. Nakladanie a vykladanie tovaru zabezpečoval on osobne na základe ústnej dohody s Tomášom Kuzmom, manipulácia s tovarom bola realizovaná za pomoci vysokozdvižných vozíkov, ktoré ale I. W. nemá zaradené v majetku.
Dokumentácia o týchto poskytovaných službách (nakladanie a vykladanie tovaru) neexistuje, spoločnosť SATIS-SK s.r.o. za uvedené služby neplatila. 7. Prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií si správca dane vyžiadal informácie o maďarskom dodávateľovi CHRISTAL FOOD Kft.
Podľa názoru maďarskej finančnej správy skutočnosti zistené počas kontroly vykonanej v spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. poukazujú na to, že uvedená spoločnosť mohla byť zapojená do karuselového podvodu. Tiež z odpovede českej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií k spoločnosti JaS Trading s.r.o. vyplynulo, že česká finančná správa je toho názoru, že obchodné transakcie s kryštálovým cukrom boli u daňového subjektu JaS Trading s.r.o. zaťažené podvodom na DPH.
8. Informácie o spoločnosti NO LIMIT FOOD Ltd. získal správca dane z kontrol vykonaných u žalobcu za iné zdaňovacie obdobia - konateľ spoločnosti Nagy Gábor Áron mal z predošlého zamestnania širokú sieť kontaktov v rámci obchodu s cukrom, mliekom, olejom a ryžou. Preverovaním tiež bolo zistené, že spoločnosť NO LIMIT FOOD LTD nebola fyzicky prítomná vo Veľkej Británii, mala tam nahlásenú len registrovanú kanceláriu (rozumej: sídlo, pozn. kasačný súd), pričom ústredný kontaktný orgán Veľkej Británie nepotvrdil u spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD obchodné transakcie s kryštálovým cukrom.
9. Správca dane požiadal maďarskú finančnú správu o poskytnutie informácií a prešetrenie spoločností, ktoré boli na prepravných CMR dokladoch deklarovaní ako koneční odberatelia cukru a u ktorých mali byť uskutočnené aj vykládky cukru.
Jednalo sa o spoločnosti PROGOODS WELL KFT, MORE VEGYES Kft., SIROKMÁN EXPORT-IMPORT Kft., CSIZ FAMILI Kft., a maďarská finančná správa nepotvrdila, že dodávky kryštálového cukru boli fyzicky realizované zo Slovenska do Maďarska. 10. Správca dane preveroval dodanie tovaru do skladov v Hornej Potôni a zistil, že z údajov zaslaných Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. vyplýva, že príslušné vozidlá v dňoch, ktoré boli uvedené na predložených dokladoch ako dni dodania kryštálového cukru, v mnohých prípadoch ani neopustili územie SR alebo opustili územie SR, no išli do Maďarska, a nie do Českej republiky. Vozidlá s českými evidenčnými číslami síce prišli z Českej republiky, no preverením ich pohybu na území SR prostredníctvom výpisov mýtnych transakcii nie je možné jednoznačne skonštatovať, že smerovali do skladu v Hornej Potôni.
Okrem toho predmetné vozidlá, ktoré mali prevážať 24 ton kryštálového cukru z Českej republiky, veľakrát prechádzali hraničným priechodom Holíč - Hodonín, pri ktorom je obmedzenie, že je prejazdný len pre vozidlá do 7,5 ton. Správca dane tiež zistil, že v niektorých ním vybraných a v prvostupňovom rozhodnutí podrobne popísaných prípadoch deklarovaných prepráv tovaru Elektronický mýtny systém nezaznamenal pohyb vozidiel po vymedzených úsekoch ciest tak, ako to bolo deklarované v predložených formálnych dokladoch (CMR, objednávky, záznamy o prevádzke a pod.).
11. Správca dane z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona o DPH - reálna existencia plnenia (str. 63 predposledný odsek prvostupňového rozhodnutia). Správca dane a žalovaný konštatovali, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o tom, že sa zúčastňuje
daňového podvodu. 12. Odkazujúc na názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 13S/34/2017 zo dňa 27.06.2018 správca dane ďalej konštatoval, že bol vytvorený umelý reťazec, ktorého cieľom bolo zneužitie princípu neutrality DPH pri obchodovaní s komoditou kryštálový cukor. Zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. Boli zistené objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti DPH. Plnenia deklarované zo strany dodávateľa pre žalobcu a zároveň plnenia deklarované na faktúrach, na ktorých sú uvedené tuzemské a zahraničné spoločnosti ako dodávatelia tovaru, majú čisto umelý charakter s cieľom získať odpočítanie dane.
Jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov, ako sú objednávky, dodacie listy, výpisy z účtu alebo prepravné doklady, bolo získanie daňovej výhody. Z predložených dokladov a zo skutočností zistených správcom dane ohľadom dodávok kryštálového cukru vyplýva, že pri obchodovanom tovare nebol v priebehu daňovej kontroly hodnoverne preukázaný jeho skutočný pôvod, existencia v deklarovaných množstvách a ani jeho pohyb v reťazci tuzemských a zahraničných spoločností. Predmetný obchod bol zo strany kontrolovaného daňového subjektu objektívne preukázaný len po formálnej stránke.
13. Správca dane uviedol, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ možno situáciu, keď jeden z účastníkov vytvoreného reťazca spoločností si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva EÚ, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti, označiť za daňový podvod, resp. daňový únik. V deklarovanom reťazci tuzemských spoločností SATIS-SK s.r.o. - YENISEI s.r.o. - žalobca daňový únik vznikol u slovenskej spoločnosti SATIS-SK s.r.o., ktorá v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 nepriznala žiadne nadobudnutia tovaru z iných členských štátov EÚ, daň z pridanej hodnoty z dodania tovarov a služieb v tuzemsku (daň na výstupe) priznala za celý 4. štvrťrok 2013 len vo výške 23750,00 eur, pritom podľa predložených faktúr vystavených pre odberateľa YENISEI s.r.o. mala len v mesiaci október 2013 dodať kryštálový
cukor v celkovej sume 611424,00 eur, z toho DPH v sume 101904,00 eur. Nasledujúca spoločnosť YENISEI s.r.o. si v podanom daňovom primaní k DPH za mesiac október 2013 uplatnila odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou SATIS-SK s.r.o. a zároveň priznala DPH z faktúr vystavených pre žalobcu. Pri vysokom obrate (cca 896000,00 eur), ale v daňovom priznaní vykázala len nízku daňovú povinnosť (cca 592 eur). Táto spoločnosť v mesiaci október 2013 všetok cukor, ktorý mala obstarať od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. hneď v ten istý deň fakturovala žalobcovi, ktorý bol v uvedenom reťazci konečným odberateľom na území Slovenskej republiky. Práve žalobca získal neoprávnenú daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od spoločnosti YENISEI s.r.o. v sume 105244,80 eur, pričom v daňovom priznaní deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH britskej spoločnosti NO LIMIT FOOD Ltd. Tovar mal byť prepravený v rámci trojstranných obchodov (§ 45 zákona o DPH) priamo maďarským spoločnostiam PROGOODS WELL Kft., MÓRE-
VEGYES Kft, SIROKMÁN EXPORT-IMPORT Kft., CSIZ FAMILI Kft. Uvedené maďarské spoločnosti však prevzatie tovaru nepotvrdili a ani nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. 14. Vyššie uvedené skutočnosti podľa správcu dane preukazujú, že žalobca sa zapojil do reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku na dani z pridanej hodnoty, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, čiže plnenia týchto spoločností boli poznačené podvodným konaním. Konštatoval, že je vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov, nakoľko nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k daňovému
podvodu. V danom prípade sa žalobca v žiadnom ohľade nesprával obozretne. Ako obchodník s drevom začal podnikať s potravinárskou komoditou, pričom sám odignoroval svoje povinnosti, ktoré mu ako obchodníkovi z uvedeného vyplývali. Sám porušil zákon, keď si nesplnil svoje povinnosti súvisiace s obchodovaním s potravinárskou komoditou.
Jeho priamy obchodný partner si uvedenú povinnosť taktiež nesplnil, nemal v tomto ohľade vedomosť o svojich povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z obchodovania s komoditou kryštálový cukor. Okrem toho v predmetnej veci išlo o obchodovanie so špecifickou komoditou, pri ktorej mal aj pri bežnej opatrnosti daňový subjekt dbať na to, aby dokázal riadne preukázať pôvod tovaru. Jeho obchodní partneri mali byť pre neho zárukou nezávadnosti plnenia potravinárskeho charakteru, a preto je zrejmé, že sa mal dostatočne zaujímať a preverovať si nielen svojich obchodných partnerov, ale mal sa zaujímať aj o ich dodávateľov a pôvod takéhoto tovaru, čo však žalobca neučinil, a preto sa nemôže domáhať ochrany v zmysle judikatúry Súdneho dvora.
15. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím 100215667/2020 zo dňa 20. januára 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že - sporné faktúry nemajú podklad v reálnom plnení, čo odôvodňoval spochybnením prepravy tovaru, nejednoznačnosťou prepravy tovaru a nejasností ohľadom skladovania tovaru v sklade v Orechovej Potôni. Následne žalovaný uviedol, že „Keďže Krajský súd v Trenčíne v Rozsudku č. 13S/34/2017 okrem iného zaviazal správcu dane,
aby. . .učinil záver ohľadom. . . podvodu na DPH“, žalovaný konštatoval, že v prípade dodania kryštálového cukru sa žalobca zapojil do reťazca spoločností, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, čiže ich plnenia boli poznačené podvodným konaním, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto podvodnom konaní žalobca vzhľadom na všetky okolnosti vedel, resp. mohol vedieť.
16. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č.k. 11S/44/2020-267 zo dňa 18. novembra 2020 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia. 17. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dal do pozornosti, že nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Poukázal na to, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).
18. Správny súd dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ YENISEI s.r.o. dodal žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Tak konateľ žalobcu, ako aj konatelia spoločností YENISEI s.r.o. (dodávateľ) a SATIS-SK s.r.o. (subdodávateľ), ako aj vypočutí svedkovia (k tomu bližšie aj v bodoch 22-24 napadnutého rozhodnutia pozn. kasačný súd), ktorí sa mali na nakládke, vykládke, kontrole tovaru podieľať sa vyjadrovali nejasne a rozporuplne.
Aj žalobcom navrhovaní svedkovia, ktorí sa mali zúčastňovať odovzdávania a preberania tovaru, ako aj kontroly kvality, si podľa správneho súdu vo svojich výpovediach navzájom odporovali a ich vyjadrenie sú aj v rozpore s tvrdeniami žalobcu a s vyjadrením vlastníka skladov v Hornej Potôni.
Nebol preukázaný pôvod tovaru, spoločnosť SATIS-SK s.r.o. a ani žalobca nevlastnili a ani nepredložili žiadne doklady o pôvode cukru a ani žiadne certifikáty. Spoločnosť SATIS- SK s.r.o., YENISEI s.r.o. a ani žalobca si nesplnili zákonnú povinnosť oznámiť príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom.
19. Krajský súd rovnako ako správca dane zdôraznil, že hoci spoločnosť SATIS-SK s.r.o. nakúpila kryštálový cukor od spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. v cene 683 eur za tonu cukru a od spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH v cene 690 eur za tonu cukru, ten istý cukor predala spoločnosti YENISEI s.r.o. za 600 eur a tá ho predala žalobcovi v cenovom rozpätí 620 eur až 670 eur za tonu. Žalobca ho ďalej fakturoval spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD. v cene 668 eur za tonu. Konštatoval, že je nanajvýš nepravdepodobné, že sa v reťazci spoločností SATIS-SK s.r.o., YENISEI s.r.o., DREVOIMPORT s.r.o. a NO LIMIT FOOD LTD predával za nižšiu cenu, než za akú ju spoločnosť SATIS-SK s.r.o. nakupovala, resp. aká bola v tom čase bežná na trhu, pričom k tejto cene bolo treba prirátať aj náklady za dopravu, balenie, skladovanie, zisk obchodníka, aby sa dosiahla celková cena za tonu cukru.
20. Správny súd uzavrel, že žalobca sa zúčastnil reťazového obchodu, z ktorého získal daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o., pričom daň na predchádzajúcich stupňoch nebola odvedená do štátneho rozpočtu, pričom on deklaroval intrakomunitárne dodania s oslobodením od dane. Rovnako uviedol, že nebol preukázaný trojstranný obchod medzi žalobcom, spoločnosťou NO LIMIT FOOD Ltd.
A maďarským odberateľom, ako aj dodanie tovaru maďarským odberateľom, keď jednak nebola predložená žiadna zmluva, z ktorej by bolo možné dovodiť dojednanie takéhoto trojstranného obchodu, nebolo zrejmé na akom základe žalobca uskutočnil prepravu maďarským spoločnostiam a v konečnom dôsledku komu a či vôbec bol tovar do Maďarska skutočne prepravený.
21. Krajský súd uviedol že bol zistený obchodný reťazec 1.) JaS Trading s.r.o. (Česko) - 2.) CHRISTAL FOOD Kft. (HU), resp. Balinger Lebensmittel Kontor GmbH (DE) - 3.) SATIS- SK s.r.o. (SR) - 4.) YENISEI s.r.o. (SR) - 5.) DREVOIMPORT s.r.o. (SR) - 6.) NO LIMIT FOOD LTD (UK) - 7.) MORE-VEGYES Kft. (HU), resp. CSÍZ FAMILY Kft. (HU), resp. PROGOODS WELL Kft. (HU), resp. SIROKMÁN EXPORT-IMPORT Kft. (HU). Špecifikom tohto reťazca je, že k dodaniu tovaru došlo od českej spoločnosti uvedenej v reťazci ako 1) priamo slovenskej spoločnosti SATIS-SK s.r.o. do skladu v Hornej Pôtoni.
V ten istý deň ako malo prísť k doručeniu tovaru do skladu v Hornej Potôni, prebehli ďalšie obchody v reťazci, konkrétne došlo k predaju tovaru spoločnosti YENISEI s.r.o. a následnému predaju žalobcovi, ktorý obratom tovar predal spoločnosti NO LIMIT FOOD Ltd (Veľká Británia), ktorá žiadala tovar doručiť svojmu maďarskému odberateľovi. S poukazom na uvedené mal byť tovar prepravený od českého dodávateľa priamo na Slovensko (Horná Potôň) a v ten istý deň ďalej predaný a prepravovaný do Maďarska. K fakturácii medzi spoločnosťami SATIS-SK s.r.o., YENISEI s.r.o., žalobcom a spoločnosťou NO LIMIT FOOD Ltd. došlo v ten istý deň, pričom všetky tieto spoločnosti majú zriadené svoje bankové účty v tej istej bankovej inštitúcii. Krajský súd poukázal na to, že správca dane napriek rozsiahlemu dokazovaniu nezistil fyzickú existenciu tovaru v takých množstvách, aké boli deklarované vo vyššie uvedenom reťazci
spoločností. Taktiež nebolo možné preveriť nielen pôvod tovaru, ale ani jeho konečnú spotrebu, nakoľko maďarské spoločnosti sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú.
22. Podľa krajského súdu správne orgány zhodne dospeli k záveru, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má znaky karuselového obchodu. Správny súd sa stotožnil so závermi žalovaného, že sporné faktúry nemajú základ v reálnom plnení a že u jednotlivých článkoch obchodného reťazca nebol hodnoverne preukázaný skutočný pôvod tovaru, jeho existencia v deklarovaných množstvách a ani fyzický pohyb v reťazci tuzemských a zahraničných
spoločností. Vyslovil, že išlo len o fakturačné obchody, pri ktorých pridaná hodnota nevzniká. Rovnako sa správny súd stotožnil so závermi žalovaného, že žalobca, ktorý je primárne obchodníkom s drevom, si pri obchodovaní s novou komoditou - kryštálovým cukrom riadne nepreveril svojich obchodných partnerov, nesplnil si svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývali z dôvodu obchodovania s potravinárskou komoditou, nevenoval dostatočnú, resp. nijakú pozornosť preukázaniu pôvodu tohto tovaru.
23. Správne orgány podľa krajského súdu vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlili, prečo a akým spôsobom v danom prípade došlo v predmetnom reťazci k daňovému úniku, že súčasťou tohto bol i žalobca, ktorý o svojom zapojení do tohto daňového úniku vedieť mohol, ak by bol dostatočne obozretný a že žalobca neprijal žiadne opatrenia na zabránenie toho, aby sa pred takýmto daňovým únikom ochránil. Krajský súd sa stotožnil so závermi žalovaného, že žalobca, ktorý je primárne obchodníkom s drevom, si pri obchodovaní s novou komoditou - kryštálovým cukrom riadne nepreveril svojich obchodných partnerov, nevenoval dostatočnú, resp. nijakú pozornosť preukázaniu pôvodu tohto tovaru. Správny súd pritom poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane vo svojich rozhodnutiach poukázal na to, že Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k účasti na daňovom podvode.
24. Pokiaľ ide o výsluch Tomáša Kuzmu, krajský súd poukázal na to, že správca dane tento výsluch zopakoval, pričom žalobca termín výsluchu odignoroval. K tvrdeniu žalobcu, že do administratívneho spisu založil fotodokumentáciu, krajský súd uviedol, že správca dane vykonal šetrenie, ktorého výsledok je uvedený v bode 33 napadnutého rozsudku a krajský súd toto považuje za dostatočné.
25. Správny súd konštatoval, že správne orgány v predmetnej právnej veci dostatočne zistili skutkový stav, z ktorého vyvodili správne skutkového závery, ktoré boli následne aj správne právne posúdené. Nič nemožno vyčítať postupu žalovaného, ako aj správcu dane, pri ktorom uzavreli, že z vykonaného dokazovania a všetkých skutočností zistených v rámci celého obchodného reťazca tuzemských, ako aj zahraničných spoločností, že bol vytvorený umelý reťazec, ktorého zámerom bolo zneužitie princípu neutrality DPH pri obchodovaní s komoditou kryštálový cukor. Všetky zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. Rovnako sa správny súd stotožnil s tým, že v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti DPH.
26. Krajský súd následne uviedol: „V rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, Optigen Ltd., v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, [2006] ECR I-483, a následne aj v rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 06.07.2006, Kittel, v spojených veciach C- 439/04 a C-440/04, [2006] ECR I-6161, bolo konštatované, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH, a to aj vtedy ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť.
. . Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11). Predpokladom aplikácie vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora je však nespochybnenie existencie daňového plnenia. V predmetnej právnej veci však správne orgány uvedené kvalifikovaným spôsobom spochybnili, pričom ich úvahy vznikli na základe logickým spôsobom vyhodnotených zistení, ktoré už boli označené vyššie.
Ak by aj nedošlo k takémuto kvalifikovanému spochybneniu existencie daňového plnenia tak je potrebné uviesť, že vyššie uvedené rozsudky umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, kedy svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Avšak akýkoľvek i nedbalostný podiel pre obchodníkov zakladá negatívne účinky. Pre podnikateľov závery Európskeho súdneho dvora neznamenajú iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale znamenajú okrem iného aj povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedeli, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov.“
27. Krajský súd je toho názoru, že v prejednávanej veci sa žalobca nesprával obozretne, nakoľko on sám, ako ani jeho obchodní partneri si nesplnili svoje povinnosti súvisiace s obchodovaním s potravinárskou komoditou. Krajský súd konštatoval, že je všeobecne rozumné od podnikateľa obchodujúceho s potravinárskou komoditou požadovať, aby sa zaujímal o pôvod tovaru, s ktorým obchoduje, aby vyžadoval predloženie príslušných certifikátov a dokladov preukazujúcich pôvod a kvalitu. Uviedol, že nie je zrejmé, ako si žalobca preveroval svojich obchodných partnerov, nepostupoval však obozretne ani v tom smere, že so svojim zahraničným odberateľom nemal riadne uzavretú zmluvu, z ktorej by vyplývala realizácia trojstranného obchodu, ktorý následne tvrdil - predložil len rámcovú zmluvu.
Hoci rámcová zmluva predpokladá existenciu objednávky a jej akceptáciu, takáto objednávka predložená nebola. Krajský súd tiež poukázal na to, že žalobcu „mohlo nabádať k určitej opatrnosti a k prevereniu obchodného partnera aj to, že cukor kupoval za cenu nižšiu ako bola v danom období bežná na trhu (sám ju predával pod túto cenu). Napriek uvedenému sa nielenže bližšie nezaoberal svojim obchodným partnerom, ale ani pôvodom cukru.“
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
28. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v pozícii sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie, alebo aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
29. Sťažovateľ v prvom rade namietal porušenie princípu právnej istoty, nakoľko správny súd v napadnutom rozsudku síce poukázal na to, že už rozhodoval v obdobných veciach v konaniach sp. zn. 13S/26/2018 a sp. zn. 11S/106/2019, v ktorom krajský súd správnu žalobu zamietol, avšak krajský súd nezmienil rozsudok sp. zn. 11S/115/2017, ktorým zrušil tam preskúmavané rozhodnutia správcu dane i žalovaného. Sťažovateľ je toho názoru, že vec sp. zn. 11S/115/2017 s prejednávanou vecou spája totožnosť žalobcu, totožnosť komodity a jej pohybu a totožnosť viacerých subjektov predmetného obchodného reťazca. Sťažovateľ uviedol, že v rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa 29.05.2018 krajský súd dospel „k diametrálne odlišným záverom“ - že tovar existoval, že správca dane a žalovaný nepreukázali, že má sťažovateľ vedomosť o údajnom podvodnom konaní, že v súvislosti s odberateľom NO LIMIT FOOD LTD dochádzalo k realizácii trojstranných obchodov „a dokonca súd došiel k záveru, že v poukazovanom prípade (august 2013 DPH) došlo aj k
prekročeniu zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, čo spôsobilo jej nezákonnosť.“ 30. Sťažovateľ sa ohradil aj voči bodu 59 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého „nepostupoval však obozretne ani v tom smere, že so svojim zahraničným odberateľom nemal riadne uzavretú zmluvu, z ktorej by vyplývala realizácia trojstranného obchodu, ktorý následne tvrdil. Predložil len rámcovú zmluvu, ktorá však odhliadnuc od toho, že neobsahuje nič, čo by preukazovalo dojednanie trojstranného obchodu, nie je sama o sebe kúpnou zmluvou, na základe ktorej sa realizujú obchody. Rámcová zmluva je vo všeobecnosti len vymedzením rámcových podmienok realizácie jednotlivých obchodov, ktoré sú zvyčajne realizované vo forme objednávok. .
. . Takáto objednávka však predložená nebola.“. Uvedené je podľa sťažovateľa nesprávnym právnym posúdením, pretože: (i) existencia písomnej zmluvy sa nevyžaduje, postačuje aj ústna zmluva (ii) krajský súd v rámci konania sp. zn. 11S/115/ 2017 mal trojstranné obchody za preukázané, ale v napadnutom rozsudku nie, a to za rovnakej právnej a skutkovej situácie (iii) odberateľ NO LIMIT FOOD LTD v rámci odpovede na MVI dožiadanie potvrdil, že išlo o trojstranné obchody, potvrdil aj realizovanie objednávok (iv) krajský súd v napadnutom rozsudku nezohľadnil to, že pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.
31. K argumentácii krajského súdu a žalovaného o rozdielnych cenách cukru pri nákupe spoločnosťou SATIS-SK a pri predaji za nižšiu cenu dodávateľovi sťažovateľa, sťažovateľ zaujal stanovisko, že mal vedomosť iba o cene, za akú cukor nakúpil a predal, avšak nevedel a nemal dosah na ceny tovaru na iných článkoch obchodného reťazca.
Pritom sťažovateľ cukor kúpil za nižšiu cenu (620-670 eur/t) ako ho predal (668 eur/t), čím generoval zisk (len malú časť cukru žalobca kúpil za cenu 670 eur/t). Uviedol, že súdom tvrdené náklady na dopravu, balenie, skladovanie na určitých článkoch obchodného reťazca neexistovali v takom rozsahu, ako prezentuje súd, pretože s tovarom - cukrom sa na niektorých článkoch obchodného reťazca obchodovalo bez pohybu. Sťažovateľ uviedol, že ak aj došlo na iných článkoch obchodného reťazca k podvodu vo vzťahu k DPH, tak on o tom nevedel ani nemal ako vedieť, nevedel o cenovej politike medzi ostatnými subjektami.
Pokiaľ krajský súd bol toho názoru, že sťažovateľa „mohlo nabádať k určitej opatrnosti a k prevereniu obchodného partnera aj to, že cukor kupoval za cenu nižšiu ako bola v danom období bežná na trhu (sám ju predával pod túto cenu)“, sťažovateľ namietal, že mu nie je zrejmé, odkiaľ krajský súd čerpá túto informáciu. Sťažovateľ poukázal na to, že podľa ním priloženého zdroja bola priemerná cena kvótovaného bieleho cukru v EÚ 588 eur/t.
32. Sťažovateľ tiež namietal, že o neodvedení dane subdodávateľom (SATIS-SK s.r.o), nemal žiadnu vedomosť a že jeho priamy dodávateľ YENISEI s.r.o. dodávky tovaru uviedol v daňovom priznaní, daň priznal a aj odviedol. Je toho názoru, že skutočnosť, že dodávateľ YENISEI s.r.o. pri vysokom obrate vykázal nízku daňovú povinnosť, nie je sama o sebe závadná, pričom táto skutočnosť nebola správcom dane, žalovaným, ale ani správnym súdom podrobená bližšiemu prieskumu.
33. Sťažovateľ ďalej argumentoval, že mu nemožno na ťarchu pripísať skutočnosť, že nie je známy pôvod, ako ani konečná spotreba cukru.
34. Podľa názoru sťažovateľa bola jeho prevenčná povinnosť splnená tým, že (i) reálnosť obchodov preukazuje formálnymi dokladmi, fotografiami, svedeckými výpoveďami, potvrdením vykonania prepravy do miesta vykládky, potvrdením skladovania cukru v deklarovanom sklade a tým, že úhrady za tovar boli reálne (ii) realizoval predmetné obchody s odberateľom NO LIMIT FOOD LTD, ktorého konateľ mal kontakty na obchodníkov s cukrom - v danej obchodnej oblasti sa vyznal a dlhodobo pohyboval, (iii) sťažovateľ, resp. aj jeho zamestnanci fyzicky videli cukor, čím sa presvedčili o jeho existencii, o čom aj vypovedali ako svedkovia (iv) predával cukor za vyššiu cenu ako ho nakúpil, čím generoval zisk (v) preventívne sa informoval priamo u vedúcej oddelenia daňovej kontroly pobočka Partizánske o súvisiacich daňovo-právnych aspektoch.
35. Sťažovateľ sa ohradil aj voči bodu 59 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého predpokladom aplikácie sťažovateľom prezentovanej judikatúre Súdneho dvora EÚ je podľa krajského súdu nespochybnenie existencie daňového plnenia, pričom v predmetnej právnej veci správne orgány uvedené kvalifikovaným spôsobom spochybnili. Sťažovateľ má však za to, že existencia tovaru, resp. reálnosť obchodov boli v danom prípade v dostatočnej miere preukázané. Sťažovateľ tiež namietal, že v žalobe uviedol skutočnosti preukazujúce reálnosť dodania tovaru, avšak správny súd uvedené skutočnosti nevzal do úvahy a nevenoval im
pozornosť. 36. Sťažovateľ nesúhlasil ani s odôvodnením krajského súdu že „akýkoľvek i nedbanlivostný podiel pre obchodníkov zakladá negatívne účinky.“ Podľa názoru sťažovateľa sa nemôže jednať o „akýkoľvek nedbanlivostný podiel“, ale o kvalifikovaný nedbanlivostný podiel, ktorý musí byť preukázaný správcom dane do určitej, kvalifikovanej miery.
37. Za dôležité považuje žalobca poukázať na skutočnosť, že v danom prípade nebolo údajné podvodné konanie vo vzťahu k DPH zo strany správcu dane, resp. žalovaného vlastne vôbec preukázané. Zistenia, ktoré správca dane získal, podľa sťažovateľa len naznačujú možnosť existencie podvodného konania a aj to nie u neho, ale u iných subjektov nachádzajúcich sa na vzdialenejších článkoch preverovaného obchodného reťazca.
38. K záverom žalovaného a krajského súdu, že sa sťažovateľ nesprával obozretne, keď pri začatí podnikania s potravinárskou komoditou sám odignoroval svoje povinnosti, ktoré mu ako obchodníkovi z uvedeného vyplývali, pričom jeho obchodní partneri si pritom taktiež uvedené nesplnili, sťažovateľ namietal, že za opomenutie splnenia svojich registračných povinností voči potravinovej správe je ochotný niesť plnú administratívno-právnu sankciu.
V súvislosti s nesplnením registračnej povinnosti obchodných partnerov sťažovateľ argumentoval tým, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie, resp. nekonanie jeho obchodných partnerov. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. októbra 2019 vo veci C-329/ 18 - Altic, ktorej odpoveď sťažovateľ interpretoval nasledovne „(1) smernica o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že bráni zamietnuť odpočtu DPH iba z dôvodu, že spoločnosť Altic nedodržala povinnosť overenia svojich dodávateľov v osobitnom registri, (2) neoverenie registrácie dodávateľov v osobitnom registri nie je relevantné na účely určenia, či spoločnosť Altic vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH.“
39. Sťažovateľ osobitne namietal proti vysporiadaniu sa s dôkazom - fotodokumentáciou, keď krajský súd v bode 33 a 57 odôvodnenia napadnutého rozsudku tvrdil, že sťažovateľ v administratívnom konaní týkajúcom sa riešeného obdobia október 2013 fotodokumentáciu
ani nepredložil. Sťažovateľ uviedol, že fotodokumentáciu kamiónov cukru a skladových priestorov predložil k druhému odvolaniu zo dňa 10.09.2019. 40. Sťažovateľ tiež namietal, že správca dane, resp. žalovaný nevypočuli navrhovaných svedkov - p. B. a p. I., ktorí sa mali podieľať na riadení jeho subdodávateľa - spoločnosti SATIS-SK s.r.o. Poukázal tiež, že jeho priamym dodávateľom bol YENISEI s.r.o., ktorý mal preverované obchody riadne zaevidované v účtovníctve a uviedol ich aj v daňovom
priznaní. Rovnako podľa sťažovateľa nie je v súlade so skutočnosťou, že maďarské spoločnosti (subodberatelia) boli nekontaktné, ako bolo uvedené napr. v bode 53 napadnutého rozsudku - pričom poukázal na to, že z odpovedí na MVI dožiadania je zrejmé, že maďarské spoločnosti s maďarským správcom dane spolupracovali a poskytli mu informácie 41. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 18.03.2021 uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a žiada kasačnú sťažnosť zamietnuť.
K predloženiu predmetnej fotodokumentácie žalovaný poukázal na to, že na str. 23 napadnutého rozhodnutia uviedol, že na zaslanom CD nosiči sa nachádzali fotografie ťahačov a návesov kamiónov resp. ich častí, na ktorých je viditeľné EČV vozidiel, avšak nebolo možné jednoznačne určiť, že v daných kamiónoch sa prevážal práve platiteľom deklarovaný tovar v takých množstvách, ako bol fakturovaný a že sa týkal práve zdaňovacieho obdobia október 2013. Žalovaný dal do pozornosti, že vo svojom stanovisku k žalobe uviedol, že pri prezretí podrobností príslušných fotografií je možné zistiť, že boli vyhotovené buď v novembri alebo decembri 2013, čiže nemôžu byť dôkazom o nakládke tovaru v zdaňovacom období október 2013, tiež argumentoval tým, že v sklade v Hornej Potôni sa neviedla kniha príchodov, tento sklad nemal ani kamerový systém a na uvedenej adrese skladovali kryštálový cukor aj iné spoločnosti.
III. Konanie na kasačnom súde
42. Prejednávaná vec bola dňa 13.04.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S - sp. zn. 6Sžfk/24/2021. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
44. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
45. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
46. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
47. Kasačná sťažnosť bola odôvodnená podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Kasačný súd konštatuje, že v texte kasačnej sťažnosti sa jednotlivé dôvody sťažnosti značne prelínajú, pretože sťažovateľ formálne nezaradil dôvody pod konkrétne zákonné ustanovenia, resp. kasačný dôvod, preto tieto musel z obsahu kasačnej sťažnosti vyabstrahovať kasačný súd.
48. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal viaceré skutočnosti. Okrem iného: (i) namietal odklon od právnych záverov uvedených v skoršom rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa 29.05.2018 v obdobnej veci, (ii) argumentoval tým, že v predmetnej veci bolo dostatočne preukázal, že došlo k dodaniu tovaru zo strany jeho dodávateľa a tiež k dodaniu tovaru jeho odberateľovi, pričom mal za to, že všetky pochybnosti smerovali výlučne k iným subjektom širšom reťazci dodávok tovaru, (iii) bol toho názoru, že nebol v predmetnej veci preukázaný podvod a najmä že mu správca dane dostatočne nepreukázal vedomosť na daňovom podvode.
49. Úvodom právneho posúdenia kasačný súd považuje za potrebné ustáliť, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.
50. V posudzovanom prípade rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, uviedli že: - primárny dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH sa odvíja od skutočnosti, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona o DPH - reálna existencia plnenia (napr. str. 23, 26 a 30 napadnutého rozhodnutia, str. 63 predposledný odsek prvostupňového rozhodnutia). - subsidiárne, v súvislosti s právnym názorom vysloveným krajským súdom v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 13S/34/2017 zo dňa 27.06.2018 správca dane a žalovaný konštatovali, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o tom, že sa zúčastňuje daňového podvodu.
51. Krajský súd v napadnutom rozsudku sa primárne venoval tým námietkam, či bola sťažovateľovi dokázaná vedomostná zložka účasti na daňovom podvode, pričom však zároveň konštatoval aj nesplnenie hmotnoprávnych podmienok - spochybnenie existencie daňového plnenia (napr. bod 59 napadnutého rozsudku). Krajský súd nad rámec uvedeného v úvode bodu 53 napadnutého rozsudku uvádza, že bolo spochybnené dodanie tovaru dodávateľom YENISEI s.r.o., čo evokuje, že tovar nebol dodávaný deklarovaným dodávateľom.
V časti argumentácie krajský súd uvedené kategórie hmotnoprávnych podmienok a daňového podvodu spája, napr. v bode 53 poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžk/30/2017 zo dňa 31.01.2018 v zmysle ktorého „v prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo“, alebo v bode 59 napadnutého rozsudku, keď uvádza, že „Predpokladom aplikácie vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora (ohľadom daňového podvodu pozn. kasačný súd) je však nespochybnenie existencie daňového plnenia. V predmetnej právnej veci však správne orgány uvedené kvalifikovaným spôsobom spochybnili.“
52. Kasačný súd zároveň považuje za potrebné ustáliť, že voči zrušujúcemu rozsudku sp. zn. 13S/34/2017 zo dňa 27.06.2018 nepodal žalovaný kasačnú sťažnosť, aj keď z následne vydaného z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia je zjavné, že správca dane ani žalovaný sa nestotožnili s názorom krajského súdu v zrušujúcom rozsudku o tom, že majú primárne preukazovať podmienky daňového podvodu a trvali na tom, že v predmetnej veci neboli primárne splnené hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane - reálna existencia
tovaru. 53. Kasačný súd tiež poukazuje na to, že pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Je teda zrejmé, že v prípade preukazovania existencie daňového podvodu nie je potrebné špeciálne zohľadňovať dodanie deklarovaného plnenia , keďže jeho existencia musí byť správcom dane prezumovaná už v momente, kedy nadobudol podozrenie o poznačení dotknutého obchodného reťazca podvodom. V opačnom prípade by správca dane odmietol odpočet DPH z dôvodu nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.
54. K vyššie uvedenému kasačný súd odkazuje na rozsudok SD EÚ v spojených veciach SGI a Valériane C-459/17 a C-460/17, z ktorého vyplýva, že dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby (v kontexte preukazovania účasti na podvodnom reťazci), ktorá žiada o odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru, keďže samotné uskutočnenie zdaniteľného plnenia má objektívny charakter, a teda jeho absencia je sama o sebe predpokladom odmietnutia odpočtu DPH.
55. Z toho vyplýva, že pokiaľ sťažovateľ nesplnil hmotnoprávnu podmienku odpočtu DPH, tak správca dane ani nemusí na odmietnutie odpočtu DPH preukazovať jeho účasť na podvodnom reťazci a naopak. Spájanie týchto kategórii v predmetnej veci síce spôsobuje istú neprehľadnosť, avšak kasačný súd zohľadnil, že judikatúra týkajúca sa podmienok odpočítania - aj v dôsledku judikatúry Súdneho dvora EÚ - prešla istým vývojom a zároveň to bol práve Krajský súd v Trenčíne, ktorý v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 13S/34/2017 zo dňa 27.06.2018 uložil správcovi dane preukazovať vedomosť sťažovateľa na daňovom podvode.
56. Kasačný súd sa v prvom rade musel vysporiadať s kasačnými námietkami sťažovateľa v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) SSP, ktoré vzniesol sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti. V prípade, že je niektorá z kasačných námietok o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu dôvodná, už táto okolnosť totiž musí viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku. Nepreskúmateľnosť vo vzťahu ku konštatovaniu o nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane
57. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti namietal, že hoci v správnej žalobe poukazoval na právne závery uvedené v skoršom rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/115/ 2017 zo dňa 29.05.2018 vo veci rovnakých účastníkov konania (zdaňovacie obdobie august 2013), krajský súd v predmetnej veci (zdaňovacie obdobie október 2013) rozhodol odlišným spôsobom, bez toho, aby svoj odklon od skoršieho rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa 29.05.2018 nejakým spôsobom odôvodnil.
58. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
59. Kasačný súd konštatuje, že i keď je všeobecne ustálenou súdnou notorietou, že súd nemusí poskytnúť odpoveď na všetky žalobné body, napadnutý rozsudok neuvádza dôvody, prečo sa odklonil od právnych záverov uvedených v skoršom rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa 29.05.2018 v obdobnej veci, v ktorom krajský súd v bode 14 dospel k diametrálne odlišnému názoru (v bode 12.1. dospel dokonca k záveru o prekorení dĺžky na vykonaní daňovej kontroly, ale túto skutočnosť sťažovateľ v správnej žalobe predmetnej veci nenamietal). Krajský súd pritom paradoxne v bode 65 napadnutého rozsudku poukazuje na požiadavku zohľadnenia zásady, aby sa v obdobných veciach rozhodovalo rovnakým spôsobom a argumentuje rozsudkami krajského súdu pod sp. zn. 13S/26/2018 (zdaňovacie obdobie november 2013) a sp. zn. 11S/106/2019 (zdaňovacie obdobie december 2013).
Na druhej strane, hoci sťažovateľ v na str. 5, 25 a 42 správnej žaloby poukázal na závery rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa 29.05.2018 (zdaňovacie obdobie august 2013), krajský súd toto rozhodnutie v napadnutom rozsudku ani len nespomenul, ale najmä sa dostatočne nevysporiadal s tým, že v predmetnej veci, najmä vo vzťahu k namietanej existencii trojstranného obchodu, sa od právnych záverov uvedených v tomto skoršom rozhodnutí odklonil. 60.
Kasačný súd dodáva, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06).
Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/ 00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).
61. Kasačný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku identifikoval aj ďalšie podstatné pochybenie, keď prisvedčil námietke sťažovateľa, že argumentácia krajského súdu ohľadom priloženia fotodokumentácie je zmätočná. Kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ v správnej žalobe (str. 31) namietal vyhodnotenie predmetnej fotodokumentácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí. S touto námietkou sa krajský súd v bode 57 napadnutého rozsudku vysporiadal odkazom na bod 33 napadnutého rozsudku, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že vykonal šetrenie a dospel k záveru, že fotodokumentácia priložená
nebola. Pritom aj zo samotnej uvedenej žalobnej námietky, ale najmä z obsahu administratívneho spisu (č. l. 1865 a nasl.) je zrejmé, že dňa 13.09.2019 sťažovateľ doposlal prílohy (fotky) k odvolaniu. Aj zo samotného napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že fotodokumentácia bola v odvolacom konaní predložená, keď žalovaný túto aj hodnotil.
Preto krajský súd nemohol uvedenú námietku smerujúcu vyslovene voči druhostupňovému rozhodnutiu vybaviť odkazom na rozhodnutie prvostupňového orgánu. Uvedené si vnútorne rozporuje. 62. Právo na spravodlivý súdny proces síce nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Ak však krajský súd v predmetnom rozsudku tvrdil, že správca dane relevantne spochybnil hmotnoprávnu podmienku odpočítania dane - existenciu tovaru, mal sa zároveň zaujať stanovisko k námietkam v podanej žalobe, ktorými sťažovateľ existenciu tovaru preukazoval. Nepreskúmateľnosť vo vzťahu ku konštatovaniu o vedomosti daňového subjektu vo vzťahu k
daňovému podvodu 63. Sťažovateľ tiež namietal, že nebolo preukázané, z čoho vyplýva záver krajského súdu o kúpe tovaru za nižšiu ako trhovú cenu. Kasačný súd konštatuje, že obdobné tvrdenie, ako uviedol krajský súd v napadnutom rozsudku, že sťažovateľ kupoval tovar za nižšiu cenu, ako bola v danom období bežná na trhu (a sám ju predával pod túto cenu sťažovateľ predával cukor pod trhovú cenu), je síce uvedené aj v prvostupňovom rozhodnutí (na str. 60), avšak bez uvedenia zdroja a tiež bez uvedenia ceny za príslušný mesiac: „Správca dane zo štatistických údajov zverejnených na internete zistil, že nezabalený továrenský cukor stál v rokoch 2013-2014 cca 688,00 EUR.“. Neštandardná cena cukru síce vo všeobecnej rovine môže preukazovať, že daňový subjekt o daňovom podvode vedieť mal a mohol, za týchto okolností sa však javí, že krajský súd svoje závery nedostatočne odôvodnil, keď neuviedol, z akého zdroja vychádzal pri závere o podpriemernej cene cukru.
64. Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie. Uvedené konštatovanie krajského súdu však podľa názoru kasačného súdu tieto parametre nespĺňa. Nevysporiadanie sa so žalobnými námietkami ohľadom nevypočutia ďalších svedkov
65. Sťažovateľ tiež v čl. VI kasačnej sťažnosti namietal, že v správnej žalobe namietal, že existuje objektívna potreba po poslednej výpovedi p. Kuzmu vypočuť ďalších svedkov. Krajský súd zistil, že sťažovateľ naozaj na str. 13-15 správnej žaloby navrhoval vypočuť
p. E. B., p. Q. I. a opätovne vypočuť p. Ľubomíra Zajíca ohľadom skutočnosti, že mal p. Kuzmu inštruovať k svedeckým výpovediam. Krajský súd však k tomuto návrhu v napadnutom rozsudku nezaujal žiadne stanovisko. Vzhľadom na to, že krajský súd o predmetnej námietke v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu mlčí, toto môže nepochybne indikovať u sťažovateľa predpoklad, že predmetná námietka nebola krajským súdom hodnotená vôbec, resp. bola úplne opomenutá.
Nie je pritom úlohou kasačného súdu skúmať, či by doplnenie dokazovania vo veci, príp. výsluch konkrétnych svedkov (príp. iné doplnenie dokazovania) bolo dôvodné, keď tento úkon mal realizovať práve krajský súd a svoje súvisiace závery mal v rozsudku riadne odôvodniť.
66. V súvislosti s napadnutým rozsudkom kasačný súd uvádza, že tento obsahuje do veľkej miery prepis zistení orgánov verejnej správy, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Reakcia krajského súdu na žalobné body sťažovateľa je však obmedzená a kasačný súd preto prisvedčil tomu, že rozsudok súdu nie je z tohto dôvodu dostatočne presvedčivý.
67. Hoci dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie je nepreskúmateľnosť v dôsledku vysporiadania sa s vybranými žalobnými námietkami, kasačný súd vzhľadom na dĺžku konania pred správnymi orgánmi, ako aj samotného súdneho konania, považuje za potrebné sa v záujme ochrany práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyjadriť aj k potrebe zohľadniť rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. októbra 2019 vo veci C-329/ 18 - Altic, na ktorý poukázal sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, v zmysle ktorého nesplnenie registračnej povinnosti vo vzťahu k obchodovaniu s potravinami u sťažovateľa a jeho dodávateľov neznamená, že vedel alebo mal vedieť o daňovom podvode.
V zmysle uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, nedodržanie registračných povinností na úseku potravinového práva však môže za predpokladu dôvodu osobitných okolností predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu. Ako uviedol Súdny dvor EÚ v predmetnom rozsudku, „38 [.
. .]argument uvádzaný daňovou správou na vnútroštátnom súde a lotyšskou vládou v písomných pripomienkach, podľa ktorého toto nariadenie vyžaduje všeobecne hĺbkové overenie zmluvnej strany, nemožno uznať. 39 Inak by to bolo len vtedy, keby sa riadne preukázalo, že z dôvodu osobitných okolností nadobúdateľ dotknutých potravín mal vzbudzovať vážne pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnú existenciu alebo identitu dodávateľa týchto potravín, ktorého má podľa nariadenia č. 178/2002 nadobúdateľ povinnosť identifikovať, a to takým spôsobom, aby sa uistil o uvedenej identite, čo prináleží v prípade potreby preveriť vnútroštátnemu súdu. 40 Keby sa javilo, že ide o tento prípad, táto okolnosť by mohla tvoriť indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH.“
68. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie registračných povinností na úseku potravinového práva (i) samo o sebe nepostačuje na splnenie vedomostného testu o daňovom podvode (ii) môže za predpokladu dôvodu osobitných okolností predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH.
69. Obiter dictum: Vzhľadom na skutočnosť, že kasačný súd vracia vec krajskému súdu ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, poukazuje v tejto súvislosti (k tomu pozri napr. bod 11 odôvodnenia tohto rozsudku, ohľadom „duplicity“ dôvodov pre nepriznanie práva na odpočet dane) aj na rozsudok kasačného súdu - sp. zn. 10Sžfk/28/2020, z ktorého vyplýva, - že nemôžu popri sebe obstáť - „41. Z vyššie uvedeného je podľa kasačného súdu zrejmé, že žalovaný v podstate skonštatoval viacero podozrivých okolností v dodávateľskom reťazci, ale vyvodil z nich jednak záver, že dodávatelia sťažovateľovi nedodali tovar tak, ako bol deklarovaný (poukazujúc predovšetkým na pochybnosti o pôvode tovaru), zároveň však v týchto dodávkach videl konštrukciu zneužívajúcu právo (pretože podľa neho neboli ekonomicky opodstatnené a v reťazci sa vyskytovali zmiznutí obchodníci), naviac ešte aj poukazoval na povinnosť ubezpečiť sa, že transakcia nebude poznačená daňovým podvodom.
Tieto závery podľa kasačného súdu nemôžu obstáť popri sebe. . . príp. „42. Krajský súd v podstate len poukázal na povinnosť preukazovať splnenie podmienok na odpočítanie dane a odobril existenciu pochybností o deklarovaných obchodoch stojacich na nedôveryhodnosti spoločností z reťazca.
. . Krajský súd tak vec neposúdil správne, keď rovnako ako žalovaný z pochybností týkajúcich sa reťazca dovodil nepreukázanie dodania tovaru a zároveň nedostatok obozretnosti sťažovateľa (navyše s poukazom na zásadu poctivého obchodného styku, ktorá s obozretnosťou priamo nesúvisí). 43. Sťažovateľ, poukazujúc na doklady o dodaní tovaru (vrátane dokladov o skladových pohyboch od dodávateľov k sťažovateľovi), správne v kasačnej sťažnosti poukazoval na to, že keď žalovaný spochybňuje dodanie tovaru zo strany dodávateľa, nemôže pochybnosti stavať výlučne na zisteniach na iných stupňoch reťazca, konkrétne, že dodávateľ či subdodávateľ nevie preukázať, ako nadobudol tovar a ako sa dostal tovar na sklad. 44. Ďalej sťažovateľ tvrdil, že nepriznať mu právo na odpočet dane je možné iba pri preukázaní, že on ako platiteľ dane vedel alebo musel vedieť, že plnenie je zapojené do daňového podvodu; tvrdil, že takúto vedomosť mu finančné orgány nepreukázali.
Kasačný súd poznamenáva, že tento krok v úvahách má zmysel až po riadnom vysporiadaní sa s otázkou, či sa deklarovaný obchod uskutočnil.“ Krajský súd sa v novom konaní (aj v súlade s týmito právnymi názormi kasačného súdu vyslovenými v tomto rozsudku), explicitne vysporiada so žalobnými bodmi. Nakoľko v predmetnej veci to bol primárne práve krajský súd, ktorý v predchádzajúcom konaní, ako aj v napadnutom rozsudku dôvody týkajúce sa nesplnenia hmotno-právnych podmienok a existencie daňového podvodu spájal (k tomu pozri body 50-55 tohto rozsudku), v novom konaní bude jednoznačne rozlišovať medzi jednotlivými právnymi základom pre nepriznanie práva na odpočet DPH (nesplnenie hmotno-právnych podmienok alebo daňový podvod) a k týmto záverom testovať rozhodnutie žalovaného v zmysle žalobných bodov. 70.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 71. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.
72. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o trovách kasačného konania, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd.
73. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. novembra 2022